Najkrajšie knihy, ktoré na Slovensku vyšli počas minulého roka, ocenili včera v Koncertnej sieni Dvorana na VŠMU. Hlavným usporiadateľom súťaže, ktorej cieľom je zvyšovať výtvarnú úroveň a kvalitu polygrafického spracovania kníh, je Bibiana – Medzinárodný dom umenia pre deti. V jeho priestoroch si možno kolekciu ocenených diel prezrieť až do 8. júna. O víťazoch súťaže rozhodovala 20-členná odborná porota.

Cenu Ministerstva kultúry SR vydavateľstvu za celkovú výtvarnú a technickú kvalitu knihy získala Knižná dielňa za knihu Šlabikár päťmestia. „Kniha grafických noviel (komiksov) Erika Jakuba Grocha a čerstvej absolventky ilustrácie na VŠVU v Bratislave u profesora Kállaya Juliány Chomovej je zbierkou jedenástich, a ako sa ukáže, necenzúrovaných príbehov,“ píše vydavateľ o knihe s invenčným výtvarným spracovaním, ktorá vyšla v netradičnom knihárskom spracovaní v obmedzenom náklade 600 výtlačkov.

Za vynikajúce ilustrácie ocenili Veroniku Holecovú, ktorá sa postarala o obrázky do knihy Moniky Kompaníkovej Hlbokomorské rozprávky, ktorá deti zoznamuje s tajomným svetom pod morskou hladinou a okrem rozprávok ponúka aj malý atlas živočíchov. Za najlepšiu grafickú úpravu ocenili Jána Šicka (za knihu Iva Mojžišová: Škola moderného videnia), mimoriadne polygrafické spracovanie vynieslo cenu Neografii Martin za dielo Ivana Jančára – Miroslav Cipár. Maľba / Painting.

Najkrajšiu detskú knihu vydal podľa organizátorov Slovart a je ňou Môj dedko Rýchly šíp Marty Hlušíkovej s ilustráciami Evy Švrčkovej o indiánskych prázdninách jedného dievčatka. Cenu Slovenskej národnej knižnice za študentskú prácu získali Kristína Kubáňová (za prácu Slawomir Mrožek: Tri poviedky) a Lenka Šturmankinová (za prácu Vorvaní zápisník).

Organizátori tiež vybrali kolekciu najkrajších kníh Slovenska v kategóriách ako Vedecká a odborná literatúra, Krásna literatúra, Literatúra pre deti a mládež či Knihy o výtvarnom umení a obrazové publikácie.

Nová košická Kunsthalle sa vráti do čias, keď bola ešte starou krytou plavárňou. Návrat to bude hudobný, v podobe premiéry scénického naštudovania novej pôvodnej slovenskej opery dokumentu “66 sezón”. Koncertnú premiéru malo dielo skladateľa Mareka Piačeka pred rokom, 26. novembra 2012 v Štátnom divadle Košice, scénická podoba bude mať premiéru 14. a 15. decembra 2013 v košickej Kunsthalle v rámci spoločného projektu Asociácie súčasného divadla Bratislava, Štátneho divadla Košice a Európskeho hlavného mesta kultúry –Košice 2013. Pôvodná slovenská opera dokument “66 sezón” vychádza z úspešného štylizovaného dokumentárneho filmu z košickej Starej plavárne režiséra Petra Kerekesa (z roku 2003), ktorý získal viacero ocenení na medzinárodných filmových festivaloch. V desiatich obrazoch zachytáva dejiny mesta v rokoch 1936 – 2002 a na ich pozadí prináša osobné príbehy obyvateľov Košíc. Každá postava zastupuje “historickú tému” prostredníctvom sugestívneho ľudského príbehu. Multikultúrne Košice sú symbolicky zasadené na staré mestské kúpalisko, na ktorom sa počas 66-tich letných sezón preplietali ľudské osudy s udalosťami stredoeurópskej histórie. Postavy a ich príbehy v opere spája rozprávanie starej dámy Laurie, ktoré vychádza zo spomienok skutočnej historickej postavy – starej mamy režiséra filmu “66 sezón”. “Hlavným zámerom opery 66 sezón je vyobrazenie archetypu obyvateľov stredoeurópskeho mesta. Na dejinách košického kúpaliska sa ako v kvapke vody koncentrujú a zrkadlia vzťahy medzi národmi a jednotlivcami, ktorí dejiny Košíc a svoj život v tomto meste pociťujú bez nejakej zvláštnej, alebo filozofickej reflexie,” hovorí o opere Piaček. Na príprave predstavenia sa podieľa realizačný tím vedený režisérkou Slávou Daubnerovou, scénu a kostýmy navrhla Katarína Holková, hudobné naštudovanie je v rukách Mariána Lajavu. Účinkovať budú operní sólisti Michaela Kušteková, Pavol Oravec a Igor Bečár a herci Svetlana Škovranová, Vasiľ Rusiňák, Jozef Pantlikáš, Ľubomír Záhon, Igor Latta a Mária Kővesdi Szabó. Spoluúčinkuje orchester a zbor Opery Štátneho divadla Košice. (sd)

BRATISLAVA – Tiež cítite, že to čo potrebujete, je poriadne dlhá dovolenka na miestach, kde načerpáte viac než len bronzový nádych pokožky? Tak práve pre vás máme 9 tipov tých najzaujímavejších turistických destinácií tak, ako ich zostavil prestížny časopis National Geographic Traveler.

John Muir Way, Škótsko

Meno John Muir rezonuje predovšetkým v podvedomí fanúšikov amerických Yosemite či Sequoia National Park, na záchrane ktorých sa aktívne podieľal. Práve na počesť tohto amerického prírodovedca, ktorý sa však narodil v Škótsku, otvoria v roku 2014 nevšednú turistickú trasu dlhú 105 míľ.

Na tejto trase môžete obdivovať krásy Škótska. Zdroj – www.edinburgh.org

Cesta, ktorá ponesie meno tohto muža povedie z mesta Dunbar, rodiska Johna Muira, pokračovať bude západným pobrežím v rámci, ktorého sa nachádzajú také prírodné skvosty ako je napríklad pozostatok kedysi činnej sopky North Berwick Law či najväčšie jazero (podľa vodnej plochy)vo Veľkej Británii – Loch Lomond. Samozrejmosťou je jedinečný výhľad na malebnú škótsku vrchovinu.

Turista nepríde ani o návštevu historického mesta Ediburgh, či pitoreskných dediniek a takých historických zázrakov ako Blackness Castle z 15. storočia, ktorý sa podobá obrovskej kamennej lodi na kraji fjordu. Trasa sa končí na nábreží mesta Helensburgh.

Národný park Nahanni, Kanada

V národnom parku Nahanni zažijete pravú divokú prírodu. Zdroj – www.travel-visit-places.com

O kanadskom národnom parku Nahanni, ktoré je súčasťou Svetového dedičstva UNESCO, sa hovorí, že je príliš veľký, príliš starý a príliš divoký, aby sa človek z neho ktokoľvek vrátil nezmenený. Putovanie týmto nevšedným miestom začína v Severovýchodných Teritóriách.

Práve tu už na vás čakajú severské pláne, kde môžete spoznávať úžasný prírodný útvar Ram Plateau. Keď sa však vynadívate, zamierite k tým najhlbším riečnym kaňonom, ktoré sa tiahnu po 200 míľ dlhej trase. Mnohí pritom hovoria, že ak by svoju cestu skončili už tu, bola by absolútne hodná vynaložených peňazí.

Ak by ste tu však zostali, prišli by ste o veľkú padajúcu vodu Virginia Falls, ktorá steká z výšky 302 stôp, čo je takmer dvakrát väčšia výška než pri slávnych Niagarských vodopádoch.

Cacao Trail, Ekvádor

Na tomto mieste môžete objavovať čaro čokolády. Zdroj – kokobuzz.wordpress.com

Táto cesta vám dá presne to, čo sľubuje názov. Sladkasto-horkú chuť čokolády tu môžete objavovať putovaním po dvoch ekvádorských regiónoch, kde sa jednoducho dostať z hlavného mesta Quito. Turisti si tu môžu vyskúšať praženie kakaových bôbov či objavovať niekdajšie sídla plantážnikov napríklad v meste Velasco Ibarra.

Veľkým lákadlom je však predovšetkým Andean Plateau, kde žije viac ako 25-tisíc druhov rastlín, takmer 1600 druhov vtákov a 340 druhov cicavcov.

Riga, Lotyšsko

Nádherné centrum lotyšskej metropoly. Zdroj – tjenpengeonline.nu

Kamenné ulice hlavného mesta Lotyšska vyzerajú ako vystrihnuté z rozprávky a krásne tak dopĺňajú šarm tohto miesta. Práve tu sa môžu turisti zamiesiť medzi domácich a nechať sa unášať objavovaním stredovekých drevených domov, či veľkých bulvárov pripomínajúce Paríž či Petrohrad.

Lichtenštajnsko

Úchvatné kniežatstvo. Zdroj – washingtonkristamae.wordpress.com

Toto kniežatstvo je tak malé, že v miestnom obchode pokojne môžete naraziť do princa a jeho manželky. A hoci na mape patrí medzi trpaslíkov, je tu toľko zámkov na obdivovanie ako v máloktorej krajine. Ak dávate prednosť prírode, Lichtenštajnsko ponúka úchvatné alpské scenérie, vinice učupené medzi horskými velikánmi.

Každoročne sem prichádzajú desiatky tisíc vyznávačov zimných športov, či vysokohorských turistov, ktorí využívajú tunajšiu miernu klímu na objavovanie prírodných krás.

Guyana

Ďažďový prales v Guyane sa tiež oplatí vidieť. Zdroj – www.wondermondo.com

Ak však máte radšej teplo, zamierte do Guyany. Až 80 percent jej územia totiž ešte stále pokrýva dažďový prales. To však zďaleka nie je všetko, čo môže táto krajina svojim návštevníkom ponúknuť. Nachádza sa tu totiž aj najdlhší samostatne tečúci vodopád na svete.

Počas výletu na lodi tu navyše môžete stretnúť purpurové makaky, tukany, vydry či kajmany a noc stráviť v chatrčiach so slamenou strechou. Niekedy sa tak budete cítiť ako v dávnom stratenom svete či mýtami opradenom El Dorade.

Alentejo, Portugalsko

Vnútrozemie Portugalska môžete obdivovať v kraji Alentejo. Zdroj – www.1000lonelyplaces.com

O Alentejo sa hovorí, že predstavuje 33 percent Portugalska, ale iba 7 percent jeho populácie. Turisti tu majú tak voľné pole pre objavovanie všetkých zákutí tohto kraja. K dispozícii je 133 míľ dlhá cesta smerujúca z pobrežia až do vnútrozemia.

Práve toto je to správne miesto na pozorovanie hniezdiacich bocianov či rôznych rastlinných druhov, ktoré by ste možno inde nenašli. Miestnu históriu zase môžete spoznávať v novootvorenom múzeu v obci Belver. Venované je remeselnému vyrábaniu mydla. Za povšimnutie však stojí aj Marble Rout, ktorou sa dostanete do tunajších lomov či podzemných galérií.

Plošina Bolaven, Laos

Plošina Bolaven. Zdroj – wordsabouttravel.com

Ak si chcete vyskúšať, aké je to stáť uprostred vyhasnutej sopky plošina Bolaven v Laose, je vašim vysnívaným turistickým cieľom. Zároveň je to však zrejme aj jedno z najúrodnejších miest v celej juhovýchodnej Ázii.

Obdivovať tu okrem iného môžete kávovníky, ktorým sa tu darí vďaka chladnej klíme, pravidelným dažďom a nadmieru úrodnej pôde. Ak by ste aj chceli ochutnať z tunajšej kávovej úrody, miestni znalci odporúčajú kávu kombinovať so sladkým kondenzovaným mliekom. Stanete sa tak obeťou horkasto-sladkej chute, ktorú zažijete len na tomto mieste.

Ostrovy Deravan, Indonézia

Raj na Zemi nájdete na ostrovoch Deravan. Zdroj – www.javabackpacker.blogspot.com

Ostrovy Deravan sa do tohto výberu dostali na základe výberu čitateľov National Geographic Traveler. Podľa nich ide totiž o jedno z mála miest mimo prešľapaných turistických ciest, čo ho robí mimoriadne príťažlivým pre vyznávačov toho pravého dobrodružstva. Hoci ide o pomerne známu destináciu, je ťažké sa ňu dostať a ešte ťažšie ju objavovať.

Doteraz tu tak žije miestna komunita, ktorá vás privíta s otvorenou náručou. Potom, čo v ich dedinke strávite noc, ráno sa môžete ponoriť do tej najpriezračnejšej vody a pri šnorchlovaní obdivovať tunajšie korytnačky či dych berúce útesy.

Oddychovať môžete na ľudoprázdnej pláži a pritom načúvať ako sa vietor pohráva s listami paliem. A ak vydržíte do noci, odmenou vám bude ten najúžasnejší západ slnka, aký ste kedy zažili.

Zdroj – www.nationalgeographic.com

Popis foto: Zdroj – Shutterstock

Zárukou pokračovania naštartovaných modelov má byť príspevková organizácia K-13, ktorá bude projekt EHMK ďalej zastrešovať a rozvíjať.

KOŠICE. Rok, v ktorom Košiciam patril titul Európske hlavné mesto kultúry, sa končí. Záverečný ceremoniál, ktorý sa uskutoční od 10. do 14. decembra, nebude podľa organizátorov záverom a definitívnou bodkou za projektom.

“Zostávajú rozostavané základy, na ktorých treba ďalej stavať. Bol to len prvý krok na ceste za naplnením posolstva, že kultúra a umenie sú a budú neoddeliteľnou súčasťou Košíc,” povedal riaditeľ Košice EHMK Ján Sudzina.

Chystajú záverečný program

Záverečný ceremoniál sa premietne do programu mnohých kultúrnych inštitúcií a ulíc mesta počas niekoľkých dní.

Vyvrcholením budú napríklad koncert Dve v jednom, ktorý ponúka nečakané a atraktívne spojenia známych umelcov zo Slovenska a francúzskeho “kultúrneho dvojčaťa”- mesta Marseille.

Organizátori pripravujú premiéru opery 66 sezón, koncert Svetlo porozumenia, výstavu výtvarných diel a dokumentov z obdobia 20. rokov minulého storočia Košická moderna a mnoho ďalších akcií.

“Napriek tomu, že projekt EHMK Košice 2013 sa nekončí, ale bude pokračovať, čoho dôkazom sú aj aktivity, ktoré pripravujeme na budúci rok a kultúrna stratégia mesta na obdobie piatich rokov, cítime potrebu rozlúčiť sa s úspešným rokom. Rokom, počas ktorého sme mali možnosť nielen vidieť a stretnúť sa so špičkami vo všetkých žánroch umenia, ale aj s kurátormi, kunsthistorikmi, s odborníkmi na kreatívnu ekonomiku, s významnými architektami,” povedal Sudzina.

Vznikla nová infraštruktúra

Podľa neho Košice zaznamenali obrovský boom. Vznikla infraštruktúra úplne nového typu ako Kunsthalle/Hala umenia, Kasárne/Kulturpark a SPOTs, ale uskutočnili sa aj rekonštrukcie tradičných kultúrnych zariadení.

Sudzina dodal, že tím EHMK sa chce obzrieť za rokom 2013 a odovzdať štafetu spolu s mestom Marseille ďalším dvom mestám, ktoré budú európskymi hlavnými mestami kultúry v roku 2014, a to je lotyšská Riga a švédska Umea.

Umelecký riaditeľ n. o. Košice 2013 Vladimír Beskid vidí veľký úspech projektu EHMK v tom, že boli dokončené všetky investičné projekty a vytvorila sa nová platforma pre komunikáciu v širšom európskom priestore a pre zapojenie aj domácich komunitných projektov v rámci SPOTs.

“Druhá dôležitá vec je, že sa nám podarilo z oficiálneho kultúrneho a umeleckého programu naplniť všetky kľúčové projekty. Za zvlášť podstatné v tejto oblasti považujem to , že sme priniesli nové, inovatívne formy a festivaly. Za úspech budem považovať, ak budú aj v budúcnosti pokračovať také formáty ako Sound City Days, Biela noc, Use the City, New Dance Days, Trienále súčasného umenia a stanú sa periodickými ,” povedal Beskid.

Podotkol, že zárukou pokračovania naštartovaných modelov je príspevková organizácia K-13, ktorá bude projekt EHMK ďalej zastrešovať a rozvíjať.

sita

Aktualizované: 2013-11-29 09:53:31

Filantropická mapa Slovenska: slovenské pamiatky a kultúra, vzdelávanie a životné prostredie sú najhlavnejšie oblasti, ktoré firmy podporovali v minulom roku. Transparentnosť a boj proti korupcii podporovalo len minimum spoločností.

Na Slovensku doteraz chýbal prehľad o tom, čo všetko firmy podporujú a ktoré sú najslabšie témy v oblasti firemnej filantropie. Nadácia Pontis spolu s 33 firmami pôsobiacimi na Slovensku vytvorila Filantropickú mapu Slovenska, ktorá približuje ich pomoc okoliu za rok 2012. “Mapa zahŕňa celkovú sumu vo výške takmer 14 miliónov eur. Podľa nášho odhadu predstavuje zhruba jednu tretinu celkových zdrojov, ktoré firmy, firemné nadácie a nadačné fondy venujú na verejnoprospešné účely,” hovorí programový riaditeľ Nadácie Pontis Pavel Hrica. “Nie je to úplne presný celkový obraz, ale zatiaľ najvernejšia vzorka, akú sme na Slovensku mali,” dodáva. Firmy do mapy zaznačovali nielen svoje finančné dary, ale aj hodnotu vecných a nefinančných darov a predovšetkým prostriedky z asignácie 2% z dane venované cez firemné nadácie a nadačné fondy. “Asignácia dane nie je filantropiou v pravom slova zmysle, ale keďže tvorí kľúčovú časť prostriedkov, ktoré firmy usmerňujú na verejnoprospešné účely, rozhodli sme sa ju do mapy zahrnúť,” vysvetľuje Pavel Hrica.

Firmy podporovali kultúru a vzdelávanie

Najdôležitejšou témou v oblasti filantropie bola pre firmy kultúra a záchrana slovenských pamiatok, do ktorej vložili viac ako 3 milióny eur. To predstavuje 22 % z celkového objemu prerozdeľovaných prostriedkov. Za víťazstvom tejto témy sa skrývajú najmä dva faktory. Prvým je, že viaceré firmy podporovali rôzne aktivity v rámci programu Košice –Európske hlavné mesto kultúry. Druhým faktorom je program Obnovme si svoj dom, v ktorom spoločnosť SPP spolu s ministerstvom kultúry pomáhali zachraňovať kultúrne dedičstvo a pamiatky na Slovensku sumou 833 tisíc eur. Nízky počet silných donorov predznamenáva možný budúci prepad podpory v téme kultúry.

Riešenie rómskej otázky a korupcie zaostáva

Za vyrovnanú možno považovať podporu sociálnej starostlivosti (10 %), zdravia (9 %) a voľnočasového športu (7 %). Medzi najmenej populárne témy, ktoré firmy podporujú, patrí riešenie rómskej otázky, utečencov či iných marginalizovaných skupín (2 %). Vzhľadom na to, že napríklad integrácia Rómov patrí k najzávažnejším spoločenským problémom, je nízka podpora tejto témy zo strany firiem mimoriadne kritická. Podpora projektov, ktoré napomáhajú ekonomickému rozvoju a vzniku sociálnych startupov predstavuje len 1 % celkového koláča a je tiež na okraji záujmu. “Zaujalo ma aj 1 % pre humanitárnu pomoc.

SPP je najväčším podporovateľom komunity

Výsledná mapa ukázala dôležitosť Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý je najväčším firemným darcom a zároveň najväčším poukazovateľom 2 % z dane. Aj keď mapa zahŕňa darcovstvo a asignáciu až 33 najvýznamnejších firiem, spomedzi nich tvoria prostriedky SPP vo výške 4,5 milióna eur celú tretinu. Strategické darcovské témy SPP tak významne vplývajú na celkové výsledky. Napríklad len aktivity Ekofondu SPP tvoria väčšiu polovicu filantropickej mapy v oblasti životného prostredia. “Treba si počkať, čo budú znamenať nedávne zmeny vo vlastníckej štruktúre SPP pre objem firemnej filantropie na Slovensku,” konštatuje Pavel Hrica z Nadácie Pontis. Ako ďalší najvýznamnejší hráči v podpore okolia sa ukázali Slovenské elektrárne (1,1 mil. eur), ZSE (1,1 mil. eur) a Orange Slovensko (980 tis. eur).

Jedna z najsmutnejších povestí o Dobšinej ožila. V centre mesta totiž pribudla drevená plastika, ktorá znázorňuje Sklenenú pani. Ide o symbol, ku ktorému sa viažu tragické udalosti v Dobšinej v 16. storočí v čase tureckých vpádov.

DOBŠINÁ. Sklenenú pani pre Dobšinčanov zhotovil rezbár Martin Kalman z Polomky. Potrebné peniaze poskytol Úrad Košického samosprávneho kraja, išlo o projekt Európske hlavné mesto kultúry. V Dobšinej tak pribudol turistický chodník Po stopách baníctva aj s informačnými panelmi. Začína práve v meste a súčasťou je aj spomínaná drevená plastika.

Peniaze sa stratili

Povesť o Dobšinej hovorí o tragickom plienení Turkov koncom 16. storočia. Bližšie o nej nám porozprával Tibor Harmatha, ktorý je znalcom miestnej histórie, okrem toho pracuje ako konateľ v mestskej spoločnosti Podnik služieb mesta Dobšiná. “Posledné stále sídlo v tej dobe mali Turci vo Fiľakove. Chudobnejšie mestá, ktoré nemali postavené hradby, im odvádzali poplatky, aby mali od nich pokoj. Podľa mňa, bola to akási forma výpalného. Jednu zo splátok mal do Fiľakova doručiť mestský úradník z Dobšinej. Nevedno, kde sa peniaze podeli, Turci však tvrdili, že splátka nedošla a žiadali opätovne zaplatiť. Dobšiná však odmietla druhýkrát vydať peniaze,” opísal miestny znalec histórie, ako sa začali dramatické udalosti, ktoré sa navždy zapísali do dejín Dobšinej.

Sklenená pani

Turci preto vpadli do mesta a od večera do rána plienili, vraždili a kradli. Zajali spolu tristo ľudí, tí bohatší sa vykúpili, chudobní sa však navždy stratili ako otroci v ďalekom Turecku. A tu do deja vstupuje krásna rusovlasá, ale chamtivá miestna krčmárka. “Pokúsila sa skryť svoje zlato na mieste, ktoré miestni poznajú pod názvom Marón. Chytil ju však Turek, ktorý ju na mieste zabil,” hovorí o smutnom osude krásnej miestnej ženy T. Harmatha. Krčmárka dostala prívlastok sklenená, pretože jej duch odvtedy nemal pokoja a blúdil po meste. Ukazoval sa vraj predovšetkým počestným a slušným slečnám.

Všetci ju zobrazovali nahú

Zavraždená rusovlasá krčmárka sa stala zaujímavým objektom pre mnohých umelcov, či to už boli básnici, spisovatelia alebo maliari. Všetci ju však ako ducha zobrazovali nahú, výnimkou nie je ani najnovšia plastika v centre mesta. Drevenú Sklenenú pani v Dobšinej chráni pred prípadnými vandalmi a zlodejmi kamerový systém. (kar)

Krčmárka Je v centre. FOTO: KAR

THE EASTERN-Slovak metropolis of Košice, which shared the European Capital of Culture ECOC title for the year 2013 with the French port city of Marseilles, will hand the title over to Latvian capital Riga and Umea, Sweden. “The ECOC Košice 2013 project is not ending, but it will continue, which is proven by the activities we are preparing for next year and the city’s cultural strategy for the next five years,” Ján Sudzina, director of the Košice 2013 non-profit making organisation, said in a press release. “Despite this, we feel the need to say farewell to a successful year… A year during which we not only had the opportunity to see and meet the best from all art genres as well as curators, art historians, experts in creative economy and renowned architects, but Košice experienced a great boom in the transformation of its cultural infrastructure. An infrastructure of a completely new type was created, such as the Kunsthalle/Hall of Art, the Barracks/Culture Park and the SPOTs, as well as the reconstruction of traditional cultural facilities,” he said. “A second important thing is that in terms of the official and artistic programme, we managed to implement all key projects,” he continued. “…I consider as very important the fact that we brought new, innovative forms and festivals. I will consider it a success if in the future events such as Sound City Days, White Night, Use the City, New Dance Days and the Triennale of Contemporary Art will continue, become regular and will find ground to proceed in future years.” The ceremony to wrap up Košice’s cultural year will take place between December 10 and 14 in several venues. Events include the Two in One concert, which offers a link between renowned artists from Slovakia and the French “cultural twin” Marseille, a premiere of the 66 Seasons opera, the Light of Understanding concert, an exhibition of artistic works and documents from the 1920s called Košice Moderna and many other events. “We don’t consider this a closing ceremony, but a real farewell to the year and as encouragement for those cities which will be the successors,” Sudzina summed up. “We want to give them encouragement… At the same time, we would like to invite the citizens of Košice, the region and the whole of Slovakia, to a number of cultural events which we are preparing for next year.” Compiled by Spectator staff

Decemberben tartják a záróceremóniát, de ezt nem búcsúakkordnak szánják a szervezők

KOCSIS EDINA

Kassa. Kassa és Marseille, Európa 2013-as Kulturális Fővárosai néhány hét múlva továbbadja a stafétabotot a svédországi Ume és a lettországi Riga városának, amelyek elnyerték az Európa Kulturális Fővárosa 2014 címet. A december 10. és 14. között megrendezendő kassai záróceremónia azonban nem tesz pontot a kulturális programok végére. Az év utolsó hónapjában is tartogatnak meglepetéseket a kultúra kedvelőinek. A programok között szerepel a Kettő az egyben című koncert, amelyen neves szlovákiai előadók a francia kulturális főváros, Marseille művészeivel közösen készítenek meglepő produkciót a kassai közönségnek, mindezek mellett bemutatják a 66 szezon című szlovák operát, lesznek kiállítások és sok más rendezvény. Ján Sudzina, a Kassa 2013 munkacsoport igazgatója azt mondta, a címet ugyan át kell adni, de a projekt tovább él. A város elérte fő célját – Kassa már nem idegen az európaiaknak, a kultúra és a művészet a város elválaszthatatlan részévé vált. “Szeretnénk emlékezetesen búcsúztatni ezt a sikeres évet. Olyan esztendő volt ez, amikor Kassa a kulturális infrastruktúra szempontjából is hatalmas lehetőségeket kapott. Létrejött a Művészetek Csarnoka, a Kaszárnya – Kultúrpark, a Spots projekt és megújultak a hagyományos kulturális intézmények” – közölte Ján Sudzina. Vladimír Beskid, a Kassa 2013 művészeti vezetője abban látja a projekt sikerét, hogy megvalósították az összes tervezett beruházást, a kulturális főváros cím hozzájárult a város új kultúrpolitikájának formálásához és nemzetközi együttműködésekre nyitott lehetőségeket. Beskid szerint fontos, hogy folytatódjon az eddigi munka és az új dotációs szervezet, a K-13 feladata lesz továbbfejleszteni és fenntartani az Európa Kulturális Fővárosa projektjeit.

Bratislavské MMC sa stalo v utorok večer svedkom strhujúcej zvukovej i svetelnej šou v podobe krstu nového albumu skupiny Billy Barman – Modrý jazyk. Po vydarenom koncerte v Bratislave sa kapela presúva na východné Slovensko. Už v piatok ju totiž čaká druhý koncert spojený s krstom pre košických fanúšikov v Kasárňach/Kulturparku.

Bratislava zažila uplynulý večer na vlastnej koži novú koncertnú šou skupiny Billy Barman spojenú s krstom albumu Modrý jazyk. Druhá štúdiová nahrávka jedného z najvýraznejších zjavov na slovenskej hudobnej scéne zaznela poprvýkrát naživo v bratislavskom Klube MMC. “Týchto už poznáme, vždy je s nimi fajn. Tak teraz sme zvedaví na tých východniarov,” zhodnotil release párty spokojný Juraj Podmanický.

“Ja ani nemám slov – bolo to fantastické, úžasné, vau!” pridal svoje dojmy bezprostredne po návrate do backstagu Jozef Vrábel. Výnimočnú atmosféru celovečerného dvojkoncertu si pochvaľovali i predskokani Walter Schnitzelsson, ktorí dostali za úlohu rozospievať a roztancovať publikum na úvod: “Atmosféra bola úplne skvelá, vďaka tomu, že publikum sa zaplnilo veľmi rýchlo a ešte rýchlejšie sa dostalo do tej správnej nálady. Sme veľmi radi, že si s barmanmi môžeme zahrať na ich krstoch. Na ich koncerty sme chodili ešte v časoch, keď sme našu kapelu nemali. Tešíme sa, že máme možnosť hrať práve s nimi, pretože je to gitarovka a navyše, chalani sú podobná krvná skupina ako my, takže nie je o čom,” dodali schnitzelssoni, ktorí sa s barmanmi presúvajú aj na piatkový košický krst.

V playliste koncertu nechýbala cenou Radio Head Award ovenčená Strmá voda, prvý tohtoročný singel Ľudožrút ani aktuálny singel Traja. Potom, čo na bratislavskom pódiu poprvýkrát naživo zazneli novinky z čerstvo vydaného albumu, prišiel na rad jeho slávnostný krst. Rituál krstu si v plnej paráde užil krstný otec Janko Rehotský alias herec Michal Kubovčík. Modrý jazyk pokrstil slovom a piesňou, a vyprevadil ho medzi fanúšikov špeciálnym improvizovaným spievaným prianím, v ktorom mu zaželal, aby sa dobre predával.

“Netušili sme, či príde, ale prišiel. Nevedeli sme, čo urobí, ale urobil to najlepšie ako mohol,” zhodnotil vzápätí krst priamo pred zrakmi fanúšikov Juraj Podmanický, ktorý si v druhej polovici krstu vychutnal spev i hranie na gitare priamo uprostred preplneného “kotla” pod pódiom. Pre všetkých, ktorí si koncert nemohli vychutnať na vlastné oči a uši, streamovala spoločnosť iWavez internetový LIVE prenos z MMC v reálnom čase na portáli www.hudba.sk.

V hlavných postavách sa predstavia nielen domáci umelci, ale hostia známi zo slovenského šoubiznisu.

Košice 27. novembra (TASR) – Po viac ako šestnástich rokoch sa na dosky Štátneho divadla Košice vracia muzikál. Bude ním pôvodný slovenský muzikál Móric Beňovský, ktorý bude mať svetovú premiéru 29. novembra v Historickej budove ŠD.

Autormi muzikálu sú Milan Antol, Vladimír Krausz a Adrián Harvan. Predstavenie v réžii Milana Antola vzniklo v koprodukcii Štátneho divadla Košice a spoločnosti Muzikál Slovensko s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry –Košice 2013.

Ako povedal režisér prestavenia Antol, konečná podoba muzikálu o svetoznámom Slovákovi, ktorý precestoval štyri kontinenty a napokon sa stal kráľom Madagaskaru, sa rodila približne šesť rokov. “V našom príbehu sme sa usilovali dostať do centra pozornosti štyri postavy, ktoré sa pohybujú okolo Beňovského. A samozrejme dôležitou súčasťou sú aj prostredia, v ktorých sa on pohybuje. To množstvo kultúrnych rôznorodostí, od Kamčatky cez Čínu, Madagaskar, Paríž, Slovensko, Rusko, Ameriku sme sa snažili zachytiť, ale nie ako nejaký bedeker jeho putovania svetom, ale naozaj ako príbeh vzťahov, ktoré prežíval,” povedal o inscenácii režisér.

Pompézna scéna

Predstavenie Móric Beňovský je celodivadelným projektom, do ktorého sa zapojili všetky súbory – činohra, opera aj balet. “Z tohto pohľadu to určite nebolo jednoduché aj vzhľadom na to, že všetky súbory okrem tohto predstavenia majú aj svoj vlastný dramaturgický plán, v ktorom sú naplánované premiéry,” dodal riaditeľ divadla a zároveň dramaturg predstavenia Peter Himič. Produkcia sľubuje výpravné divadlo. “Scéna nie je taká pompézna ako to v muzikáloch býva vzhľadom na priestorové možnosti javiska, ale v celom predstavení sa objaví napríklad až 150 rôznych kostýmov a v niektorých obrazoch bude na javisku v jednej chvíli aj viac ako 60 účinkujúcich,” vysvetlil Antol.

Autorom hudby je Adrián Harvan, v realizačnom tíme muzikálu je scénograf Štefan Hudák, kostýmy navrhla Silvia Zubajová, choreografie pripravila Ivana Kučerová a o hudobné naštudovanie sa postaral Igor Dohovič.

V hlavných postavách sa predstavia nielen domáci umelci, ale hostia známi zo slovenského šoubiznisu. V postave Mórica Beňovského bude alternovať Juraj Bernáth a Maroš Goga, jeho priateľa a neskôr zradcu Stepanova stvárnia Igor Timko, Marián Lukáč, postavu Afanázie zahrajú hosťujúce Kristína Greppelová a Natália Puklušová a v postave Zuzany uvidia diváci Veroniku Gidovú a Tatianu Polákovú. Celkovo bude účinkovať viac ako 70 hercov, spevákov a tanečníkov spolu so živým orchestrom.

Zaujímavé chvíle pri príprave muzikálu prežíval aj líder skupiny No name Igor Timko, ktorý sa ako vyštudovaný herec vracia na košické divadelné dosky po dvoch desiatkach rokov. “Som úplne vzrušený, vidím tu kolegov hercov, s ktorými sme spolu začínali a ktorí ma privítali so slovami vitaj doma,” priznal sa Timko. Ako dodal, nemalo by to pre neho byť neprebádaná oblasť, ale určite cíti zodpovednosť. “Postava, ktorú hrám je obrovská, prechádza celým dejom. Je tam veľa piesní. Určite to bude náročné a nebude to také, že si človek povie, že stačia skúsenosti a pôjde to samo,” dodal známy spevák.