Budeme vďační za vašu pomoc. Odmenou vám bude umenie.

Kontaktujte Zuzanu Kotíkovú: tel. 09 15 078 489 alebo zuzana.kotikova@kosice2013.sk.

V Košiciach vzniká nový dokumentárny film, ktorej autorkou je  rezidentka projektu K.A.I.R. v rámci EHMK – Košice 2013 Kristína Forbat.  Jej úloha mestskej kronikárky EHMK sa skončila.  Teraz začína pracovať na filme.

Narodila sa v Košiciach. Keď mala tri roky, emigrovali s rodičmi do Nemecka.  Na päť mesiacov sa znovu vrátila do rodnej krajiny. Počas svojho  pobytu sa stala kronikárkou mesta Košice. Na svojom blogu pravidelne zverejňovala príspevky z miest, ktoré navštívila.

Cieľom jej rezidenčného pobytu bolo, aby svedkovia doby vyrozprávali svoj príbeh, aby sa obyvatelia dozvedeli viac o dejinách vlastného mesta, o minulosti vlastných spoluobčanov. Snažila sa zachytiť rôzne obdobia dejín a rozprávať sa s ľuďmi v rôznom veku.

Z rozhovorov vznikla výstava fotografií a filmových ukážok, ktorú prezentovala v septembri vo Verejnej knižnici Jána Bocatia. „Boli to moje dojmy z návratu z mesta,“ vysvetlila autorka. Aj keď ako kronikárka rezidenčného pobytu  skončila, z metropoly východného Slovenska sa nechystá ešte odísť. „Bol to pre mňa výnimočný čas,“ povedala o rezidenčnom pobyte. „Vrátila som sa späť a objavila každodenný život. Predtým som išla len k babkám na koláčiky.“ Počas blogovania sa jej najviac dotkol príbeh o mužovi, ktorého postrelili, a odvtedy je na vozíku. „Nikdy sa mu doteraz nikto neospravedlnil,“ objasnila. Spomína si tiež na zaujímavé rusínske podujatie v Medzilaborciach. Za magické miesto považuje Synagógu na Zvonárskej ulici

Rezidencia, ktorú jej poskytlo Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013, ju inšpirovalo k ďalšej tvorbe. Teraz začína pracovať na dokumentárnom filme. „Čaká nás ešte kus práce, sme ešte len na začiatku.“ Film by mal uzrieť svetlo sveta do konca roku.  Upozornila však, že stále čakajú  na schválenie dotácii. „Je to pre mňa prvý osobný film.“ Pomáhajú jej ďalší štyria ľudia.

Nie je to jej prvé stretnutie s dokumentaristikou. V Hamburgu už spolupracovala s redakciou v oblasti produkcie dokumentárnych filmov. Veľmi ju zaujímajú osobné osudy ľudí, ktoré súvisia s dejinami mesta. „Sú tu ľudia rôznych kultúr, menšín, národnosti, preto je z čoho čerpať.“

Veronika Cholewová

autor prezentačnej foto: Mathias Budzinski

Autorka vo svojej práci skúma osobné životné príbehy obyvateľov Košíc. Názov Rukami nohami pre ňu znamená v prvom rade vôľu a snahu miestnych ľudí komunikovať aj napriek tomu, že jazyku, ktorým rozprávala, nerozumeli. Rezidenčný pobyt Anje Schäfer sa mohol uskutočniť vďaka štedrej podpore Goethe – Institut Bratislava.

Výstavu fotografií si môžete pozrieť do 2.10. 2013 vždy od 10:00 do 18:00 v Kasárňach/Kulturparku

Fotogaléria:

Foto: Dávid Hanko

Projekt K.A.I.R. s Japonskom spolupracuje už dlhšie. „Začiatkom roka sme do Japonska poslali slovenského umelca Erika Šilleho, oni nám na oplátku poslali japonskú umelkyňu, ktorú sme si vybrali z niekoľkých kandidátov. Juka nás zaujala svojím štýlom maľby a námetmi z každodenného života, ktoré si vyberá,” uviedla manažérka projektu Adéla Foldynová.

Z obrazov umelkyne “dýcha“ jemnosť, precíznosť, čistota a jednoduchosť. Okrem maľby vytvára tiež inštalácie. Najviac sa v jej tvorbe odrážajú  miesta, ktoré navštevuje. „Ovplyvnili ma najmä panelákové sídliská, príroda a veľa miest v meste.“ Juka býva momentálne na košickom sídlisku Terasa. Toto miesto sa stalo počas rezidenčného pobytu jej domovom a rodiskom jej múz.

V Košiciach ju prekvapil veľký priestor, pretože v Tokyu je ho nedostatok. Ako nám prezradila A. Foldynová práve to je dôvodom, že umelkyňa si na svoju výstavu vybrala veľké priestory na Strojárenskej. Tri obrazy zostávajú rozmermi malé, ale veľké umeleckou hodnotou, ktorú v Košiciach Juke zanecháva. Počas rezidenčného pobytu vytvorila aj inštaláciu, ktorá zobrazuje panelák.

Juka Araikawa žije striedavo medzi Japonskom a San Franciscom. Po odchode z Košíc sa jej život vraj veľmi nezmení. Naďalej sa bude celé dni venovať umeniu. „Doma ma čaká môj manžel, pes a tri mačky,“ povedala s úsmevom. Manželovi vraj neprekážalo, že odišla na druhý koniec sveta. Tešil sa s ňou. V Košiciach navštívila mnoho miest, vďaka ktorým k nej “zavítala múza“. „Je to zaujímavá myšlienka cestovať do inej krajiny, k inej kultúre a za ten čas tvoriť.”

„Pohľad zahraničných umelcov na Košice je iný ako miestnych.  Plánujeme ešte ďalšiu rezidenciu Japonca u nás  a dúfame, že sa to podarí aj opačne,“ uzavrela A. Foldynová.

Výstavu si môžete pozrieť na Strojárenskej 3 do 30. mája.

 text a foto: Veronika Cholewová

Vitaliy Kokhan (25) krátko pred vernisážou dotváral ešte inštalácie. Manažérka projektu K.A.I.R Adela Foldynová vysvetlila, že rezidencie sú nekončiaci sa tvorivý proces. Pre veľa ľudí, ktorí sem prídu, je vraj ťažké sa hneď sústrediť na jedinú vec a pracovať na nej počas dvoch mesiacov. Umelec stále pridával a pridával nové diela a bolo ťažké zastaviť jeho prúd inšpirácií. Vzhľadom na taký krátky čas vznikla pomerne rozsiahla výstava.

Vaňa s vodou

Vitaliy pracuje prevažne s prírodnými materiálmi. Papier, piesok, drevo, voda, látka sú aj v dielach výstavy Indeed For a While (Naozaj na chvíľu). “Pracoval som na nich počas dní i celých nocí, inšpiroval ma čas, ktorý som strávil v Košiciach,“ povedal autor. Hovorí, že v jeho objektoch sú zobrazené rôzne rozmery času, mikro a makro premeny. “Možno nie je každému zrejmé čo to je, ale je potrebné sa nad tým zamyslieť,“ ukázal na vaňu s vodou a kryštálmi soli.

Výstava zaujala

Návštevníkov vernisáže zaujali tiež nové technológie súčasného umenia, premietanie, či panoramatické fotografie. “Najviac ma oslovilo video s oknom Dómu sv. Alžbety. Vizuálne sa mi to páčilo,  aj keď je to metafyzické video a nič sa v ňom nedeje,“ vyjadrila sa k výstave maliarka a fotografka Lucia Dovičáková. Študentky architektúry odporúčajú navštíviť výstavu projektu K.A.I.R.: “Ľudia by sa mali konfrontovať aj s iným umením ako košickým.“ Na ukrajinské diela sa prišla pozrieť tiež Strana železných – umelci Peter Králik (agroart) s Jánom Vasilkom.

Do Košíc by sa rád vrátil

Vitaliy bol v Košiciach prvýkrát a rád by sa sem znovu vrátil. Zoznámil sa s mnohými ľuďmi. ,,Neovládam jazyky, čo je zlé, ale zvláštne je, že aj keď rozprávam po ukrajinsky, niektorí mi rozumejú.“ Onedlho sa vráti späť do rodnej Ukrajiny. Jeho výstava bude otvorená v pracovných dňoch od 16:00 do 20:00 do 28. marca na Strojárenskej 3 (bývalé SOU strojárske).

text a foto: Veronika Cholewová