Ako sa cítite v Košiciach? Čo hovoríte na mesto, ľudí…

Košice sú inšpirujúce a motivujúce miesto. Tvorba nového diela, stretnutie s novými ľuďmi, nové výzvy a nová energia – to je pre mňa vždy obrovská inšpirácia. Umelec, intenzívne pracujúci na novom projekte na baletnej sále niekoľko hodín denne za zatvorenými dverami, je ďaleko od bežného života v meste… Preto som ani nemal možnosť zažiť tie „pravé” Košice. Ale na druhej strane ich dokonale spoznávam vďaka ľuďom, s ktorými pracujem, teda prostredníctvom umelcov v divadle, ktorí v Košiciach žijú. Nikdy som si nemyslel, že sa toľko naučím o krajine či meste iba vďaka práci s umelcami. Košice sú pre mňa mestom kontrastov. Mám úctu k tomu, ako si Košičania vážia svoju minulosť, tradície a bohatstvo, ale musia sa otvoriť, renovovať seba, aj prekrásne mesto. Jasné, že je to ťažké, ale zmena otvára nové perspektívy.

Čo hovoríte na košický baletný súbor, s ktorým spolupracujete prvýkrát. Čo by ste im chceli dať práve svojim spôsobom cítenia?

Celý súbor je veľmi dobre technicky pripravený, veľmi dobre ovláda tradície klasickej baletnej školy a je fantasticky súdržný. Ale ja som choreograf, ktorý sa snaží prinútiť tanečníka prekročiť svoje hranice, zmeniť spôsob existencie na javisku, nájsť nové možnosti prejavu. A práve to je preňho výzva, a pre mňa ešte väčšia, ale nie jednoduchá. Skúšam s nimi experiment pre nájdenie niečoho viac organického, živelného, abstraktného, jednoducho nový komplex pohybov. Chcem spoznať mojich tanečníkov, ich osobnosť a individualitu, emócie, spomienky, gestá, aby som im pomohol stotožniť sa s novou inscenáciou. Samozrejme mám zámer a koncepciu diela, ale nie niečo tradičné s jasnou štruktúrou, ako to poznáte. Namiesto príbehu na javisku vytvárame motívy, fragment, sekvencie, ktoré nakoniec postavia tanečný celok. Umelec nielen ako perfektný tanečník, ale ako ľudská bytosť, ktorá ukáže publiku, kým vlastne naozaj je, teda nielen ako sa hýbe a tancuje.

Už názov ChaOtica vytvára dojem tajuplnosti. Čo chcete povedať divákovi prostredníctvom tohto diela?

ChaOtica hovorí o krehkých a komplikovaných vzťahoch medzi mužmi a ženami, medzi individualitou a skupinou. Špeciálna biela scenéria symbolizuje večnosť, na druhej strane je signálom, ako je ťažké nájsť rovnováhu v živote a vzťahoch. Vždy je to výzva orientovať sa v priestore a v ľuďoch okolo nás. ChaOtica je tiež reflexiou na milióny spôsobov ľudských vzťahov navôkol, na teóriu chaosu a dynamickosť života, silu náhody, ktorá môže zrodiť nové fantastické veci. Ovplyvnila ma tiež filozofia Gillesa Deleuzea, keďže pri tvorbe používame náhodu ako vnútornú logiku a choreografický nástroj. Improvizujeme a vytvárame duetá, sóla, skupinové party, založené na rozdielnych i spoločných pohyboch. Samozrejme nesmú chýbať účelné kostýmy a scéna, napríklad svadobné šaty a obleky. Chceme zdôrazniť, koľkým očakávaniam (založených na pohlaviach) musíme čeliť a práve symbolom manželstva identifikujeme mužské a ženské stereotypy 21. storočia. Teda ChaOtica nie je jednoduchým príbehom. Aj publikum musí prejaviť záujem o dotvorenie diela z jednotlivých fragmentov. Pozývame diváka na cestu, kde nie je jediné riešenie, nie je jediné vysvetlenie, každý si nájde vlastnú verziu cesty von z ChaOticy podľa vlastného prežitého života.

Zhováral sa: Svjatoslav Dohovič

Tak, ako v predchádzajúcich dňoch, aj počas festivalovej soboty bolo „vypredané“. Na svoje si prišli popoludní deti, ktorým Divadlo Maškrta ponúklo svoju dobrotu Maškrtníček. Rozžiarené oči tých najmenších, ich smiech a potlesk boli tou najväčšou odmenou nielen pre účinkujúcich. Zaplnila sa aj zrekonštruovaná Malá scéna ŠD počas reprízy nového titulu v repertoári činohry Siluet b mol.

A festivalový stan? Ten opäť praskal vo švíkoch. Niet sa čomu čudovať. Značka Geišberg má svoj cveng, ktorý bol tentokrát znásobený prítomnosťou otca a syna Geišbergovcov na jednom pódiu. Piate ročné obdobie, v ktorom syn Martin so svojou kapelou UMK zhudobnil verše otca Mariána, bolo zmesou kvalitnej hudby a toku slov, ktoré známy herec sústredil do svojej lyrickej novely Panta Rei a syn zložil pesničky, ktoré kolujú internetom.

„Zdá sa akoby to bolo len pred chvíľou, keď sme festival otvárali a už je tu záver. Verím, že vydrží počasie, ktoré nám v tomto roku prialo a verím, že aj pri záverečných podujatiach budeme môcť hlásiť vypredané,“ hovoril pred festivalom riaditeľ František Ténai. Práve „vypredané“ predstavenia sú tým najlepším dôkazom toho, že organizátori z OZ Košické divadlo a Štátneho divadla Košice naplnili zámer festivalu a divadlo dostali medzi ľudí. „Je to výborné podujatie, na ktoré sa tešíme dlho dopredu. Najmä večerné predstavenia vo festivalovom stane boli aj v tomto roku výborné. Je super, že sme mohli vidieť napríklad Krosneho či Geišbergovcov takmer priamo na ulici. A výborný je aj termín, lebo ešte nemáme školu a tak si to môžeme v pohode vychutnať. Škoda, že sa to končí,“ povedali pri festivalovom stane študenti  košickej Technickej univerzity Peter a Jozef, ktorí videli väčšinu festivalových podujatí.

Program záverečného dňa pokračoval aj na ulici nefalšovaným uličným divadlom. Túlavé divadlo z Trnavy priviezlo pred Historickú budovu ŠD svoj viac ako netradičný pohľad na tragický príbeh veronských milencov Romea a Júlie, známych predovšetkým zo Shakespearovho originálu. Jakub Nvota a jeho hra Romeo, Júlia a vírus je na rozdiel od originálu komédiou, ktorá získala cenu „Zlatý gunár“ Akadémie humoru Slovenska na festivale Kremnické gagy 2010. Zaoberali ste sa už myšlienkou ako by vyzeral vzťah Rómea a Júlie – večných milencov – v súčasnom svete? Keď sa nad tým herci Túlavého divadla zamysleli a položili si otázku, či majú na stvárnenie týchto hrdinov ešte vek a keď si odpovedali záporne, hľadali vtipné riešenie, ako by sa týchto postáv mohli zmocniť. Vzniklo predstavenie, v ktorom sme spoznali starnúceho herca Jožka, ktorý musel hrať namiesto Rómea dojku. Jeho postavu prebral mladší kolega, ktorému sa to Jožko snažil oplatiť v súboji ako Thybalt. Júliu hrala jediná herečka v súbore, ktorá si postavu vynútila a do toho všetkého je tu rodový tik Montekovcov,  ktorý situáciu komplikoval. Svoju úlohu zohrali aj buchty, ktoré naozaj nepatria do talianskej kuchyne. Všetko s humorom a noblesou komediantov.

Festival vyvrcholil dvoma produkciami, ktoré sa začali v rovnakom čase. Do priestorov TABAČKY Kulturfabrik zavitalo Divadlo Continuo z českých Maloví so svojim projektom „Now..?“.

Sme ešte schopní  povedať niečo autentické alebo už môžeme len opakovať, kopírovať, strihať a lepiť? Sme schopní vziať na milosť zážitky, pocity, stavy, obrazy z našich snov, ktorým možno nerozumieme, ktoré nie sme schopní formulovať do slov, ale napriek tomu sú pravdivé, pretože sme ich zažili a zažívame? Pri príprave pouličného projektu Now..? sa členovia Divadla Continuo rozhodli pracovať výhradne s bezprostrednými a osobnými pocitmi, zážitkami, snami a vnemami, nazbieranými počas obmedzeného času spoločnej práce a života. Vznikla  tak voľná štruktúra, v ktorej je veľké miesto pre improvizáciu a prácu s podnetmi z konkrétneho miesta a času, v ktorom sa predstavenie odohrá. Rozhlasové správy, novinové články, všeobecne prijaté “pravdy”, o ktorých sa nepremýšľa a nehovorí, ale aj udalosti a témy, o ktorých sa hovorí neustále; sny i zážitky z posledných dní jednotlivých členov súboru – to všetko je materiálom pre vznik inscenácie.

Hoci sú septembrové večery pomerne chladné, v ožívajúcom košickom Amfiteátri bolo horúco. Známy režisér a choreograf Ján Ďurovčík priviezol do Košíc Horúčku muzikálovej noci.     

Pod taktovkou ukrajinského dirigenta Andriya Yurkevycha a v doprovode Štátnej filharmónie Košice a filharmonického zboru z maďarského Debrecénu v ďalších postavách zaspieva Elena Maxima z Ruska, Atala Shöck z Maďarska či slovenský top tenor Pavol Bršlík.

Jedna z najslávnejších bel canto opier o anglickej kráľovnej Anne, druhej manželke Henricha VIII., vychádza z historických udalostí, známych predovšetkým vďaka Shakespearovej hre Henrich VIII. Manželstvo kráľa Henricha a Anny Boleny však končí netradične, sťatím hlavy nepohodlnej manželky. Opera je známa svojou vysokou náročnosťou árií, preto bolo (a je) iba niekoľko svetových umelcov, ktorí toto dielo obsiahli vo svojom repertoári. V súčasnosti operu hrá najmä Metropolitná opera v New Yorku. V koncertnom prevedení bude Edita Gruberová excelovať spoločne so zahraničnými spevákmi zvučných mien, ktorí sa prvýkrát predstavia v Košiciach.

Elena Maxima, mezzosoprán, je sólistkou významných operných domov v Moskve, Mníchove, Lyone, Florencii, Montreale, La Scale či Viedni. Pavol Bršlík, slovenský top tenor, získal mnohé svetové ocenenia za spev a divadelné umenie. Je sólistom prestížnych operných domov vo Viedni, Berlíne, Londýne, Miláne, Barcelone, Paríži a New Yorku. Atala Schöck je maďarskou sólistkou, ktorá pravidelne hosťuje v Budapešti, Prahe, Viedni, Bruseli, Frankfurte, Seville, Paríži… V ďalších úlohách diváci uvidia Jozefa Benciho (bas) či Tibora Szappanosa (tenor).

Organizátorom podujatia je OZ Slavonic Dance Theater v spolupráci so Štátnou filharmóniou Košice a s podporou Ministerstva kultúry SR v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013. Uvedenie Donizettiho opery s Editou Gruberovou v hlavnej úlohe sľubuje nevšedný umelecký zážitok, ktorý môžeme považovať za hudobnú udalosť roka 2013 v Košiciach. O jedinečnosti podujatia a jeho medzinárodnom význame svedčí aj skutočnosť, že záujemcovia o tento koncert sa hlásia dokonca i z Mníchova či Viedne a sú ochotní za prestížnou koloratúrnou sopranistkou precestovať stovky kilometrov. Preto podujatie nepochybne naberá medzinárodný význam. Lístky sa ešte dajú kúpiť v pokladni Štátnej filharmónie Košice (Dom umenia), ale aj prostredníctvom portálu www.navstevnik.sk, či priamo cez emailové konto vstupenky@sfk.sk.