Počas Leta v parku zažili dobrovoľníci veľa zábavy, koncertov a stretnutí so známymi kapelami.

Dobrovoľníci sú od vzniku Košice 2013 neoddeliteľnou súčasťou takmer každého podujatia. Bez ich pomoci by sa mnohé akcie neuskutočnili. V roku 2014 ich čaká oveľa viac. Nie práce, ale popri nej sa budú aj vzdelávať.

Pomáhajú s prípravami, s organizovaním podujatí,  v zákulisí, ale i priamo na mieste diania, stávajú sa aj súčasťou programu. „Vo svojich radoch máme už 450 zaregistrovaných dobrovoľníkov,“  povedala Veronika Illésová, koordinátorka  dobrovoľníkov Košice 2013. Ako dodala, v skutočnosti ich je oveľa viac. Číslo predstavuje len oficiálne registrovaných ľudí cez formulár na webovej stránke Košice 2013. V skupine na facebooku majú až 670 členov (dobrovoľne za Košice). Najviac dobrovoľníkov pokope sa stretlo minulý rok na Otváracom ceremoniáli EHMK – Košice 2013. ,,Pomáhalo nám naraz až 230.”

Francúzsky výtvarník Olivierov Grossetete postavil monumenty z kartónu s pomocou naších dobrovoľníkov (festival Use The City).

Veková štruktúra dobrovoľníkov je 15 – 65 rokov. Zaujímavosťou je, že sú medzi nimi aj babičky a dedkovia, ktorí sú už na dôchodku. Snažia sa tak čas vyplniť kreatívne, a to aj vďaka EHMK – Košice 2013. Stali sa súčasťou tvorby kultúrného mesta v jeho rozkvete. Počas Leta v parku boli zodpovední za údržbu areálu alebo robili dohľad na výstavách. Dôchodcovia sa nehlásia do dobrovoľníckej skupiny cez internet, ale zväčša prichádzajú osobne.

,,Milo nás prekvapilo, keď sa nám prišla sama prihlásiť seniorka Mária Verčimáková,” spomenula si koordinátorka na prvú osobne prihlásenú seniorku. K dobrovoľníkom sa počas roku EHMK pridali aj tí, ktorí stratili prácu a boli nezamestnaní.
Počas roka obsadzovali dobrovoľníci rôzne pozície: kultúrny mediátor, asistent produkcie, administratívny pracovník, atď. Sprostredkovali výklad umeleckých diel, poskytovali informačný servis, organizačnú pomoc, zabezpečovali predaj a kontrolu vstupeniek.

Nechýbali ani pri otvorení Kasární/Kulturparku.

,,Niektorým sme poskytli možnosť uplatniť svoje schopnosti v písaní článkov a fotografovaní z podujatí počas Leta v parku.” Nadobudnuté skúsenosti s praxou sa stali pre nich prospešné v ich ďalšom vzdelávaní. ,,Veľa našich spolupracovníkov si neskôr žiada referencie do práce či k štúdiu,” dodala V. Illésová.

Zúčastnili sa na množstve podujatí zdarma a naučili sa nové veci.  „Je to pre nich zábava a príležitosť zoznámiť sa s ľuďmi.” Okrem EHMK spolupracovali s mestom na Imagináciach, Dňoch baníkov, Envirofilme aj akcii s Andy Warholom. „Za ten čas sa medzi nimi vytvorili priateľské skupiny a hlásia sa na akcie spolu.”

Skupinka pomocníkov počas Bielej noci.

Na záver roku 2013 a po Záverečnom ceremoniáli EHMK – Košice 2013 sa na ich počesť usporiadala after párty. Rovnaké poďakovanie si vyslúžili tiež po Lete v parku, Bielej noci, kde získali certifikát. Pri otváracom ceremoniáli ich “pasoval” sám primátor Košíc R. Raši. Všetci si týchto skvelých ľudí vážia. Rok 2014 chce priniesť dobrovoľníkom ešte viac. ,,Chceme to rozšíriť o vzdelávanie, kde sa budú môcť nielen realizovať, ale získať aj praktické skúsenosti,” prezradila V. Illésová. Je potrebné sledovať výzvy na našej webovej stránke a facebooku.

Veronika Cholewová

Hru bez slov, zmes hudby, vizuálnej projekcie a performance predviedli v sobotu večer vo verejnom priestore vo dvore na Hlavnej ulici japonskí divadelníci. Súbor The Original Tempo pritiahol do dažďom premočených Košíc nemálo divákov, ktorí chceli spoznať kus japonskej kultúry. Divadelné vystúpenie bolo jedným z ďalších bonbónikov festivalu USE THE CITY v európskom hlavnom meste kultúry.  

Bol to večer plný prekvapení, netradičných pohybových a obrazových sekvencií, muziky a zábavy a publikum bolo všetkého súčasťou. Spoločne vytvárali obrazy, boli neoddeliteľnou súčasťou vystúpenia. A určite doteraz nikto netušil, že hrať sa dá napríklad aj na sedadle z bicykla, starom televízore a všakovakých predmetoch.

„Bolo to niečo nové.  Hosťujúci súbor zaplnili nádvorie, zaujal hereckými výkonmi, pohybom i choreografiou.  “Prekvapili ma. Malo to svoju myšlienku a najmä pozitívnu energiu a humor. Kto ich vystúpenie nevidel, môže ľutovať. Bolo to veľmi prepracované, nápadité, zaujímavé,“ zhodnotila japonské moderné umenie študentka Veronika a nemožno s ňou nesúhlasiť. Herci, tanečníci, hudobníci v jednej osobe predviedli Košičanom zábavné performance so zápletkou Shut up, Play! (Drž hubu, hraj). Profesionálnymi výkonmi ukázali, že hrať sa dá naozaj na všetkom, čo je poruke, len to treba vedieť zmeniť na zdroj hudby, tempa a rytmu.

Pop experimentálna komédia z Japonska sa nemohla nepáčiť. Prepracovaná bola do japonsky príznačných technických detailov. Hercom na to stačili úplné jednoduché inštrumenty a aj bez hudobných nástrojov dokázali vytvoriť malý orchester, ktorý dokázalo zahrať na strunu divákov.

„Naša skupina The Original Tempo sa sformovala v roku 2002 a pochádza z Osaky. Zvyčajne robíme hudbu, tanec, obraz a zvuk. Robíme to za pomoci rôznych komodít ako sú voda, kartóny, stoličky, stoly a rôzne materiály. To sú naše inštrumenty na hranie.  Máme vlastného choreografa, dizajnéra, projektanta a vlastne, to čo vidíte, je výtvorom spoločného úsilia 14 ľudí,“ priblížil súbor režisér divadla Masahiro Kinoshita.

Na otázku, ktorý „nástroj“ je najzaujímavejší, prezradil so smiechom: „Nahrávame hlas divákov a premieňame ho na disco hudbu. Aby sme vytvorili inštrumentálnu hudbu, používame živý materiál, čiže ľudí z publika.“

Svojimi predstaveniami chcú japonskí umelci vyvolať u divákov takú emóciu, aby po ich vzhliadnutí prišli domov a začali vytvárať hudbu z prvej veci, ktorú chytia do ruky.

„Publiku by sme chceli odovzdať energiu. Naše vystúpenie vidím ako spoločné interaktívne dielo diváka a herca. Tento úzky kontakt má priblížiť a prezentovať japonskú kultúru Slovákom,“ dodal režisér. Rozdiel medzi japonským a nejaponským obecenstvom nepociťuje. „Cestujeme po celom svete. Boli sme napríklad v Londýne, Edinburgu, Chorvátsku, Soule, na Taiwane či v Singapure a všade je to úplne rovnaké.“

Dojmy z návštevy na Slovensku má veľmi dobré. „Som tu prvýkrát. Milujem to tu, ale nepáči sa mi počasie. Veľmi sa mi páčia Košice, lebo sú cool.  Sú tu nádherné staré budovy, rád sa prechádzam po centre a obdivujem krásnu architektúru.“

Text: Kveta Podhorská

Foto: Tomáš Bachura

Predstavenie Step by Step prinieslo na festival USE THE CITY retrospektívny pohľad do minulosti a diváci mohli aj na vlastnej koži zažiť transport Židov vo vagónoch, z ktorých sa len málokomu  podarilo zachrániť sa a prečkať v bezpečí v zámorí na deň, kedy sa zas mohli vrátiť do svojej krajiny a pokračovať tam, kde kedysi začali.

Silné, emotívne a nevšedné predstavenie v podaní mladých umelcov netradičnou formou, ktorí takéto represálie nezažili, ale poznajú ich iba z rozprávania, dokumentov, filmov a kníh, vtiahlo publikum do deja nenásilným spôsobom a donútilo precítiť  ho tak, ako keby sa to týkalo každého z nich. A zrazu boli všetci hercami, bez toho, aby si to uvedomovali. V čase, keď to naozaj nemala inteligencia ani trochu ľahké.

Kvapky navodzovali pochmúrne obdobie

Atmosféru festivalu USE THE CITY, ktorý postavil na nohy celé mesto, kazil jedine dážď. Ten riadne premáčal plány organizátorov podujatí, ktoré sa odohrávali pod holým nebom. Aj piatkový deň bol upršaný, a tak ako vo štvrtok, kedy sa malo pôvodne hrať, všetci čakali, že sa obloha umúdri. Dalo sa tušiť, že večer bude pod dáždnikmi. Bol, ale malé osvieženie nezmenilo nič na tom,  aby slovenskí i francúzski umelci  zo seba nevyžmýkali všetko, čo chceli publiku ponúknuť. A voda to nebola, ale pozitívna energia, ktorú medzi divákov rozsievali plnými dúškami. Divadelná scéna na ulici je totiž aj o chlade i o daždi, ale predovšetkým o umení, ktoré predviedli. Sugestívne putovanie pochmúrnym obdobím každá kvapka iba umocňovala.

Dve nezávislé divadelné skupiny Na peróne z Košíc a francúzske La Hors De z Lyonu začali svoju spoluprácu na projekte Step by Step pred piatimi rokmi. Východiskovou myšlienkou prvej spoločnej  performance bol život a dielo velikána svetovej literatúry, košického rodáka a osobnosti Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013 Šándora Máraia.

Spolupráca pretrvala a každý rok sa stretávali obidva formáty, aby urobili ďalší „step“ a vytvorili dielo, ktorým sa premiérovo prezentovali v Košiciach.  Na rezidencii v Lieux Publics v Marseille pracovali na téme exilu. Práve odtiaľ vyplávali zaoceánske lode s emigrantmi. Cenzúru skúmali v Maďarsku,  aby výsledný obraz minulosti bol čo najautentickejší.  Kráčali krok za krokom, aby následne ponúkli divákovi umelecký pohľad na udalosti, ktoré sa skutočne diali a umelci, spisovatelia a inteligencia to naozaj zažili.  Či sa divadelníkom podarilo predstavením povedať to, s akým zámerom ho tvorili,  to mohli diváci posúdiť sami. V každom prípade nesklamali. Naopak, nadchli, donútili zamýšľať sa a poskytli hlboký umelecký zážitok,  na ktorý sa nezabúda.

Príbehy skutočných ľudí

Koho neodradilo, že nesedel v pohodlnom čalúnenom kresle, ten sa mohol ponoriť do deja o exile, identite, Európe, posúvaní a prekračovaní hraníc, príbehov stratenej lásky a života,  dozvedieť sa o ťažobe núteného exilu, pádoch a ich prekonávaní, pokútnom a tajnom prepravovaní prostredníctvom Variana Frya priamo na ulici.  Práve tam, kde sa písali osudy ľudí, ktorých príbehy stvárnili herci v priestoroch bývalých kasární.

Špecificky vysvietený priestor,  veľké i malé videoprojekcie, premietanie videí priamo medzi divákmi, ktoré sa natočili počas piatich rokov trvania projektu, hudba a profesionálne výkony hercov, to všetko mohol vidieť, počuť a vnímať divák, ktorého netradičný divadelný súbor oslovil.  Aj keď je divadlo v našich zemepisných šírkach chápané ešte vždy ako budova, súbor Na peróne to vyvracia. Je to umenie, ktoré sa môže prezentovať aj vo verejnom priestore, čoho dôkazom je aj uznanie obecenstva, ktoré odchádzalo domov nadšené a odmenilo umelcov veľkým potleskom.

„Na naše predstavenia prichádza väčšinou poučený divák, sympatizant súboru alebo človek, ktorý predpokladá, že neuvidí klasické predstavenie. Vo všetkých repertoárových inscenáciách môžeme vidieť programové prepojenie slova a scénického pohybu. V jednej prevažuje to, v druhej ono, avšak ich vzájomné dopĺňanie a podmienka synergie je čitateľná vo všetkých dielach,“  povedala jedna zo spoluzakladateliek nezávislého divadla Na Peróne Zuzana Psotková.

text: Kveta Podhorská

foto: Tomáš Bachura

Divadlo na Peróne nie je na divadelnej scéne nováčikom a má už za sebou úspechy. Je iné, na aké sme zvyknutí. Aká je jeho filozofia?

Na peróne je nezávislé profesionálne zoskupenie, ktorého zakladatelia sú traja ľudia. Okrem mňa Peter Kočiš a Jana Wernerová. Funguje od roku 2005. Za toto obdobie prešlo kadejakým vývojom. V súčasnosti sú jeho stálymi členmi zakladatelia s tým, že k jednotlivým projektom si prizývame externých spolupracovníkov – režisérov, kostýmových návrhárov, hudobníkov alebo hercov. V súčasnosti sa v prevažnej miere venujeme autorským hrám. Sami sme autormi textov, sami sme autormi myšlienky, ktorá je spracovaná v danej hre. Buď my ako herci alebo v spolupráci s nejakým režisérom či dramaturgom. V rámci celého tvorivého tímu hra vzniká priamo na mieste. Buď vychádzame z informácií, ktoré nazbierame alebo zo svojich vlastných skúseností, podľa toho, akú tému spracovávame. Spôsob tvorby sa dá vidieť v jednotlivých inscenáciách,  kde sme vychádzali zo seba. Máme predstavenie,  kde vystupujem len ja s kolegyňou Janou. Je to čisto autorská hra, kde vlastne hovoríme o našich skúsenostiach s pocitmi, týkajúcimi sa ženstva. Potom máme predstavenie Cauza bonasus, kde hovoríme o tom, ako Slováci vnímajú Maďarov. Tam sme vychádzali jednak zo svojich spomienok z detstva, ale aj z informácií, ktoré sú všade naokolo, ako je nám táto téma predostieraná médiami, aké sú krčmové stereotypy atď. Sme autormi textov, máme v repertoári aj hry, ktoré sú čisto pohybové. Nie sme tanečné divadlo, ale máme fyzické prvky. Vždy, aj keď máme prevahu textov, snažíme sa skĺbiť pohybovú stránku s textom.  Je to ucelený celok, ktorý by sme chceli divákovi poskytnúť.

Čím sa líši vaše divadlo od klasického?

V súčasnosti nemáme stálu scénu. V našich zemepisných šírkach ešte stále platí, že divadlo je budova, ale divadlo je súbor, divadlo sú hry, divadlo je život. Sme netypickí v týchto podmienkach práve tým, že nemáme stály priestor. Od projektu k projektu si požičiavame priestory na skúšanie. Odlišní sme aj spôsobom práce. V klasických divadlách majú dramaturgický plán, ktorého sa držia. Už dnes vedia, čo budú robiť na budúcu sezónu. My sme flexibilní a sami sebe pánmi, tak môžeme reagovať na požiadavky spoločnosti alebo na to, čo sa nás priamo dotýka. Nie sme nútení na budúci rok robiť to, lebo… Keď vidíme niečo zaujímavé alebo keď stretneme zaujímavého človeka, tak vieme vytvoriť podmienky a prizvať ho na spoluprácu. Na druhej strane je nevýhoda v tom, že nie sme nikým financovaní, nemáme stály rozpočet a nemôžeme sa rozvíjať ako by sme chceli. Tým, že sú projekty schvaľované z roka na rok, neumožňujú žiadnemu nezávislému súboru, aby sa rozvíjal.

Počas predstavení sa snažíte zapájať do hry aj publikum.

Máme radi svoje publikum a spolupracujeme s ním priamo na scéne alebo mimo nej. To nás istým spôsobom posúva. Máme predstavenia, ktoré sú do istej miery interaktívne, kde je divák prizývaný, aj keď v posledných troch už menej.  Ono sa to mení. Projekt Step by Step, ktorý sa premiérovo prezentoval v Košiciach,  je vyslovene interaktívny, kde sú diváci priamo zatiahnutí do deja a časť emócií prežijú sami na vlastnej koži.

Čo spomínané predstavenie ponúka? Na projekte spolupracovali aj francúzski divadelníci.

Spolupráca s Francúzmi je veľmi špecifická. Začala sa pred piatimi rokmi a vtedy sme mali nejaké predstavy, ako by to malo skončiť, ale vzhľadom na financovanie a na iné organizačné okolnosti sme nevedeli, ako to presne dopadne. Dnes môžeme povedať, že to dopadlo dobre.  Každý rok sa pracovalo na jednej časti, na jednom kroku predstavenia, na jednej téme, vždy v nejakom inom priestore a toto predstavenie je súhrnom celej práce, ktorá sa urobila za päť rokov. Prvý „step“ sa robil v Košiciach v kasárňach a bol venovaný Šándorovi Máraimu. O rok sme robili druhý „step“ v Košiciach na nádvorí.  Ku košickému spisovateľovi sme pridali ďalších umelcov a ďalšie osobnosti, ktoré spájal spoločný osud – museli odísť zo svojej krajiny kvôli druhej svetovej vojne, pretože boli väčšinou židovského pôvodu a nemohli slobodne tvoriť. Tretí krok sme robili vo Francúzsku, kde sme boli na rezidencii. Téma sa tam rozšírila o amerického žurnalistu Variana Frya, ktorý pomáhal odísť do Spojených štátov amerických všetkým umelcom, lekárom, inteligencii. Záchranný výbor mal ťažkú úlohu v tom, že k nemu prichádzalo strašne veľa ľudí z Francúzska, Nemecka a on rozhodoval o tom, koho zachráni.  Veľmi veľa ľudí prostredníctvom neho mohlo ujsť z Marseille, odkiaľ odchádzala loď do USA. V celej hre sú použité citáty, korešpondencia konkrétnych ľudí ako vnímali jednotlivé udalosti.  V Maďarsku sme robili performance o cenzúre, do ktorej sme zapájali ľudí a na konci sme robili anketu o tom, ako ju pociťujú . S témou cenzúry sme sa preniesli aj do Košíc.  Ďalší step je o emigrácii ekonomickej.  My ponúkame na premiére z každého „stepu“ úryvok.  Prejdeme celým priestorom cez Máraia,  Variana Frya, útek umelcov cez hranice až sa dostaneme k ľudským právam cez Deklaráciu ľudských práv až po cenzúru a spôsob, ako sa proti nej dá bojovať.

Ako vnímajú diváci túto formu divadelného umenia?

Máme pozitívne ohlasy, ale ľudia nie sú zvyknutí, že sa ich to tak priamo dotýka a sú do deja vtiahnutí.  Je to veľmi emotívne pre hercov, ale v interakcii aj pre divákov. Vždy je veľa priestoru pri jednotlivých predstaveniach na improvizáciu. Pre herca je to vynikajúce, keď viete, čo máte robiť a zároveň máte slobodu a môžete ju využiť na to, aby ste sa dostali do interakcie s divákom a neviete, čo vám on prinesie. Je to veľmi dynamické a my sme spokojní s takou prácou. Celý projekt zastrešuje režisérka francúzskej skupiny Nathalie Veuillet. Celý tím, ktorý tam pracuje, cez zvukárov, autorov hudby, video je francúzsky. Zaujímavé je to, že keď budeme hrať predstavenie  vo Francúzsku, koncom júna na festivale umenia vo verejnom priestore, vždy je podstatný priestor,  kde sa to hrá. Diváci prechádzajú históriou a zároveň priestorom, ktorý sa mení. Je to veľmi dôležité.

Čo chystáte? Na čo sa môžu vaši priaznivci tešiť v najbližšom období?

Tento rok sa nesie v znamení medzinárodných spoluprác. Počas festivalu USE THE CITY vyvrcholila spolupráca s francúzskym zoskupením La Hors De. Spoločné dielo Step by step budeme prezentovať na jednom z najväčších festivalov zameraných na umenie vo verejnom priestore Viva cité vo francúzskom Sotteville a nakoniec v Lyone. V septembri nás čaká spolupráca na ďalšom medzinárodnom projekte, ktorého výstup  je určený Košičanom. Pôjde o mimoriadne zaujímavý a u nás zatiaľ neokukaný koncept bytového divadla, v ktorom pod vedením tvorivého tímu z Berlína budú účinkovať umelci z celého sveta. Ku koncu roka je súbor pozvaný na festival OFF EUROPA v Lipsku a Drážďanoch, kde predstaví inscenáciu Útroby kravy. Máme v pláne začať spoluprácu s novým režisérom z Prahy a robiť každoročné medzinárodné letné tvorivé stretnutie umelcov, ktoré je pre všetkých zúčastnených tvorivým relaxom a miestom mnohých inšpiratívnych stretnutí.

Uvidia vás v rámci podujatí Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013 ešte hrať na domovskej scéne? Chystáte aj niečo úplne nové?

Boli sme prizvaní do projektu Návrat vody do mesta, chystáme performance s viacerými tanečnicami, uvidia nás na podujatí Leto v parku. Budeme hrať Fasbuk. Chýbať nebudeme na Bielej noci. Počas leta by sme mali dokončiť náš najnovší projekt inscenáciu Búvaj a chceli by sme to premiérovať v septembri.  Zvolili sme si tému staroby, ako ju vnímame my, ako je vnímaná spoločnosťou a čo znamená byť starý. Je to dosť ťažká téma. Robili sme si k tomu rozsiahly výskum. Rozprávali sme sa so seniormi v domovoch a ústavoch.

Nesústreďujete sa len na vlastnú tvorbu, aj keď prevažuje.

Divadlo už piaty rok pracuje na projekte na podporu mladých autorov dramatických textov VEJK AP! A je jedným zo zakladajúcich členov občianskeho združenia ANTÉNA, ktorého cieľom je zmeniť vnímanie súčasného umenia na a aktívne sa podieľať na zmene kultúrnej politiky na Slovensku. Máme za sebou 13 premiér repertoárových inscenácií, z ktorých je 5 súčasťou aktuálneho repertoáru. Zúčastnili sme sa na 18 divadelných festivaloch v Česku, Poľsku, Maďarsku, Francúzsku, Nemecku. Spolupracujeme s mnohými organizáciami a jednotlivcami, pôsobiacimi na poli umenia na Slovensku a v zahraničí.

text: Kveta Podhorská

foto: Tomáš Bachura

Japonské frašky sme v Košiciach videli v krátkom časovom rozmedzí už po druhýkrát. Rovnako ako prvé predstavenie, aj piatkové možno zhodnotiť jednou vetou. Bolo famózne, prekvapilo zrak, potešilo sluch, rozozvučalo srdce a pobavilo. Malé divadlo kjógenu z Brna so svojim hosťom – majstrom Motohikom Šigejamom, kjótskym profesionálnym hercom tradičnej školy Ókura v hlavnej úlohe a jeho rodnom jazyku, uviedlo v Historickej radnici tri frašky: Hlas za dverami, Nádoba na čaj a Veľké prádlo.

„Európske hlavy v japonských kostýmoch“

Potomok Šimeka Šigejamu, patróna unikátneho európskeho divadla z Brna a vnuk Sensaka Šigejamu predviedol svoje vrodené herecké majstrovstvo šíriteľa najstaršieho japonského žánru, ktorý sa hral už v 12. až 13. storočí s dych vyrážajúcou profesionalitou. Kryštalický humor, ktorý je pre tento divadelný prúd príznačný, dokázal udržať publikum počas celého predstavenia v troch epizódach vo veselej nálade. Humorne podaným fraškám z bežného života ľudí dodali nádych ďalekého Japonska aj „európske hlavy v japonských kostýmoch“, ako o sebe hovoria herci z Brna.  Tí tomuto umeniu prepadli a hrajú aj myslia, ako keby im krajina vychádzajúceho slnka bola rodnou. Divák to na scéne rozozná iba tak, že sa k nemu prihovárajú v českom jazyku, ale s melódiou a emóciou Japonca. V niektorých dialógoch dokonca vedú rozhovor rečou svojho učiteľa.

V divadle nechýbali krajania, zvedaví na to, ako znie Japonsko v Európe na divadelných doskách. V publiku bola celá delegácia na čele s veľvyslancom a ďalšími hosťami, ktorí do Košíc zavítali v rámci EU Japan Festu, na ktorom sa prezentuje v Európskom hlavnom meste kultúry Košice 2013 japonská kultúra. A búrala sa nielen vzdialenosť, ale aj jazyková bariéra.

Bez jazykových bariér

Hoci má japončina pomerne jednoduchú gramatiku, všeobecne sa považuje za najťažší jazyk na svete. V japončine totiž nehrá rolu samotné hovorené slovo, ale citové záchvevy, ktoré vyvoláva. To je pre Európanov veľmi neobvyklé.

Dojem diváčky Evy hovorí asi za všetko: „Miestami som úplne zabudla, že je niečo hrané v japončine. Také mi to bolo blízke a prirodzené, že som tomu rozumela. O Japoncoch sa hovorí, že sú úplne odlišní od nás, žijú na druhej strane zemegule, štruktúra ich jazyka sa zakladá na úplne iných princípoch ako majú ostatné západné jazyky, a napriek tomu sú takí istí a robia to isté,  len na to idú z opačnej strany. Myslím tým humor. Smejú sa a bavia sa na tom istom ako my. Veľmi sa mi ich vystúpenie páčilo. Milo ma prekvapilo, že v publiku boli aj hostia z Japonska a zúčastnili sa na niečom, čo bolo určené pre cudzinca. Bolo to tak krásne nadnárodné, ako môže len kultúra byť. Bolo to osviežujúce, zábavné a s hlbokou myšlienkou.“

text: Kveta Podhorská

foto: Tomáš Bachura

Úsmevy i nechápavé výrazy sa zračili na tvárach tých, ktorí stretli HOPPart „za pochodu“ a nemali potuchy, čo sa robí. Tak radšej zastali a užívali si netradičné spojenie hudby a verejného priestoru.

O dávku skutočne netradičnej performance (umenie, kde činnosť skupiny na určitom mieste a v určitom čase predstavuje dielo) sa postarala nemecká skupina Asphalt piloten. Ich plátnom i pódiom boli domy, schody, výklenky či podchody. Dve tanečnice znázorňovali adaptovanie sa na novovzniknuté mesto z čiernych pások. Umelec – ovešaný reproduktormi, káblami, tabletom a telefónom zaznamenával zvuky okolia, aby čo najlepšie priblížil zvuky novovybudovaného centra na stenách budov. Staviteľ podľa svojich predstáv lepil pásky takmer na každom rohu a vytváral obrazy, čo nadchnú najmä fanúšikov graffitov.

Vzburu pások videli mnohí Košičania, zvedavo sa prizerali a vypytovali, o čo sa umelci snažia. Hneď, ako Asphalt piloten odišli z jedného miesta na druhé, ľudia sa zhŕkli a prezerali si priestor skrášlený netradičným materiálom. Aj to bolo jedným z poslaní festivalu USE THE C!TY – upozorniť na také časti budov, ktoré by si za obvyklých podmienok nikto nevšimol.

Fotogaléria

Text: L. Mano, foto: D. Hanko

Električka plná hudby odštartovala so Staničného námestia. „Dúfam, že cestujúcim tento daždivý deň spríjemníme,“ povedal na začiatku cesty Lukáš. Mnohí na električku s minuloročným víťazom Česko-Slovenskej SuperStar čakali už na zastávke. Ďalší ľudia prichádzali dovnútra prekvapene s troškou strachu v očiach, ktoré sa im po chvíli rozžiarili. „Vítame vás, čo si prajete zahrať? Vyhovuje vám táto hudba?,“ prihováral sa novým cestujúcim známy hudobník. Z električky utiekli len dvaja pasažieri, ktorí sa zľakli a majú vraj radšej pokoj. Umelci a všetci naokolo to však vzali s humorom.

Nielen hudobným prejavom, ale aj úsmevom a dobrou náladou rozžiali tváre cestujúcich. „Som rád, že sa usmievate,“ komunikoval Lukáš s poslucháčmi. Dôchodkyni dokonca na želanie zaspieval pesničku od Karola Duchoňa. „Dnes som sa prvýkrát usmiala. Takéto električky by mali chodiť častejšie,“ vravela potešená pani.

Hudobná dvojica zahrala bohatý repertoár populárnych anglických pesničiek a niekoľko slovenských. „Káčerovo malo veľký úspech,“ dodal Lukáš, ktorý okrem spievania hral na hudobný nástroj kazzo.

Po skončení podujatia Hudba v električke čakal na hudobníkov ďalší koncert. Spievanie s cestujúcimi sa im veľmi páčilo a tešia sa na ďalšie podujatia EHMK. „Električkou chodievame sem-tam, ale ešte nikdy sme sa neviezli celú trasu.“ Lukáš Adamec na záver prezradil, že v júni chystá nový singel. Nie je novinkou, že začal sólovú dráhu a čoskoro ho uvidíme aj v hereckej úlohe Krysařa a samozrejme v košických uliciach.

text: Veronika Cholewová

foto: Dávid Hanko

Dráma bez drámy

Pre mnohých to bolo po prvýkrát, keď ich sám herec ponúkol pálenkou. Kulisy sa počas celého predstavenia nezhasli a dej hry negradoval. Juraj Hrčka, Daniel Raček, Nikoleta Rafaelisová a Stanislava Vlčeková nabádali divákov k prevratnému kroku – prinútili ich rozmýšľať. To bolo jedinou podmienkou, aby celú hru pochopili.

„Najväčšou rozkošou človeka je radosť z myslenia.“ (Bertolt Brecht)

Festival USE THE C!TY predstavil vo verejnom priestore netradičnú formu umenia. Epické divadlo v podaní Debris company pozostávalo z obrazov. Robotník, ktorého zotročovala továreň. Továrnik, čo bol poslušným psom vlastnej manželky. Továrnikova žena bola takmer celé predstavenie obutá v jednej topánke, akoby nevedela, na ktorú stranu patrí. Rieka bola tým, čo oba páry rozdeľovalo i spájalo. Myšlienky popretkávané obrazmi, hudbou, poéziou a komentármi. To všetko nútilo diváka zamýšľať sa, o čom vlastne hra Epic je.

Hlavní protagonisti z Debris company uskutočňovali pred zrakmi javiska zmenu. Sedem dní trvalo, kým sa robotník nevydal po moste do práce, ale ostal so svojou manželkou doma, aby jej urobil radosť. Rovnaký čas potrebovala i opačná strana. Žena továrnika si obula i druhú topánku. Budovy sa vďaka mostu spojili. Priemyselná revolúcia bola obrazom skutočnej zmeny, ktorá sa odohrala vo vnútri hlavných protagonistov. Hra Epic zase zrkadlom toho, čo sa má odraziť v divákovi.

text: L. Mano, foto: D. Hanko

Organizátorov USE THE C!TY festivalu príjemne prekvapil tohtoročný veľký záujem o podujatie. „Počas apríla sa nám nahlásilo viac ako 150 dobrovoľníkov, ktorí budú aktívnou súčasťou všetkých podujatí a bez ktorých by sme neboli schopní zorganizovať tak produkčne náročné akcie. Rovnako sa tešíme, že takmer 50 kapiel reagovalo na aprílovú výzvu a budú tvoriť hlavnú časť piatkového programu s názvom Hudba v meste,“ povedal Ján Hološ z organizačného tímu festivalu.

Prvým zahraničným umelcom, ktorý príde do Košíc, je Francúz Olivier Grossetête, ktorý od 15. mája začne koordinovať prípravy pre podujatie Kartónové monumenty. „Predstavte si, že staviate kartónový maják od vrchu. Na nadvihnutie jeho hornej časti postačí aj pár ľudí, ale keď budeme vo finálnej fáze a stavba bude vážiť približne tonu a bude vysoká takmer 20 metrov, na jej nadvihnutie bude potrebných minimálne sto ľudí,“ vysvetľuje s nadšením dramaturg festivalu Christian Potiron. Do stavby sa bude môcť zapojiť každý.

Samozrejme, že kartónom sa program nekončí a prináša mnohé ďalšie zaujímavé a netradičné formy umenia priamo do ulíc mesta. Aby ste nič nezmeškali, klikajte na kompletný program festivalu na www.usethecity.sk.

Program festivalu Use the City

STREDA, 22. 5.

MONUMENTY Z KARTÓNU – OLIVIER GROSSETÊTE (Francúzsko)
13:00 – 18:00, Námestie pre Auparkom

Prvú z troch približne 20 metrov vysokých stavieb z kartónu pripravíme s množstvom dobrovoľníkov a okoloidúcich na námestí pred Auparkom.

V ČOM SI DOBRÝ? – ŠYMON KLIMAN
14:00 – 18:00, KVP – Podchod pod OC Iskra

Úspešný mladý slovenský fotograf Šymon Kliman sa pustí do psychoanalýzy vlastného národa a v Košiciach štartuje projekt, v rámci ktorého fotí a pýta sa Slovákov, v čom sú dobrí.

EPIC – DEBRIS COMPANY + Slávnostné otvorenie festivalu
21:00, Hlavná 20 (dvor), vstupné: 3 €

Za prítomnosti zástupcov mesta Košice a neziskovej organizácie Košice 2013 slávnostne otvoríme USE THE C!TY festival. Následne sa začne predstavenie EPIC v outdoorovej premiére. Je to parafráza brechtovského divadla v 21. storočí, ktorá skúma vo svojej novej produkcii krízu a kapitalizmus.

ŠTVRTOK, 23. 5.

MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA „SHARED CITIES“ (Zdieľané mestá) - SIEŤ IN SITU
10:00 – 13:00, 15:00 – 18:00, Objekt White noise na námestí pred Auparkom

Medzinárodná konferencia sa bude zaoberať participatívnymi formami umenia vo verejnom priestore. Počas konferencie vystúpia významní rečníci zo Slovenska i zahraničia.

V ČOM SI DOBRÝ? – ŠYMON KLIMAN
14:00 – 18:00, KVP – podchod pod OC Iskra

PIATOK, 24. 5.

MONUMENTY Z KARTÓNU – OLIVIER GROSSETÊTE (Francúzsko)
13:00 – 18:00, Pri Urbanovej veži

MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA „SHARED CITIES“ (Zdieľané mestá) - SIEŤ IN SITU
10:00 – 13:00, 15:00 – 18:00, Objekt White noise na námestí pred Auparkom

HUDBA V ELEKTRIČKE
14:15 – 15:45, Električka číslo 6

Už tradične netradičná akcia, ktorá má upozorniť na večerný bohatý hudobný program s názvom Hudba v meste, dostala tento rok viditeľnú podobu vďaka košickému spevákovi Lukášovi Adamcovi, ktorý vás bude sprevádzať v električke číslo 6.

STEP BY STEP – NA PERÓNE + LA HORS DE (Francúzsko)
21:00 a 22:30, pri vstupe do Malinovského kasární na Moyzesovej ulici

Dlhodobý projekt dvoch nezávislých divadelných skupín prinesie multilingválne a multimediálne predstavenie divadla vo verejnom priestore nabité energiou a napätím.

HUDBA V MESTE
20:00 – 23:00, Pešia zóna centra mesta

V piatok večer by mali byť všetci milovníci hudby v centre Košíc, aby zažili hudobný ošiaľ. Desiatky kapiel zaplnia rozličné nezvyčajné miesta, nájdete ich hrať v uliciach, dvoroch, na námestiach či v parkoch. Budete môcť vidieť a počuť od malého komorného orchestra, cez jazzové, country, rockové, metalové a ďalšie kapely. Ponuka je bohatá, treba už len prísť a zažiť!

SOBOTA, 25. 5.

SDK. EUROPE – D. S. STUDIO
10:00 – 21:00, OC Aupark

Ďalší ročník tanečnej show a súťaže SDK.Europe, ktorej víťazi získajú možnosť pokračovať v súťaži “SDK.Europe 2013“ – na najprestížnejšom letnom svetovom stretnutí street dance pri Brne.

SCALE 1:5 (Mierka 1:5) – HOPPart (Maďarsko)
15:00 a 19:30, Začíname na Zvonárskej ulici pri zvone

Počas Scale 1:5 herci stretávajú divákov v labyrinte ulíc, podchodov a mesto nečakane ožíva hudbou na netradičných miestach.

C.A.P.E. – CREW (Belgicko)
14:00, Pred Hlavnou 59 (odporúčame rezerváciu na festival@kosice2013.sk), vstupné: 2 €

Divák dostane špeciálne videookuliare a slúchadlá, vďaka ktorým vstúpi do virtuálnej reality – 360° priestorové videnie a dokonalý zvuk vtiahne diváka priamo do obrazu.

TAPE RIOT (VZBURA PÁSOK) – ASPHALT PILOTEN (Švajčiarsko)
16:00, Začíname na Zvonárskej ulici pri zvone

Toto nezvyčajné predstavenie zmení váš pohľad na mestskú architektúru. Performance pripravené švajčiarskymi umelcami bude určite zaujímavé aj pre všetkých milovníkov graffiti a street artu.

SHUT UP, PLAY! / ZAVRI HUBU, HRAJ! – THE ORIGINAL TEMPO (Japonsko)
21:30, Hlavná 20 (dvor), vstupné: 3 €

SHUT UP, PLAY je zmes hudby, vizuálnej projekcie a performance. Jednoduché pravidlo znie: Odhaľ všetko, čo sa nachádza v tvojej blízkosti a hraj tým!

NEDEĽA, 26. 5.

Nedeľný program festivalu už tradične patrí deťom.

MONUMENTY Z KARTÓNU – OLIVIER GROSSETÊTE (Francúzsko)
13:00 – 18:00, Pri Urbanovej veži

C.A.P.E. – CREW (Belgicko)
14:00,pred Hlavnou 59 (odporúčame rezerváciu na festival@kosice2013.sk), vstupné: 2 €

Pripravená je špeciálna detská verzia – malý divák dostane špeciálne videookuliare a slúchadlá, vďaka ktorým vstúpi do virtuálnej reality (360° priestorové videnie a dokonalý zvuk vtiahne dieťa priamo do obrazu).

TRADIČNÉ JAPONSKÉ HRY GO A SHOGI
13:00 – 18:00, Hlavná 59 (dvor)

Pre deti je pripravená prezentácia hier Go a Shogi, ktoré si budú môcť zahrať priamo vo dvore Historickej radnice.

DLHÝ-ŠIROKÝ-BYSTROZRAKÝ – THEATRO ŠTVORKOLKA
14:30 a 16:30, Hlavná 20 (dvor)

Marionetové rozprávkové predstavenie o princovi, ktorý za pomoci troch kamarátov vyslobodí princeznú z rúk čarodejníka bez chrbtovej kosti.

SPRIEVODNÝ PROGRAM

REEBOK MOBILE GYM

SOBOTA 25. 5., Celodenná akcia, Parkovisko medzi hotelom DoubleTree by Hilton a OD Dargov

PREZENTÁCIA JAPONSKEJ KULTÚRY

Pred slávnostným koncertom Tokijského metropolitného symfonického orchestra ponúkame tradičné japonské hry Go a Shogi, prezentáciu bonsajových tradícií, ako aj tradičné japonské divadlo kjógen.

Kjógen

SOBOTA 25. 5., 18:00, Hlavná 59

Bonsajové tradície

SOBOTA 25. 5., 13:00 – 18:00 aj NEDEĽA, 10:00 – 18:00, Dom umenia

Tokijský metropolitný symfonický orchester

NEDEĽA 26. 5., 19:00, Dom umenia