Návštevníkom výstavy sa predstavia najznámejšie majstrovské diela umelcov, ktorí počas 20. rokov vytvorili v Košiciach jedinečný umelecký fenomén, známy ako Košická moderna, ale aj diela košických autorov zo začiatku dvadsiateho storočia a tridsiatych rokov.

Umelecké diela zo zbierky VSG dopĺňajú zapožičané diela zo slovenských a zahraničných galérií, múzeí, aj od súkromných zberateľov. Galéria v tejto súvislosti oslovila vyše 30 umeleckých inštitúcií, od Museum of Modern Art v New Yorku, cez Slovenskú národnú galériu a Maďarskú národnú galériu, až po Zakarpatské oblastné múzeum umenia Jozefa Bokšaya v Užhorode.

Široký presah umelcov do okolitých krajín Európy vysvetľuje dobová kultúrno-politická situácia. Autori Košickej moderny zväčša nepochádzali z Košíc a predtým, ako sem prišli, patrili do umeleckých kruhov iných európskych miest. Po skončení prvej svetovej vojny a po potlačení Maďarskej republiky rád sa viacerí vrátili domov, na dnešné Slovensko, ktoré už bolo súčasťou prvej Československej republiky, iní putovali Európou v snahe usadiť sa na pokojnom mieste. Zastavili sa na pár dní v Košiciach, ale zdržali sa tu niekoľko mesiacov, či rokov, ako napríklad významní predstavitelia európskej avantgardy Alexander Bortnyik a František Foltýn alebo repatriant Eugen Krón. Vďaka silnému zázemiu a možnosti vystavovať tu umelci vytvorili viaceré zo svojich významných diel, porovnateľných s dielami, ktoré vznikali vo vtedajších centrách moderného umenia, v Paríži alebo Berlíne.

Kurátorky výstavy Zuzana Bartošová a Lena Lešková v snahe verne zachytiť bohaté umelecké dianie mesta v pohnutých časoch, zvolili presah výstavy nielen do obdobia pred 1. svetovou vojnou a tridsiatych rokov, ale doplnili ho výberom z dobovej tvorby autorov, ktorí v Košiciach vystavovali a tiež výberom z plagátovej a knižnej tvorby.

„Realizáciou projektu Košická moderna – od sympózia, cez vydanie knihy, až po výstavu, predstavujeme po prvýkrát v histórii ucelený obraz o výtvarnom umení Košíc z pohľadu súčasnej kunsthistórie na medzinárodnej úrovni. Takmer po sto rokoch prinášame toto poznanie ako neoddeliteľnú súčasť európskej klasickej moderny,“ hovorí riaditeľka VSG Lena Lešková. Výstava Košická moderna po skončení poputuje do ďalších galérií, čím sa navýši nielen hodnota umeleckých diel autorov ako Bauer, Bortnyik, Foltýn, Jasusch, Krón či Schiller, ale adekvátne stúpne aj hodnota národného dedičstva a národného povedomia. Posilnenie historického pozadia uľahčí podľa Leškovej presadzovanie súčasného slovenského umenia v zahraničí.

Výstava sa predstavuje v novo zrekonštruovaných priestoroch galérie na Hlavnej ulici. Návštevníci sa budú môcť oboznámiť s kultúrno-historickými súvislosťami vzniku moderny v Košiciach ešte skôr, než si pozrú samotné diela. V podzemných priestoroch nájdu panely s prehľadnými faktami, biografie najvýznamnejších umelcov, archívne dokumentárne filmy o ich živote a tvorbe i mapu s vyznačením trás, odkiaľ umelci prišli do Košíc a kam potom ich cesty pokračovali.

Reprezentatívna výstava Košická moderna ako záverečná udalosť roka, kedy Košice boli spolu s Marseille hlavným európskym mestom kultúry, chce poukázať na fenomenálny rozmer mesta v jeho modernej histórii. Zhodnocuje výsledky trojročného projektu, v rámci ktorého usporiadala VSG vedecké sympózium, konferenciu a na jar tohto roku vydala umeleckú publikáciu. Výstava potrvá do 18. mája roku 2014.

Cieľom je predovšetkým zobraziť novodobé popové ikony a celebrity súčasného umenia, vykresliť komerčné mestské prostredie a konzum, ale aj prezentovať ironický, či kritický pohľad na túto sféru, či konceptuálne prístupy.

„Pre nás je cťou a veľkým potešením, že môžeme v Košiciach mať výstavu s mnohými špičkovými menami z prvej ligy medzinárodnej scény. Koncepcia vznikla v úzkej spolupráci s British Council v Londýne a umenie britských autorov je z ich bohatých zbierok, ktoré zahŕňajú až 9-tisíc diel. Súčasné umenie má mnoho tendencií a mnoho prístupov, experimentálnych polôh. Zbierka je veľmi široká. Zadefinovali sme si predstaviť súčasné umenie z obdobia po Warholovi.  V rámci EHMK sme si zvolili štyri kľúčové osobnosti a mnohokrát odznela otázka, prečo medzi nimi nie je aj Andy Warhol. Pripomíname si ho týmto spôsobom, aj keď nie prezentáciou jeho tvorby, ale odkazom ako ovplyvnil tento  umelec vamerický umelec so slovenskými koreňmi v 60-tych rokoch pop-art, popovú kultúru, americkú kultúru a predovšetkým britskú scénu,“ povedal kurátor výstavy a umelecký riaditeľ n. o. Košice 2013 Vladimír Beskid.

Poslaním rozsiahlej zbierky British Council je predstaviť súčasné britské umenie v zahraničí. Potvrdila to aj londýnska kurátorka Katrina Schwarz na vernisáži: „Diela z našej zbierky majú prioritne cestovať po svete a propagovať britské umenie. Je veľmi príjemné, keď niekto príde do Londýna a má záujem vybrať si diela pre výstavu a je jedno, či už sú veľmi populárne a často vystavované alebo tie, ktoré až tak často vystavované nie sú. Rovnako hodnotné sú jednotlivé objekty ako fotografie, ktoré sú u nás početne zastúpené.“

Vzácne diela, ktoré na Slovensku môžeme vidieť v takom veľkom počte v jednom priestore a rovnakom čase, zapožičala British Council EHMK len za úhradu prepravy a poistenia exponátov.

Na včerajšiu vernisáž prišla aj chargé d’affaires britského veľvyslanectva Gill Fraser, ktorá bola v Košiciach po prvý raz. „Som veľmi rada, že vás môžem privítať na otvorení tejto výstavy. Je to pre mňa veľmi dôležitá návšteva a príležitosť oboznámiť sa s vašim krásnym mestom.  Pre mňa a mojich diplomatických kolegov je veľmi dôležité vyjsť z bubliny Bratislavy a oboznámiť sa aj s inými mestami na Slovensku. Strávila som tu jeden krásny deň, stretla som sa s predstaviteľmi mesta a zaoberala som sa mnohými projektmi. Zistila som, že fungujú nielen skvelé vzťahy medzi Bratislavou a Veľkou Britániou, ale aj medzi Košicami a Veľkou Britániou. Výstava British Express je dôkazom spolupráce a otvára možnosti oboznámiť sa s našou kultúrou.”

Obdivovať súčasné britské umenie, ktoré je charakterizované rôznorodosťou foriem vytvorených diel a uvoľnenosťou autorských prístupov, ale aj spochybňujúcim predsudky a búrajúcim hranice v ľudskom chápaní umenia a kultúry, môžu záujemci do 26. januára 2014. Výber je veľký – od realizácií pracujúcich s médiami fotografie, videom či priestorovými inštaláciami. Je ťažké vyzdvihnúť niektoré z diel. Na výstave je viac highlightov od svetoznámych umelcov. Patria medzi nich nesporne Tony Cragg, ktorý tentokrát prichádza s katedrálami Minster. Celá kompozícia pôsobí úchvatne. Je zhotovená z množstva súčastí strojov.

„Prišla som sem, aby som vám predstavila výstavu zo zbierky obsahujúcej 9-tisíc diel. Je to úžasná kolekcia. Nazývame ju múzeom bez stien, pretože cestuje po celom svete. Bola v Rumunsku, Pakistane, Indii a mnohých iných krajinách. Je skvelé, že sa tu môžeme stretávať s kurátormi, umelcami, s ľuďmi od fachu a vidíme, že Košice sú skutočne veľmi kreatívne a úžasné mesto,“ prihovorila sa na vernisáži Katrina Schwarz.

Ako dodala, diela boli pozbierané na to, aby sa dostali do miest, kde býva ťažšie takéto diela vystavovať. „Príležitosť ukázať túto kolekciu v Košiciach je pre nás zaujímavá tak, ako  pre galériu. Kunsthalle/Hala umenia je veľmi zaujímavým miestom, ale je to tiež veľká výzva. Tím EHMK musel byť veľmi inovatívny a musel mať veľkú fantáziu, aby dokázal pracovať s takýmito nekonvenčnými priestormi, ale na druhej strane je to pocta miestu – bývalej plavárni, jeho potenciálu a flexibilnosti. Videá tu vyzerajú veľmi dobre, sochy sa tu veľmi dobre vynímajú…“

Diplomaticky zodpovedala na často kladenú otázku hightlightov výstavy. „Keby ste si mohli niektoré dielo zobrať domov, čo by ste si zobrali? Väčšina (vrátane) by si vybrala Minster. Keď sme chodili po meste, tak sme sa zhodli na asociácii diela s katedrálou – Dómom sv. Alžbety, ktorý tu máte. Takže to nie je len správna práca pre túto výstavu, ale aj správne dielo pre toto mesto.“

Asi najemotívnejšie z výstavy je krátke, ale silné video od Douglasa Gordona 30 m/s, zobrazujúce trpiaceho muža na následky použitia nervového plynu v druhej svetovej vojne ako tancujúceho v tme. Efekt znásobuje to, že je video spomalené.

K. Schwarz netajila nadšenie z dojmov, ktoré si odnesie na Britské ostrovy. Mesto sa jej naozaj veľmi páčilo, je podľa nej ústretové, zaujali ju nádvoria Hlavnej ulice, navštívila galériu a ľudí označila za veľmi kreatívnych. British Express nebude posledným, ktorý do Košíc dorazil. Majú kolekcie, ktoré by chceli prezentovať na Slovensku. Sú zdrojom pre veľké i malé galérie a spolupráci sú naklonení.

text: Kveta Podhorská, foto: Tomáš Bachura

Otváracie hodiny v Kunsthalle/Hale umenia Košice

utorok – nedeľa
11:00 – 18:00

[See image gallery at www.kosice2013.sk]

Autor fotografií: Dávid Hanko

Ľuďom padali sánky

Galéria Kasární/Kulturparku ožila ruchom a umením. Desiatky zvedavcov sa prišli pozrieť na obrazy od Milana Housera a Adama Szentpéteryho. Majstri štetca sa prezentovali geometrickým výtvarným jazykom. Obrazy boli detailne prepracované, až si ich obdivovatelia mysleli, že zasahujú do priestoru ako sochy.

Vernisáž výstavy a festival Leto v parku zahájil umelecký riaditeľ Košice 2013 Vladimír Beskid. Na otvorení nechýbala ani viceprimátorka mesta Košice Renáta Lenártová, ktorej hneď v úvode odovzdali slovo:

„Priestor Kasární/Kulturparku si budú užívať všetky generácie. Malé deti i seniori. Je to miesto, aké na Slovensku nemá obdobu. Na festivale Leto v parku si iste každý nájde to pravé orechové.“

Jeden z hlavných aktérov výstavy Geometrické polia, český rodák, Milan Houser bol atmosférou nadšený: „Celý areál je úchvatný. Je to unikátne. Kasárne/Kulturpark sa môžu porovnávať s veľkými kultúrnymi priestormi po celom svete. Pripomína mi to benátske bienále. Akurát je to modernejšie a lepšie. V Košiciach máte niečo, čo vám iné krajiny môžu iba závidieť. Je dôležité, aby to naďalej žilo. Keď som sem prišiel prvýkrát, padla mi sánka,“ dodáva český autor Milan Houser, ktorý v Košiciach vystavoval premiérovo.

Na vystúpení praskali struny

Hudobný večer roztočila kapela Walter Schnitzelsson. Rock’n’rollové piesne otriasali múrmi panelákov. Jeden z členov skupiny – Jozef Rezník – hral na pódiu tak zbesilo, až mu na gitare praskli dve struny. Hudobný nástroj mu vzápätí vymenili. Znova hral ako o život, struny však prežili.

Branislav Kováč, známy najmä pod hudobným pseudonymom Vec, si vystúpením podmanil predovšetkým fanúšikov rappu. Rocková stálica z Bratislavy Hex bola najväčším lákadlom. Priestor pred kasárenským pódiom sa zaplnil do posledného miesta. Dav skákal, tancoval a bavil sa. V sobotu podvečer si všetci prítomní zresetovali hlavy umením a dobrou náladou. Festival Leto v parku sa rozbehol naplno.

Viac informácií o programe Leta v parku sa dozviete na www.letovparku.sk

Lukáš Mano

Výnimočné kultúrne stavby v rôznych mestách za posledné roky výrazne formovali obraz Dolného Rakúska. Výstava fotografií Bruna Klomfara Budova[ť] pre umenie, ktorá bude prezentovaná v Európskom hlavnom meste kultúry, košickej Kunsthalle/Hale umenia od 25. 7. 2013 do 25. 8. 2013 predstaví dolnorakúske kultúrne stavby – koncertné siene, javiská, múzeá, výstavné haly, ale aj multifunkčné sály a umelecké priestory.

Renomovaný rakúsky fotograf architektúry Bruno Klomfar sa počas jedného roka venoval fotografovaniu viac ako šesťdesiatich kultúrnych stavieb, ktoré vznikli za posledné dve desaťročia v Dolnom Rakúsku. Jeho zámerom bolo predovšetkým zachytiť funkčnosť a každodenné mnohostranné využívanie vybraných objektov a zároveň ukázať, že stavby nie sú iba prázdnymi estetickými schránkami, ale výnimočnými objektmi, ktoré silne pôsobia na svojich užívateľov.

Fotografie Bruna Klomfara sa vyznačujú pôsobivou estetikou. Nájdeme v nich expresívnu svetelnú atmosféru, aj abstraktné priestorové štruktúry. Podčiarkujú špecifické miestne danosti, ale obstoja aj v nadregionálnom porovnaní. Expozícia nechce len sprostredkovávať vizuálnu krásu architektonickej fotografie, ale tiež reprezentovať túto najväčšiu rakúsku spolkovú krajinu v celej rozmanitosti jej kultúrnej ponuky.

Výstava predstaví Dolné Rakúsko ako kultúrne rôznorodý región a sprostredkuje obraz tejto spolkovej krajiny, ktorý výrazne ovplyvnili kultúrne stavby. Prehliadka je dôkazom toho, že pri budovaní kultúrnej infraštruktúry zohrávala architektúra vždy rozhodujúcu úlohu.Návštevníci sa dozvedia, aké požiadavky musia kultúrne stavby spĺňať a aké sú možnosti revitalizácie nevyužívaných budov. Košická Hala umenia je príkladom premeny nevyužívaného stavebného objektu na kultúrny priestor.

Obraz krajiny formovali jednak úplne nové budovy, ale aj historické stavby s prvkami súčasnej architektúry. Architekti vytvorili priestory pre tvorbu a prezentáciu rôznych druhov umenia. Základom tohto vývoja je premyslená politika, v ktorej architektúra a kultúra zohrávajú dôležitú úlohu pri budovaní regionu a tzv. kultúrneho turizmu.

Prezentácia dokazuje, že architektúra vytvára priestor pre umenie a sama je umením. Potvrdzuje vzťah medzi architektúrou a umením, urbanizmom, kultúrou a prostredím. Silným impulzom kultúrneho rozvoja bolo vyhlásenie Sankt Pöltenu za krajinské hlavné mesto. V roku 1997 sa dolnorakúsky krajinský snem a celá administratíva presťahovali z Viedne do novovybudovanej vládnej štvrte. Odvtedy sa začala celoplošne intenzívne budovať kultúrna infraštruktúra.

Moderné Auditorium vyrástlo medzi domami v Grafeneggu, Mobilná tribúna v centre Haagu, Kino v Kremse je vedľa vysokého komína. V tomto meste je aj Kunsthalle, Múzeum karikatúry, Kultúrne centrum v chrámovom priestore a iné pozoruhodné domy kultúry. Prestavbou historického objektu vzniklo v Altenburgu Kláštorné múzeum. Ďalšie kultúrne stavby pribudli v mestách Kunst, Laxenburg, Mistelbach, Horn, Sommerein a iných. Niektoré aj pri jazerách či lesoch alebo na voľných poliach.

Kveta Podhorská

Vernisáž sa uskutoční 25. júla o 18:00 v Hale umenia Košice.

Otváracie hodiny

utorok – nedeľa: 11:00 – 18:00

Otvorenie Kunsthalle/Haly umenia sa konalo za účasti zástupcov mesta a umeleckého riaditeľa Košice 2013 Vladimíra Beskida, ktorí pred budovou odhalili sochu Gyulu Kosice. Slávnostnú atmosféru odštartoval moderný tanec korešpondujúci s druhom umenia, aké má byť v hale prezentované. Dav ľudí a médiá zaplnili vonkajší priestor ešte pred slávnostným prestrihnutím pásky.

Na otvorenie prvej Kunsthalle na Slovensku sa prišli pozrieť stovky ľudí. Okrem miestnych Košičanov, ktorí boli zvedaví na premenu starej plavárne, sme v Hale umenia stretli významných umelcov z blízkych i zahraničných miest. Medzi nimi nechýbal ani majiteľ prestížnej galérie v Prahe Jiří Švestka.

Architektonická premena jedného z najdôležitejších projektov EHMK privítala  návštevníkov  na viac  ako 1500 m² výstavnej plochy. Umeleckú prechádzku vo vynovených priestoroch si vychutnávali najmä milovníci súčasného umenia, ktoré tam reprezentoval jeden z najvýznamnejších umelcov súčasností, 64-ročný Tony Cragg. „Craggove sochy sme inštalovali prvýkrát v bazéne, teda v priestore, ktorý je svojou dispozíciou jedinečný,“ povedal asistent umelca John McCormack. Sochy gigantických rozmerov, umiestnené vo veľkom priestore a vo vypustenom bazéne, vyvolali u prítomných veľký záujem.

Konverzácie na umeleckej úrovni podnietili aj Gyula Kosice (vlastným menom Fernando Fallik), argentínsky multimediálny umelec, ktorý sa v roku 1924 narodil v Košiciach. Významný sochár, teoretik a vizionár novej inžinierskoplastickej estetiky sa svojím umeleckým menom prihlásil k rodnému mestu a teraz sa jeho mesto k nemu hlási reprezentatívnou výstavou.

Počas vernisáže návštevníci neobdivovali len diela popredných umelcov, ale aj premenu plavárne. Obrovský priestor a možnosť dívať sa na diela aj z vrchného poschodia vyvolávali u ľudí odlišné vnímanie umenia než z jeho blízkej podoby.

Historický pôvod stavby pripomenuli miestnym obyvateľom zachované mozaiky na horných stenách haly, ktoré po renovácii esteticky vypĺňajú priestor a zapôsobili najmä na cudzincov.

Po prvej vernisáži v prvej Kunsthalle/Hale umenia na Slovensku nasledovalo aj odhalenie ďalšej sochy projektu Umenie vo verejnom priestore. Viktor Frešo a jeho Kocka spojenia (Cube Conncetion) zostáva v Košiciach nastálo pred Auparkom.

Veľký deň Košíc ukončilo spustenie fontány v Mestskom parku, ktorý susedí s Kunsthalle. Mapping mal medzi divákmi opäť veľký úspech. Najväčší však zožala hviezda večera –  Hala umenia.

Veronika Cholewová

V lete 2012 strávila Julia Mensch v Košiciach tri mesiace. Počas rezidenčného pobytu pokračovala vo svojom rozbehnutom projekte z Nemecka. „Už niekoľko rokov pátra po svojej rodinnej histórii,“ vysvetlila manažérka projektu K.A.I.R. Adéla Foldynová. Z Košíc   preto niekoľkokrát vycestovala do ukrajinskej dedinky Salashi, rodiska svojho dedka, aby odhalila nielen vlastný príbeh, ale aj príbeh ľudí žijúcich na schengenskej hranici. Z fotografií prostých ľudí, chalúpok a dedinky vytvorila nevšednú výstavu, ktorá ožíva v Galérii Pyecka v Košiciach.

Umelkyňa sa vžila do roly detektíva

Julia vytvára takmer detektívny príbeh, keď skúma, odkiaľ pochádzajú jej predkovia. Na ceste do minulosti stretla vraj veľa zaujímavých ľudí. „Mnoho z nich mi porozprávalo o histórii obce, o živote na hraniciach. Bolí milí a nápomocní,“ hovorí o obyvateľoch Salashi. Oko umelkyne ich zachytáva do fotografií a slovom do knihy. ,,Salashi je súčasťou La vida en rojo (Život v červenom), prebiehajúceho umeleckého výskumu histórie komunizmu, ktorý sa zaoberá osobným a politickým životom mojich starých rodičov Rafaela a Isabely.”

Už keď prišla prvýkrát do Európy, mapovala cestu svojho starého otca Rafaela po Strednej Európe a Východnej Európe. Jej dedko sa narodil v malej dedinke Salashi, na ukrajinsko-poľských hraniciach. V roku 1935, keď mal 11 rokov, emigroval s tromi bratmi do Argentíny. Keďže sám už pre vek nemôže cestovať, ujala sa tejto úlohy Julia. Túžba po poznaní vlastných koreňov ju doviedla na nepoznané miesta.

Na ceste do neznámej krajiny ju sprevádzala 30 rokov stará fotografia a rukou nakreslená mapa na malom kúsku papiera. Rodný domček sa jej podarilo nájsť. Dokonca v zachovalom stave. Už 40 rokov je v ňom knižnica. „Bolo to veľmi náročné, cudzia krajina, cudzia dedinka, mala som pri sebe len perom nakreslenú cestičku.“ Pre Juliu bol dôležitý moment prekračovania hranice. Považuje to za zaujímavý zážitok. „Niekoľko hodín čakania na hranici, nepríjemné situácie, kontroly,“ dodala umelkyňa. Starému otcovi ale mohla doma na fotografiách ukázať, ako sa jeho rodisko za tak dlhú dobu zmenilo.

,,Východiskovým bodom tejto práce bol príbeh mojej rodiny, ale hlavnou témou je história a súčasnosť Salashi a jeho obyvateľov, ktorí sú obklopení lesom a hranicou, ktorú nemôžu prekročiť. Rovnako je mojím cieľom dať súčasnosť tejto malej dedinky umiestnenej mimo Schenghenu do kontextu s projektom Košice 2013 Európskeho hlavného mesta kultúry a uvažovať o vzťahu Ukrajiny s okolitými krajinami, ktoré sú dnes súčasťou Európskej únie,” povedala multimediálna umelkyňa.

Pre Juliu boli v projekte dôležité fotodokumentácia, napísanie knihy, a predovšetkým stretnutia s ľuďmi v dedinke Salashi, ktorým onedlho odnesie knihy a usporiada tam aj malú výstavu. Ku každej knihe, napísanej v rodnom  jazyku autorky v španielčine bude k dispozícii menšia publikácia s prekladom po anglicky, slovensky a ukrajinsky. Krst sa uskutoční na vernisáži. „Mať v priestoroch galérie túto výstavu je pre nás niečo nové a iné. Za zaujímavé považujeme premietanie diapozitívov na projektore,“ vyjadrila sa k výstave Petra Housková z Galérie Pyecka.

text a foto: Veronika Cholewová

Výstava: 14. 4. – 1. 5.

Otváracie hodiny: štvrtok, piatok a sobota od 17:00 do 20:00

V Košiciach sa v dňoch 23. – 30. marca uskutoční filmový festival Jakubiskove dni. V rámci neho sa Juraj Jakubisko predstaví aj ako výtvarník s 30-mi dielami. Predajná výstava obsahuje cyklus serigrafií, autorské filmové plagáty a olejomaľby. Sú medzi nimi aj obrazy za 700 000 Kč.

,,Pre košickú kultúrnu verejnosť je to ojedinelá príležitosť vidieť Jakubiska vo výtvarnej polohe, v ktorej ukazuje celý potenciál kreativity krehkého a poetického sveta,“ uviedol umelecký riaditeľ Košice 2013, Vladimír Beskid, ktorý je kurátorom výstavy. Ako dodal, umelca chcú predstaviť ako komplexnú osobnosť, nielen ako známeho filmového režiséra, ale aj človeka, ktorý je zdatný vo výtvarnej i literárnej oblasti.

Historickým veľkofilmom Bathory, najdrahším filmovým projektom v strednej Európe, sa začne filmová časť festivalu 24. marca o 18:00 v kine Ster Century Cinemas. ,,Jakubisko je jednou zo štyroch kľúčových osobností EHMK, preto sme mu venovali celý festival, ktorý sa uskutoční nielen v Košiciach, ale i v iných mestách regiónu,“ doplnil V. Beskid.

Pre milovníkov kinematografie je v pondelok pripravená prednáška s Jurajom Jakubiskom na tému Budúcnosť filmárskeho umenia. Počas celého týždňa sa budú premietať jeho známe filmy, ktoré získali desiatky ocenení.

Umelecké diela môžu návštevníci obdivovať do 12. apríla. Festival bude pokračovať od 1. 4. do 7. 4. v Prešove, Bardejove, Levoči, Spišskej Novej Vsi a Humennom.

(vch)

Vitaliy Kokhan (25) krátko pred vernisážou dotváral ešte inštalácie. Manažérka projektu K.A.I.R Adela Foldynová vysvetlila, že rezidencie sú nekončiaci sa tvorivý proces. Pre veľa ľudí, ktorí sem prídu, je vraj ťažké sa hneď sústrediť na jedinú vec a pracovať na nej počas dvoch mesiacov. Umelec stále pridával a pridával nové diela a bolo ťažké zastaviť jeho prúd inšpirácií. Vzhľadom na taký krátky čas vznikla pomerne rozsiahla výstava.

Vaňa s vodou

Vitaliy pracuje prevažne s prírodnými materiálmi. Papier, piesok, drevo, voda, látka sú aj v dielach výstavy Indeed For a While (Naozaj na chvíľu). “Pracoval som na nich počas dní i celých nocí, inšpiroval ma čas, ktorý som strávil v Košiciach,“ povedal autor. Hovorí, že v jeho objektoch sú zobrazené rôzne rozmery času, mikro a makro premeny. “Možno nie je každému zrejmé čo to je, ale je potrebné sa nad tým zamyslieť,“ ukázal na vaňu s vodou a kryštálmi soli.

Výstava zaujala

Návštevníkov vernisáže zaujali tiež nové technológie súčasného umenia, premietanie, či panoramatické fotografie. “Najviac ma oslovilo video s oknom Dómu sv. Alžbety. Vizuálne sa mi to páčilo,  aj keď je to metafyzické video a nič sa v ňom nedeje,“ vyjadrila sa k výstave maliarka a fotografka Lucia Dovičáková. Študentky architektúry odporúčajú navštíviť výstavu projektu K.A.I.R.: “Ľudia by sa mali konfrontovať aj s iným umením ako košickým.“ Na ukrajinské diela sa prišla pozrieť tiež Strana železných – umelci Peter Králik (agroart) s Jánom Vasilkom.

Do Košíc by sa rád vrátil

Vitaliy bol v Košiciach prvýkrát a rád by sa sem znovu vrátil. Zoznámil sa s mnohými ľuďmi. ,,Neovládam jazyky, čo je zlé, ale zvláštne je, že aj keď rozprávam po ukrajinsky, niektorí mi rozumejú.“ Onedlho sa vráti späť do rodnej Ukrajiny. Jeho výstava bude otvorená v pracovných dňoch od 16:00 do 20:00 do 28. marca na Strojárenskej 3 (bývalé SOU strojárske).

text a foto: Veronika Cholewová