Múzeum výtvarného umenia Vojtecha Löfflera v Košiciach je jednou z mála inštitúcií v Košiciach, ktoré sa venujú prezentácii výtvarného umenia. Popri stálej výstave z diela menovca múzea výstavné priestory na Alžbetinej ulici prekvapia aj moderným umením. Ako by mal vyzerať rok 2013 a čo v Košiciach chýba, nám v rozhovore prezradil riaditeľ múzea Jozef Gazdag.
Juraj Herz (1934) sa narodil v Kežmarku. Absolvoval štúdium fotografie na umeleckopriemyselnej škole v Bratislave a v roku 1958 štúdium na katedre bábkoherectva v Prahe. Jeho filmovým krstom bol oskarový Obchod na Korze s režisérom Jánom Kadárom. Do povedomia sa dostal najmä vďaka filmu Spalovač mŕtvol na motívy románu Ladislava Fuksa.
Niekoľko mesiacov sa zaoberal myšlienkou ako najvýstižnejšie zhmotniť do filmovej podoby filozofiu a hlavné myšlienky projektu Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) – Košice 2013: Použi mesto a Interface. Názov projektu Interface by sme mohli voľne vysvetliť ako priestor pre skupiny ľudí, ktoré by sa inak a inde nestretli.
Patrí k najznámejším slovenským violončelistom, ktorého umenie mohli naposledy obdivovať v USA, odkiaľ sa práve vrátil z koncertného turné. Má za sebou rad zaujímavých projektov, medzi inými aj spoluprácu s nadanými rómskymi hudobníkmi a už teraz pripravuje desiaty ročník hudobného festivalu Konvergencie.
Život prináša rôzne paradoxy. Napríklad aj to, že v týchto dňoch vyšla v Čechách kniha o Košiciach z pera Košičana žijúceho vo Švajčiarsku. To ale nie je jediný paradox v živote spisovateľa a publicistu Dušana Šimka.
Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK) na rok 2013 sa stali Košice. Rozhodla o tom dnes v Bratislave na pôde Ministerstva kultúry SR 13-členná medzinárodná porota na čele s predsedom Bobom Scottom. Košický projekt Interface je projektom dlhodobej transformácie mesta prostredníctvom kultúry, ktorý chce vytvoriť priaznivé prostredie pre kultúru a kreativitu.
Myšlienkou bolo vytvoriť kryštalizačné body v obytných súboroch, kde sa bude odovzdávať ľudské teplo stretávaním, rozprávaním sa, kultúrou, umením...,“ tvrdí o výmenníkoch otec myšlienky ich prerodu na kultúrne body okraja SPOTS dekan Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach Juraj Koban.
Košice boli kedysi hlavným mestom kultúry Uhorska. Čo znamenajú pre vás?
Rodisko. Hriechy mladosti. Dozrievanie a vytriezvenie. Omyly a ich uvedomenie si. Mesto a jeho občania, boli ako ich dejiny. Kto žil v minulom storočí v Košiciach, žil v štyroch štátoch a pritom sa odtiaľ vôbec nesťahoval.
Literárny vedec a prozaik Stanislav Rakús pochádza zo západného Slovenska. Do Košíc sa dostal cez Prešov, kde študoval filológiu, odbor slovenčina – ruština. Ako sám o sebe hovorí, Košice patria k dvom základným mestám jeho života.
Multimediálny projekt Niečo je červené vznikal v košických kasárňach takmer dva mesiace. Najprv scéna, potom si na vojensko-kultúrne priestory zvykali herci. Francúzi sa učili po slovensky a Slováci po francúzsky.
Divadelná dramaturgička, kritička a prekladateľka, v súčasnosti riaditeľka národnej kancelárie európskeho grantového programu Kultúra (2007–2013) – Kultúrneho kontaktného bodu v Bratislave. Energická čiernovláska s neprehliadnuteľným bratislavským prízvukom, Zora Jaurová (35) si do bohatého profesionálneho životopisu momentálne pripísala aj spoluprácu...
Michal Hvorecký: Cítim sa ako menšina
Mladý úspešný spisovateľ vstúpil na slovenskú literárnu scénu ako blesk z jasného neba v roku 1998 debutovou zbierkou poviedok Silný pocit čistoty. Žije viacdomovo medzi Bratislavou a nemecky hovoriacimi krajinami, kde ako sám tvrdí je Košičan Sándor Márai literárnou superhviezdou, ktorú začínajú napodobňovať aj iní.
ROZHOVOR - M. Jirous a P. Placák
Obaja majú bohaté skúsenosti s komunistickým režimom a rovnako ako pred rokom 1989 ani teraz si nedávajú servítku pred ústa. V súčasnosti je to podľa nich potrebné oveľa viac, aby ľudia vedeli, o čo išlo. „Čím viac o tom budeme vedieť, tým viac sa budeme vedieť brániť rôznym populisticko, nacionalisticko, socialistickým nástrojom, ktoré komunisti používali a dnes ich skúšajú použiť iní komunisti, ktorí tu stále sú,“ tvrdia v rozhovore českí samizdatoví spisovatelia Ivan Martin Jirous (64) a Petr Placák (44), ktorí sú ja napriek 20-ročnému vekovému rozdielu na jednej vlnovej dĺžke.
