Dni venované fenomenálnemu režisérovi budú výnimočné. Od 23. do 30. marca sa Juraj Jakubisko predstaví v metropole východu.

KOŠICE. Okrem výstavy jeho diel si Košičania užijú aj jeho najznámejšie filmy. Pre milovníkov kinematografie sú zase pripravené prednášky s odborníkmi z oblasti filmu v aule Maxima Technickej univerzity a so svojimi režisérskymi skúsenosťami sa podelí aj samotný Juraj Jakubisko.

Vernisáž diel bude u Löfflera

Obľúbený režisér je aj vynikajúcim výtvarníkom. Na maliarskom plátne zobrazuje scény z vlastných filmov.

Obrazy, ktoré mu zídu na um pri nakrúcaní, si najprv kreslí do diára, no okrem maľovania sa venuje aj grafikám.

Vernisáž výstavy vybraných výtvarných diel Juraja Jakubiska sa uskutoční v sobotu 23. marca o 17.00 hod. v Múzeu Vojtecha Löfflera.

“Fanúšikovia režiséra a kinematografie si nesmú nechať ujsť prednášku s Jurajom Jakubiskom v utorok 25. marca o 10.30 hod. Témou bude Budúcnosť filmového umenia. Ďalšie dni budú prednášajúcimi Peter Konečný či autor Jakubiskovej monografie Peter Michalovič. Vstup na prednášky je voľný,” naznačuje organizačný tím EHMK.

Všetky najznámejšie filmy

Filmovú časť festivalu otvorí v nedeľu 24. marca o 19.00 hod. veľkofilm Bathory v kine Ster Century Cinemas za prítomnosti majstra.

Košičania si však budú môcť postupne v nasledujúcich dňoch pozrieť aj jeho študentské či staršie filmy, ako napríklad Nevera po slovensky, Zbehovia a pútnici, Post Coitum, Mrazivé city komédie, Lepšie byť bohatý a zdravý, ako chudobný a chorý, Postav dom, zasaď strom, Tisícročná včela, Vtáčkovia, siroty a blázni, Nejasná správa o konci sveta, Kristove roky či Sedím na konári a je mi dobre.

Všetky filmy uvidíte v kine Úsmev.

Režisér sa narodil v roku 1938 v obci Kojšov neďaleko Košíc a aj keď žije od roku 1993 v Prahe , stále sa cíti východniarom.

Pri príležitosti nadchádzajúcich veľkonočných sviatkov sa Dóm svätej Alžbety rozozvučí starou hudbou. Španielsky dirigent Jordi Savall so svojím súborom predvedie dielo Josepha Haydna “Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži”.

KOŠICE. Koncert fenomenálneho dirigenta a hudobníka Jordiho Savalla sa uskutoční v rámci projektu Perly Gotickej cesty. Aj vďaka nemu sa Košičania a návštevníci mesta môžu tešiť zo zrekonštruovaného dómu.

Jordi Savall vystúpi v metropole východu spoločne so svojim súborom Le Concert des Nations. Vystúpenie muzikantov sa vyznačuje španielskou noblesou a veľkou profesionalitou.

“Jordi Savall je jeden z najuznávanejších interpretov, ale aj organizátorov koncertov dávnej hudby na dobových nástrojoch. Patrí k top svetovým hudobníkom. Skladby v jeho prevedení sú úžasným zážitkom. Nestáva sa často, aby takí vzácni umelci svetového formátu vystupovali v Košiciach. Je to pre naše mesto naozaj historická udalosť,” hovorí riaditeľ Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013 Ján Sudzina.

Vychutnať si neopakovateľný koncert môžete v piatok o 20.00 hod. v Dóme sv. Alžbety.

– V poradí 57. ročník najstarších cyklistických pretekov pod Tatrami Okolo Slovenska sa uskutoční od 4. do 8. júna na cestách medzi Košicami a Bratislavou.

Organizátori už naplno pripravujú podujatie, ktoré má dlhoročnú tradíciu a záujem oň je v mnohých krajinách sveta. Etapovými centrami budú tento rok okrem dvoch najväčších slovenských miest aj Humenné, Stropkov, Liptovský Hrádok a Trenčín. Záštitu nad jednotlivými časťami prevzali primátori etapových miest, celé podujatie zaštítil predseda Národnej rady SR Pavol Paška. Preteky sa začnú 4. júna v na Hlavnej ulici v európskom hlavnom meste kultúry 2013 Košiciach. Predpoludním je v metropole východu na programe prológová individuálna časovka, popoludní sa pelotón presunie do Humenného, kde je cieľ prvej etapy. O deň neskôr sa bude jazdiť na trati medzi Stropkovom a Liptovským Hrádkom, odkiaľ sa cyklisti vydajú 6. júna do Trenčína. Predposledná etapa sa pôjde spod hradu Matúša Čáka do Bratislavy a posledná 8. júna na cestách v okolí Bratislavy, kde by malo byť centrum pretekov v okolí nákupného centra Eurovea. Presné dĺžky etáp a ich časový itinerár budú známe v najbližších týždňoch. Organizátori pripravujú v etapových centrách pre divákov viacero sprievodných podujatí. “Máme nielen výborných cyklistov, ktorí nám robia radosť, ale aj skvelé podujatie, o ktoré je vo svete veľký záujem. Hlási sa nám 40 až 50 tímov. Môžeme si teda vyberať, keďže plánujeme umožniť účasť 20 družstvám. Nechceli by sme, aby z jedného štátu boli viac ako dva tímy,” informoval agentúru SITA prezident Slovenského zväzu cyklistiky a šéf organizačného výboru Peter Privara. Program 57. ročníka cyklistických pretekov Okolo Slovenska: Utorok 4. júna:

Prológ: Košice – Košice

1. etapa: Košice – Humenné

Streda 5. júna:

2. etapa: Stropkov – Liptovský Hrádok

Štvrtok 6. júna:

3. etapa: Liptovský Hrádok – Trenčín

Piatok 7. júna:

Trenčín – Bratislava

Sobota 8. júna:

Bratislava – Bratislava

Posledný výmenník EHMK vyzerá, akoby práve pristál na Planéte Košice 2013.

KOŠICE. Ufo, čudo, skala, origami, obrnený transportér, sci-fi, futuristický objekt – každý vidí čosi iné vo výmenníku na Važeckej na Jazere.

Je posledný, ktorý prerobili z eurofondov na kultúrno-spoločensko-športové centrum Spot na rozvoj sídliskových komunít ako projekt Európskeho hlavného mesta kultúry 2013.

Kým prvé 3 výmenníky na Štítovej, Ľudovej a Wuppertálskej dokončili stavbári do konca minulého roka, ten štvrtý na Važeckej nestihli – dorobili ho v uplynulých dňoch. Teraz všetky kolaudujú, aby sa v nich už mohli začať konať akcie mesta kultúry.

Tvrdili, že sa to nedá

“Žeby Košice ako EHMK mali konečne vec, ktorou sa môžu pochváliť? Veríme, že hej,” promujú dielo na Važeckej na sociálnej sieti jeho projektanti – košické Architektonické štúdio Atrium.

Jeho člen Michal Burák vraví, že toto je ich zatiaľ architektonicky najodvážnejší počin. “Sme milo prekvapení, že mesto náš projekt vybralo, a ešte milšie, že stavbári to zvládli, haha,” glosuje, ako na stavbe s robotníkmi často filozofovali na “obľúbenú” projektantsko-stavbársku tému – “to sa nedá…”

Alpinistická subkultúra

Burák vysvetľuje, že ich leitmotívom bola túžba vytvoriť objekt, ktorý bude stavbou a lezeckou stenou zároveň. Liezť je možné v časti šikmej fasády s previsom, po nej sa možno vyštverať na pochôdznu strechu s otvoreným átriom.

V interiéri je multifunkčná sála s premietacím plátnom na kino, kreatívne dielne na sklenenom medzipodlaží, animačné priestory, priestory na uloženie lezeckých potrieb, lán, skôb či matracov. Na streche s otvoreným átriom je možné aktívne relaxovať, či organizovať večerné premietanie.

“Tvar objektu môže pripomínať skalu alebo japonské origami, tvoria ho viaceré pravidelne sa opakujúce stavebné moduly.”

Burák pripúšťa, že “mimozemský” vzhľad môže verejnosť vnímať kontroverzne, ale dá sa nájsť podobnosť s logom EHMK i symbolika s leitmotívom Planéta Košice 2013.

Výmenník v súťaži?

Architektonické štúdio Atrium získalo vlani architektonickú cenu CE-ZA-AR za rodinný dom Vila P, tento výmenník bude možno ich ďalším tromfom, avizuje Burák.

Za rekonštrukciu 4 výmenníkov zaplatí mesto stavebnej firme vyše 1,2 milióna eur. Ďalších skoro 50-tisíc stojí interiérové vybavenie objektov. Takmer 1,1 milióna na to ide z dotácie z eurofondov a od štátu, zvyšok financujú úverom. V Košiciach je spolu 6 výmenníkov prerobených na Spots.

V uplynulých rokoch ako pilotný projekt prestavalo mesto prvé 2 na Obrody a Brigádnickej – tie už fungujú. Program akcií vo výmenníkoch postupne zverejňujú na www. spots. sk.

Veľmi rad by som písal o pozitívnych veciach, ale to čo som dnes opäť videl priamo v centre mesta pri Hoteli Kyjev, to ma šokovalo. Toľko špiny, hnusu, rozbitých ciest som ešte nikde nevidel. To je len jeden príklad.

Choďte na hlavnú stanicu, autobusovú stanicu, Šafárikovo námestie, Miletičku, Trnavské mýto, podchod pod Staromestskou, priestor pod Mostom SNP a iné. Kam mám zobrať návštevu? Však by som sa od hanby prepadol pod zem.

Precestoval som toho dosť, v októbri som bol v Barcelone, Lisabone, v Casablance, kde som bol šokovaný špinou, smradom a biedou. V ničom za Casablancou nezaostávame. V čom sme ešte horší, tak to je stav komunikácii, tam som sa vôbec s rozbitými cestami nestretol, ako u nás. Vyhovárať sa na iné podnebie neobstojí. Pár kilometrov na západ, kde majú rovnaké podnebie, také niečo neexistuje. Dokedy to bude trvať, ako hlboko ešte musíme klesnúť?

Som rodený Bratislavčan, veľký patriot, ale všetko má svoje hranice. Chyba je podľa mňa jednoducho v ľuďoch, ktorí o nás a našom meste rozhodujú. Totiž to nie sú Bratislavčania a tým pádom nemajú k tomuto mestu žiadny vzťah. Všetci len Bratislavu cicajú a nič do nej neinvestujú.

Ani vláda nemá záujem, aby Bratislava bola vstupnou branou Slovenska – “že vraj krásavica na Dunaji”. Zaujímavé, že na Košice ako hlavné mesto kultúry sa peniaze našli, na Bratislavu nie.

Dennodenne len počúvam hovorcu Andrassyho, že na nič nemáme peniaze. Tak potom načo máme magistrát? Dostanem ako platca daní a občan tohto mesta nejakú nadej do budúcnosti?

Robert Földeš, Bratislava

LIST ČITATELA

Michalovský Double fest bude už v auguste a organizátori chcú vytvoriť aj súťaž dvojníkov. Prihlásiť sa môžete už teraz.

Unikátny zábavný festival s názvom Fest dupľa – Double fest, sa chystá zorganizovať na svojej pôde mesto Michalovce v auguste tohto roka. Už v tomto období začína hľadať pre jedno z jeho sprievodných podujatí dvojníkov známych osobností.

 Ako informovala hovorkyňa michalovskej radnice Iveta Palečková, prihlášku do Súťaže dvojníkov, ktorá sa uskutoční v rámci spomínaného festivalu, môžu zasielať všetci záujemcovia už v týchto dňoch organizátorom podujatia, a to cez prihlasovací formulár umiestnený na internetovej stránke mesta.

 Súťažiaci, ktorí sa budú najviac podobať známym osobnostiam či celebritám, môžu vyhrať vo finále až 1000 eur. Súčasťou augustového festivalu Fest dupľa – Double fest bude aj podujatie s názvom Mihaľovski deski.

 Hlavne Michalovia a Michaely

 Predstavia sa na ňom viaceré divadelné súbory s hrami naštudovanými v nárečiach rôznych regiónov Slovenska. Festival bude pokračovať zábavným kultúrnym programom Michalovce s Michalmi, Michalom a Michaelám, v ktorom vystúpia viaceré známe osobnosti a nositelia mena Michal.

 “Pokúsime sa aj o zápis do Slovenskej knihy rekordov s najväčším počtom Michalov a Michael na jednom mieste,” povedala Palečková. Organizátori festivalu pripravujú pre návštevníkov aj gastronomické súťaže, kde bude hrať hlavnú úlohu obľúbené zemplínske jedlo s názvom holubky.

 Plnená kapusta

 Súťažiť sa bude v rýchlosti prípravy a konzumácii tohto jedla, ale aj v zhotovení najväčšieho či najmenšieho holubka, ktorým sa na východe Slovenska označuje plnená kapusta.

 Ambíciou festivalu Fest dupľa – Double fest je podľa slov jeho organizátorov priniesť do Michaloviec dvojitú porciu zábavy, dve tváre osobností a dupľovanú dávku občerstvenia. Uskutoční sa v dňoch 9. až 11. augusta v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013.

.peter Szalay

Košiciam ako Európskemu hlavnému mestu kultúry nehrozí len netransparentné rozdeľovanie (veľkých) peňazí, ale aj stavebná megalománia. Projekt SPOTs ukazuje, že to nemusí byť jediná cesta.

. európske hlavné mesto kultúry bolo v poslednom čase spomínané v médiách predovšetkým v súvislosti s rozpačitým otváracím ceremoniálom, ako aj viacerým kontroverzným kauzám, bez ktorých sa na Slovensku nezaobíde azda žiadne väčšie investičné podujatie.

.stavebná megalománia

Veľké peniaze nabádajú nielen na typický nešvár, korupciu, ale aj na ďalšie potenciálne nebezpečenstvo a tým je stavebná megalománia. Azda najznámejším a aj najvplyvnejším stavebným projektom, ktorý preslávil a ekonomicky naštartoval periférne menšie mesto, je projekt Guggenheimovho múzea v Bilbao. Úspech diela amerického architekta Franka Gheryho, ktorý je dnes nazývaný aj ako ,,Bilbao efekt”, sa stal inšpiráciou pre mnohé podobné megaprojekty vo svete, po vyše desiatich rokoch od postavenia múzea a ďalších rozsiahlych projektov v baskickej metropole však začína upadať záujem návštevníkov a biznis stagnuje. Tento jav sa stal charakteristickým aj pre veľké projekty Európskeho hlavného mesta kultúry, viaceré masívne investície do výstavby nových verejných stavieb sa po vyčerpaní dotácií stali občasne využívanými pamätníkmi na prestížny európsky titul. Košice však svoj koncept dimenzovali striedmejšie, zamerali ho predovšetkým na prestavbu, obnovu a zhodnotenie už existujúcich štruktúr v meste. Napriek tomu bude náročné udržať dostatočnú náplň a predovšetkým návštevnosť rozsiahlych priestorov Kulturparku Kasárne či Kunsthalle v prestavanej plavárni.

.projekt SPOTs

Najoriginálnejším a domnievam sa aj najživotaschopnejším spomedzi projektov košického Európskeho hlavného mesta kultúry je z tohto pohľadu projekt SPOTs, teda projekt transformácie a konverzie malých nevyužívaných objektov výmenníkových staníc na košických sídliskách. Majú sa z nich stať priestory, určené pre kultúru, šport a komunitné stretávanie sa obyvateľov z okolia. Nevyužívané objekty sa v očiach mnohých stali stavbami, ktoré sú predovšetkým rušivým prvkom prostredia sídlisk a priťahujú kriminalitu. Našli sa však aj takí, ktorí v nich rozpoznali nový potenciál. Bol to predovšetkým architekt Juraj Koban, dekan Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, ktorý ešte pred projektom Európskeho hlavného mesta kultúry inicioval v košickej teplárenskej spoločnosti (TEHO) myšlienku využitia výmenníkov ako ,,kryštalizujúcich bodov” sídlisk s úlohou obohatiť ich o priestor na kultúrne a komunitné vyžitie obyvateľov. So svojimi študentmi z Fakulty umení už v roku 2010 zrealizoval úpravu prvej výmenníkovej stanice na Ulici obrody, na sídlisku Terasa, kde skúsili aplikovať základnú ideu projektu. Dnes sú už obyvatelia z okolitých panelákov navyknutí pravidelne navštevovať podujatia, krúžky či výstavy, ktoré sa v renovovaných priestoroch dejú deň čo deň, a ktoré si už začínajú aj sami organizovať. Podobne sa podarilo rozbehnúť aj výmenník na Brigádnickej ulici na rovnakom sídlisku.

.špecifické funkcie

Aj na základe prvých skúseností bola vyhlásená medzinárodná architektonická súťaž na ďalšie štyri výmenníky, strategicky rozmiestnené po viacerých sídliskách. Každý z ,,nových” výmenníkov pritom už čoskoro bude plniť aj svoju špecifickú funkciu, na Wupertálskej ulici si obyvatelia budú môcť pestovať kvety v mestskej záhradke, alebo na jeho streche sledovať kino, na Ľudovej ulici zas využiť malý exteriérový skate bowl či si zatancovať, prípadne založiť na umelej stene v priestoroch výmenníka na Važeckej ulici.

.východ na periférii

Architektonická súťaž, ktorá ponúkala také široké pole na využitie vlastnej invencie, sa vyskytuje v našom prostredí skutočne ojedinele, bola však prekvapujúco využitá takmer výhradne lokálnymi architektmi a stavebnými inžiniermi. Ako keby Košice a celý východ Slovenska stále zostávali na okraji záujmu zvyšku krajiny. Dúfajme, že aj kvalitné realizácie pomôžu prelomiť tento dlhodobý trend a výmenníky budú plné aktivít, aj keď už bublina Európskeho hlavného mesta kultúry v Košiciach spľasne.

Autor je historik architektúry

Premena výmenníkových staníc na kultúrne či komunitné priestory môže byť úspešná.

POSLEDNÁ HOSTINA: UŽ BUDE LEN MENEJ

Rekordných 3,3 milióna eur (100 mil. Sk) dá ministerstvo kultúry tento rok na program mesta kultúry. Podporí 150 projektov 100 subjektov. Toľko peňazí ešte nikdy nebolo, ani už nebude.

KOŠICE. Takmer 1,7 milióna eur ide na 20 projektov mestskej neziskovej organizácie Košice 2013. Ďalších vyše 1,6 milióna eur rozdelia medzi asi stovku aj súkromných žiadateľov, ktorí chystajú spolu 132 akcií. Dotácie schválili ako viazané na konkrétne podujatia jednotlivých organizátorov. Ďalším 230 akciám, na ktoré pýtali ešte 8,4 milióna, sa neušlo nič. Výsledky zverejnilo nedávno ministerstvo.

Za 5 rokov 10 miliónov

Rekordných 3,3 milióna rozdá tento rok rezort kultúry cez program Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013. Ide o špeciálnu 5-ročnú grantovú schému na podporu projektu EHMK. Funguje od roku 2009, tento rok mal byť posledný. Za 5 rokov vyčlenila vláda na dotácie pre organizátorov akcií EHMK asi 10 miliónov (zo 166-tisíc z roku 2009 narástla suma na tohtoročných 3,3 mil. eur).

V komisiách sedeli Košičania

O dotáciách pre mestskú neziskovku (podprogram EHMK 3.1) rozhodla 3-členná komisia: Iveta Hurná (z košickej Knižnice pre mládež), Ján Hoffstädter (Vysoká škola výtvarných umení), Peter Himič (Štátne divadlo Košice). Peniaze ostatným verejným i súkromným žiadateľom (podprogram 3.2) delila 5-členná komisia: Ján Sudzina, Vladimír Beskid, Jakub Urik (všetci Košice 2013), Július Klein (Štátna filharmónia Košice), Oľga Smetanová (Hudobné centrum Bratislava). Komisie a členov menoval minister kultúry Marek Maďarič (Smer). Napríklad na projekty čítania v knižnici (Hurná) odklepli 28-tisíc. Štátne divadlo (Himič) a filharmónia (Klein) sú partnermi viacerých podporených projektov. Uspela i Technická univerzita (45-tisíc, učil tam umelecký šéf EHMK Beskid).

Opäť dostali i známe mená

Peniaze schválili aj subjektom, v ktorých figurujú členovia správnej rady Košice 2013 Ľuba Blaškovičová (Staromestské divadlo – 32-tisíc) a Gabriel Horal (Forsa – 69-tisíc). Podporu získala i bývalá firma člena správnej rady mestskej neziskovky Ľudovíta Demiana (organizátor koncertu Jamiroquai s dotáciou 250-tisíc od Košice 2013 – Best Services 64-tisíc) či mestská časť Sever (Amfik uvádza), ktorej starostuje člen dozornej rady Košice 2013 Marián Gaj (9-tisíc).

Pýtali 5-krát viac peňazí

“Komisia nehľadela na to, kto je žiadateľ, ale aký dal projekt,” tvrdí člen komisie Ján Sudzina, riaditeľ Košice 2013. Vraví, že 360 žiadostí pýtalo 5-násobne viac peňazí, než delili. “Nebolo to ľahké.” Dodal, že okrem žánrovej pestrosti sa riadili i svojím zoznamom top akcií a prvýkrát boli podporené aj rozvojové podujatia, identifikované ako kľúčové v Masterplane pre kreatívnu ekonomiku. Cieľom 5-ročného dotačného programu bolo podporovať dlhodobo udržateľné podujatia v súlade s prioritami EHMK, ako sú skvalitnenie kultúrnej produkcie, inovatívne prvky, tvorba pracovných miest v kultúrnom sektore, posilňovanie existujúcej i novej kultúrnej infraštruktúry (Kulturpark, Kunsthalle, výmenníky atď.), dostupnosť kultúry pre všetkých či prezentácia Košíc na európskej úrovni.

Teraz hojno, a o rok?

Odkiaľ však vezmú zadlžené Košice, ktoré nemajú ani na poriadnu opravu ciest, budúci rok, keď majú grantovú schému EHMK priškrtiť, peniaze na prevádzku kultúrnych objektov, udržanie akcií a ešte aj podporu “nabudených” žiadateľov? “Bude to tvrdé, ale za tých 5 rokov sa už kultúrni operátori mali naučiť fungovať v konkurencii a získavať tiež privátne zdroje,” odkazuje Sudzina. Dodal, že košické subjekty už majú od budúceho roka rovnakú šancu uchádzať sa o bežné dotácie z rezortu kultúry aj pre kultúrnych operátorov v rámci celého Slovenska.

Mesto chystá stratégiu i fond

Podľa Sudzinu, bez ohľadu na ďalší osud dotácií z ministerstva, mesto chystá kultúrnu stratégiu do roku 2020 aj s finančnými mechanizmami. “Možností je viac, súkromní partneri, sponzori, nadácie, fondy, európske schémy atď.” Šéf dozornej rady Košice 2013 a predseda finančnej komisie zastupiteľstva Štefan Lasky (Smer) hovorí, že ďalšie roky musia nájsť i peniaze v rozpočte mesta. “Musíme garantovať minimálne 5-ročnú udržateľnosť kultúrnych objektov, zrekonštruovaných z eurofondov v rámci EHMK.” Prezradil, že 1,5 milióna eur ako Cenu Meliny Mercouri od Európskej komisie, ktorú dostalo mesto vlani, neminuli, má byť základom fondu na podporu kultúry ďalšie roky. Šéfka Staromestského divadla, poslankyňa Ľuba Blaškovičová (nezávislá), si myslí, že o rok, keď už bude peňazí menej, sa zoznam vyčistí od účelových projektov a žiadateľov, ktorých len zlákal “balík” na EHMK a iba skúšali šťastie.

Schéma bude, peniaze otázne

Napriek pôvodne schválenej 5-ročnej extra dotačnej schéme EHMK sa ministerstvo aktuálne vyjadrilo, že predsa len bude pokračovať ešte 2 roky. Objem peňazí je otázny. “Výška financií bude každý rok známa až po schválení rozpočtu v parlamente,” prezradil novinku hovorca rezortu Jozef Bednár. JAROSLAV VRÁBEĽ

Ján Sudzina Riaditeľ mestskej neziskovky Košice 2013.

FAKTY

Dotácie pre Košice 2013

- PUBLICARTDAYS 200000eur

- KULTURPARK 190000eur

- SPOTs – 149 400 eur

- Kunsthalle 139 400 eur

- Umelecké rezidenčné výmeny- 91 600 eur

- Otvárací ceremoniál EHMK- 86000eur

- Putujúce mesto 85000eur

- NEWDANCEDAYS 79 500 eur

- Tokyo Metropolitan SymphonyOrchestra 75000eur

- Slovenská kultúra v Marseille – 75000eur

- ESCALATOR 73000eur

- AICA kongres 61 470 eur

- BIELANOC 60000eur

- Koncerty vDómesv. Alžbety – 60000eur

- Pentapolitana 60000eur

- Use the City festival 50000eur

- Návrat vody do mesta

- 50000eur

- Creative Industry Toolkit – 43 800 eur

- LETOVPARKU40000eur

- Jakubiskove dni 15000eur (Zdroj – https://registerkul tury.gov.sk/granty2013/)

VÝBER

Granty pre ostatných

Košice región umenia a kultúry, n. o. 97 880 eur

OZKOŠICKÉ DIVADLO82 580 eur

Medzinárodná spoločnosť pre súčasnú hudbu – Slovenská sekcia

- 74 330 eur

Združenie FORSA68 870 eur

Občianske združenie Slavonic Dance Theater

- 64 290 eur

BEST SERVICES, s. r. o. – 64 180 eur

BAZZART- 50 980 eur

SAVRIA, n. o. 50 530 eur

QUASARS- 45 940 eur

Technická univerzita

- 45 110 eur

Východoslovenská galéria – 41 280 eur

Verejný podstavec 38 530 eur

Nadácia CITYTV36 730 eur l UzemnePlany.Sk 36 680 eur

“Konvergencie – spoločnosť pre komorné umenie” – 34000eur

Združenie Staromestské divadlo 32 150 eur

MoreMusic – 32 080 eur (Vybrali sme len žiadateľov s dotáciami na 1 či viac akcií spolu nad 30-tisíc) (Zdroj – https://registerkul tury.gov.sk/granty2013/)

Jubilejný, 20. Febiofest sa práve začína a s ním aj maratón filmových lahôdok zo zahraničnej aj domácej produkcie. V jeho programe nebudú chýbať atraktívne premiéry noviniek slovenskej kinematografie ani profily uznávaných filmárov, ako je Michael Haneke, Jiří Menzel či Bence Fliegauf. Účasť prisľúbili zaujímaví hostia vrátane svetoznámeho poľského režiséra Lecha Majewského a po prvý raz v histórii slovenského Febiofestu sa na jeho pôde odohrá aj prestížna medzinárodná filmová súťaž.

 Križovatka filmárov

 Febiofest sa v priebehu uplynulých dvoch desaťročí stal tradičným miestom stretnutí filmových profesionálov z domáceho aj zahraničného prostredia. Atraktívni hostia nechýbajú ani v jeho tohtoročnom programe. Jedným z nich bude aj uznávaný poľský režisér Lech Majewski, ktorý na podujatí divákom predstaví svoj dosiaľ posledný film Mlyn a kríž (2011). Podarilo sa mu preň získať hercov ako Michael York, Charlotte Ramplingová či Rutger Hauer. Ako milovník výtvarného umenia si za ústredný motív tohto atmosférou nabitého filmu vybral dielo flámskeho maliara Pietra Bruegela. Na Febiofeste bude režiséra sprevádzať herečka Dorota Lis.

 Majewski svoj film v slovenskej premiére uvedie v rámci sekcie Súčasný poľský film. V rovnakej sekcii uvidia návštevníci Febiofestu aj krimikomédiu 80 miliónov, tohtoročného zástupcu poľskej kinematografie v súperení o Oscary. Snímku Waldemara Krzysteka príde do Bratislavy uviesť jeden z jej hlavných hereckých predstaviteľov Krzysztof Czeczot. A do tretice, poľský film príde reprezentovať aj režisér Leszek Dawid – uvedie svoju minuloročnú biodrámu Si Bohom o poľskej hiphopovej kapele Paktofonika.

 K ďalším hosťom festivalu patrí česká dokumentaristka Olga Špátová, ktorá uvedie vlastný príspevok k sérii dokumentov svojho otca Jana Špátu Najväčšie prianie. Účasť na projekcii koprodukčného dokumentu Tmář a jeho rod aneb slzavé údolí pyramid prisľúbili režisér Karel Vachek, producent Robo Kirchhoff aj kameraman Karel Slach. Vlastné filmy na festivale predstavia aj režiséri Peter Begányi, Andrej Kolenčík (Výstava), Dušan Trančík (Hodina dejepisu), Ondrej Rudavský (Mesiac) a vyše dvadsiatka ďalších slovenských a českých filmárov.

 S Prievidzou, no bez Košíc

 Už dnes večer Febiofest v bratislavskom Lumiri slávnostne otvorí film Môj pes Killer ovenčený hlavnou cenou z festivalu v Rotterdame. Jeho režisérka Mira Fornay na slovenskej premiére svojho dosiaľ najúspešnejšieho filmu nebude chýbať. Festival si jej medzinárodné úspechy uctí aj profilovou sekciou, diváci okrem novinky uvidia jej krátkometrážnu prvotinu Malá nesdělení (2002) aj známejšie Líštičky (2009). Okrem Kina Lumire budú festival v Bratislave hostiť aj Kino Mladosť, dve kinosály na VŠMU a projekcie budú aj v A4 – priestore súčasnej kultúry. Hneď deviatimi titulmi si Febiofest pripomenie životné dielo azda najúspešnejšieho európskeho filmára tohto roku Michaela Hanekeho – okrem oscarovej Lásky premietnu napríklad aj jeho snímky Siedmy kontinent (1989), Bennyho video (1992), 71 fragmentov chronológie náhody (1994), Čas vlkov (2003) či Biela stuha (2009). Poctu v podobe profilovej sekcie organizátori venujú aj maďarskému filmárovi Bencemu Fliegaufovi a nestorovi českého filmu Jiřímu Menzelovi.

 Okrem Bratislavy sa bude Febiofest konať aj v šiestich ďalších okresných mestách – tento rok po prvý raz aj v Prievidzi. Sklamanie však čaká filmových fanúšikov v Košiciach, kde sa 20. ročník neuskutoční. V meste, kde bol Febiofest doma takmer od začiatku svojej existencie, sa totiž napriek tomu, že je tento rok Európskym hlavným mestom kultúry, nepodarilo organizátorom nájsť partnera na spoluprácu.

 Z prehliadky festivalom

 Na Slovensko prišiel Febiofest z Česka. Štartoval v časoch, ktoré pre slovenskú kinematografiu neboli vôbec priaznivé – nové filmy tu prakticky nevznikali. To, čo sa začínalo ako “partizánsky” zraz skalných fanúšikov filmu, sa v priebehu niekoľkých rokov stalo hodnotným partnerom českého Febiofestu. Čoskoro sa slovenský festival osamostatnil úplne a dnes je jeho dramaturgia úplne nezávislá od českého brata.

 Na slovenskom Febiofeste od počiatku úzko spolupracovali Asociácia slovenských filmových klubov a Slovenský filmový ústav. Generálny riaditeľ SFÚ Peter Dubecký je na čele festivalu dodnes. “Slovenský Febiofest bol až do minulého roka medzinárodnou prehliadkou filmu, televízie a videa – teraz sa stáva plnohodnotným medzinárodným filmovým festivalom. Teší ma, že tento rok nemusíme len bilancovať, ale vďaka otvoreniu prvého ročníka súťaže krátkych filmov z krajín V4 festival získava širší záber aj vyššiu prestíž,” hodnotí vývoj podujatia Dubecký. Osobne sa ako filmový fanúšik najviac teší na profilové sekcie, do ktorých Febiofest získal atraktívne tituly.

Primátor Košíc Richard Raši sa rozhodol pozvať pápeža Františka do Košíc – Európskeho hlavného mesta kultúry 2013.

KOŠICE. Primátor mesta Košice Richard Raši sa rozhodol doplniť pozvanie predsedu Vlády Slovenskej republiky Róberta Fica pre novozvoleného pápeža Františka a poslal do Vatikánu list, v ktorom ho pozýva do Košíc Európskeho hlavného mesta kultúry 2013.

Uvádza v ňom, že Košice privítajú najvyššieho predstaviteľa Katolíckej cirkvi s otvorenou náručou a mimoriadnou úctou počas výnimočného roka svojej bohatej histórie, v ktorej ako prvé európske mesto získali v roku 1369 vlastný erb a pred piatimi rokmi ako prvé mesto na Slovensku prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry.

“Ako primátor mesta Košice sa pripájam týmto listom k pozvaniu predsedu Vlády Slovenskej republiky Roberta Fica , ktorý Vás pozval k nám na Slovensko pri príležitosti 1150. výročia príchodu vierozvestcov, svätého Cyrila a Metoda na Slovensko. Budeme šťastní, ak prijmete naše spoločné pozvanie a zavítate do našej krajiny a do nášho mesta,” napísal v liste novému pápežovi Raši.

Košice ako mesto tolerancie

Spomenul v ňom tiež fakt, že Košice sú nielen mestom kultúry a umenia, ale aj mestom tolerancie a duchovnej blízkosti človeka k človeku.

V roku 1994 vzniklo v našom meste Ekumenické spoločenstvo. Jeho súčasťou sú Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská, Československá cirkev husitská, Evanjelická cirkev a. v., Gréckokatolícka cirkev, Pravoslávna cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev a Rímskokatolícka cirkev. Židovská náboženská obec ako jediné nekresťanské spoločenstvo je členom spoločenstva a má štatút pozorovateľa. Členovia tohto dobrovoľného spoločenstva sa pravidelne stretávajú, každý rok vykonávajú niekoľko významných bohoslužieb a realizujú množstvo prínosných aktivít,” uvádza ďalej Raši.

Pripomenul tiež, že mesto Košice v spolupráci s Ekumenickým spoločenstvom pripravuje napríklad tradičný Festival sakrálneho umenia.

V minulom roku sa uskutočnil už 23. ročník tohto jedinečného podujatia, aké nemá na Slovensku obdobu.