“Je to ojedinelý retrospektívny zostrih  tvorby autora za takmer štyridsať rokov v maďarskom a slovenskom prostredí. Prináša jeho kondenzovanú post produkciu v nejasných flash správach a animáciách, kde sa plynule plaví od jedného média k druhému,  ale preferuje najmä intermediálne krížence a hybridné vizuálne sendviče (maľba, objekt, obrazobjekt, postfotografia, anti-gesto, digitálny morfing). Totálne pritom „zaplavuje“ všetky priestory košickej haly (hlavná sála, bočné krídla, napustený malý bazén, miesto pod schodmi, skladové zázemie galérie),”  priblížil zámer umelca kurátor výstavy Vladimír Beskid.

Peter Rónai dlhodobo ako kultARTista posilňuje descartovské „cogito ergo kunst“ a Vattimove slabé myslenie. Narúša  Malevičove mono-chrómy, duchampovské stereo-typy aj  warholovský monospánok. V poetickom jazyku DADA sa celé básnenie vyznačuje dvoma znakmi: jazykom a rozmerom. Rónai rozvíja oboje.  Programovo buduje vlastnú IDEA-lógiu, kde je nosná tvorivá jazyková hra, spochybňovanie a  inverzia vzťahov, irónia aj gesto negácie (škrtanec – X, anti-art, de-inštalácia).  Sleduje konceptuálne „umenie v hlave“ – instantnú ideu, čo treba prihriať v hlave. Malá dada-konzerva, čo vytvára rozsiahlu data-banku.  Pritom on je obrazo-borec, obrazobijca aj budovateľ obrazobjektov. Neustále vystupuje z maľby von,  z obrazu k obraz-ovke (Antimalevič, 1975-95; X, 1985-87; T.R.A.N.Z.I.T., 1992; Objekt/Subjekt, 1989, Miešaný zbor, 2005, Antiobraz, 2011).  Toto dvojité kódovanie a fluxusová lekcia ho posúva k akciám, intervenciám,  rozkladným prostrediam a de-inštaláciám (Antiinštalácia, 1986; Message Saloon, 1992;  Nová realita 1994; Defenestrácia, 1996).

Druhou silnou líniou je osobitá EGO-lógia – zaujatosť vlastnou tvárou, egoportrétom a jeho početnými mutáciami.  Táto posadnutosť  prináša autoport-tréty,  potrebné zázemie, prístav aj mentálnu aplikáciu sebamystifikácie  (Moscow Dada, 1986;  Alter ego, 1993; Hava XXII, 1996; autoReverse, 1997; Camera obscurna, 1992-97; Eggheads, 2006). Vkročením priamo „in medias rež“  prekračuje hranice, konvencie a iné kon(ské)texty. Zhromažďuje a re-produkuje koláže, fotky, printy, rastre, video skulptúry a  video  záznamníky hlavúňov ( Head cleaner, 1993; ExperiMENT film, 1997; Mixed Memory, 2007), či digitálne animácie hlavonožcov (3D story, 1998; Bolero, 1999; Neocanalisation 2005).

Do posledného záberu nie je jasné, o čo tu vlastne ide. O prehrávanie starých premazaných „pamäťových stôp“, premietanie neostrých výtvarných snímok a koláží? Vizuálny MORfing, či  mentálne MORfium?  O pamätnú izbu utopistických  ideí a utopených nápadov? Pamätnú izbu geriatrickej avantgardy?

Výstava potrvá do 16. marca 2014 a je určená len pre plavcov, čo vedia plávať v zamorenom MORi informácií a  signálov, určená len pre plavcov, čo vedia surfovať na vlnách mikrovlnky.

O autorovi

Prof. PhDr. PETER RÓNAI, akad. mal.  – narodený 1953 v Budapešti. štúdia: VŠVU v Bratislave (prof. J. Želibský, 1970-74), Akadémia výtvarných umení Budapešť (prof. I. Koczis, 1974-76), kde absolvoval aj postgraduálne štúdium (1976-77). V rokoch 1990-93  spoluzakladateľ   a člen skupiny „Nová vážnosť“  (spolu s Júliusom Kollerom a Milanom Adamčiakom).  Dlhoročne pedagogicky pôsobil na mnohých umeleckých školách  a univerzitách (UKF v Nitre, Fakulta výtvarných umení VUT v Brne,  Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave), v súčasnosti je vedúcim Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity  v Košiciach.  Je zastúpený v mnohých  popredných zbierkach a galériách                                                    (SNG Bratislava, MNG Budapešť, Ludwig Museum Budapešť, NG Praha, Documenta archív Kassel, MoMA New York a pod.). Publikácie: Rusnáková, K.: Peter Rónai: Videoantológia, PGU Žilina 1997;  Rónai Peter: Mixed Memory, k výstave v GJK Trnava 2007; Peter Rónai/Rónai Péter – výber z archívu autora, FO ART Bratislava 2012.

Kurátor výstavy: Vladimír Beskid

 Otvorenie výstavy: 11. februára 2014 o 17.00 hod.

Trvanie výstavy: od 12. februára 2014 do 16. marca 2014

Počas umeleckej rezidencie v rámci EHMK v Košiciach vytvorila Petra Římalová site-specific dielo, priamo reagujúce na atmosféru prostredia kultúrneho centra Kasárne/Kulturpark. Do Košíc prišla na začiatku septembra v rámci spolupráce Plzeň 2015 a Košice 2013.

Počas posledných dvoch mesiacov pracovala na téme Kasárne a ich genius loci. Bola súčasťou aj štvrtého ročníka projektu Biela noc/Nuit Blanche 2013, kde vytvorila „Divadlo ľudských stôp“.

Zavŕšením jej rezidencie je videoinštalácia „Príbehy kasární“. Tvoria ju animácie, ktoré vytvorila na základe dokumentov a fotografií priestorov bývalých kasární pred rekonštrukciou.

Skúmala rôzne dokumenty a čerpala z rozhovorov ľudí, ktorí sa stali svedkami doby. Doby, kedy kasárne slúžili vojenským účelom. Umelkyňa nevytvorila len dokument alebo video, ale zachytila realitu. Subjektívnym spôsobom vyjadrila svoje vnímanie miesta a jeho atmosféry. Aj keď obrazy vyzerajú realisticky, vložila do nich veľkú predstavivosť.

Už niekoľko rokov sa venuje prostriedkom 3D modelácie, animácie, videa a ich vzájomnému spojeniu. Tematicky sa zaoberá najmä priestorom – miestami, zo stavu ktorých sa dá vyčítať príbeh ľudí, ktorí v ňom zanechali stopu. Často skúma kategóriu času a následné udalosti, ktoré menia konkrétne prostredie. Rozprávanie pomocou nepriamych spôsobov vyplýva z prepojenia video artu a filmu, ktoré autorku zaujímajú.

Petra Římalová (1982) vyštudovala pod vedením Veroniky Bromovej Nové médiá na Akadémii výtvarných umení v Prahe (2005 – 2011), predtým študovala na Akadémii Miroslava Ondříčka v Písku odbor Obraz v audiovizuálnom diele – kamera (2004 – 2006).

Na jej výstavu sa môžete prísť pozrieť už tento štvrtok. Vernisáž sa uskutoční v Kasárňach/Kulturparku, v suteréne budovy Bravo o 18. hodine. Potrvá do nedele, 27. októbra od 16:00 do 18:00.

Veronika Cholewová

Výstupy úspešného 15. ročného pôsobenia  činnosti FU TU v Košiciach, pretavené do inovatívnych, a najmä progresívnych priesečníkov umeleckých a technických disciplín, sú sprístupnené širokej verejnosti. Výstava potrvá do 15. novembra v budove Bravo v Kasárňach/Kulturparku. Príďte sa pozrieť každý pracovný deň od 10:00 do 18:00.

Prinášame vám fotoreportáž z výstavy.

]]> http://www.kosice2013.sk/vystavou-oslavuju-15-vyrocie/feed/ 0 http://www.kosice2013.sk/pohlad-do-15-rocnej-historie-cez-umenie/ http://www.kosice2013.sk/pohlad-do-15-rocnej-historie-cez-umenie/#comments Wed, 18 Sep 2013 09:19:22 +0000 http://www.kosice2013.sk/?p=13141 Fakulta umení Technickej univerzity v Košiciach oslavuje. Od  24. septembra do 15. novembra 2013 v areáli Kasární/ Kulturparku bude nainštalovaná kolektívna výstava študentov a absolventov Fakulty umení TU v Košiciach – FUTU-RES. Výstava pri príležitosti 15. výročia založenia fakulty ponúkne komplexný pohľad na doterajšiu činnosť a tvorivé výstupy  jednotlivých katedier, ako aj ich smerovanie do budúcnosti.       

Za 15 rokov svojej existencie Fakulta umení TU v Košiciach potvrdila svoj pozitívny vplyv na formovanie umeleckej scény a širšie kultúrne zázemie Košíc a regiónu, a to nielen v nadväznosti na celoslovenský, ale aj medzinárodný kontext. Vizibilita kultúry a umenia je dôležitá pre život každého mesta a z tohto pohľadu je dnes táto fakulta dôležitou súčasťou východoslovenskej metropoly, ako aj partnerom víťazného projektu Európske hlavné mesto kultúry 2013, kde aktívne participuje na spoločných projektoch.

Kolektívna výstava FUTU-RES odprezentuje širokú škálu súčasného umeleckého prejavu v podaní absolventov a študentov Fakulty umení TU v Košiciach, ktorých tvorba rezonuje na rôznych umeleckých fórach v domácom, aj zahraničnom prostredí a  je dôležitou v kontexte súčasnej umelecko-technickej praxe. Výstava špeciálne predstaví jednotlivé ateliéry z katedier architektúry, dizajnu, výtvarného umenia a intermédií, ako aj Katedru teórie a dejín umenia. Výstupy úspešného 15. ročného pôsobenia  činnosti Fakulty umení TU v Košiciach pretavené do inovatívnych, a najmä progresívnych priesečníkov umeleckých a technických disciplín, budú širokej verejnosti sprístupnené v areáli Kasárni Kulturparku (objekt Bravo), každý pracovný deň od 24. septembra do 15.novembra 2013, v čase od 10:00 do 18:00 hod.

Vernisáž k výstave FUTU-RES sa bude konať  2. októbra 2013 o 16:00 hod.

Kým Szentpétery uprednostňuje tvarovú redukciu a signálnu farebnosť, vytvára systém vrstvených štruktúr, geometrických šumov a počítačových deformácií, Houser stavia na elementárnych gestách, na radikálnej práci s monochrómnymi poliami, práci  so samotným pigmentom, farbivom a často používanými lakmi.

Galéria Kasární/Kulturparku sa bude sústreďovať na súčasné vizuálne umenie, na stredoeurópsky kontext a nastupujúcu generáciu umelcov. Výstava sa koná v rámci programu Druhé mestá/Second Cities, tentokrát v línií Brno – Košice.

Milan Houser (1971)

Milan Houser_foto_Vladímír Kiva Novotný_www.kiva.cz.jpg

Diela českého výtvarníka Milana Housera vážia desiatky kilogramov. Aby mohol vytvoriť svoju víziu, potreboval vyrobiť na zákazku špeciálne zmäkčený lak, ktorý nanáša vo veľkom množstve na plátno, a to potom schne mesiace, niekedy i roky. „Obraz nie je len plocha k priblíženiu ilúzie a príbehu, obraz je predovšetkým predmet a hmotná, sama o sebe zaujímavá vec,“ hovorí o svojom umení výtvarník.

Absolvent Akadémie výtvarných umení, ateliéru monumentálnej tvorby svoje obrazy chápe skôr ako sochy. Už na začiatku svojej tvorby používal veľmi masívne rámy a obrazy tak dosahovali nemalú hmotnosť.

Pre tvorbu Milana Housera je určujúce predovšetkým štúdium materiálových podmienok (podstaty) maľby, intenzívny záujem o svetlo a jeho efekty a téma vzťahu medzi fotografiou a maľbou. Jeho obrazy sa blížia k akýmsi nástenným objektom, charakterizovaných svojimi veľkými formátmi, fascinácii výrazovými prostriedkami maľby, a naopak absenciou štetcovej techniky či zložito budovanej farebnej kompozície.

Milan Houser (1971) žije a pracuje v Brne a Prahe. Autor sa pohybuje na rozhraní maliarstva, sochárstva a inštalácie. Väčšinou pracuje koncentrovane na rozsiahlych sériách, v ktorých testuje možnosti technologických postupov, materiálového spracovania a výrazových prostriedkov.

Vo svojej tvorbe potvrdzuje a rozvíja príznačné črty svojho výtvarného prístupu, ktorý charakterizuje fascinácia technologickými možnosťami, experimentálne postupy na pomedzí výskumu, hľadanie nových možností materiálov, perfekcionizmus spracovania a balans na rozhraní plochy a priestoru.

Adam Szentpétery (1956)

Adam Szentpétery_foto_Paweł Topolski_Tarnow

Pri charakteristike tvorby popredného slovenského maliara Adama Szentpéteryho je nutné akcentovať fakt, že budeme komunikovať vo vizuálnom jazyku geometrie so silným maliarskym kódovaním. Geometria sa v priebehu 80-tych rokov 20. storočia stáva pre neho základnou materskou doskou, na ktorú umiestňuje jednotlivé maliarske výstupy a spojenia. Línia, farba a plocha sú základnými stavebnými kameňmi jeho obrazovej sústavy.

Hoci v priebehu desaťročí vybudoval na poli geometrickej abstrakcie nosný monolitný maliarsky program, ktorý tvorí ojedinelý príspevok do súčasného výtvarného jazyka u nás, predsa len zostáva solitérnym zjavom v domácom prostredí. Pre toto konštatovanie je potrebné pripomenúť dobový kontext na slovenskej výtvarnej scéne tých čias.

Po bratislavských vysokoškolských štúdiách sa A. Szentpétery vrátil do Rožňavy bez rozvinutého výtvarného zázemia. To iba podčiarkuje jeho úlohu solitéra, ktorý sa výrazne nepodieľal na dobovom dianí, ale ani ono sa nepodpísalo na jeho profilovaní. V tejto periférnej situácii umelec posilňoval svoj abstraktný program a pri svojom napredovaní sa orientoval skôr na maďarské výtvarné prostredie a jeho postmoderné geometrické tendencie, ktoré tam boli v tom čase silne rozvinuté.

Rozhodujúcim obdobím v jeho zviditeľňovaní sa na slovenskom výtvarnom trhu sa stali roky 1992-1994, kedy sa uskutočnili jeho prvé samostatné výstavy v Poprade a Košiciach. Vtedy ho zaradili do reprezentatívnej výstavy Geometria viva v Bratislave (1993) a v tom čase dostáva aj prvú medzinárodnú cenu za maľbu v poľskom Przemysli.

Adam Szentpétery je jednou z kľúčových osobností novozaloženej Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení TU v Košiciach, kde vedie progresívny Ateliér súčasného obrazu. Predstavuje významnú postavu geometrickej maľby na Slovensku, ktorá výrazným spôsobom ovplyvnila jej formovanie a podobu v posledných dvoch desaťročiach aj v rámci širšieho stredoeurópskeho prostredia. Jeho tvorba je výsledkom „intelektuálneho tvorenia“, ktoré je esenciou mentálnej aktivity, racionálnych postupov a protestantskej ekonómie formy pri organizovaní obrazového poľa.

Slovenský akademický maliar a vysokoškolský pedagóg zverejnil svoje diela na mnohých samostatných a kolektívnych výstavách, hlavne v krajinách dnešnej Európskej únie, ale niektoré jeho diela boli vystavené v Japonsku, na Taiwane či v Kórejskej republike.

Od konca 80. rokov minulého storočia vytvára „levitujúce“ figúry úlomkov, detailov a neexistujúcich vecí, ktoré striedajú „dekonštruktívne“ sústavy elementárnych plôch a prvkov, roztrieštených v obrazovom poli. Paralelne konštruuje svoju kľúčovú sériu – mnohovrstevné štruktúry založené na seriálnych postupoch ťahu štetca v pravouhlom stretnutí línií. Vzniká tak rytmický vzorec, raster prekrývajúcich sa plôch, koherentný obrazový systém „integrovaného obvodu“ maľby. Od roku 1993 sa prikláňa k estetike symetrických kompozícií (predovšetkým v kosoštvorcových formátoch) s cieľom dosiahnuť stav rovnováhy, harmónie a vnútorného poriadku. V ostatnom čase autor uprednostňuje minimálnu reč veľkých čistých plôch s príbehom pásov a línií, vytlačených do rohu, či na okraj plátna alebo silné optické kvality a iluzívne zakrivenie priestoru, filtrované počítačom a znovu premietnuté na maliarske pole. Tu preferuje jasnú signálnu „ostrohrannú“ farebnosť žltej, červenej a modrej.

Kveta Podhorská

Galéria Alfa – otváracie hodiny

streda – nedeľa

15:00 – 20:00

Maďarský sochár  József Tamás Balázs vytvoril v Európskom hlavnom meste kultúry originálne diela. Súčasťou výstavy je smola na betóne, či živý stromček. Umelec, pôvodom z Rumunska, predstavuje výstavu s názvom UTOPIATRAP.

Počas troch mesiacoch pracoval na umeleckých dielach, ktoré začal tvoriť na predchádzajúcej rezidencii v Prahe. Ďalšie vytvoril v Košiciach na rezidenčnom pobyte projektu K.A.I.R., ktorý je súčasťou EHMK – Košice 2013. Hlavnou myšlienkou jeho tvorby je migrácia.

„Aj rezidenčný pobyt je ako migračná cesta, počas ktorej cestujete z jedného miesta na druhé. Spoznávate ľudí a hľadáte nové prostredie a inšpirácie,“ povedala manažérka projektu K.A.I.R Adéla Foldynová. Dodala, že práve z tohto dôvodu sa umelec inšpiroval témou migrácie.

Všetky diela na výstave sú vytvorené z miestnych surovín. Použil drevo, smolu, olej aj ihličnatý strom. „Smolu sme zháňali veľmi dlho,“ prezradila A. Foldynová. Drevo zase pochádza z neďalekého Malého Šariša. Vytvoril z neho ohradu, okolo ktorej umiestnil smolu. „Je urobená typickým transylvánskym spôsobom. Ide o tradičnú techniku, používanú pri chove oviec,“ vysvetlila A. Foldynová. Drevená ohrada symbolizuje cestu za lepším životom.

Zvláštnosťou všetkých vystavených diel je, že sa dajú rozložiť na malé kúsky, a tak môžu byť znovu vystavované na ďalších miestach. Časť z nich bola prezentovaná v Prahe, ďalšia časť vznikla v Košiciach, kde teraz umelec vystavuje a nasledovať bude Budapešť.

Výstava na Strojárenskej 3 v Košiciach je otvorená do konca augusta, vždy od utorka do štvrtku, v čase od 17:00 do 19:00.

text: Veronika Cholewová

foto: Tomáš Bachura