Nestarnúca herečka sa prihovorila divákom monodrámami Bonsuár,umelci a Neveľo nás idze, neveľo nám treba. Do predstavenia zapojila aj samotných divákov. „Porozdavaj kolačky medzi hosci. Nehaňbi še,“ vyzvala ženu v publiku. V zrekonštruovaných priestoroch Malej scény ŠD KE ocenila najmä výbornú akustiku a nesmierne milých divákoch, ktorí ju dojali k slzám.

Celý život sa s ňou nesie rola Johany z kultového filmu Pásla kone na betóne. Napriek tomu ju nepovažuje za svoju životnú úlohu. „Mám v repertoári veľa osudov. Je to už dávno za mnou,“ povedala herečka. Priznala, že počas nakrúcania kultového filmu bola prvýkrát a zároveň poslednýkrát na Zemplínskej šírave.

Na východ sa vracia často.  „Žiaľ, do rodnej Okružnej v Prešove chodievam už len na cintorín,“ dodala. V Prešove navštevuje svoju sestru. Nikdy neoľutovala, že odišla do Bratislavy.  „Z domu sa dá odcestovať, ale nikdy sa nedá odísť. Ja som nikdy neodišla.“ Neustálu energiu nachádza práve v spomienkach na svoj rodný kraj, detstvo, minulosť i prítomnosť. „Človek, ktorý chce trošku žiť, musí mať energiu.“ Za svoj najväčší úspech považuje to, že jej dal Pán Boh do vienka talent. „Vždy som chcela byť herečkou a som šťastná, že som sa ňou aj stala.“

Predstavenie bolo spojené s autogramiádou knihy Dve v tom o nej samej, do ktorej každému umelkyňa napísala originálne venovanie. Svojím priaznivcom priala najmä veľa lásky, pretože ako dodala, nič nie je v živote dôležitejšie. Jeden z jej fanúšikov si dokonca priniesol našu programovú knihu EHMK – Košice 2013.  Za Milkou Zimkovou prišla tiež jej dávna spolužiačka. ,,Prepáč, nepamätám si ťa. Vieš, sláva mi stúpla do hlavy,” zažartovala herečka. V uliciach mesta stretávala ešte veľa svojich priaznivcov. Pamätať si ich nemôže, ale oni nezabudli na ňu.

text a foto: Veronika Cholewová