Slnko a voda

Dopoludnie patrilo vodnému športu. Brehy Mlynského náhonu okupovali wakeboardisti, wakeskatisti, člnkári či lyžiari. Šikovnejší jazdci predviedli prítomným dych vyrážajúce skoky na vodnej hladine. Menej skúsení zase dych vyrážajúce pády.

Po chodníkoch sa prechádzali zvedaví Košičania a návštevníci mesta, iní naťahovali krky v trolejbusoch. Z provizórnych stánkov s občerstvením sa ozývala hudba. Na dekách a ležadlách sa slnili Košičanky. V tieni stromov posedávali fanúšikovia lodných modelov na diaľkové ovládanie. Všetkých prítomných snímali kamery a fotoapráty. Davom ľudí sa popoludní prechádzali herci a spríjemňovali letnú atmosféru pri vode.

Divadelné predstavenie si návštevníci projektu Návrat vody do mesta užili aj pri Jakabovom paláci. Stvárnenie košickej povesti o vodníkovi a nešťastne zaľúbenej dievčine si vyslúžilo ovácie publika. Most zaľúbených pripomínal pražský Karlov most. Udomácnili sa na ňom muzikanti a maliari.

V budúcnosti sa voda možno vráti

Štvorprúdovú cestu na Štefánikovej nebrázdili automobily. Návštevníci si mohli posedieť v kaviarničkách, večer si užívali ďalšie predstavenia z dielne košického divadla Na peróne. V bazénoch sa kúpali malé deti. Stánky s občerstvením boli takmer na každom kroku. Mlynský náhon sa atmosférou podobal na vianočné trhy na Hlavnej ulici – ľudia si však namiesto zimy vychutnávali slnečné lúče.

Večer sa voda do mesta skutočne vrátila. Nad Košicami sa zatiahlo nebo a začalo pršať. Dážď bol príjemným schladením po niekoľkodňových horúčavách, a ľudí neodradil.

Nocou sa ozývali divoké hudobné rytmy, ktoré návštevníkom dopriala francúzska DJ-ka EL-ZA a DJ Stroon. Organizátori podujatia zbierali podpisy za to, či sa má voda do Mlynského náhonu v budúcnosti vrátiť. Väčšina bola za. Ľudská vlna sa preháňala náhonom celý deň. Návrat vody do mesta poukázal na to, čo všetko by mohli Košičania mať, keby sa Hornád vrátil späť do Mlynského náhonu.

Fotogaléria

Lukáš Mano

Vyťažená košická štvorprúdovka na Štefánikovej ulici v Košiciach sa v piatok 21. júna od 21:00 hodiny úplne uzavrie pre dopravu. Až do nedeľnej 16:00 hodiny sa na ňu „presťahujú“ nielen niektoré známe košické podniky z okolia Hlavnej ulice, ale vyrastú tam aj pódia, oddychová, športová a diskusná zóna, stánky so suvenírmi či umeleckými predmetmi.

V sobotu 22. júna od 16:00 celý priestor vrátane vodnej plochy, ktorá siaha od hotelu Yasmin po reštauráciu Rokoko, ožije prostredníctvom vizuálnych, svetelných a zvukových inštalácií, divadelných a tanečných predstavení, hudobných vystúpení a rôznych umeleckých intervencií slovenských i zahraničných umelcov. Most, spájajúci Štefánikovu ulicu s Mestským parkom sa premení na Karlov most a ponúkne, podobne ako v Prahe, príležitosť ukázať svoje umenie pouličným umelcom, hudobníkom, spevákom, výtvarníkom, karikaturistom i šperkárom.

„Aspoň na jeden deň poskytneme obyvateľom mesta paralelnú, alternatívnu pešiu zónu v meste ako verejný priestor, ktorý je znovu definovaný súčasným umením a ktorý nám priblíži, ako by to mohlo v našom meste vyzerať, keby sme vrátili vodu do mesta,“ uviedla Zuzana Pacáková, kurátorka pre vizuálne umenie n. o. Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 a jedna z dramaturgov projektu Návrat vody do mesta. Ako spresnila, na projekte participuje približne sto umelcov, športovcov, aktivistov, ale aj odborníkov z rôznych oblastí, prevádzkovateľov známych košických podnikov i dobrovoľníkov.

Ešte pred oficiálnym otvorením, už od 10:00 hodiny v sobotu, dostanú  návštevníci vyčistenej a znovu napustenej vodnej plochy Mlynského náhonu pred hotelom Yasmin možnosť vyskúšať si vodné športy. Neskôr sa budú môcť v tzv. dennej zóne aj občerstviť, pretože tam pribudnú kaviarničky, odpočinúť si na zelenej pláži či zatancovať si pri hudbe. Oficiálne spustenie projektu je naplánované na 16:00 hodinu pri plávajúcich záhradách Ilony Németh za účasti umelkyne. Vedľa si bude možné pozrieť výstavu študentských prác Fakulty umení TUKE v rámci projektu Futu Reuse.

„Betónová zóna“ na cestnej komunikácii, pod ktorou potrubím preteká rameno Hornádu, popoludní ožije inštaláciami vizuálneho umenia. Svoj vzťah k vode predstavia predovšetkým domáci lokálni umelci Tibor Nagy Grosso, Jana Nováková, Martin Jankura, Peter Koban, Boris Vaitovič, Ľuboš Pahuli, Kubo Pišek, Nina Sošková, Peter Kalmus, Jaro Račko, Vlado Eliáš, OZ Východné pobrežie, Mário Kastelovič a Peter Hostak. Popoludní sa na pódiu pred Kunstahalle predstaví dvomi koncertmi súčasnej klasickej hudby súbor Quasars Ensemble a vystúpi aj alternatívna košická kapela Žena s blchou, ktorá hrá zmes bigbítu, džezu a psychedélie. Medzitým bude cesta patriť pouličnej performancii a akrobatickému znovuoživeniu legendy o utopenej mlynárovej dcére. Do náhonu sa okrem iných presťahuje aj knižnica redakcie Zajtrajších novín, ktorá obnoví svoj projekt výmeny starších kníh a deti sa tam budú môcť zabávať v kreatívnych dielňach. Hviezdou večera bude legenda elektronickej hudby The ORB z Veľkej Británie.

„Je dôležité, aby ľudia s nami vydržali až do noci, pretože večerný program začíname až s príchodom tmy, teda po 22:00 hodine a budeme v ňom pokračovať až do druhej hodiny rannej. Práve vtedy ponúkneme v ´betónovej´ zóne mnoho zaujímavého, napríklad plávajúce kŕdle rýb, svetelnú vodnú hladinu, mapping o histórii Mlynského náhonu i jeho rozsvietenie svetelnou inštaláciou. Upozorniť chcem najmä na ľudskú vlnu o 22:55, ktorou všetci spoločne ´pohneme´ prostredníctvom stiahnutého modrého pozadia v mobiloch,“ pripomenula Z. Pacáková.

Súčasťou projektu je aj príležitosť, aby sa prostredníctvom anketových lístkov každý návštevník vyjadril k možnosti vrátiť vodu do centra Košíc. Organizátori anketu so štyrmi otázkami vyhodnotia a názory verejnosti postúpia nielen vedeniu mesta a poslancom mestského a krajského parlamentu, ale aj košickým poslancom v Národnej rade SR. Už počas minulotýždňového festivalu POKE sa približne stovka ľudí vyjadrila a výrazná väčšina z opýtaných návrat vody do mesta podporila. Občania si budú môcť vypočuť aj názory odborníkov na túto i ďalšie témy,  súvisiace s vodou. Ponúkne ich prednáškový blok , ktorý sa začína o 16:00 hodine pri Jakabovom paláci a vyvrcholí od 19,30 do 20,30 spoločnou diskusiou pri „okrúhlom stole“. Kto vydrží do rána, môže sa tešiť aj na veľkú techno párty, ktorú zahrajú francúzska DJ-ka EL_ZA a košický DJ Stroon.

Na projekt Návrat vody do mesta počas leta nadviažu aj sprievodné aktivity. Od 15. do 26. júla budú Košice hosťovať Svetové fórum mladých architektov. Je to už XI. ročník medzinárodného podujatia, ktoré sa koná s podporou viacerých organizácií medzinárodného významu (FMJA – La Fédération Mondiale des Jeunes Architectes/Medzinárodnej federácie mladých architektov, CIAF – Conseil pour l’International des Architectes Français/Medzinárodnej rady francúzskych architektov a UIA – Union internationale des Architectes/Medzinárodnej únie architektov). Do Košíc zavíta 25 mladých aktívne pôsobiacich architektov, vybraných spomedzi uchádzačov z celého sveta. Pod vedením 15 skúsených architektov – animátorov sa budú zaoberať témou “Prinavrátiť rieku mestu – Mestské premeny”. Výstupom bude súbor riešení na urbanistickej a architektonickej úrovni, ktoré majú za cieľ posilniť vzájomnú symbiózu mesta a rieky.

Ďalším sprievodným podujatím budú 3. a 4. augusta Potulky s Milanom Kolcunom a ďalšími sprievodcami, na tému Voda v Košiciach. Na vodu v meste sa pozrú z viacerých uhlov a okrem iného pripomenú aj historické premeny Mlynského náhonu. „Ako sprievodca mestom Košice musím povedať, že naša Hlavná ulica je super, ale ak by sme tu mali aj vodu a pri nej relaxačnú zónu, tak to by už bola iná dimenzia relaxu v meste,“ zasníval si známy popularizátor košickej histórie M. Kolcun.

Program: http://www.kosice2013.sk/program/navrat-vody-do-mesta/

Ďalšie informácie sú dostupné na webovej stránke www.navratvodydomesta.sk a tiež na Facebooku/Navrat vody do mesta.

Povodne sú výsledkom aj zlého hospodárenia s vodou

OZ Ľudia a voda je proti budovaniu veľkých betónových priehrad ako jedinej alternatívy na zadržanie riek. Zelenú dávajú hlavne zodpovednejšiemu prístupu k spravovaniu krajiny a podporovaniu jej prirodzenej vodozadržnosti. V procese obnovy majú napomáhať aj drobné a malé technické prvky – hradenie bystrín, budovanie odrážok na cestách až po malé nádrže a rybníky, v ktorých by sa mohla prirodzene zachytávať dažďová voda a následne vypúšťať do okolia.

Ich projekt z roku 2005/2006 prináša ovocie. Na sídlisku KVP na Wuppertálskej ulici vybudovali systém jazierok a zasakávacích pásov, ktoré zachytávajú stekajúcu dažďovú vodu z okolitých plôch a parkovísk. V prvom rade tak zabraňujú zosuvom a zaplavovaniu objektov pod nimi, a tiež zmierňujú prietok v nižšie ležiacom potoku počas búrok. Zadržané zrážky vytvárajú príjemnú mikroklímu a zmierňujú letné horúčavy. Je všeobecne známe, že veľké mestské aglomerácie (akou sú aj Košice) môžu mať teplotu o niekoľko stupňov Celzia vyššiu ako priľahlé okolie.

Prívalové dažde, dopadajúce v krátkom čase na betónové cesty a chodníky, odtekajú väčšinou do kanálov. Tie však nemusia vždy stačiť a ich naplnením začne voda pretekať. Po jej odtečení sú na miestach nánosy bahna. Preto je potrebné prispievať k znižovaniu odtoku vody z krajiny, aby sa zmierňovali následky prívalových dažďov.

„Pri objemoch zrážok sledujeme, že v priemere padne počas roka štandardné množstvo vody, ale neštandardné je rozloženie dažďov. Za posledné roky sú fenoménom dlhšie obdobia sucha. Po nich nasleduje krátke obdobie intenzívnych zrážok,“ hovorí Pavol Varga z mimovládnej organizácie Ľudia a voda.

„Krajina je dlhým obdobím sucha presušená a náhle prívalové dažde nestihne absorbovať. Voda, ktorá mala v istej lokalite spadnúť v priebehu týždňov, sa vybúri niekedy aj za dve – tri hodiny.“

Voda vodu ťahá

Mraky sa v najväčšej miere zbiehajú okolo vrchov a lesov. Dažďové mračná sú tam odtláčané výstupnými prúdmi vzduchu z presušených miest, akými sú mestá či poľnohospodárska krajina.

„Zrážok máme raz príliš veľa a raz až príliš málo,“ situáciu hodnotí Ján Hronský z MVO Ľudia a voda.

„Dôležitá je celoplošná ochrana nášho prostredia. Celoplošná,“ zdôrazňuje pán Hronský. „Toky riek by sa tak určite ustálili. Zmiernili by sa výkyvy v prietokoch. Súčasným trendom je, že mestá stále viac a viac betónujeme. Zeleň, ktorej je žalostne málo, musíme draho polievať. Kvôli vysokým obrubníkom nemôžeme efektívne využívať dažďovú vodu, ktorú v čase prebytku odvádzame. Priehrady sú zanesené a dá sa povedať, že i nepoužiteľné.

Ján Hronský si spomína, ako sa kedysi prechádzal pri Jakabovom paláci a v umelom koryte tiekol Hornád:

„Mesto je odstránením vody z tohto miesta určite ochudobnené. Niektorí odborníci tvrdia, že nebolo inej možnosti na vybudovanie dopravnej tepny. Neviem. Táto voda by nám v meste určite pomohla. Podľa môjho názoru je škoda, že tu už nie je,“ dodáva Ján Hronský.

Bez vody prichádzajú na rad bolestivé kŕče

Ľudia sa ešte nenaučili zaobchádzať s vodnými zdrojmi šetrne. Prírode nedoprajeme ani potrebné dúšky tekutín, ktoré sú pre človeka také nevyhnutné. Agresivita okolia sa tak zvyšuje. Organizmus zažíva bez prísunu vody bolestivé kŕče. To isté sa deje i s prírodou v jej extrémnych prejavoch.

Oživenie mesta vďaka prúdom vody by nastalo na úkor dopravy, čo je momentálne nemožné. Mlynský náhon bol priestorom pohody a oddychu. Okrem umeleckej zložky projektu Návrat vody do mesta, ktorý vytryskne 22. júna o šestnástej, chcú organizátori upozorniť i na oddychovú a kultúrnu zónu, akou sa umelé koryto Hornádu stane. Najcennejší prírodný poklad sa tak na chvíľu vráti do priestoru, z ktorého bol pred rokmi vzatý.

Čítajte aj: Návrat vody do mesta odstaví dopravu na Štefánikovej

Lukáš Mano

Voda a umenie

Mlynský náhon bol jedným z najromantickejších priestorov mesta. Jeho časti v blízkosti centra je dnes možné obdivovať už iba na fotografiách. Mnohí Košičania sa v náhone učili plávať. Pod Jakabovým palácom stála v minulom storočí predajňa čersvo nalovených rýb. Pri dnešnej plavárni sa vytvorilo malé kúpalisko ohradené kolmi. Po niekdajšej kráse dnes ostali už iba mosty.

Kedysi sa na Hlavnej ulici rozdvojoval Čermeľský potôčik. Momentálne ho zastupuje vodorovná fontána, ktorá tvorí podzemný uzavretý cyklus. Najväčšou výzvou však bolo vymyslieť dielo, ktoré by sa vynímalo medzi dvoma historickými skvostami – Dómom sv. Alžbety a Štátnym divadlom Košice. Hrajúca fontána potvrdzuje, aké nenahraditeľné miesto má pre ľudí spojenie vody a umenia.

„Väčšina miestnych smúti najmä za hotelom Schalkház a Mlynským náhonom,“ hovorí popularizátor Košíc, spisovateľ a turistický sprievodca Milan Kolcun. „Projekt bol nedomyslený. Vybudovanie cesty namiesto Mlynského náhonu bolo podľa mňa nesprávnym rozhodnutím. Aj bývalá mestská plaváreň prestala fungovať práve preto, že kvôli odklonu náhona klesla hladina podzemných vôd. Mesto je tak ochudobnené o časť svojej krásy.“

Vodník z Mlynského náhonu

To, že košické „Benátky“ neexistujú, ľutujú najmä skôr narodené generácie. Vytvoriť staronovú zónu oddychu v spojení s vodou sa pokúšal i bývalý primátor Košíc Rudolf Schuster. Odkloniť celú dopravu a vrátiť rieku do bývalého koryta je však veľmi zložité. Metropola východného Slovenska, ktorá sa pýši titulom Európskeho hlavného mesta kultúry 2013, však už viackrát dokázala, že v spojení s umením nič nie je až také nedosiahnuteľné.

„Augustová potulka bude osviežujúca, lebo bude o vode v meste, teda o potôčikoch, fontánach, povodniach, kúpeľoch a vodných dielach,“ hovorí Milan Kolcun.

„Zamierime aj na krásne funkcionalistické kúpalisko ČH. Nevynecháme ani Kunsthalle s mokrým pódiom v jednej z menších siení, čo mi pripadá ako ďalší skvelý zdroj inšpirácie pre umelcov.

K Mlynskému náhonu sa viaže i zaujímavá historka. Na jednom z domov na Štefánikovej ulici vidno krásnu dievčinu. Hneď vedľa krásky je jej zohyzdená podobizeň. Povesť hovorí o nešťastne zaľúbenej dievčine, ktorá skočila do náhonu kvôli tomu, že ju nechcel jej mládenec. Po niekoľkých mesiacoch došiel po pôrodnú babicu podivný kočiar. Odviezol ju pod vodu Mlynského náhona. Tam asistovala pri pôrode vodníkovej ženy – nešťastne zaľúbenej dievčiny. Fasáda domu je znakom jej krásy i vyplavenej mŕtvoly. Iná legenda hovorí, že kto vstúpi do budovy, oškaredie. Tento ľudový príbeh spracováva do literárnej podoby Slavomír Szabó a vyjde v mojej knižnej antológii Košické povesti,“ dodáva Milan Kolcun.

Najstaršie inžinierske dielo

Mlynský náhon – najstaršie inžinierske dielo v Košiciach, vzniklo pravdepodobne už v 14. storočí. Boli na ňom najmenej 3 mlyny. Nemusela sa v nich mlieť iba múka. Mohli premieňať vodnú silu aj na inú energiu. Neskôr postavili aj vodné turbíny. V roku 1900 viedlo cez náhon 15 mostov.

Lingvista a potulkár Milan Kolcun

Milan Kolcun je učiteľom španielčiny na gymnáziu Park mládeže 5 v Košiciach. V metropole východného Slovenska založil projekt Potulky mestom a ako certifikovaný sprievodca turistov oboznamuje s jeho bohatou históriou. Pracoval v TOP rádiu. Napísal viacero knižných titulov – okrem iných aj Štýly krásy v Košiciach, Potulky mestom Košice či román Najnovší hriech. V týchto dňoch sa do kníhkupectiev dostáva jeho ďalšia kniha Košické detaily (a ich príbehy). Po Košiciach najradšej sprevádza Košičanov, pretože sa vždy najviac čudujú z toho, čo všetko majú rovno pod nosom.

Od prvého až po posledný most

Lukáš Mano