Európsky program „Hlavné mesto kultúry" funguje od roku 1985. Od vyhlásenia Atén za prvé Európske hlavné mesto kultúry sa toho veľa zmenilo. Jednou z najdôležitejších zmien bolo zapojenie európskych krajín patriacich v minulosti do komunistickej východnej Európy. V minulosti už tento titul niesli aj východoeurópske mestá ako Krakov, Sibiu a Vilňus. Medzi hlavné mestá kultúry vo východnej Európe patrí aj mesto na východnom Slovensku - Košice, ktoré sa pripravujú na tento titul spoločne s Marseilles (Francúzsko). Obe mestá sú nositeľmi tohto prestížneho titulu pre rok 2013.

Dr. Philip Long, Profesor Mike Robinson a Suleiman Farajat z CTCC boli pozvaní na návštevu Košíc a na diskusiu k niekoľkým témam, ktoré nadväzovali na pobyt jedného z členov tímu Košice 2013, n.o. Petra Germušku, ktorý pracoval ako hosťujúci expert na CTCC, v Leeds. Petrov výskum bol zameraný na kľúčové aspekty programu Európske hlavné mesto kultúry ako sú rozvoj kultúrneho turizmu a destinačného manažmentu miest.

Okrem toho, že titul Európske hlavné mesto kultúry je úžasnou príležitosťou odprezentovať svetu bohatstvo a rôznorodosť destinácií, zároveň upozorňuje na celý rad problémov. Jeden z týchto problémov je napríklad všeobecné povedomie o meste v Európe. Pre mestá ako Paríž, Madrid, Štokholm a podobne, ktoré tento titul už niesli to nebol problém, ale niektoré mestá ako napríklad aj Košice, majú veľkú potrebu povedomie o sebe zvýšiť a dostať sa na mapu Európy.

Košice sú druhým najväčším mestom na Slovensku, po jeho hlavnom meste Bratislave, a majú dlhú a fascinujúcu históriu. V Košiciach nájdete bohaté a rôznorodé kultúrne dedičstvo v architektúre a diverzitu v jeho gastronómii a zvykoch.

Napriek tomu je skutočnosťou, že v rámci severnej, západnej a južnej Európy je povedomie o tomto meste ako o turistickej destinácii, veľmi nízke. To je dôsledkom toho, že Slovensko je pomerne mladou krajinou, ktorá samostatne existuje približne 17 rokov. Pred jej vznikom bola súčasťou Československa a zároveň bola od zvyšku Európy 45 rokov oddelená vplyvom komunizmu.

Ďalší problém je spojený s ťažkosťami počas tvorby a koordinácie kultúrneho programu, ktorý by nemal byť atraktívny len pre návštevníkov mesta, ale mal by vytvoriť dlhodobý kultúrny prínos pre lokálnu komunitu. Jeden z najdôležitejších indikátorov úspešného hlavného mesta kultúry je vytvorenie priestoru pre partnerstvá medzi verejným, súkromným sektorom a lokálnou komunitou. Tento mechanizmus nie je dôležitý len pre financovanie tohto projektu, ale zároveň podporuje rozvoj kreativity a prirodzené zapojenie občanov mesta pred, počas, ale aj po ukončení celoročného podujatia. A tu sa opäť stretávame s dedičstvom postkomunistických miest ako Košice, ktorých lokálni obyvatelia so sebou nesú odkaz podozrievavosti, zdržanlivosti a neradi sa zapájajú do verejných kultúrnych a komunitných aktivít. Tieto problémy nie sú len v Košiciach, poznačili takmer všetky projekty Európskeho hlavného mesta kultúry a je potrebné ich brať do úvahy aj počas spätného hodnotenia naplánovaného programu.

Získanie titulu Európskeho hlavného mesta kultúry prináša aj veľmi významnú príležitosť zaoberať sa mnohými problémami a efektívne zlepšiť kultúrny život obyvateľov, a zároveň stimulovať veľmi potrebný ekonomický rozvoj založený na trvalo udržateľnom a kreatívnom manažmente kultúrneho potenciálu mesta.

Pre našich reprezentantov z CTCC počas ich pobytu v Košiciach bolo zrejmé, že tímu zodpovednému za riadenie projektu pre rok 2013 veľmi záleží na zapojení sa do nášho výskumu a tvorby partnerstiev, s cieľom úspešne zrealizovať ciele projektu. Na workshopoch a konferenciách v Košiciach aj v Bratislave, Phil a Mike zdôrazdnili potrebu partnerstiev, ktoré by mohli podporiť myšlienku a vytvoriť prostredie pre dlhodobú kultúrnu premenu mesta. Je zrejmé, že v meste je obrovský potenciál a dúfame, že naša spolupráca s cieľom podporiť snahu Košíc a celého Slovenska stať sa rozpoznateľnou kultúrnou destináciou schopnou prilákať turistov a ďalšie kultúrne investície, bude pokračovať.