Pompézne otvorenie výstavy sprevádzala operná diva s klavírnym sprievodom. Na vernisáži Richard Raši odovzdal Jurajovi Jakubiskovi Plaketu primátora mesta Košice. „Ako prejav vďaky a úcty nás všetkých Košičanov za všetko, čo nielen pre naše mesto, ale aj celé Slovensko robíte,“ vyjadril poďakovanie R. Raši. Režisér považoval ocenenie za veľkú česť. „Bol som už na druhom brehu života, ale keď som zistil, že Košice sú mestom kultúry, tak som sa vrátil znovu späť,“ zažartoval umelec o svojom zdraví.

Osobnosť EHMK – Košice 2013

Režiséra predstavuje Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013 v rámci Jakubiskových dní aj ako výtvarnú osobnosť. Hlavnou časťou výstavy sú serigrafie, maľby a filmové plagáty. „Nie je to retrospektíva, ale prierez tvorbou za posledných päť rokov, v ktorých vidíme ponor do magického realizmu, imaginárneho sveta, záhrad, krásnych žien, vzťahov, lásky, ale i nenávisti, pretvárky, snenia, ľudových rozprávok, ale i priamo vplyv nejakých filmov,“ vyjadril sa k obrazom kurátor výstavy Vladimír Beskid.

Vraj nevie kresliť

Juraj Jakubisko o sebe skromne tvrdí, že nevie kresliť. „Za moje najlepšie umenie považujem obraz na plátne, na filmovom plátne,“ vysvetľuje predchádzajúcu sebakritiku. Vlastný filmový svet vkladá i do výtvarného umenia. Maľovanie považuje za formu relaxu. „Občas si sadnem do ateliéru, pustím si starú klasickú hudbu a maľujem,“ prezrádza režisér. Ku každému dielu na výstave ho niečo viaže. Každé mu vraj pripomína istú spomienku. Úsmevne si spomína na situáciu, keď namaľoval prvý akt. „Ukazoval som ho otcovi a dostal som po hlave.“

Na košickej výstave chcel mať pôvodne až 70 obrazov, bolo ich však 25. „Hovorili, že nie je miesto a steny sú prázdne,“ posťažoval sa s úsmevom na tvári umelec. Vybrať bolo preňho ťažké. Výtvarné skvosty čakali na svoje odhalenie niekoľko rokov. „Mnohé z nich boli len nápady a neboli výtvarne dokončené.“ Podľa jeho slov ovláda už výtvarnú abecedu, a preto mohli byť prezentované. „Myslím si, že nie je dôležitá značka olejových farieb, ale akú máte fantáziu,“ dodal Jakubisko.

Lupou na ženské telá

Surealistické obrazy na výstave prezentuje aj cyklus serigrafií. Podobným spôsobom tvoril tiež Andy Warhol. „Z tmy vyťahujem tvár, oči, líčka, ruku, pracujem s postavou, je to úžasné,“ techniku prirovnáva k sochárstvu. Hovorí, že je to podobné, ako keď sochár vytvára dielo z kameňa.  Jeden z návštevníkov výstavy si dané obrazy prezeral dokonca lupou. Vysvetlil, že sa nedíva na nahé ženské telá, ale bližšie skúma serigrafiu.

Živé striebro prezradí ako prišiel o panictvo

Košický fotograf A. Jiroušek obdaroval majstra fotografickým pohľadom na rodnú obec Kojšov. Jakubisko si rodisko spája aj s literárnym dielom, ktoré plánuje v krátkom čase vydať. „Košičanom som od roku 1945, o premenách mesta, ktoré som videl, píšem v mojej knihe Živé striebro.“ Kniha má byť plná humoru. „Opisujem v nej moju snahu prísť o panictvo, ale Košičanky a Prešovčanky boli veľmi slušné,“ prezradil vtipný umelec. Ako to s ním dopadlo napokon v Prahe, sa dozviete v pripravovanej knihe.

Jakubiska pohltila masa ľudí

O Jakubiska sa trhala verejnosť i médiá. Rodáci sa s ním fotili, prosili o autogram, každý chcel mať “kúsok Jakubiska“.  Po mnohých rokoch sa tvorca česko-slovenskej kultúry stretol aj s dávnymi spolužiakmi. Na vernisáži nechýbal ani Milan Sládek (bývalý spolužiak), ktorý v ten večer vystupoval v Dóme sv. Alžbety. „Som v nesmiernom šoku z toho, koľko je tu Košičanov,“ s úsmevom povedal majster kinematografie. S Jakubiskom budú zamestnanci Múzea  Vojtecha Löfflera do 12. apríla.

text a foto: Veronika Cholewová