V salóniku košického Domu umenia sme sa rozprávali iba pár hodín pred koncertom Tokijského metropolitného symfonického orchestra, ktorý bol súčasťou ich česko-slovenského turné, s jeho dirigentom Kazuhirom Koizumim. Milý, skromne pôsobiaci človek, ktorého vizitkou je oslňujúca kariéra a dirigovanie takých hviezdnych orchestrov, akými sú Berlínska filharmónia alebo Chicago Symphony Orchestra, pôsobil i napriek krátkosti času na rozhovor nenútene a uvoľnene.

Koncert v Košiciach je súčasťou vášho turné, na ktorom ste odohrali koncerty na Pražskej jari, v Ostrave na festivale Janáčkův máj a teraz vás čaká vystúpenie v rámci podujatia EHMK Košice 2013. Ako sa vám páči v Košiciach?

Na predošlých koncertoch sa nám dostalo skvelého prijatia a preto sa tešíme i na koncert v Košiciach. Som tu po prvýkrát, ale ešte predtým, než som sem pricestoval, som veľa počul o tom, že je to veľmi staré mesto, ktoré integruje i moderné prvky novej architektúry. A naozaj, sú tu skvele skombinované moderné mestské časti s tými staršími.

Ste hlavným dirigentom Tokijského metropolitného orchestra i Century Orchestra Osaka. Zároveň vediete Sendai Philharmonic Orchestra. Ako zvládate všetky tieto aktivity?

Aby toho nebolo málo, okrem nich mám ešte jeden orchester, Kyushu Symphony Orchestra, takže spolu dirigujem štyri. Viete, že nemusím byť stále na všetkých miestach, mám zmluvu na niekoľko koncertov ročne a okrem toho si rád doprajem i čas na relax, pretože viesť štyri orchestre nie je maličkosť.

Dirigovanie ste študovali v Berlíne, zvíťazili ste na Medzinárodnej dirigentskej súťaži Herberta von Karajana. Považujete sa za jedného z Karajanových nasledovníkov? 

Naučil som sa od neho veľmi veľa vecí, bolo to pre mňa podnetné a skvelé štúdium. Najvzácnejšia skúsenosť pri Karajanovi bola tá, že napríklad pri realizácii opery nebol iba dirigentom orchestra, ale riešil celú problematiku opernej výroby – všetko od opernej výpravy, scénických záležitostí, toho, ako má vyzerať pódium, až po detaily, kto má kde stáť. Každý, i civilný zamestnanec pri Karajanovi vedel, kde je jeho miesto a čo má presne robiť. Takže to boli cenné poznatky.

Dlhé obdobie ste pomerne často dirigovali v Európe, Kanade, Spojených štátoch i Japonsku. Ktoré z týchto kultúrnych prostredí je vám najbližšie po všetkých tých rokoch?

Všade sa cítim doma, hoci každá krajina a každý orchester vyžaduje iný prístup a ponúka iné podmienky. Ale som rád, že môžem ukázať výsledky svojej práce po celom svete.

Je dosť zriedkavé počuť na Slovensku i v strednej Európe japonský orchester. Aké sú podľa vás zvukové a interpretačné špecifiká Tokijského metropolitného orchestra alebo japonských orchestrov vo všeobecnosti?

Všetky orchestre, či ide o európsky, americký alebo japonský súbor, v princípe vediem v rovnakom štýle. Základ práce je u mňa rovnaký. Mojou prvoradou úlohou je, aby orchester hral a znel čo najlepšie. Každé teleso má pochopiteľne svoj vlastný štýl a prejav a tomu sa vždy vo svojej práci prispôsobujem. Tokijský metropolitný symfonický orchester je vynikajúci i na vysoko kvalitné japonské pomery a takmer všetci jeho členovia študovali v Európe.

Prvou skladbou dnešného večera bude Overtúra D dur od japonského autora Kosaku Yamadu, pre bežného poslucháča neznámeho autora. Môžete nám povedať pár slov o tejto skladbe a jej autorovi?

Yamada zomrel ešte v šesťdesiatych rokoch, takže som nemal možnosť zoznámiť sa s ním. Skladba, ktorá dnes zaznie, je nesmierne dôležitá. Ide o prvé orchestrálne dielo, ktoré bolo v Japonsku skomponované. Yamada má pre nás rovnaký význam, aký majú pre nemeckú hudbu napríklad Schubert alebo Mendelssohn, je akýmsi japonským klasikom. Veď európska hudba dorazila do Japonska približne iba pred sto rokmi. No vývoj šiel dopredu, dnes už súčasná japonská hudba základnými rysmi pripomína súčasnú európsku. V Japonsku existuje veľmi veľa moderných skladateľov, ktorí radi využívajú napríklad zvuk japonských tradičných nástrojov v rámci orchestra. Súčasná japonská hudba je rozhodne veľmi zaujímavá a príťažlivá.

Viacero európskych orchestrov musí čeliť ekonomickej kríze a kríze verejného nezáujmu. Je situácia v Japonsku odlišná?

Kto má rád vážnu hudbu, bude chodiť na koncerty stále. Takže ekonomická kríza na to príliš vplyv nemá. Napríklad Tokijský metropolitný orchester pociťuje dlhodobú finančnú stabilitu, pretože ho sponzoruje mesto Tokio. V tom je to u nás veľmi dobré.

Do Košíc prichádzate s tradičným romantickým repertoárom: Dvořákom a Čajkovským. Aká hudba alebo obdobie sú vám osobne najbližšie z klasického repertoáru?

Keďže som študoval v Berlíne, je pre mňa prirodzeným základom nemecká literatúra: Beethoven, Brahms a Bruckner. Dnes však uvedieme Čajkovského Symfóniu č.5, na ktorej som s Tokijským metropolitným orchestrom už spolupracoval veľakrát. Takže sa tu budeme môcť predviesť v plnej paráde.

Aké sú vaše umelecké plány do najbližšej budúcnosti?

Po koncerte sa vraciame do Japonska. Ešte pred desiatimi rokmi som pomerne často dirigoval v Európe i Amerike, ale teraz intenzívne pracujem hlavne v Japonsku.

Zhováral sa:  Peter Katina

Ako ľahký predkrm ponúkli Japonci do posledného miesta naplnenej sále skladbu japonského autora Kosaku Yamadu (1886-1965). Kratučká Overtúra D dur, zvukovo a formovo koketujúca s európskou tradíciou na pomyselnom priesečníku niekde medzi Beethovenom a Mendelssohnom, sa so svojimi klasicistickými líniami vzletne zablysla a navnadila poslucháčov na nosné diela večera. Prvým z nich bol Koncert pre husle a mol, op.53 od Antonína Dvořáka. Ako sólistka v ňom vystúpila mladá japonská huslistka Sayaka Shoji. Talent tejto fenomenálnej huslistky, ktorá zvíťazila vo svojich šestnástich rokoch na Paganiniho súťaži ako najmladšia účastníčka v histórii, si všimol i slávny dirigent Zubin Mehta a ich spolupráca znamenala skvelý začiatok jej famóznej umeleckej kariéry. Dvořákov koncert v jej poňatí bol veľmi robustný, virtuózny a dramatický. Shoji disponuje nádherným tónom, každý detail jej hry je skvele prekreslený a zvuk jej stradivariek hravo prekonáva i orchestrálne tutti vo vypätých miestach, na druhej strane i jemné pianissimá a flažolety zneli zvučne a plasticky. Výkon sólistky i orchestra nemožno označiť inak ako dokonalý. Možnú polemiku by mohla vzbudiť azda iba prílišná intenzita sólistkinho prejavu, trochu odosobnená snaha o perfekcionizmus a hraničné nasadenie na úkor nežnej lyriky a citovosti druhej časti, či rozšafného finále, ktoré príliš nevsádzalo na ľudový charakter českej hudby a vtipnú tanečnosť, ale nieslo sa skôr v duchu monumentálnej virtuozity, pátosu a dravosti.

Vrcholom večera sa stala bezpochyby Symfónia č.5 e mol, op.64 od Petra Iľjiča Čajkovského. K. Koizumi, ktorý dirigoval celý koncert spamäti, riadil prúd hudby iba jemnými pohybmi rúk vystretých pred sebou a v tej chvíli sa nedalo nepomyslieť na legendárneho Herberta von Karajana i na to, že Koizumi študoval v Berlíne. Možno i preto zvuk Tokijského orchestra evokoval hutný, dokonalý a jadrný zvukový prejav Berlínskej filharmónie z „karajanovských“ čias. Typickými znakmi Tokijského orchestra bol vyložene „európsky“ zvuk a dokonalé legátové línie sláčikov, bezchybný súzvuk dychovej sekcie, fantasticky hrajúce plechové dychové nástroje, jedinečná súhra, hĺbka prejavu a zžitosť s prednášanou hudbou, plastickosť línií a očarujúca muzikalita.

Po úvodnej časti, plnej rezolútneho pohybu a bolestných zastavení zaujala najmä druhá časť symfónie, Andante cantabile, ktorá bola skvele proporčne vystavaná, a aj napriek hutnému zvuku sláčikov sa dostávali drevené dychové nástroje vždy, keď to hudba vyžadovala, prirodzene do popredia. Finále symfónie znamenalo vrchol celého večera a dramatické napätie primälo niektorých menej skúsených poslucháčov aplaudovať dokonca ešte pred skončením časti. Hlboký emocionálny svet, tragické vízie a pocity zúfalstva na pokraji osobnej rozorvanosti Čajkovského, našli v podaní Tokijského metropolitného orchestra úžasné naplnenie. Po ováciách nadšeného publika Koizumi s publikom nenútene chvíľku prehovoril a ako prídavok orchester uviedol polonézu z Čajkovského opery Eugen Onegin. Kaizumi sa pritom predviedol aj ako showman na spôsob britskej „Last Night of the Proms“, keď namiesto dirigovania vtipne laškoval s publikom i členmi orchestra.

V každom prípade takýto bombastický hudobný nárez ešte košický Dom umenia asi nezažil. Dynamika zvuku orchestra pôsobila takmer na hranici rockového koncertu a i obyčajné sláčikové pizzicata doslova rozvibrovali priestor budovy. Ich zvukovým protipólom boli krásne zasnívané plochy spevného zvuku Čajkovského kantilén. Systematická architektonická výstavba diel, dokonalá disciplína členov orchestra a bezchybné prevedenie spolu s nesmiernou muzikálnosťou sprostredkovali divákom životný zážitok, za akým treba za normálnych okolností vycestovať poriadne ďaleko. Koncert Tokijského metropolitného orchestra posunul povedomie o výšinách svetového orchestrálneho interpretačného umenia na referenčnú úroveň, s ktorou sa teraz pravdepodobne budú porovnávať všetky budúce hudobné podujatia v meste i regióne, ašpirujúce na titul „výnimočné“, a to na dlhé desaťročia dopredu.

Peter Katina

[See image gallery at www.kosice2013.sk]

Medzinárodný festival komornej hudby Konvergencie, ktorý sa v Košiciach uskutoční už po piatykrát, bude tento rok v termíne od 8. apríla do 2. júna. Uvádzací koncert Konvergencií sa uskutoční 8. apríla v Múzeu Vojtecha Löfflera, kde o 18.00 hod. vystúpia klaviristi Ivo Varbanov, Fiammetta Tarli a violončelista Jozef Lupták s dielami Johannesa Brahmsa.

Ohlasovaný posledný koncert kariéry na Slovensku absolvuje renomované britské vokálne kvarteto The Hilliard Ensemble. Súbor prijal po dvoch úspešných hosťovaniach na Konvergenciách v Bratislave (projekty Officium novum s nórskym saxofonistom Janom Garbarekom a bachovský program Morimur) pozvanie aj na festival do Európskeho hlavného mesta kultúry, kde sa 1. júna predstaví v dielach anglických stredovekých a renesančných skladateľov. Zaujímavosťou koncertu v Dóme sv. Alžbety bude uvedenie slovenskej premiéry diela súčasného anglického skladateľa Gavina Bryarsa – Cadman Requiem. Bryarsovu skladbu doplní  na koncerte svetová premiéra novej kompozície Vladimíra Godára, ktorá pre The Hilliard Ensemble vzniká na objednávku Konvergencií. V obidvoch skladbách budú spolu so svetoznámym vokálnym telesom spoluúčinkovať i slovenskí hudobníci Igor Karško, Peter Vrbinčík a Jozef Lupták.

Festival sa však začne už o dva dni skôr uvedením autorského literárno-hudobného projektu Silvestra Lavríka Dúverná zmlúva alebo hľadanie politickej vôle (30. 5.) a bude pokračovať sviatkom komornej hudby, keď v interpretácii trojice vynikajúcich slovenských hudobníkov (Igor Karško – husle, Jozef Lupták – violončelo, Nora Skuta – klavír) zaznejú diela Leoša Janáčka, Ernesta Dohnányiho, Dmitrija Šostakoviča a Johannesa Brahmsa. Obidve podujatia sa uskutočnia v Múzeu Vojtecha Löfflera.

Konvergencie nezriedka prekračujú žánrové hranice. V aktuálnom ročníku bude atraktívnym doplnením dramaturgie program Waiora od novozélandského skladateľa a performera Horomona Horo (31. 5.), ktorý vo vystúpeniach spája prvky tradičnej maorskej kultúry s rozličnými medzižánrovými inšpiráciami. Záver festivalu bude 2. júna patriť vystúpeniu amerického sláčikového kvarteta Fine Arts Quartet, v ktorom pôsobí i známy britský violončelista Robert Cohen. Súbor uvedie diela Rachmaninova, Brahmsa a na Slovensku prakticky neznámeho huslistu, skladateľa a dirigenta Efrema Zimbalista (1889–1985).

Lístky na koncerty i festivalové permanentky sú už v predaji na www.konvergencie.sk a v sieti Ticketportal.

www.konvergencie.sk, www.facebook.com/konvergencie

Sólistkou v Dvořákovom husľovom koncerte bude huslistka Sayaka Shoji. Na medzinárodnej hudobnej scéne sa presadila po triumfálnom víťazstve v prestížnej Paganiniho súťaži (1999), kde zvíťazila ako jediná japonská a zároveň najmladšia umelkyňa v histórii. Spolupracuje s dirigentmi zvučných mien (Sir Colin Davis, Charles Dutoit, Mariss Jansons, Lorin Maazel, Zubin Mehta, Antonio Pappano a pod.), hráva s orchestrami svetovej špičky (Berliner Philharmoniker, Bayerischer Staatsorchester, Israel Philharmonic Orchestra, New York Philharmonic, St. Petersburg Philharmonic Orchestra, Orchestre Philharmonique de Radio France a pod.).

V úvode koncertu zaznie ukážka japonskej súčasnej tvorby. Skladateľ Kosaku Yamada pri tejto príležitosti skomponoval nové dielo – Predohru D dur. Po Dvořákovom husľovom koncerte bude vyvrcholením večera veľkolepá Piata symfónia Petra Iljiča Čajkovského.

Lístky sú už v predaji:

http://www.ticketportal.sk/event.aspx?id=18064

Projekt Perly Gotickej cesty – Koncerty v Dóme sv. Alžbety prinesie do košickej katedrály výnimočný zážitok, o ktorý sa postará svetoznámy umelec Jordi Savall. Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013 chce takto dôstojne osláviť veľkonočné sviatky. Rekonštrukcia dómu bola jedným z investičných projektov Košíc, ktorý bol úspešne ukončený.

Jedno z najskvostnejších diel klasicizmu – Joseph Haydn “Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži” orchestrálna verzia (1785) zaznie už 22. marca o 20. hodine v podaní španielskeho, dirigenta, hráča na viole da gamba, skladateľa Jordiho Savalla a orchestra Le Concert des Nations, ktorý sa špecializuje na prezentáciu starej hudby.

Savallove vystúpenia sú vždy zárukou jedinečného hudobného zážitku. Hra celého súboru sa vyznačuje typicky španielskou noblesou. Svoju filozofiu hudby charakterizuje Savall tak,  že hudba je najduchovnejšie umenie, musíte spievať vnútrom…je to umenie emócií a pamäte.

Pôvodne hral na violončelo. Čo ho primälo ku zmene nástroja? Keď hral niektoré slávne gambové skladby, uvedomil si, že vlastne pôvodné zneli inak. Chcel poznať ako vyzerá vlastný repertoár tohto nástroja. Spoznal to a dnes to prostredníctvom svojich vystúpení necháva spoznávať ľudí po celom svete. Aj vďaka nemu môžeme byť súčasťou neopakovateľných chvíľ, keď sa zdá, že sa čas zastavil a on sa skutočne počas počúvania zastaví…

Krásna hudba a precítené prevedenie charizmatického Jordiho Savalla s orchestrom sviatočne naladí a nechať si ujsť túto príležitosť počuť ho naživo, by bolo neodpustiteľným hriechom. Jeho vystúpenia sú vždy zážitkom, ktorý sa neopakuje.

Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži komponoval Joseph Haydn na objednávku španielskej katedrály v Cadize. Dóm sv. Alžbety so svojou akustikou umožní precítenie diela tak, ako by bolo komponované práve pre tento sakrálny objekt.  Hudobný skvost odznie v skvostnom chráme.

Koncert môže byť pred sviatkom Veľkej noci skvelým úvodom do spirituálneho rozmeru nadchádzajúcich dní. Odkaz Haydnovho diela je aj po mnohých rokoch veľmi sugestívny.  V podaní takého umelca, akým Jordi Savall nepochybne je, to určite bude ešte emotívnejšie.

“Jordi Savall je jeden z najuznávanejších interpretov, ale aj organizátorov koncertov dávnej hudby na dobových nástrojoch. Patrí k top svetovým hudobníkom. Je to naozaj špičkový umelec a počuť skladby v jeho prevedení sú úžasným zážitkom. V spojení s miestom konania, ktorým je zrekonštruovaná katedrála so špičkovým prednesom,  profesionálnym prístupom, a zároveň v kombinácii s tematikou veľkonočnej orchestrálnej verzie Josepha Haydna  Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži ponúka vystúpenie veľký umelecký zážitok.  Nestáva sa často, aby takí vzácni umelci svetového formátu vystupovali v Košiciach. Je to pre naše mesto naozaj historická udalosť a v čase pred Veľkou nocou je to to najlepšie, čo môžu Košičania prostredníctvom gambovej hudby zažiť a precítiť aj vďaka španielskemu violistovi, dirigentovi a skladateľovi,“ sľubuje riaditeľ Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013 Ján Sudzina.

Kvetoslava Podhorská