Inšpirovaní dodnes neobjasneným prípadom podivnej smrti kňaza Coufala v roku 1981 sa autori najnovšej inscenácie divadla SkRAT zaoberajú mechanizmami, ktoré v rámci tajnej polície ŠtB umožňovali budovanie paralelnej mocenskej štruktúry a vzájomnú kontrolu jednotlivých zamestnancov a spolupracovníkov na všetkých úrovniach tejto organizácie. Mechanizmami, ktoré môžu fungovať aj po zániku ŠtB. V Kasárňach/Kulturparku sa predstavia 20. novembra o 19. hodine. Vznik inscenácie iniciovala Asociácia Divadelná Nitra v rámci projektu Paralelné životy – 20. storočie očami tajnej polície. Festival inscenáciu uvádza v slovenskej a svetovej premiére.

Smrť tajne vysväteného kňaza vdp. Ing. Přemysla Coufala patrí k najzávažnejším neobjasneným prípadom slovenskej justície, ktorý má mnoho rovín: spája sa v ňom osobná tragédia, boj o ľudskú česť a očistenie mena, je ukážkou bezprecedentných praktík československej ŠtB, zlyhania justície minulého režimu i justície po roku 1989 a v neposlednom rade aj ukážkou moci, ktorú majú bývalí vysokopostavení príslušníci tajnej polície na Slovensku dodnes.

Do života Přemysla Coufala zasiahla ŠtB niekoľkokrát. V šesťdesiatych rokoch, po tom, čo získala informácie o jeho aktivitách v podzemnej cirkvi, ho na niekoľko rokov získala do svojich služieb, aby informoval o ekonomických machináciách svojho podniku. Neskôr využíval početné zahraničné služobné cesty na kontakty a výmenu informácií a materiálov s emigráciou a zahraničnými cirkevnými predstaviteľmi. V roku 1979 je identifikovaný ako kuriér nútený do spolupráce s ŠtB, ktorú ale odmieta. Dňa 24. februára 1981 je vo svojom byte nájdený mŕtvy so stopami po brutálnej vražde, prípad však vtedajšie vyšetrovacie orgány uzavreli ako samovraždu. Ani vyšetrovanie z roku 1990, po ktorom bol prípad odložený, nedospelo k inému záveru. Výnosom súdu z roku 1992 boli všetky spisy, týkajúce sa prípadu, uzamknuté v trezore archívu SR s dátumom uvoľnenia korešpondujúcim s dátumom premlčania možných trestných činov, súvisiacich s prípadom. Lehota stále trvá…

Na očistenie mena Přemysla Coufala, ktorého sa nedožili ani jeho rodičia, vzniklo niekoľko neúspešných iniciatív, pokúšajúcich sa predovšetkým o anulovanie oficiálnej verzie záverov vyšetrovania o samovražde. V súvislosti s Coufalovým prípadom sa hovorí aj o zmiznutí novinára Marcela Samuhela, ktorý o tejto veci informoval počiatkom deväťdesiatych rokov – teda v období, keď na Slovensku zmizlo niekoľko novinárov, píšucich o závažných kauzách.

Osobný príbeh Přemysla Coufala otvára mnohé etické otázky – v dobe, ktorá zvykne etiku považovať za prázdne slovo a bezbrannosť voči nečitateľným mechanizmom moci lieči cynizmom, je ukážkou zodpovednosti, ktorú za zdravé fungovanie spoločnosti nesú nielen statoční jedinci, ale predovšetkým zákonodarné a justičné orgány. Je tiež ukážkou, aké ďalekosiahle následky majú zložité politické rozhodnutia, napríklad to o „hrubej čiare“ za minulosťou, ktoré urobili politici v Československu po roku 1989. Na jednej strane bolo príkladom morálnej veľkodušnosti a dobovo podmieneného optimizmu vtedajšej politickej garnitúry, no zároveň ukázalo jej smrtiaci romantizmus a politickú negramotnosť, ktorej fatálne následky znášame dodnes.

V inscenácii Vnútro vnútra autori Ľubomír Burgr a Dušan Vicen mapujú niekoľko období fungovania ŠtB. Groteskná analýza „hodnotení“, ktoré na seba písali členovia ŠtB, ponúka príležitosť nahliadnuť do mechanizmov budovania paralelnej mocenskej štruktúry v rámci ŠtB, umožňujúcej vzájomnú kontrolu jednotlivých zamestnancov a spolupracovníkov na všetkých úrovniach tejto organizácie, do mechanizmov, ktoré môžu fungovať aj po zániku ŠtB. Ďalšou dôležitou líniou inscenácie je príbeh vzostupu a pádu prominentných straníckych funkcionárov, ako napríklad Zdeňka Mlynářa, autora strhujúcej knihy Mráz přichází z Kremlu. Vďaka tomu nazeráme do živelného vnútra moci, ktorá, ak ostane nespútaná zákonom či morálkou, pohltí nielen všetko naokolo, ale – tak ako v archetypálnom obraze – od chvosta zožerie aj samu seba. Burgr a Vicen sa vo svojej inscenácii zaoberajú nielen príbehmi, do ktorých zasiahla ŠtB v nedávnej minulosti, ale aj závažnými problémami, ktoré vyplynuli z jej činnosti po páde totalitného režimu. Kľúčovým sa tak stáva skúmanie nášho vyrovnávania sa s odkazom totalitnej minulosti.

20. 11., v Kasárňach/Kulturparku

Vstupné: 5 eur

V Kasárňach/Kulturparku sa predstaví výnimočná inscenáciu s názvom Amnézia jednej spoločnosti, ktorá je súčasťou Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra. Festival prepája umelcov, koproducentov a spolupracujúce inštitúcie zo 6 európskych krajín, upozorňuje na rôzne aspekty spoločensko-politického života v minulosti a súčasnosti.

Po minuloročnej úspešnej Anamnéze Viktora Bodó prichádza jeho žiak, režisér Dániel D. Kovács, aby kládol otázky o psychickom zdraví spoločnosti. Súbor Sputnik opäť na Divadelnej Nitre, opäť s riadnou dávkou humoru a absurdity, tentoraz v rámci projektu Paralelné životy a na tému práce tajnej polície počas komunistického režimu. Alebo žeby nielen?

–––––––––––––––

Existuje v súvislosti s otázkami, týkajúcimi sa minulosti, objektívna pravda? Má štátny systém tú moc, aby určoval, kto je duševne zdravý a kto už nie? Ako štátna moc kontroluje svojich občanov a prečo to robí? To je len niekoľko otázok, ktoré si kladie maďarský tím projektu Paralelné životy vo svojej inscenácii Odmäk. Hoci centrálnym je príbeh psychiatričky perzekvovanej komunistickým režimom, otázky, ktoré si tvorcovia kladú, sú nanajvýš aktuálne.

Pre mladých tvorcov Dániela D. Kovácsa a Pétra Závadu je aktuálnosť dôležitou súčasťou celého príbehu – aby sme lepšie pochopili súčasnosť, potrebujeme sa zaoberať minulosťou. I to je jedna z premís, ktoré stáli na začiatku ich tvorby pre projekt Paralelné životy. A v ich inscenácii ide doslova o paralelný život – život istej psychiatričky, ktorý zničila komunistická moc.

Hlavná dejová línia zachytáva osud R. Z., psychiatričky, ktorá sa stane pacientkou v ústave pre duševne chorých. Diagnostikujú jej schizofréniu, ona však tvrdí, že sa proti nej sprisahala štátna bezpečnosť, aby ju odstavili. Začne preto písať správy o svojich „väzniteľoch“, zatiaľ čo službukonajúci lekári píšu hlásenia o nej. Priam až desivo kafkovský príbeh chce ukázať mašinériu a teror komunistického režimu, ktorému padlo za obeť mnoho nevinných ľudí. Avšak mladí maďarskí tvorcovia nemoralizujú, práve naopak – ukazujú rozporuplnosť a nejednoznačnosť celého príbehu použitím sebe vlastnej irónie a nadhľadu, ktorý tak svedčí groteske.

Je psychiatrička R. Z. skutočne chorá? Alebo ju za chorú považuje len štátna moc, lebo tým sleduje svoje zámery a chce sa takto zbaviť nepohodlného človeka? A hoci sa nedozvieme skutočnú pravdu o R. Z., dôležité je, že inscenácia je metaforou fungovania moci voči indivíduu – moci, ktorá vytvára mechanizmy na kontrolu myslenia a konania jednotlivca. A nielen táto foucaultovská myšlienka zaujíma maďarských tvorcov, ale aj skúmanie diskurzívnej praxe danej doby, teda, aké boli myšlienkové štruktúry doby, ktoré takéto tragické ľudské príbehy „umožnila“, a čo to znamená pre dnešok.

Dániel D. Kovács patrí k najmladšej generácii maďarských režisérov, ktorá nadväzuje na svojich o niečo starších a známejších kolegov, ako sú Viktor Bodó či Kornél Mundruczó. Spolu so svojím generačným kolegom, básnikom a autorom Pétrom Závadom, sú prísľubom pre nezávislé a myšlienkovo i formálne provokatívne divadlo. Pre projekt Paralelné životy je prínosom, že sa k téme nedávnej minulosti a komunistického režimu vyjadrujú mladí tvorcovia, ktorí s ním nemajú priamu skúsenosť. O to zaujímavejšie je sledovať, aký pohľad na minulosť svojej krajiny nám sprostredkujú.

Vznik inscenácie iniciovala Asociácie Divadelná Nitra v rámci projektu Paralelné životy – 20. storočie očami tajnej polície.

 21. november, 19:00, Kasárne/Kulturpark

Vstupné: 5 eur

Predstavením Divadla Aréna Holokaust v réžii Viliama Klimáčka sa v stredu večer skončil šesťdňový divadelný maratón 22. ročníka Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra. Divákom priniesol 13 jedinečných inscenácií z Českej republiky, Maďarska, Francúzska, Chorvátska, Nemecka, Poľska, Rumunska, Slovinska a Slovenska

Spolu 19 predstavení v hlavnom programe si pozrelo 4-tisíc divákov, sprievodných podujatí sa zúčastnilo približne 7-tisíc ľudí. 11-tisíc návštevníkov bolo na predstaveniach a podujatiach, ktoré počas celého roka pripravovali organizátori festivalu Divadelná Nitra.

Veľký ohlas u publika malo predstavenie Toufar – Mučiace hry opery Národného divadla v Prahe, autorov Petra Zelenku a Aleša Březinu. V jednej z hlavných úloh sa predstavila strhujúca operná speváčka Soňa Červená. Hra vznikla v rámci projektu Paralelné životy. V rámci neho mali diváci možnosť vidieť slovenskú inscenáciu Vnútro vnútra Ľubomíra Bergra a Dušana Vicena, poľskú inscenáciu (Na) sleduj ma režiséra Radeka Rychcika, slovinskú inscenáciu 25 671 režiséra Olivera Frljića, Môj spis a ja Clemensa Bechtela, ktorý na pódium priviedol deväť nehercov, ľudí, ktorí boli v minulosti prenasledovaní, ale aj prenasledovali. Maďarsko zastupuje v projekte Dániel D. Kovács s inscenáciou Reflex. Štyri z nich – Reflex, Môj spis a ja, (Na) sleduj ma a Vnútro vnútra mali na festivale svetovú premiéru.

V predposledný deň uviedol festival inscenáciu Rechnitz – Anjel skazy Slovenského národného divadla. Inscenácia získala cenu DOSKY za najlepšiu scénografiu v sezóne 2012/2013. V posledný deň festivalu vystúpil Blaho Uhlár a jeho legendárne divadlo STOKA s inscenáciou Neistý grunt.

V rámci hlavného programu mali diváci možnosť vidieť aj chorvátsku Čajku Boba Jelčića. Do Nitry zavítalo spolu 150 divadelných profesionálov z 13 súborov, na pódiách sa spolu predstavilo v rámci hlavného, sprievodného a vzdelávacieho programu 500 účinkujúcich.

Medzinárodný festival Divadelná Nitra 2012 pripravil 22-členný organizačný štáb. Festival by sa ani tento rok nezaobišiel bez pomoci dobrovoľníkov, ktorí sú jej tradičnou súčasťou od vzniku. Až 160 mladých ľudí prispelo k celej organizácii a atmosfére festivalu.

Aktuálne informácie o projekte Paralelné životy sledujte na www.parallel-lives.eu, o Divadelnej Nitre na www.nitrafest.sk a http://www.facebook.com/divadelna.nitra

Divadelná Nitra 2013 v číslach 

Počet divákov na predstaveniach v hlavnom programe: 4 000

Počet predstavení v hlavnom programe: 19

Počet inscenácií v hlavnom programe: 13

Z toho počet zahraničných inscenácií: 9

Z toho počet slovenských inscenácií: 5

Svetové premiéry: 3

Medzinárodné premiéry: 3

Počet prezentovaných krajín: 9 (z Českej republiky, Maďarska, Francúzska, Chorvátska, Nemecka, Poľska, Rumunska, Slovinska a Slovenska)

Z toho počet účinkujúcich v hlavnom programe: 150

Návštevnosť sprievodného programu: približne 7 000

Počet podujatí v sprievodnom programe: 70

Počet technického a obslužného personálu hlavného programu zo strany organizátorov: 150

Technický personál pre sprievodný program: 10

Spoluorganizátori: 16

Donori: 18

Mediálni partneri: 25

Partneri z podnikateľskej sféry: 29

V piatok, 27. septembra, ho slávnostne otvorila riaditeľka festivalu Darina Kárová originálnou francúzskou inscenáciou s netradičným konceptom Suita č. 1 “ABC“ pre 22 účinkujúcich a dirigenta. Krátko po otvorení boli vyhlásené divadelné ocenenia sezóny DOSKY 2013, ktoré po prvýkrát odvysielala na Dvojke naživo RTVS. Kurátorom festivalu  je autor, dramaturg, scenárista a pedagóg Peter Pavlac.

Dôležitou a neodmysliteľnou súčasťou hlavného programu je aj tento rok unikátny medzinárodný projekt Paralelné životy – 20. storočie očami tajnej polície, v rámci ktorého uznávaní umelci zo Slovenska, Česka, Rumunska, Nemecka a Poľska pátrali po autentických príbehoch v archívoch tajnej polície. Práve tie prinášajú výpovede z čias komunistického režimu vo svojich inscenáciách uvedených na festivale. Odvrátenú tvár nemeckej minulosti predstaví v inscenácii Môj spis a ja režisér Clemens Bechtel. Slovensko v projekte zastupujú umelci bratislavského Divadla SkRAT inscenáciou Dušana Vicena a Ľubomíra Burgra, Vnútro vnútra (Vetranie v archívoch tajnej polície v dvoch samostatných častiach s prestávkou).

Veľký divácky záujem mala Opera Národného divadla v Prahe a jej predstavenie Toufar – Mučiace hry, ktorá bola hneď po začatí predaja vstupeniek vypredaná. V hre účinkuje česká herečka a operná speváčka Soňa Červená. Na festivale Divadelná Nitra malo predstavenie svoju medzinárodnú premiéru a vzniklo v rámci projektu Paralelné životy – 20. storočie očami tajnej polície. Inscenácia reaguje na príbeh českého farára Josefa Toufara, krivo obvineného z pedofílie, za čo bol následne vypočúvaný a mučený príslušníkmi ŠtB a neskôr za záhadných okolností zomrel. O prípad Josefa Toufara sa okrem ŠtB zaujímal aj prezident Klement Gottwald.  Dokumentárna opera, komponovaná výlučne z archívnych materiálov, analyzuje mocenské súboje inštitúcií, aby položila otázky o podstate ľudskej viery, pravde a o fenoméne zázraku. Predstavenie je jedným z kľúčových bodov festivalového programu.

„Na Toufarovom príbehu vidíme postupné presadzovanie sa totalitnej moci, ktorá si v roku 1949 zďaleka nebola tak istá svojim víťazstvom ako to neskôr prezentovala. Každý jednotlivý krok každého jednotlivca mohol rozhodovať. Toufarovi farníci mohli zabrániť únosu svojho farára príslušníkmi Štb, vtedajšia moc by sa otvorenému konfliktu vyhla. Predstavitelia katolíckej cirkvi sa mohli a mali zaujímať o osud uneseného farára, ale neexistuje jediný doklad o tom, že by to skutočne urobili. Práve pre stovky a tisíce takýchto ústupkov sa zrodila sila komunistickej totality. O tom hovorí Toufarov príbeh smerom k súčasnosti, ku každému z nás,“  povedal autor libreta Aleš Březina

Do konca festivalu si môžu návštevníci pozrieť inscenáciu Môj spis a ja drážďanského Štátneho divadla, ktoré po prvý raz na javisko vedľa seba postaví skutočných mužov a ženy, ktorých životy kruto poznačila nemecká tajná polícia. Jedným z nich je aj bývalý agent Stasi. Maďarskú inscenáciu Reflex (Odmäk) o psychiatričke, z ktorej komunistický systém urobil psychiatrickú pacientku. Poľskú inscenáciu (Na)sleduj ma, ktorá spojí životné osudy agenta tajnej polície a mladej herečky, dcéry poľského disidenta a emigranta. Predstaví sa tiež Divadlo Aréna s inscenáciou Holokaust, Slovenské národné divadlo prinesie inscenáciu Rechnitz – Anjel skazy, za ktorú v tomto roku získalo ocenenie DOSKY v kategórii Najlepšia scénografia a po dlhšom čase sa na divadelné dosky vráti Blaho Uhlár a jeho legendárna S.T.O.K.A s Neistým gruntom.

Slovenský tím umelcov z bratislavského Divadla SkRAT režisér, herec, dramatik Dušan Vicen a hudobný skladateľ, herec a režisér Ľubomír Burgr si za námet svojej inscenácie Vnútro vnútra (Vetranie v archívoch tajnej polície v dvoch samostatných častiach vybrali dodnes neobjasnený prípad podivnej smrti kňaza tajnej cirkvi a dvojitého agenta Přemysla Coufala z roku 1981. ŠtB kauzu zamietla pod stôl, kontroverzné však je aj to, že prípad bol po revolúcii v roku 1989 generálnou prokuratúrou zmrazený na 50 rokov. Umelci sa teda priamo k spisu nedostali, ale podarilo sa im nájsť dostatok dobových materiálov, ktoré konzultovali s Ústavom pamäti národa. Druhá časť inscenácie s názvom Paranoia Querulans skúma mašinériu vzťahov medzi hodnostne vyššími príslušníkmi tajnej polície.

Český hudobný skladateľ a autor libreta Aleš Březina a oceňovaný dramatik a režisér Petr Zelenka prinesú na festivalové dosky jedinú operu na festivale Toufar – Mučiace hry. Jej nosnou témou je príbeh „číhošťského zázraku“ z roku 1949, za ktorý ŠtB obvinila a na smrť umučila nevinného farára Josefa Toufara. Umelci jeho príbeh v komornej opere prirovnávajú k legende o mučeníkovi, svätom Jánovi Sarkanderovi. Opera okrem toho nastoľuje aj problém vzťahu dvoch mocí – cirkvi a štátu. Na doskách zažiari operná diva Soňa Červená, sprevádzať ju bude aj detský spevácky zbor či hudobníci, ktorí zahrajú na pre operu netypických nástrojoch – na klávesovom  syntetizátore vyrobenom americkým futurológom či elektrickej gitare, perkusiách i cimbale. Komorná opera Toufar mala českú premiéru v Opere Národního divadla Praha 18. a 19. septembra 2013.

Nemecký režisér Clemens Bechtel privedie v inscenácii Môj spis a ja na javisko  deväť skutočných mužov a žien z Drážďan, ktorých životy kruto poznačila nemecká tajná polícia Stasi. Priamo pred divákmi budú čítať zo svojich spisov. A svoj príbeh vyrozpráva napríklad Jürgen, ktorý ako 14-ročný našiel v lese papiere so západniarskou propagandou a jeho vlastný otec ho za to udal tajnej polícii, či Peter, ktorý sa pre túžbu štúdia v Moskve stal udavačom a skutočným agentom Stasi.

Svetoznáma rumunská dramatička a režisérka Gianina Cărbunariu predstaví v inscenácii Typografia majuskula (inscenované príbehy) silný, priam antický príbeh o mladom hrdinovi, ktorý sa vzbúril proti pravidlám malého mesta a zákonom veľkej krajiny. Kriedovými nápismi na stenách volal po slobode v nedemokratickom režime. Inscenácia priblíži, ako rumunská tajná polícia Securitate, vydesená týmto činom, spočiatku nedokázala vypátrať pôvodcu, ale napokon zasadila mladému rebelantovi tvrdú ranu. Mugur sa vo svojich 16-tich rokoch musel zúčastňovať na hrozivých výsluchoch, odvrátil sa od neho otec, priatelia a napokon aj celé mesto, len jeho matka pri ňom zostala až do konca. Zaujímavosťou inscenácie je, že herci, ktorí stvárnia Mugurových rodičov, sa narodili v tom istom roku ako hrdina inscenácie – v roku 1965, čiže ako protiklad k príbehu Mugura prinesú do inscenácie aj svoje spomienky na detstvo.

Maďarský tím mladého režiséra Dániela D. Kovácsa a scenáristu Pétera Závadu zasadil svoju inscenáciu Reflex (Odmäk) do blázinca, ktorý sa stal počas komunizmu „odkladiskom“ politických väzňov. Hlavnou líniou inscenácie je príbeh mladej psychiatričky, z ktorej komunistický systém urobil psychiatrickú pacientku. Psychiatria sa v absurdnej a humornej inscenácii stáva metaforou komunistickej spoločnosti, kde si nikto nemohol byť ničím istý a kde byť paranoidný ešte neznamenalo, že po vás nešli.

Poľský režisér Radeka Rychcika a autor textu Tomasza Kireńczuka sa pre inscenáciu “Na)sleduj ma”  inšpirovali v archívoch štátnej pamäťovej inštitúcie. Preto i v priebehu prípravy scenára pre projekt Paralelné životy zmenili sujet. Inscenácia spojí životné osudy smutne presláveného agenta tajnej polície a mladej herečky, dcéry poľského disidenta a emigranta, ktorá hrá samu seba, čím sa spojí fikcia s realitou.

Diváci sa tesne po predstaveniach projektu Paralelné životy budú môcť osobne stretnúť a pozhovárať sa s tvorcami pri debatách.

Tieto inscenácie sa po uvedení na Divadelnej Nitre budú pravidelne uvádzať ako súčasť repertoáru koprodukčných partnerov – divadiel a v roku 2014 sa navzájom predstavia v jednotlivých krajinách zúčastnených na projekte v podobe putovného minifestivalu Paralelné životy. Ešte predtým však Divadelná Nitra predstaví dve z inscenácií publiku Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013. V Kasárňach/Kulturparku v dňoch 20. a 21. novembra 2013 uvedie slovenskú inscenáciu Divadla SkRAT Vnútro vnútra a Reflex maďarského súboru Plavebná spoločnosť Sputnik.

Medzinárodný projekt Paralelné životy prinesie počas Divadelnej Nitry aj zaujímavé sprievodné podujatia Paralelné životy PLUS, ktoré ponúknu aj verejnú debatu “Načo pamäť?” o tajných políciách a ich činnosti pred rokom 1989. Michal Havran v nej bude diskutovať s rumunským historikom Mariusom Opreom a ďalšími zaujímavými hosťami. V spolupráci so slovenským Ústavom pamäti národa sa uskutoční výstava Prísne tajné o dejinách ŠtB na Slovensku, návštevníci si budú môcť prezrieť na pešej zóne a námestí aj exteriérovú inštaláciu Praha objektívom tajnej polície.

Nebudú chýbať ani filmové premietania v sekcii Kino PLUS. V slovenskej predpremiére sa na Divadelnej Nitre premietne nový dokumentárny film režiséra Petra Kerekesa Zamatoví teroristi, diváci si pozrú aj oceňované slovenské a české snímky Kauza Cervanová, Vrahem z povolání – utrpení soudce Karla Vašeho a V tieni.