Foto: Veronika Zvadová

Návštevníci si užívali hudobné rytmy od Jacksona a iných hviezd, ktoré boli na výslní v minulom storočí. Umenie konzumnej spoločnosti pochopili takmer všetci. Možno aj preto, že v nej momentálne žijeme.

Dlhé rady zvedavcov sa vytvárali pred stánkom, v ktorom vám pomaľovali tvár v štýle pop artu. Túto možnosť si nenechali ujsť najmä dámy. Pod Urbanovou vežou miešali drinky z čerstvého ovocia i vodky. Barman čapoval pivo, ktoré bolo sladšie než niektoré kolové nápoje.

Performanciu v štýle šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov stvárňovali dievčatá, oblečené v retro šatách. Tancami a gestami si podmaňovali publikum. Urbanova veža sa premenila na veľké filmové plátno.

Fotogaléria

 TEXT: Lukáš Mano; FOTO: Veronika Zvadová

ZVONKOHRA, komédia o zvonici bez zvona a zvonárovej dcére bez vena, vychádza zo základného historického faktu, že v roku 1556 mestská zvonica vyhorela a jej zvony sa roztavili. Všetko ďalšie je rozprávková fikcia. Urbanova veža, neodmysliteľná súčasť historického centra Košíc, je miestom, ku ktorému sa viažu nielen udalosti, súvisiace so životom mesta, ale aj mnohé povesti a legendy.

„To, že Košice sa v roku 2013 stali Európskym hlavným mestom kultúry, je príležitosťou, aby sme oprášili tú najznámejšiu z nich – povesť o Urbanovom zvone,“hovorí umelecký šéf divadla Ivan Sogel a dodáva „Výnimočnosťou tohto divadelného projektu je, že sa môže uvádzať nielen v priestoroch Bábkového divadla v Košiciach, ale ráta aj s uvádzaním priamo „na mieste činu“– ako pouličné divadlo pri Urbanovej veži“. Ján Uličiansky, režisér Zvonkohry, vysvetľuje:„ Predstavenie som sa snažil pripraviť v štýle commedie dell´arte, plné pesničiek a tanca. Nebude chýbať ľúbostná zápletka, rôzne zámeny a intrigy, aby sa to nakoniec, pri záverečnom zvončeku mohlo dať všetko pekne do poriadku.“

Pôsobivú scénu a nápadité kostýmy navrhol scénograf Peter Čisárik, hudobný skladateľ Norbert Bodnár sa postaral o veselé piesne a choreografiu mala na starosti Dana Dinková.

Bábkové divadlo, Alžbetina 38