V Košiciach vzniká nový dokumentárny film, ktorej autorkou je  rezidentka projektu K.A.I.R. v rámci EHMK – Košice 2013 Kristína Forbat.  Jej úloha mestskej kronikárky EHMK sa skončila.  Teraz začína pracovať na filme.

Narodila sa v Košiciach. Keď mala tri roky, emigrovali s rodičmi do Nemecka.  Na päť mesiacov sa znovu vrátila do rodnej krajiny. Počas svojho  pobytu sa stala kronikárkou mesta Košice. Na svojom blogu pravidelne zverejňovala príspevky z miest, ktoré navštívila.

Cieľom jej rezidenčného pobytu bolo, aby svedkovia doby vyrozprávali svoj príbeh, aby sa obyvatelia dozvedeli viac o dejinách vlastného mesta, o minulosti vlastných spoluobčanov. Snažila sa zachytiť rôzne obdobia dejín a rozprávať sa s ľuďmi v rôznom veku.

Z rozhovorov vznikla výstava fotografií a filmových ukážok, ktorú prezentovala v septembri vo Verejnej knižnici Jána Bocatia. „Boli to moje dojmy z návratu z mesta,“ vysvetlila autorka. Aj keď ako kronikárka rezidenčného pobytu  skončila, z metropoly východného Slovenska sa nechystá ešte odísť. „Bol to pre mňa výnimočný čas,“ povedala o rezidenčnom pobyte. „Vrátila som sa späť a objavila každodenný život. Predtým som išla len k babkám na koláčiky.“ Počas blogovania sa jej najviac dotkol príbeh o mužovi, ktorého postrelili, a odvtedy je na vozíku. „Nikdy sa mu doteraz nikto neospravedlnil,“ objasnila. Spomína si tiež na zaujímavé rusínske podujatie v Medzilaborciach. Za magické miesto považuje Synagógu na Zvonárskej ulici

Rezidencia, ktorú jej poskytlo Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013, ju inšpirovalo k ďalšej tvorbe. Teraz začína pracovať na dokumentárnom filme. „Čaká nás ešte kus práce, sme ešte len na začiatku.“ Film by mal uzrieť svetlo sveta do konca roku.  Upozornila však, že stále čakajú  na schválenie dotácii. „Je to pre mňa prvý osobný film.“ Pomáhajú jej ďalší štyria ľudia.

Nie je to jej prvé stretnutie s dokumentaristikou. V Hamburgu už spolupracovala s redakciou v oblasti produkcie dokumentárnych filmov. Veľmi ju zaujímajú osobné osudy ľudí, ktoré súvisia s dejinami mesta. „Sú tu ľudia rôznych kultúr, menšín, národnosti, preto je z čoho čerpať.“

Veronika Cholewová

autor prezentačnej foto: Mathias Budzinski

Kristína Forbat sa vlani prihlásila na štipendium „Mestský kronikár“ od „Deutsches Kulturforum östliches Europa“ (Nemecké kultúrne fórum Východná Európa). „Na päť mesiacov sa znovu vracia do rodného mesta, aby zdokumentovala, čo sa v Košiciach deje, ako sa mesto mení, ako sa ľuďom v ňom žije,“ informovala manažérka projektu K.A.I.R. Adéla Foldynová.

V Hamburgu spolupracovala s redakciou v oblasti produkcie dokumentárnych filmov a prekladala z nemčiny do francúzštiny. „Pred dvoma rokmi v Hamburgu a pred prácou na dokumentárnych filmoch, som absolvovala päťročné štúdium politických vied a komunikácie, ako aj žurnalistiky v Nemecku a vo Francúzsku,“ prezradila o sebe Kristína.

Narodila sa v roku 1986 v Košiciach. Keď mala tri roky, emigrovali s rodičmi do Nemecka. „Naši rodičia považovali za dôležité, aby sme sa rýchlo naučili po nemecky,“ priznala, že keď sa rozpráva  s mamou používa zmes nemčiny a slovenčiny. Slovenské korene boli pre ňu vraj vždy dôležitejšie. Do Košíc cestovala každý rok za rodinou. „Síce veľa rozumiem, ale píšem ako trojročná.“

Hľadá ľudí so spomienkami

Jej cieľom rezidenčného pobytu je, aby svedkovia doby vyrozprávali svoj príbeh, aby sa obyvatelia dozvedeli viac o dejinách vlastného mesta, o minulosti vlastných spoluobčanov. „Chcela by som zachytiť rôzne obdobia dejín, rozprávať sa s ľuďmi v rôznom veku,“ objasňuje súčasná kronikárka.

Z rozhovorov so svedkami doby vznikne kniha, výstava alebo film. Zatiaľ necháva všetky možnosti otvorené. „Závisí to samozrejme aj od toho, v akej forme budú moji partneri ochotní svoje príbehy vyrozprávať. Môže sa stať, že niekoho kamera zastraší.“

Kristína nehľadá len Košičanov, ale svedkov doby, ktorí zažili pestré dejiny východného Slovenska. „Zaujímajú ma dejiny nemeckej menšiny na Slovensku. Hľadám kontakt s Mantákmi v údolí rieky Bodva, v obciach Štós a Medzev,“ dodala.

Stará mama ju vrátila späť do Košíc

Do Košíc sa rozhodla vrátiť sa najmä kvôli starej mame, ktorá vo východnej metropole prežila celý život. „Počas našich rozhovorov mi okrem iného rozprávala o multikultúrnom živote v Košiciach na začiatku 30. rokov 20. storočia. Bol pestrý a patril neodmysliteľne k mestu,“ zaspomínala si Kristína Forbat.

Babička jej rozprávala o svojich ťažkých skúsenostiach počas 2. svetovej vojny, aj o rokoch komunizmu. „Pracovať so spomienkami bolo pre ňu určite namáhavé a často aj bolestivé. Jej rozprávanie ale prebúdzalo môj záujem o dejiny mesta, celého regiónu východného Slovenska, ale predovšetkým záujem o ich obyvateľov, ktorí zažili a prežili všetky tie zmeny za posledných sto rokov,“ vysvetlila.

Jej stará mama však medzičasom zomrela. „Na moju ďalšiu cestu životom som sa od nej naučila, že sa musíme neustále pýtať, a to pokiaľ máme možnosť, pokiaľ máme komu dávať otázky.“ V Košiciach sa stretla zatiaľ len s priateľskými a otvorenými ľuďmi. „Žije tu veľa ľudí, ktorých rozprávania sú napínavé, žiaľ aj traumatizujúce, ale i radostné. Teším sa na stretnutia a rozhovory s nimi,“ dodala na záver Kristína.

Veronika Cholewová

Kontakt na Kristínu Forbat: forbat@kulturforum.info

 http://www.mestsky-kronikar-kosice.blogspot.sk/