“Je to ojedinelý retrospektívny zostrih  tvorby autora za takmer štyridsať rokov v maďarskom a slovenskom prostredí. Prináša jeho kondenzovanú post produkciu v nejasných flash správach a animáciách, kde sa plynule plaví od jedného média k druhému,  ale preferuje najmä intermediálne krížence a hybridné vizuálne sendviče (maľba, objekt, obrazobjekt, postfotografia, anti-gesto, digitálny morfing). Totálne pritom „zaplavuje“ všetky priestory košickej haly (hlavná sála, bočné krídla, napustený malý bazén, miesto pod schodmi, skladové zázemie galérie),”  priblížil zámer umelca kurátor výstavy Vladimír Beskid.

Peter Rónai dlhodobo ako kultARTista posilňuje descartovské „cogito ergo kunst“ a Vattimove slabé myslenie. Narúša  Malevičove mono-chrómy, duchampovské stereo-typy aj  warholovský monospánok. V poetickom jazyku DADA sa celé básnenie vyznačuje dvoma znakmi: jazykom a rozmerom. Rónai rozvíja oboje.  Programovo buduje vlastnú IDEA-lógiu, kde je nosná tvorivá jazyková hra, spochybňovanie a  inverzia vzťahov, irónia aj gesto negácie (škrtanec – X, anti-art, de-inštalácia).  Sleduje konceptuálne „umenie v hlave“ – instantnú ideu, čo treba prihriať v hlave. Malá dada-konzerva, čo vytvára rozsiahlu data-banku.  Pritom on je obrazo-borec, obrazobijca aj budovateľ obrazobjektov. Neustále vystupuje z maľby von,  z obrazu k obraz-ovke (Antimalevič, 1975-95; X, 1985-87; T.R.A.N.Z.I.T., 1992; Objekt/Subjekt, 1989, Miešaný zbor, 2005, Antiobraz, 2011).  Toto dvojité kódovanie a fluxusová lekcia ho posúva k akciám, intervenciám,  rozkladným prostrediam a de-inštaláciám (Antiinštalácia, 1986; Message Saloon, 1992;  Nová realita 1994; Defenestrácia, 1996).

Druhou silnou líniou je osobitá EGO-lógia – zaujatosť vlastnou tvárou, egoportrétom a jeho početnými mutáciami.  Táto posadnutosť  prináša autoport-tréty,  potrebné zázemie, prístav aj mentálnu aplikáciu sebamystifikácie  (Moscow Dada, 1986;  Alter ego, 1993; Hava XXII, 1996; autoReverse, 1997; Camera obscurna, 1992-97; Eggheads, 2006). Vkročením priamo „in medias rež“  prekračuje hranice, konvencie a iné kon(ské)texty. Zhromažďuje a re-produkuje koláže, fotky, printy, rastre, video skulptúry a  video  záznamníky hlavúňov ( Head cleaner, 1993; ExperiMENT film, 1997; Mixed Memory, 2007), či digitálne animácie hlavonožcov (3D story, 1998; Bolero, 1999; Neocanalisation 2005).

Do posledného záberu nie je jasné, o čo tu vlastne ide. O prehrávanie starých premazaných „pamäťových stôp“, premietanie neostrých výtvarných snímok a koláží? Vizuálny MORfing, či  mentálne MORfium?  O pamätnú izbu utopistických  ideí a utopených nápadov? Pamätnú izbu geriatrickej avantgardy?

Výstava potrvá do 16. marca 2014 a je určená len pre plavcov, čo vedia plávať v zamorenom MORi informácií a  signálov, určená len pre plavcov, čo vedia surfovať na vlnách mikrovlnky.

O autorovi

Prof. PhDr. PETER RÓNAI, akad. mal.  – narodený 1953 v Budapešti. štúdia: VŠVU v Bratislave (prof. J. Želibský, 1970-74), Akadémia výtvarných umení Budapešť (prof. I. Koczis, 1974-76), kde absolvoval aj postgraduálne štúdium (1976-77). V rokoch 1990-93  spoluzakladateľ   a člen skupiny „Nová vážnosť“  (spolu s Júliusom Kollerom a Milanom Adamčiakom).  Dlhoročne pedagogicky pôsobil na mnohých umeleckých školách  a univerzitách (UKF v Nitre, Fakulta výtvarných umení VUT v Brne,  Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave), v súčasnosti je vedúcim Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity  v Košiciach.  Je zastúpený v mnohých  popredných zbierkach a galériách                                                    (SNG Bratislava, MNG Budapešť, Ludwig Museum Budapešť, NG Praha, Documenta archív Kassel, MoMA New York a pod.). Publikácie: Rusnáková, K.: Peter Rónai: Videoantológia, PGU Žilina 1997;  Rónai Peter: Mixed Memory, k výstave v GJK Trnava 2007; Peter Rónai/Rónai Péter – výber z archívu autora, FO ART Bratislava 2012.

Kurátor výstavy: Vladimír Beskid

 Otvorenie výstavy: 11. februára 2014 o 17.00 hod.

Trvanie výstavy: od 12. februára 2014 do 16. marca 2014