Ekotopfilm už tradične prichádza do Košíc – Európskeho hlavného mesta kultúry – aby potešil návštevníkov vybranými víťaznými filmami aktuálneho ročníka. Medzi ne patrí napríklad film Malá zem, ktorý tento rok získal ocenenie primátora mesta Košice. „Od začiatku gréckej krízy sa čoraz viac mladých nezamestnaných Aténčanov sťahuje na vidiek v nádeji, že zmenia svoje životy k lepšiemu. Film nasleduje 35-ročného Theodorisa a jeho rozhodnutie usadiť sa na gréckom ostrove Ikaria. Tu ľudia nežijú len lepší život, ale dožívajú sa aj dlhovekosti. Režisér Nikos Dayandas sa vybral hľadať tajomstvo Ikariancov a zistil, že radikálne odlišný spôsob života sa stáva čoraz dôležitejším východiskom v pohnutých časoch ekonomickej a spoločenskej krízy.“

Aj náš známy režisér, kameraman a minuloročný víťaz prestížnej ceny Honour of Ekotopfilm Pavol Barabáš je naďalej verný Ekotopfilmu, a tak si môžete prísť pozrieť aj jeho zaujímavý film s názvom Hľadači tieňa. „Aby sme pochopili tajomstvá Zeme, musíme preniknúť do jej vnútra. Spustiť sa do hĺbky za jaskyniarmi, ktorí rozširujú hranice nášho poznania. Hľadači tieňa je príbeh o intuícií, ktorá slabinami tatranského končiara objavuje nekonečný labyrint podzemia presahujúci naše chápanie. Vďaka ojedinelým autentickým záberom, ktoré vznikali priamo pri objavovaní nových gigantických priestorov, prenikneme do hĺbky jaskyniarskej duše a pochopíme zmysel hľadania nepoznaného,” vysvetlil Pavol Barabáš.

Neoddeliteľnou súčasťou Ekotopfilmu je doobedný Junior festival venovaný žiakom a študentom základných a stredných škôl. Už dnes je prihlásených na košické projekcie viac ako 1200 detí, čo svedčí o tom, že práca s deťmi a mládežou v oblasti environmentálnej, etickej, morálnej, humánnej a kultúrnej výchovy má naozaj zmysel. V Košiciach pokračujeme aj so sprievodným programom v podobe zaujímavého projektu Živé knižnice (viac informácii tu: http://www.iuventa.sk/sk/Projekty/Ludske-prava/Ziva-kniznica.alej).

Deti si budú môcť zmerať svoje sily aj v separovaní odpadu, budú súťažiť v hádzaní kockou a posúvaní plastového odpadu do cieľa a skladať puzzle znázorňujúce odpady z obalov (plast, sklo, papier, kov).

Návštevníci, ktorí majú doma použitý olej a nevedia, čo s ním, môžu ho priniesť na Ekotopfilm v rámci projektu „Aj kvapka oleja sa ráta“. Za každý liter použitého oleja dostanú odmenu vo forme 4GB USB kľúča.

V Košiciach vzniká nový dokumentárny film, ktorej autorkou je  rezidentka projektu K.A.I.R. v rámci EHMK – Košice 2013 Kristína Forbat.  Jej úloha mestskej kronikárky EHMK sa skončila.  Teraz začína pracovať na filme.

Narodila sa v Košiciach. Keď mala tri roky, emigrovali s rodičmi do Nemecka.  Na päť mesiacov sa znovu vrátila do rodnej krajiny. Počas svojho  pobytu sa stala kronikárkou mesta Košice. Na svojom blogu pravidelne zverejňovala príspevky z miest, ktoré navštívila.

Cieľom jej rezidenčného pobytu bolo, aby svedkovia doby vyrozprávali svoj príbeh, aby sa obyvatelia dozvedeli viac o dejinách vlastného mesta, o minulosti vlastných spoluobčanov. Snažila sa zachytiť rôzne obdobia dejín a rozprávať sa s ľuďmi v rôznom veku.

Z rozhovorov vznikla výstava fotografií a filmových ukážok, ktorú prezentovala v septembri vo Verejnej knižnici Jána Bocatia. „Boli to moje dojmy z návratu z mesta,“ vysvetlila autorka. Aj keď ako kronikárka rezidenčného pobytu  skončila, z metropoly východného Slovenska sa nechystá ešte odísť. „Bol to pre mňa výnimočný čas,“ povedala o rezidenčnom pobyte. „Vrátila som sa späť a objavila každodenný život. Predtým som išla len k babkám na koláčiky.“ Počas blogovania sa jej najviac dotkol príbeh o mužovi, ktorého postrelili, a odvtedy je na vozíku. „Nikdy sa mu doteraz nikto neospravedlnil,“ objasnila. Spomína si tiež na zaujímavé rusínske podujatie v Medzilaborciach. Za magické miesto považuje Synagógu na Zvonárskej ulici

Rezidencia, ktorú jej poskytlo Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013, ju inšpirovalo k ďalšej tvorbe. Teraz začína pracovať na dokumentárnom filme. „Čaká nás ešte kus práce, sme ešte len na začiatku.“ Film by mal uzrieť svetlo sveta do konca roku.  Upozornila však, že stále čakajú  na schválenie dotácii. „Je to pre mňa prvý osobný film.“ Pomáhajú jej ďalší štyria ľudia.

Nie je to jej prvé stretnutie s dokumentaristikou. V Hamburgu už spolupracovala s redakciou v oblasti produkcie dokumentárnych filmov. Veľmi ju zaujímajú osobné osudy ľudí, ktoré súvisia s dejinami mesta. „Sú tu ľudia rôznych kultúr, menšín, národnosti, preto je z čoho čerpať.“

Veronika Cholewová

autor prezentačnej foto: Mathias Budzinski

V kategórii filmov do troch minút, kde bolo nominovaných 113 destinačných spotov z celého sveta, získal spot Visit Košice 1. miesto. Za KOŠICE – Turizmus sa spolu s autormi odovzdávania v Grandhoteli PUPP v piatok, 4. 10. 2013 zúčastnila Ivana Takácsová – manažérka medzinárodného marketingu. 

Festival Tourfilm je najstarším filmovým festivalom turistických filmov na svete. Tento rok sa opäť konal v Karlových Varoch v dňoch 3. – 5. 10. 2013 v Grandhoteli PUPP a v kúpeľnom hoteli Thermal. Už 46.ročníka tohto medzinárodného festivalu sa zúčastnilo 132 krajín so 747 filmami a multimédiami.

V Trenčíne sa v dňoch 14. – 16. novembra uskutoční už 8. ročník festivalu dobrodružných filmov HoryZonty. Súčasťou festivalu je aj množstvo zaujímavých sprievodných podujatí, medzi ktoré patrí súťaž amatérskych filmov (uzávierka 15. 9.) a fotosúťaž (uzávierka 20. 10.).

Hlavný program podujatia pozostáva z nesúťažnej prehliadky profesionálnych i amatérskych filmov z horského prostredia.

„Už pri zakladaní festivalu v roku 2006 sme chceli dať priestor práve amatérskym filmárom, ľuďom, ktorí niečo zaujímavé v prírode a horách zažili a zachytili kamerou. Ako každoročne sa môžu neprofesionálni režiséri zapojiť do súťaže o najlepší film,“ povedala riaditeľka festivalu Mária Dutková.

Objasnila, že  prihlásené dielo musí byť zamerané na športovú činnosť, faunu, flóru alebo život ľudí v horách. Podmienkou je, aby sa na tvorbe nepodieľal žiadny profesionál alebo filmové štúdio. Vybraté snímky slovenských a českých amatérskych autorov premietnu na festivale. Víťazov vyberie trojčlenná porota. Za svojho favorita spomedzi amatérskych snímok môžu zahlasovať aj diváci. Filmy do súťaže môžu amatérski filmári posielať do 15. septembra.

Vlaňajší ročník súťaže bol rekordný, tvorcovia prihlásili až 25 filmov, z nich do finále a festivalového programu vybrali osem najlepších. Cenu poroty získal film „Grónske krysy“ od bratislavského režiséra Vlada Lineka a cenu divákov snímka „Made in Iceland“  od Róberta Bonka.  Okrem amatérskych filmov mohli diváci zhliadnuť aj pätnásť  kvalitných profesionálnych filmov z celého sveta.

Pre fotografov je aj tento rok pripravená fotosúťaž. Témou sú Prírodné živly a živly v prírode. Dutková pripomína, že pravidlá súťaže sa v porovnaní s posledným rokom nemenia, ocenené snímky budú vystavené počas festivalu v jeho dejisku Posádkovom klube a náhľady najlepších fotografií zverejnené na stránke festivalu. Uzávierka fotosúťaže je 20. októbra.

Festival HoryZonty sa koná v Trenčíne od roku 2006. Zameraný je na propagáciu dobrodružného filmu a športov, všestranná podpora zdravého životného štýlu a podpora alternatívneho využitia voľného času. Festival je miestom stretnutí  širokej  verejnosti, priaznivcov horských športov a filmov, ale predovšetkým mestských ľudí a mládeže, ktorí majú radi prírodu, hory a zdravý spôsob života. Okrem  prehliadky profesionálnych filmov a súťaže amatérskych filmov prináša festival aj viacero zaujímavých sprievodných akcií (Nosičov sen, Beh trenčianskou Brezinou), workshopy, besedy , prezentácie. Medzi festivalovými hosťami boli významné osobnosti, športovci, vodáci, nadšenci adrenalínových zážitkov ako Zoltán Demján, Ivan Gálfy, Steve Lichtag, Piotr Pustelnik, Peter Hámor a ďalší. Minulý ročník navštívilo približne 4-tisíc divákov a ďalších takmer 600 účastníkov sa aktívne zapojilo do sprievodných podujatí.

Foto: Miroslav Vacula /Košické správy

Esencia Košíc

Unikátne podujatie, ktoré sa v júni v Košiciach koná každoročne, bolo aj tentokrát v centre záujmu verejnosti. Tá sa zúčastňovala nielen na prehliadke dokumentárnych a celovečerných filmov z domácej a zahraničnej produkcie (“Košický filmový festival”), ale aj množstva sprievodných podujatí (“Esencia Košíc”). V rámci nich sa prezentovali umelci rôzneho zamerania, hudobníci, remeselníci, ale aj majstri varešky, ktorí svojimi gastro špecialitami hostili návštevníkov. Nielen Košičania tak mali možnosť v príjemnej atmosfére, podčiarknutej pohodou a slnečným počasím, ochutnávať balkánske špeciality ako čevabčiči, ražniči, pishmaniu  a zapíjať lahodné sústa dobrým slovenským pivom.

“Skutočnosť, že 19. ročník Medzinárodného festivalu lokálnych televízií sa uskutočnil v roku, v ktorom sa Košice stali európskym hlavným mestom kultúry, nás inšpirovala k vytvoreniu ešte bohatšieho kultúrneho programu. Pod názvom Esencia Košíc predstavil širokej verejnosti umeleckú a remeselnú tvorbu krajín V4 a niektorých balkánskych krajín,” povedala organizátorka festivalu Eva Dekanovská, riaditeľka Nadácie City TV. Tematicky zamerané vyšehradské a balkánske stretnutia nielen oživili mestské priestory, ale zároveň vytvorili platformu živej interaktívnej komunikácie a silných zážitkov. Dva dni “Esencie Košíc” si návštevníci užívali v Rodošto, tretí deň ich prilákal pestrý program a gastro ponuka na Jesenského ulicu.

Panelová diskusia

Tradičnou súčasťou IFoLT býva panelová diskusia – tentokrát pod názvom Médiá a politika (podtitul Demokracia alebo pokrytectvo). Hosťami diskusie boli: Dr. János Auer (člen Mediálnej rady Národného mediálneho a spravodajského úradu, Maďarsko), Grigorij Mesežnikov (prezident Inštitútu pre verejné otázky, Slovensko), Dr. Justin Schlosberg (odborník na vývoj médií na lokálnej úrovni, Veľká Británia) a Anna Tomanova Makanova (viceprezidentka parlamentu Vojvodiny, Srbsko), moderátorom Rick Thompson (T_Media, dlhoročný pracovník BBC, Veľká Británia). Prínosom boli nielen poznatky hostí, ale aj konkrétne skúsenosti z medzinárodnej praxe, prezentované jednotlivými diskutujúcimi. Hovorilo sa o význame médií, ktoré okrem toho, že svojich čitateľov informujú a zabávajú, sú zároveň nástrojom kontroly moci a priestorom, v ktorom sa vedie otvorený spoločenský dialóg s ambíciou formovania verejnej mienky. Vzhľadom na vplyv médií na verejnosť, snažia sa ich politické subjekty ovplyvňovať či dokonca ovládať. Médiá by však mali zostať slobodné, nezávislé (od politickej aj ekonomickej moci), kontrolované celou spoločnosťou, a samozrejme rešpektujúce etické a profesionálne normy.

Súťažná časť festivalu Zlatý žobrák 

V súťažnej časti festivalu “Zlatý žobrák” sa už tradične rozhoduje o troch hlavných cenách v troch súťažných sekciách (program z produkcie lokálnej televízie, najlepší film z produkcie produkčnej spoločnosti a najlepší film z produkcie mladého autora). V súťaži sa udeľujú aj ďalšie ceny: Cena Asociácie srbských novinárov Zora, Cena Rady pre vysielanie a retransmisiu za najlepší slovenský film, Cena srbského festivalu Press Vitez a Cena Fogelsong Family Foundation zo Spojených štátov amerických. Okrem týchto cien sa odovzdáva niekoľko čestných uznaní niektorým produkciám a autorom.

Aj v 19. ročníku festivalu “Zlatý žobrák” boli do súťaže prihlásené desiatky filmov z celej Európy, zámoria i Kanady, a mnoho nezávislých producentov a novinárov z 21 krajín sveta. Premietnutých bolo viac ako 12 hodín filmov v súťažnej prehliadke, ďalšie desiatky filmov v nesúťažnej časti festivalu (“Košický filmový festival”). Vybrať filmy originálne, silné výpoveďou o živote a osudoch ľudí, to bolo úlohou medzinárodnej poroty. Tá pracovala v zložení: E.J. Baumeister Jr., (USA) – predseda poroty, Marcel Dekanovský (SR), Katarína Hudecová (SR), Otto Olejár (SR), James Sutherland-Smith (GB), Darko Kovič (Srbsko) a Andrej Kutsila (Bielorusko).

Výsledky

1. ZLATÝ ŽOBRÁK za najlepší program z produkcie lokálnej televízie

(cenu dotuje primátor mesta Košice):

Bloc 5 (Francúzsko)

réžia: Sylvie Coren

ocenené za odvážny spôsob, ktorým film mapuje život a ťažkosti francúzskeho mesta

2. ZLATÝ ŽOBRÁK za najlepší film z produkcie produkčnej spoločnosti

(cenu dotuje Nadácia CITY TV, organizátor Medzinárodného festivalu lokálnych televízií “Zlatý žobrák”):

Film skutočného muža (Chorvátsko)

réžia: Nebojsa Slijepcevic

ocenené za inovatívny spôsob, ktorým film vyjadruje problémy mladých a problematiku násilia

3. ZLATÝ ŽOBRÁK za najlepší film z produkcie mladého autora

(cenu dotuje Ministerstvo kultúry SR):

180/100 (Maďarsko)

réžia: Sandor Lorincz, Bálint Nagy

ocenené za vynikajúci scenár a zobrazenie poznávania ľudských emócií

Ďalšie ocenenia

Cena Asociácie srbských novinárov “ZORA”

Zbohom Padresitos (Španielsko)

réžia: Javier Macipe

cena za dôsledný novinársky prístup pri prerozprávaní zložitého príbehu zďaleka

Cena Rady pre vysielanie a retransmisiu

Svet kina (Slovensko)

réžia: Marek Janičík

cena za citlivé stvárnenie zániku kina v Očovej

Cena festivalu Press Vitez

STUG Studentská televízia (Holandsko)

réžia: Colin Mooijman

cena za to, že aj študenti môžu robiť pravú a účinnú žurnalistiku

cenu prebral: Colin Mooijman

Cena Nadácie Fogelsong z USA

Po bombardovaní (Srbsko)

réžia: Boško Savkovic

cena za inovatívne prerozprávanie bombardovania Srbska vojskami NATO v roku 1999 slovníkom detí

Čestné uznania

Soľ, Olivy, Kameň (Chorvátsko),

réžia: Branko Vilus

cena za vynikajúcu kameru

Posratý pondelok (Španielsko),

réžia: Javier Gancedo

cena za zaujímavý spôsob štrukturovania príbehu

Utečenec (Nemecko), silný portrét zložitého vzťahu

réžia: Erec Brehmer

Dosť! Za slobodu (Bielorusko),

réžia: Andrei Kutsila, Viachaslaw Rakitski

cena za dôsledné chronologické zobrazenie spoločenského protestu

Arie (Bosna a Hercegovina),

réžia: Branko Lazic

cena za spôsob prerozprávania príbehu 90-ročného partizána z bývalej Juhoslávie

Hovor mi (Bielorusko),

réžia: Marianna Korbut

cena za úctivé vyjadrenie sympatie handikepovanému dievčaťu

Zhodnotenie

Hovorí Eva Dekanovská, riaditeľka Nadácie City TV a organizátorka festivalu: „Náš zámer pripraviť bohatší festivalový program, a to predovšetkým pre verejnosť, nám vyšiel. Košičania a návštevníci mesta videli nepoznané remeslá, rôzne umenia, počuli dobrú hudbu. V dvoch kinách mohli vidieť najnovšie kvalitné dokumentárne filmy a stretnúť sa s tvorcami niekoľkých z nich. Kvalita filmov v súťažnej časti bola vysoká a bolo ťažké rozhodnúť, ktorý film si zaslúži ocenenie. Tohtoročná panelová diskusia patrí medzi najkvalitnejšie zo všetkých festivalových ročníkov. Atmosféru obohatili dve výstavy fotografií  a časť projektu festivalu pod názvom Susedia umožnil nevšedné stretnutie účastníkov festivalu s Košičanmi na Jesenského ulici. Festival sa svojím obsahom a rozsahom určite zaradí medzi najväčšie podujatia v roku 2013, kedy sú Košice Európskym hlavným mestom kultúry.“

Festival,  rozdelený do troch častí – nesúťažnej prehliadky filmov, súťažnej časti “Zlatý žobrák” a sprievodného podujatia pod názvom “Esencia Košíc”, prinesie poznanie a zážitky odbornej aj širokej laickej verejnosti.

Kým odborná porota rozhodne o udelení cien v súťažnej časti festivalu “Zlatý žobrák” (ceny budú vyhlásené počas záverečného ceremoniálu 15. 6.), možnosť pozrieť si množstvo kvalitných filmov budú mať aj ostatní nadšenci filmového umenia. Nesúťažná prehliadka dokumentárnych a celovečerných filmov v rámci “Košického filmového festivalu” sa začína v stredu 12. 6., končí sa v sobotu 15. 6. V priestoroch zrekonštruovaného bábkového divadla  (Tajovského 4) a v kine Ster Century Cinemas (OC Galéria) uvidia návštevníci výber najzaujímavejších európskych filmov, ktoré v bežných kinách neuvidia. Viac ako 80 filmov z 19 krajín sveta, takmer 200 pozvaných hostí – filmových a televíznych tvorcov, producentov, odborných novinárov, umelcov, ale aj remeselníkov a gastro špecialistov, spolu s množstvom pripravených zaujímavých sprievodných podujatí sú dostatočnou zárukou, že baviť sa budú nielen Košičania, ale aj ďalší návštevníci východoslovenskej metropoly, ktorá sa v tomto roku stala Európskym hlavným mestom kultúry.

„Prehliadka filmovej tvorby, panelová diskusia a tematicky zamerané vyšehradské a balkánske stretnutia sú vynikajúcou príležitosťou,  ako oživiť mestské priestory a vzájomnú komunikáciu ľudí v nich,” povedala riaditeľka Nadácie City TV Eva Dekanovská, ktorá je organizátorkou podujatia už 19. rok.

Už dnes sa začína v Košiciach unikátny festival a jediný svojho druhu v Európe. Súťaž o prestížne ocenenie Zlatý žobrák sa uskutoční v Dome techniky. Už tradične prináša to najhodnotnejšie a najkvalitnejšie z produkcie nielen lokálnych televízií, ale aj produkčných spoločností a mladých autorov. Vybrať filmy, ktoré budú originálne, silné výpoveďou o živote a osudoch ľudí, to bude úlohou medzinárodnej poroty. Na jej čele aj v tomto roku stojí E .J. Baumeister Jr., reportér, moderátor, filmový producent a vedúci producent v CBS News, nositeľ viacerých významných ocenení.

Filmový festival predstaví v Ster Century Cinemas v OC Galéria, v átriu a vo vnútornom priestore Bábkového divadla Košice a v najmenšom košickom kine na Hrnčiarskej ulici výber najzaujímavejších filmov z celej Európy. Sú to filmy, ktoré diváci v bežných kinách nenájdu. Filmy uvedú (od 11. do 15. júna) osobnosti európskej a svetovej kultúry a filmového umenia. V kinách ich budú prezentovať režiséri, kameramani a herci.

V predvečer  festivalu – 10. júna sa predstavil svoj dokument Naivné sny Peter a Susann Scheinerovci v synagóge na Puškinovej ulici.

Otvárací večer 11. júna v GES klube s multimediálnym programom bude poctou herečke, speváčke, političke Meline Mercouri – autorke myšlienky európskych hlavných miest kultúry. Skutočnosť, že sa 19. medzinárodný festival lokálnych televízií koná v roku, kedy sú Košice Európskym hlavným mestom kultúry, inšpirovala organizátorov k vytvoreniu ešte bohatšieho kultúrneho programu ako po minulé roky. Tematicky zamerané vyšehradské a balkánske stretnutia majú ambíciu nielen oživiť mestské priestory, ale v rámci množstva podujatí vytvoriť platformu živej interaktívnej komunikácie a silných zážitkov. Dva dni “Esencie Košíc” si tak budú môcť všetci návštevníci užívať v Rodošte na Hrnčiarskej ulici, tretí deň zasa pestrým programom a gastro ponukou ožije Jesenského ulica.

Kto sú odsúdení? Kto sú ľudia, ktorí o najdlhšom a najrozporuplnejšom súdnom prípade Slovenska rozhodovali? Kto sú svedkovia a kto sú ľudia označení políciou za svedkov? A ako je možné, že tí, ktorí by mali dnes s pocitmi viny mlčať – hovoria otvorene a naopak tí, ktorí by mali byť presvedčení o ich vine – nechcú vypovedať?

Tieto a mnohé ďalšie otázky otvára dlho očakávaná dokumentárna tragédia Kauza Cervanová, ktorá skúma šokujúce zákulisie najdlhšieho prípadu v dejinách československej justície, ktorý sa začal v roku 1976. Do slovenských kín vstupuje presne o mesiac, 16. mája 2013.

Kauza Cervanová je osemročnou detektívnou výpravou režiséra Roberta Kirchhoffa do temných hlbín dodnes neuzatvoreného a medializovaného prípadu únosu, znásilnenia a vraždy študentky medicíny Ľudmily Cervanovej, ktorý pozná celé Slovensko.

Kirchhoff vo filme skúma podivuhodné a šokujúce zákulisie prípadu, odkrýva tajné spisy, hry štátnej komunistickej polície a komunistických politických elít, spovedá svedkov, ktorí nikdy nestáli pred súdom, na povrch privádza neuveriteľné skutočnosti aj nové fakty jednej z najväčších tráum slovenskej justície. A v neposlednom rade príbehy mužov, ktorým sa nekonečný a tajomný prípad stal celoživotným údelom a nočnou morou.

Kriminálny čin je tak prostriedkom k zobrazeniu mechanizmu strachu, absurdity a podivuhodného riadenia osudu, ktorý prechádza od normalizácie k súčasnosti.

„Pred ôsmimi rokmi som sa rozhodol zaznamenať súdny proces s údajnými vrahmi Ľudmily Cervanovej. Zistil som, že táto kauza je zvláštnym sledom udalostí, ktoré priamo zasiahli do životov niekoľkých desiatok ľudí. Zaujímali ma otázky, ktoré z nahromadených pochybností priamo alebo nepriamo vyplývali. Zaujímala ma pravda,“ vysvetlil Kirchhoff, ktorý snímku pripravoval a nakrúcal od roku 2004.

Režisér sa nepokúšal rekonštruovať kriminálny prípad. Išlo mu o univerzálny obraz „zločinu a trestu“ s politickým podtextom. „Tento film nemá byť pátraním po vrahoch, ani dokazovaním neviny. Jeho poslaním nie je na konci odhaliť vraha, ani objasniť tento prípad. To je záležitosťou súdu. Tento nekonečný a tajomný prípad je v istom zmysle príbehom našej krajiny, mocenských štruktúr a presvedčivo ilustruje obdobie československej normalizácie, ktoré aj keď už dávno skončilo, jeho prominenti odolávajú náporom času a premenám spoločnosti,” dodal Kirchhoff.

Kauza Cervanová je šiestym slovenským distribučným titulom, ktorý v roku 2013 prináša do kín Asociácia slovenských filmových klubov.

Trailer k filmu 

Distribučný list si môžete stiahnuť tu: http://www.asfk.sk/film/kauza-cervanova

Viac informácií nájdete na:

www.kauzacervanova.com (pripravuje sa)

www.atelierdoc.sk

www.asfk.sk

http://www.facebook.com/film.kauza.cervanova

REALIZAČNÝ TÍM

Scenár, réžia: Robert Kirchhoff

Kamera: Ján Meliš

Strih: Jana Vlčková, Adam Brothánek

Zvuk: Václav Flegl, Michal Gábor

Hudba: Peter Zagar

ROBERT KIRCHHOFF je nezávislý filmový režisér, scenárista, producent. Počas svojej profesionálnej kariéry nakrútil a produkoval viacero celovečerných filmov, ktoré získali úspech a uznanie na mnohých zahraničných a domácich festivaloch. Jeho filmová tvorba sa zameriava na aktuálne spoločenské javy a témy vyrovnávania sa s „traumatickým“ dedičstvom historických udalostí v strednej Európe v 20. storočí.

Výber z filmografie: Veselé Vianoce (1996), Spomienka (1997), Straty a návraty (1998), Čierne slovo/Kálo lav (1999), Otvorené okná (2000), Výprava proti srsti (2000), Si moje slnko (2000), Na vode (2001), Hej Slováci (2002), Kvety zla (2003), Lesk a bieda SNP (2005), Duch v stroji (2010), Kauza Cervanová (2013)

Predstavy si musel namaľovať sám

Slávnostne otvorenie festivalu sa uskutočnilo v kine Ster Century Cinemas. Režisér prezradil, že obrazy vo filme Bathory namaľoval sám. K tvorbe filmu si pozval maliarov a vysvetľoval im svoju predstavu. Bolo to vraj ťažké, pretože z minulosti sa nezachovali pôvodné diela Caravaggia, všetky zhoreli.  Maliarom vysvetľoval svoju predstavu, avšak nebol spokojný. „Obrazy, ktoré vo filme maľuje Caravaggio, sú moje .“ Výtvarné umenie vo filme Bathory využil aj pri modelovaní mŕtveho dieťaťa.

Pre réžiu preplakal noci

Juraj Jakubisko nechcel byť nikdy režisérom. ,,Chcel som byť vždy kameramanom, ale to sa mi nevyplnilo,“ dodal, že je to možno aj šťastie. Na štúdium réžie ho pozvali omylom a on celé noci preplakal. V spomienkach sa vrátil aj do čias, keď stál film tridsaťtisíc korún. ,,Vtedy som robil v Košiciach Jilemického rozprávky.“  Pripomenul, že z tejto sumy vyplatili všetkých, od scenáristu až po hercov. Dnes je to vraj s filmovaním finančne náročnejšie. O dobrom filme tvrdí, že musí mať najmä nápad, myšlienku a technické zvládnutie. „Je dôležité pochopiť obraz aj bez slov,“ zdôrazňuje majster réžie.

Chystá najdrahší film

Finančná podpora jeho filmov na Slovensku ho mrzí. ,,Robím film Slovanská epopej, o našej minulosti, koreňoch a oni mi na to nechcú dať,“ priznal režisér. „Peniaze do filmu vložili Francúzi, ktorí vo filme dostanú na frak, Rusi, ktorí sú v tom čase Pohania, Česi,“ pokračuje, že ho to trochu zaráža. Najdrahší filmový projekt  má finančne prekonať vo financovaní aj Bathory. „V koprodukcii sú Američania, Francúzi, Fíni, Ukrajinci, Rusi, Česi. A my nakoniec do toho nič nedáme,“ dodal s vážnosťou o pripravovanom filme. O nakrúcaní a ani približnom dátume jeho vzhliadnutí nechcel veľmi hovoriť.

„Film je trápenie a podvod“

Režisér odovzdal svoje skúsenosti mladej generácii na prednáške Budúcnosť filmového umenia v aule Maxima (TUKE). Potleskom ho privítala zaplnená sála. „Talentami sa dostane naša kinematografia do sveta,“ umelec verí, že v nich rastie nová filmová vlna. „Zatiaľ tak výrazný talent, ktorý by presiahol hranice, som nezažil,  ale verím, že čoskoro bude.“ On vraj mal to šťastie zažiť 15 minút warholovskej slávy. Myslí si, že doba, ktorá prišla,  núti mladých ľudí robiť dokumenty, ale nemyslí si, že film umrie. Nové technológie umožňujú nakrúcať jednoduchšie. „Filmové umenie je podvod.“ Vysvetlil, že sú to len statické fotografie a pohyb neexituje.

Festival pokračuje ďalej na východ

Na  festivale sa počas týždňa premietne niekoľko ocenených filmov. Medzi nimi bude aj výber študentských.  Staršie filmy má aj v lepšej kvalite, ale nemôže ich poskytnúť, pretože by sa znehodnotili. „Vyberal som podľa toho, aby tam bolo prostredie, v ktorom som “účinkoval“.“

Ocenené filmy sú prístupné pre každého len za 1,50€ v kine Úsmev až do soboty. Festival pokračuje od 1. 4. do 7. 4. v iných mestách.  „Snažíme sa byť impulzom pre celý región, preto sa filmy budú premietať nielen v Košiciach,“ vyjadril sa  umelecký riaditeľ Košice 2013 Vladimír Beskid.

Veronika Cholewová

Pompézne otvorenie výstavy sprevádzala operná diva s klavírnym sprievodom. Na vernisáži Richard Raši odovzdal Jurajovi Jakubiskovi Plaketu primátora mesta Košice. „Ako prejav vďaky a úcty nás všetkých Košičanov za všetko, čo nielen pre naše mesto, ale aj celé Slovensko robíte,“ vyjadril poďakovanie R. Raši. Režisér považoval ocenenie za veľkú česť. „Bol som už na druhom brehu života, ale keď som zistil, že Košice sú mestom kultúry, tak som sa vrátil znovu späť,“ zažartoval umelec o svojom zdraví.

Osobnosť EHMK – Košice 2013

Režiséra predstavuje Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013 v rámci Jakubiskových dní aj ako výtvarnú osobnosť. Hlavnou časťou výstavy sú serigrafie, maľby a filmové plagáty. „Nie je to retrospektíva, ale prierez tvorbou za posledných päť rokov, v ktorých vidíme ponor do magického realizmu, imaginárneho sveta, záhrad, krásnych žien, vzťahov, lásky, ale i nenávisti, pretvárky, snenia, ľudových rozprávok, ale i priamo vplyv nejakých filmov,“ vyjadril sa k obrazom kurátor výstavy Vladimír Beskid.

Vraj nevie kresliť

Juraj Jakubisko o sebe skromne tvrdí, že nevie kresliť. „Za moje najlepšie umenie považujem obraz na plátne, na filmovom plátne,“ vysvetľuje predchádzajúcu sebakritiku. Vlastný filmový svet vkladá i do výtvarného umenia. Maľovanie považuje za formu relaxu. „Občas si sadnem do ateliéru, pustím si starú klasickú hudbu a maľujem,“ prezrádza režisér. Ku každému dielu na výstave ho niečo viaže. Každé mu vraj pripomína istú spomienku. Úsmevne si spomína na situáciu, keď namaľoval prvý akt. „Ukazoval som ho otcovi a dostal som po hlave.“

Na košickej výstave chcel mať pôvodne až 70 obrazov, bolo ich však 25. „Hovorili, že nie je miesto a steny sú prázdne,“ posťažoval sa s úsmevom na tvári umelec. Vybrať bolo preňho ťažké. Výtvarné skvosty čakali na svoje odhalenie niekoľko rokov. „Mnohé z nich boli len nápady a neboli výtvarne dokončené.“ Podľa jeho slov ovláda už výtvarnú abecedu, a preto mohli byť prezentované. „Myslím si, že nie je dôležitá značka olejových farieb, ale akú máte fantáziu,“ dodal Jakubisko.

Lupou na ženské telá

Surealistické obrazy na výstave prezentuje aj cyklus serigrafií. Podobným spôsobom tvoril tiež Andy Warhol. „Z tmy vyťahujem tvár, oči, líčka, ruku, pracujem s postavou, je to úžasné,“ techniku prirovnáva k sochárstvu. Hovorí, že je to podobné, ako keď sochár vytvára dielo z kameňa.  Jeden z návštevníkov výstavy si dané obrazy prezeral dokonca lupou. Vysvetlil, že sa nedíva na nahé ženské telá, ale bližšie skúma serigrafiu.

Živé striebro prezradí ako prišiel o panictvo

Košický fotograf A. Jiroušek obdaroval majstra fotografickým pohľadom na rodnú obec Kojšov. Jakubisko si rodisko spája aj s literárnym dielom, ktoré plánuje v krátkom čase vydať. „Košičanom som od roku 1945, o premenách mesta, ktoré som videl, píšem v mojej knihe Živé striebro.“ Kniha má byť plná humoru. „Opisujem v nej moju snahu prísť o panictvo, ale Košičanky a Prešovčanky boli veľmi slušné,“ prezradil vtipný umelec. Ako to s ním dopadlo napokon v Prahe, sa dozviete v pripravovanej knihe.

Jakubiska pohltila masa ľudí

O Jakubiska sa trhala verejnosť i médiá. Rodáci sa s ním fotili, prosili o autogram, každý chcel mať “kúsok Jakubiska“.  Po mnohých rokoch sa tvorca česko-slovenskej kultúry stretol aj s dávnymi spolužiakmi. Na vernisáži nechýbal ani Milan Sládek (bývalý spolužiak), ktorý v ten večer vystupoval v Dóme sv. Alžbety. „Som v nesmiernom šoku z toho, koľko je tu Košičanov,“ s úsmevom povedal majster kinematografie. S Jakubiskom budú zamestnanci Múzea  Vojtecha Löfflera do 12. apríla.

text a foto: Veronika Cholewová