“Je to ojedinelý retrospektívny zostrih  tvorby autora za takmer štyridsať rokov v maďarskom a slovenskom prostredí. Prináša jeho kondenzovanú post produkciu v nejasných flash správach a animáciách, kde sa plynule plaví od jedného média k druhému,  ale preferuje najmä intermediálne krížence a hybridné vizuálne sendviče (maľba, objekt, obrazobjekt, postfotografia, anti-gesto, digitálny morfing). Totálne pritom „zaplavuje“ všetky priestory košickej haly (hlavná sála, bočné krídla, napustený malý bazén, miesto pod schodmi, skladové zázemie galérie),”  priblížil zámer umelca kurátor výstavy Vladimír Beskid.

Peter Rónai dlhodobo ako kultARTista posilňuje descartovské „cogito ergo kunst“ a Vattimove slabé myslenie. Narúša  Malevičove mono-chrómy, duchampovské stereo-typy aj  warholovský monospánok. V poetickom jazyku DADA sa celé básnenie vyznačuje dvoma znakmi: jazykom a rozmerom. Rónai rozvíja oboje.  Programovo buduje vlastnú IDEA-lógiu, kde je nosná tvorivá jazyková hra, spochybňovanie a  inverzia vzťahov, irónia aj gesto negácie (škrtanec – X, anti-art, de-inštalácia).  Sleduje konceptuálne „umenie v hlave“ – instantnú ideu, čo treba prihriať v hlave. Malá dada-konzerva, čo vytvára rozsiahlu data-banku.  Pritom on je obrazo-borec, obrazobijca aj budovateľ obrazobjektov. Neustále vystupuje z maľby von,  z obrazu k obraz-ovke (Antimalevič, 1975-95; X, 1985-87; T.R.A.N.Z.I.T., 1992; Objekt/Subjekt, 1989, Miešaný zbor, 2005, Antiobraz, 2011).  Toto dvojité kódovanie a fluxusová lekcia ho posúva k akciám, intervenciám,  rozkladným prostrediam a de-inštaláciám (Antiinštalácia, 1986; Message Saloon, 1992;  Nová realita 1994; Defenestrácia, 1996).

Druhou silnou líniou je osobitá EGO-lógia – zaujatosť vlastnou tvárou, egoportrétom a jeho početnými mutáciami.  Táto posadnutosť  prináša autoport-tréty,  potrebné zázemie, prístav aj mentálnu aplikáciu sebamystifikácie  (Moscow Dada, 1986;  Alter ego, 1993; Hava XXII, 1996; autoReverse, 1997; Camera obscurna, 1992-97; Eggheads, 2006). Vkročením priamo „in medias rež“  prekračuje hranice, konvencie a iné kon(ské)texty. Zhromažďuje a re-produkuje koláže, fotky, printy, rastre, video skulptúry a  video  záznamníky hlavúňov ( Head cleaner, 1993; ExperiMENT film, 1997; Mixed Memory, 2007), či digitálne animácie hlavonožcov (3D story, 1998; Bolero, 1999; Neocanalisation 2005).

Do posledného záberu nie je jasné, o čo tu vlastne ide. O prehrávanie starých premazaných „pamäťových stôp“, premietanie neostrých výtvarných snímok a koláží? Vizuálny MORfing, či  mentálne MORfium?  O pamätnú izbu utopistických  ideí a utopených nápadov? Pamätnú izbu geriatrickej avantgardy?

Výstava potrvá do 16. marca 2014 a je určená len pre plavcov, čo vedia plávať v zamorenom MORi informácií a  signálov, určená len pre plavcov, čo vedia surfovať na vlnách mikrovlnky.

O autorovi

Prof. PhDr. PETER RÓNAI, akad. mal.  – narodený 1953 v Budapešti. štúdia: VŠVU v Bratislave (prof. J. Želibský, 1970-74), Akadémia výtvarných umení Budapešť (prof. I. Koczis, 1974-76), kde absolvoval aj postgraduálne štúdium (1976-77). V rokoch 1990-93  spoluzakladateľ   a člen skupiny „Nová vážnosť“  (spolu s Júliusom Kollerom a Milanom Adamčiakom).  Dlhoročne pedagogicky pôsobil na mnohých umeleckých školách  a univerzitách (UKF v Nitre, Fakulta výtvarných umení VUT v Brne,  Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave), v súčasnosti je vedúcim Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity  v Košiciach.  Je zastúpený v mnohých  popredných zbierkach a galériách                                                    (SNG Bratislava, MNG Budapešť, Ludwig Museum Budapešť, NG Praha, Documenta archív Kassel, MoMA New York a pod.). Publikácie: Rusnáková, K.: Peter Rónai: Videoantológia, PGU Žilina 1997;  Rónai Peter: Mixed Memory, k výstave v GJK Trnava 2007; Peter Rónai/Rónai Péter – výber z archívu autora, FO ART Bratislava 2012.

Kurátor výstavy: Vladimír Beskid

 Otvorenie výstavy: 11. februára 2014 o 17.00 hod.

Trvanie výstavy: od 12. februára 2014 do 16. marca 2014

Ján Kováč, riaditeľ K13 – Košické kultúrne centrá

Projekt Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013 skončením roka neodišiel do zabudnutia, ale naopak, pokračuje. Titul metropole východu zostane navždy. Nastal čas budovať na základoch, ktoré sa položili počas uplynulého roka. Vybudovaná kultúrna infraštruktúra nezostane zívať prázdnotou, rozbehnuté projekty budú žiť a nezostanú len spomienkou, ale verejnosť sa môže tešiť na svoje obľúbené podujatia. Košice budú naďalej dýchať kultúrou, ktorá si v tomto meste našla svoje pevné miesto. Košické kultúrne centrá po novom zastrešuje novovzniknutá mestská organizácia K13, ktorej riaditeľa Jána Kováča sme sa opýtali na jej smerovanie.

Vznikla nová organizácia, ktorá bude budovať na tom, čo projekt EHMK priniesol.  Fungovať budú dve spoločnosti – dočasne pôvodná a nová. S akými kompetenciami?

Vznik tejto spoločnosti si vynútila potreba pokračovať v projekte, a to v dvoch líniach – programovej a legislatívnej. Pre legislatívny rámec bola vytvorená príspevková organizácia tak, aby bol dosah orgánov štátnej a verejnej správy na financie a aby bola zabezpečená nielen kontinuita týchto procesov, ale aj dohľad. Čo sa týka programového rámca, ukončením roku 2013, kedy boli Košice Európskym hlavným mestom kultúry, pokračujú projekty ďalej. Možno v zmenšenej forme, niektoré naopak, v náraste. Túto programovú kontinuitu bude zabezpečovať spoločnosť K13. Čo sa týka naštartovaných projektov a grantov,  legislatívne ich bude ošetrovať  naďalej n. o.  Košice 2013, ktorá zostáva na platforme neziskovky, pretože má históriu, ktorú K13 zatiaľ nemá, a preto sa nemôže uchádzať o niektoré granty .

S akými víziami preberáte štafetu?

Mojou víziou je ponúknuť  kultúrnu infraštruktúru, ktorá je vybudovaná v rámci všetkých objektov (Kasárne/Kulturpark, Kunsthalle/Hala umenia, Amfiteáter,  SPOTs) pre kultúrnych operátorov, tour operátorov, spoločnosti, jedincov, neziskové organizácie a biznis sektor tak, aby K13 vytvárala  komplexné technické a programové zázemie, ale nie finančné ako doteraz.  Samozrejme je nevyhnutné dávať do pozornosti spôsob a účel využitia týchto zariadení. Nie je tu možné robiť komerčné aktivity, ktoré nezodpovedajú zámeru  stanovenom pri vybudovaní  týchto kultúrnych objektov. Mojím cieľom je, aby sa zabezpečila  nielen 5-ročná udržateľnosť, ktorá nám vyplýva z projektu, ale chceme to preklenúť do trvalej, aby tieto kultúrne centra slúžili svojmu účelu trvalo. Už dnes sú niektoré z nich tak naštartované, že plynule priberajú nových ľudí a aktivity. Košičania si zvykli na to,  sú s objektmi zžití, používajú ich a pochopili, že to bolo vytvorené pre nich. Chceme, aby sa všetky vybudované objekty stali a zostali súčasťou života Košičanov. Máme samozrejme biele miesta, ktoré chceme odstrániť.  V rámci  projektu INTERFACE boli veci, ktoré sa nestihli z rôznych príčin dokončiť. Dnes  to chceme napraviť. Sú grantové schémy alebo sa budú vytvárať, aby sme mohli  projekt, ktorý naštartoval kultúrnu revolúciu v Košiciach, dotiahnuť do konca.

Košičania si už zvykli na určitý kultúrny štandard a očakávajú, že to bude pokračovať.  Čo nové, by ste chceli vytvoriť a do mesta priniesť.  Čo podľa vášho názoru úspešnému pokračovaniu projektu chýba?

Je ťažké odpovedať na túto otázku, čo mohlo byť iné z môjho uhla pohľadu ako človeka, ktorý sa nepodieľal na aktivitách EHMK a ich príprave priamo. Bol som len požívateľom toho, čo pripravil tím EHMK, obyčajným občanom a ktorý sa zúčastňoval akcií. Chýba mi žánrová pestrosť niektorých vecí, pretože niektoré objekty sú zamerané na pomerne úzku skupinu ľudí, resp. majú veľmi úzku špecifikáciu cieľovej skupiny. Chcel by som, aby sme vytvorili širšiu žánrovú pestrosť , aby si každý z Košičanov dokázal nájsť v každom z týchto zariadení to svoje. Nebudeme preferovať jeden typ podujatí, ale aby sme sa dostali žánrovo ku každému občanovi Košíc či regiónu.

To znamená, že K13 sa chystá robiť veľké množstvo podujatí pre každého?

Možno nie veľké množstvo podujatí, ale programovú štruktúru budeme cielene zameriavať na širšie spektrum. Keď urobíme výstavu úplne jednoznačne zameranú na úzku skupinu, ostane nám veľa ľudí hladných po umení a neuspokojených. Keď nájdeme niečo, čo je možno komerčnejšie zaujímavé, ale pritiahli by sme viac ľudí, dáme tomu priestor,  aby sme ponúkli možnosť  viacerým ľuďom. Budeme sa orientovať na to, aby sme do haly dostali čím viac návštevníkov.  Cieľom je ľudí naučiť, že umenie tu existuje a aby si cestu k nemu našli. Je to cesta ako populárnymi výstavami a akciami pritiahnuť návštevníkov a keď ich naučíme do stánkov kultúry chodiť, potom môžeme ponúknuť aj užšiu špecifikáciu či už výstav alebo podujatí.

Teda sa chcete sústrediť na promovanie infraštruktúry ako takej?

V podstate áno. Táto kvalitná infraštruktúra bola vytvorená, ale ľudia ju chápali iba ako súčasť programu EHMK. Chceme im dať do povedomia, že to nie je len súčasť programu, ale súčasť ich bežného života. Máme tu budovy na to, aby ich považovali za svoje, aby uvažovali nad tým, že svoje aktivity v rámci voľného času prenesú do týchto priestorov a budú prichádzať napr. do Kasární/Kulturparku pravidelne ako do kina alebo do divadla.

Boli tu veľmi úspešné projekty s pozitívnym ohlasom. Budú pokračovať?

Všetky etablované podujatia pokračujú prirodzene ďalej. Organizovať ich bude spoločnosť K13. Niektoré sa nestretli s úspechom, preto ich potrebujeme prehodnotiť a čo bolo dobré, nebudeme predsa rušiť alebo meniť. To je základ, na ktorom budeme stavať. Čo nevyšlo,  musíme zistiť prečo. Ak vieme podujatie alebo projekt zlepšiť alebo naštartovať lepšie, tak sa o to určite pokúsime. Uvedomujeme si, že máme pevne stanovený rozpočet, ktorý nebude nikto navyšovať a granty sú zväčša uzavreté. Dnes už uvažujeme, čo bude v roku 2015 a začíname sa uchádzať o financie, ktoré prídu v budúcom roku. V tomto segmente je tento spôsob plánovania nevyhnutný. Keď vieme, aký máme balík peňazí, koľko ľudí dokážeme zaplatiť a musíme si povedať, koľko akcií z toho dokážeme vyprodukovať. Jednoznačne úspešné akcie budú a urobíme aj nové na skúšku. Sadne si programový a produkčný tím a vyskladá program. Keď si ani jedna nová akcia nenájde požadovaný okruh svojich priaznivcov, tak po prehodnotení môžeme budovať nové aktivity cielenejšie na občanov – vieme o aké podujatia nie je záujem. Keď sa podarí úspešne naplniť divákmi všetky,  budeme spokojní. Môžeme „variť“ len z toho, čo máme. Určite o Bielu noc ľudia neprídu a rovnako chystáme festival Use The City. Promovanie nových podujatí zatiaľ pripravujeme.

Projekt EHMK má za cieľ vytvoriť z Košíc kreatívne centrum. Celé kasárne sú takto koncipované. Európa vstupuje do programového obdobia 2014-2020 Kreatívna Európa, kde sú dva silné programy kultúra a média. Chcete v tomto trende pokračovať?

Prirodzene v tom chceme pokračovať.  Kasárne boli na to koncipované. Budovy sú konštruované na to, aby sa tu kreatívna ekonomika , ktorá je prioritná a má tu vytvorené prostredie, mohla sa úspešne rozvíjať.  Nie náhodou  sa v Košiciach uskutočnila konferencia  PLACE  a myslím si, že je tu vybudovaný dostatočný základ. Nezisková organizácia v rokovaniach deklarovala záujem ísť do toho spolu. K13 ako správca a podporovateľ, n. o.  s obsahovou náplňou  a ako koordinátor procesov.  Mojou víziou je spojiť sa pre dobrú vec. V Kasárňach/Kulturparku vidím veľký potenciál. Dnes tu vykonávame mnohé činnosti, ktoré sú možno okrajové a pre ktoré vieme nájsť aj iné domovské a výstavné priestory.  Bolo by užitočné a pekné, keby sme pre kreatívnu ekonomiku sústredili mozgový a umelecký trast do jedného centra v Košiciach.  Pokúsime sa o to.

 „Náš spoluobčan, Košičan Edmund Makovník, položil svoj život za nás všetkých. Slovensko sa aktívne podieľa na zahraničných misiách v boji proti terorizmu a túto úlohu plnil aj on. Vykonal tak veľa nielen pre naše mesto a krajinu, ale pre celý svet, ktorý chce žiť v mieri a bez násilia. Udelenie Ceny mesta Košice bude aspoň sčasti vyjadrením našej vďačnosti a úcty,“ povedal o návrhu ocenenia primátor mesta Košice Richard Raši.

Cena mesta Košice sa udeľuje raz ročne najviac pätnástim jednotlivcom a trom kolektívom, okrem iného aj za mimoriadne zásluhy vo verejnoprospešnej činnosti. Ocenenie predstavuje plaketa, zobrazujúca erb mesta Košice a nápis Cena mesta Košice. Jeho súčasťou je aj finančná odmena 700 eur. V prípade, že sa  udeľuje in memoriam,  ocenenie a listinu preberá pozostalý manžel/ka, prípadne vekovo najstarší príbuzný v najbližšom stupni príbuzenstva.

Deficit štátneho rozpočtu dosiahol ku koncu minulého roka 2,02 mld. eur. Pôvodne rozpočtovaný schodok bol na úrovni 3,08 mld. eur.

 Ešte pozitívnejšie možno hodnotiť dosiahnutý schodok pri porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Pri medziročnom porovnaní je to zlepšenie o viac ako 1,78 mld. eur, teda približne o polovicu schodku z roku 2012.

 Príjmy štátneho rozpočtu pri medziročnom porovnaní boli vyššie o 966 mil. eur. Na pozitívnom výsledku sa podpísal zlepšený výber daní, ktorý sa oproti roku 2012 zvýšil o viac ako 670 mil. eur. Môžeme teda konštatovať, že boj proti daňovým únikom a práca finančnej správy prinášajú viditeľné výsledky. Iba na DPH sa v minulom roku vyzbieralo o 428 mil. eur viac ako rok predtým. K zvýšeniu došlo aj v oblasti nedaňových príjmov, a to o 233 mil. eur.

 Na znížení deficitu sa podpísali aj úspory na strane výdavkov štátu. „Jednotlivé ministerstvá, resp. kapitoly štátneho rozpočtu minuli o 192 mil. eur menej, ako mali rozpočtované. Aj vďaka dôvere trhov v politiku súčasnej vlády sa podarilo emitovať dlhopisy za historicky najvýhodnejších podmienok, čo vyústilo do nižších nákladov na obsluhu štátneho dlhu o 161 mil. eur,” povedal minister financií Peter Kažimír. Výdavky štátneho rozpočtu boli pri medziročnom porovnaní nižšie o 821 mil. eur.

 Aktívne riadenie dlhu a likvidity spolu s nižším hotovostným deficitom prispeli k zníženiu dlhu v porovnaní s prvým polrokom roka 2013. Podľa odhadu MF SR bude hrubý verejný dlh nižší ako 55 % HDP. A to pri udržaní hotovostnej rezervy na približne rovnakej úrovni ako tomu bolo na konci roka 2012 a pri päťkrát vyššej rezerve ako v roku 2011.

 Pokiaľ pri hotovostnom schodku štátneho rozpočtu môžeme hovoriť o definitívnych číslach, v prípade deficitu verejných financií a dlhu musíme počkať na výsledok hospodárenia samospráv a na oficiálne výkazy za jednotlivé subjekty verejnej správy.

 Na základe aktuálneho odhadu Ministerstva financií SR bude deficit verejných financií Slovenskej republiky v roku 2013 v metodike ESA 95 pod úrovňou 3 % HDP. Definitívne dáta výšky deficitu budú zverejnené podľa štandardného postupu až po oficiálnej notifikácii výsledkov za rok 2013 zo strany Eurostatu.

Najväčší zbor na svete z Lotyšska mal premiéru počas Záverečného ceremoniálu EHMK – Košice 2013. Zúčastnil sa jej aj veľvyslanec Lotyšskej republiky Jeho excelencia Edgars Skuja. Prvá radkyňa veľvyslanca Daiga Krieva, aj prorektor Lotyšskej akadémie umenia prof. Kristop Zarins hovorili o Lotyšoch ako o mierumilovnom národe, ktorý má rád spev a tanec. „Oslavy Národného sviatku lotyšských piesní a tancov sa zúčastňuje 40 000 ľudí, ktorí spievajú. Preto je aj táto maľba taká dlhá,“ popisuje K. Zarins výstavu, ktorá má 22 metrov a pozostáva z dvanástich obrazov, ktoré maľovali študenti akadémie umenia.

Výstavu si môžete prezrieť každý utorok a štvrtok do konca januára medzi 16:00 a 18:00 hod. vo Výmenníku Brigádnická.

[See image gallery at www.kosice2013.sk]

Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013 zostane naďalej kultúrne a záverečným ceremoniálom sa  nič nekončí, ale začína sa nová éra – budovať na postavených základoch v zrekonštruovaných a novovytvorených investičných projektoch. Titul zostáva, aj keď v budúcom roku sa ním budú hrdiť ďalšie dve mestá – švédska Umea a lotyšská Riga.

Uplynulý rok bol vykročením na ceste za naplnením posolstva, že kultúra a umenie sú a budú neoddeliteľnou súčasťou multikultúrneho mesta. Je čas hodnotiť, čo sa v rámci projektu EHMK podarilo urobiť pre budúcnosť Košíc.

„Spoluprácu a podiel Košického samosprávneho kraja na projekte EHMK považujeme za najrozsiahlejšiu investíciu a najväčší projekt v dejinách regionálnej samosprávy. Výrazne akceleroval činnosť celého úseku kultúry, cestovného ruchu, ale aj regionálneho rozvoja. V investičnej časti išlo o sedem projektov s celkovým rozpočtom 12 392 371 eur, z toho zdroje z EÚ a štátneho rozpočtu tvorili 9 431 748 eur a vlastné zdroje KSK 2 960 623 eur. Do programovej časti vložil KSK z rozpočtu v rokoch 2010 – 2013 spolu 2 437 000 eur. Zamerali sme sa na program rozvoja kultúrneho turizmu Terra Incognita – Krajina nespoznaná, kde bolo cieľom zvýšiť kvalitu služieb v cestovnom ruchu vytvorením rozšírenej ponuky produktov a služieb najmä na Gotickej, Vínnej a Železnej ceste. Úspech malo 13 top podujatí na rôznych miestach kraja. Budeme v nich pokračovať, kalendár na rok 2014 je už pripravený,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa.

Nenávratný finančný príspevok na sedem projektov Ostrovov kultúry bol spolu 9 644 531 eur. Vďaka investičným projektom vzniklo atraktívne prostredie v historickej účelovej budove Východoslovenského múzea, vo Východoslovenskej galérii, v Bábkovom divadle, na nádvorí Barkóczyho paláca, vo Verejnej knižnici Jána Bocatia na Hviezdoslavovej ulici, v Divadle Thália a v areáli Katovej bašty v Uličke remesiel.

 „Rok 2013 sa určite zapíše do bohatej histórie nášho mesta veľkými písmenami a je to najmä zásluha všetkých Košičanov. Dokázali sami sebe, aj celému svetu, že Košice sú úžasné mesto a dokážu zvládnuť aj takýto veľký kultúrny projekt, aký na Slovensku nemá obdobu. Projekt Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 uzatvárame naozaj len symbolicky. V skutočnosti budeme v roku 2014 pokračovať v tom, čo sme začali v tomto roku. Chceme rozvíjať cenné medzinárodné partnerstvá, zabezpečíme udržateľnosť kvalitných kultúrnych podujatí a novej kultúrnej infraštruktúry,“ povedal primátor Košíc Richard Raši.

Zdôraznil, že máme nový komplex Kasárne/Kulturpark, prvú halu umenia na Slovensku Kunsthalle, na sídliskách z bývalých výmenníkov nové komunitné centrá v rámci projektu SPOTs, ktorý má veľký ohlas v celej Európe, aj v jej centrále v Bruseli.

„Máme krásne parky, zrekonštruované kamenné kultúrne inštitúcie, je toho skutočne veľa, čo sa nám podarilo v roku 2013. Verím, že budeme spolu ďalej meniť naše mesto k lepšiemu a zhodnotíme tak veľký medzinárodný úspech projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Rok 2013 je ako silný impulz, rok 2014 bude veľkou príležitosťou,“ skonštatoval primátor.

„Košice zaznamenali obrovský boom, čo sa týka premeny kultúrnej infraštruktúry. Vznikli zariadenia úplne nového typu ako Kunsthalle/Hala umenia, Kasárne/Kulturpark a SPOTs, ale uskutočnili sa aj rekonštrukcie existujúcich tradičných kultúrnych inštitúcií v meste,“ hodnotí význam a dosah titulu riaditeľ neziskovej organizácie Košice 2013 Ján Sudzina. Mesto prešlo podľa neho hlbokými transformačnými procesmi, čo možno dokážeme oceniť neskôr, hlavne ich dosah nielen na kultúru, ale aj na ekonomiku mesta  a regiónu.

Umelecký riaditeľ n. o. Košice 2013 Vladimír Beskid vidí veľký úspech projektu EHMK v tom, že boli dokončené všetky investičné projekty a vytvorila sa nová platforma pre komunikáciu v širšom európskom priestore a pre zapojenie aj domácich komunitných projektov v rámci SPOTs. „Projekt priniesol nové, inovatívne formy a festivaly. Najväčším úspechom bude, keď budú v budúcnosti pokračovať také formáty ako Sound City Days,  Biela noc, USE THE CITY, New Dance Days, Trienále súčasného umenia a ďalšie naštartované projekty.“

„Stimulovali sa určité energetické body na kultúrnej mape Európy a je dôležité v tom pokračovať,“ dodal umelecký šéf projektu EHMK Košice 2013. „Zárukou pokračovania rozbehnutých  modelov je príspevková organizácia K-13 – Košické kultúrne centrá (Kunsthalle/Hala umenia, Kasárne/Kulturpark, SPOTs, Amfiteáter), ktorá bude projekt EHMK ďalej zastrešovať a rozvíjať.“

Projekt EHMK Košice 2013 v číslach (2008 – 2013)

–          100 festivalov

–          470 výstav a podujatí vizuálneho umenia

–          250 multižánrových podujatí

–          270 konferencií, prednášok, seminárov

–          270 divadelných a tanečných predstavení

–          360 filmov

–          280 literárnych podujatí

–          770 workshopov

–          20 investičných projektov

–          600 podporených projektov

–          50 podporených kníh, publikácií a časopisov

Text: Kveta Podhorská

Foto: Veronika Cholewová

 Nové VZN č. 103 znižuje poplatky zákonných zástupcov detí a žiakov vo veku od 3 do 18 rokov, ak dieťa navštevuje ďalší krúžok, zo súčasných 20 eur na 11 eur mesačne. V prípade, že žiak vo veku od 15 do 18 rokov odovzdá vzdelávací poukaz na krúžok v centre voľného času, jeho mesačný príspevok sa zníži z 11 eur na 9 eur.

V ústrety vychádzame aj najmladším deťom, navštevujúcim krúžky v centrách voľného času. Poplatky za krúžky pre deti vo veku do 5 rokov sa znižujú z 11 eur na 4 eurá.

 “Znížením poplatkov chceme podporiť kreatívne aktivity detí a mládeže tak, aby boli finančne dostupné čo najširšej verejnosti a aby voľno-časové aktivity mohlo využívať čo najviac záujemcov,“ povedala viceprimátorka mesta Renáta Lenártová.

Všeobecne záväzné nariadenie č. 103 bude účinné od 1. januára 2014.

Kto zo skôr narodených Košičanov by si nepamätal na letá strávené na starom mestskom kúpalisku? Už pri vyslovení slova „čéháčko“ sa vynoria spomienky na krásne chvíle, stretnutia, priateľstvá a lásky. Práve tam sa ľudia stretávali v sparných dňoch a písali históriu mesta. Dnes tento priestor chátra, ale dočká sa prinavrátenia zašlej slávy, pretože sa chystá jeho obnova. Kým sa dočkáme dňa, kedy sa zase otvoria jeho brány, vráťme sa do minulosti a zalistujme v pamäti, čo všetko sa na tomto čarovnom mieste odohralo za dlhých 66 letných sezón, kým nám „kupko“ nezatvorili.

Návrat do zlatých čias a oživenie príbehov nám už poskytol filmový štylizovaný dokument režiséra Petra Kerekesa z roku 2003, ktorý získal viacero ocenení. Dnes sme si mohli vychutnať nový projekt v podobe opery „66 sezón“, ktorej premiéra sa odohrala dnes večer. Kde inde, ako na starej krytej plavárni? – v zrekonštruovanej Kunsthalle/Hale umenia. Podujatie bolo vyvrcholením Záverečného ceremoniálu EHMK 2013, ale na predstavenie sa môžu diváci tešiť aj zajtra.

Spomínate si? Veď sa nedá zabudnúť. A ak predsa len áno, oprášte si vyblednuté zážitky. O to sa pokúsili v desiatich obrazoch, zachytávajúcich dejiny mesta v rokoch 1936  – 2002 a na ich pozadí priniesli osobné príbehy obyvateľov Košíc tvorcovia opery a treba uznať, že sa im naozaj podarilo vrátiť čas.

Každá postava zastupovala „historickú tému“ prostredníctvom sugestívneho ľudského príbehu na starom mestskom kúpalisku, kde sa preplietali ľudské osudy s udalosťami  stredoeurópskej histórie. So zaujímavým spracovaním opery prišiel skladateľ Marek Piaček, ktorý je autorom viacerých komorných divadelných diel. Hudba je plná energie, humoru,  ale aj nostalgie, je  symbolickým  odkazom na hudobné poetiky viacerých historických období a žánrov 20. storočia.  Zachytáva atmosféru dôb, aj hudobnú a jazykovú  multikultúrnosť Košíc a  regiónu.

Filmový príbeh dejín miesta ľudských stretnutí rámcujú obrazové spomienky režiséra Petra Kerekesa na svojho starého otca. S jemným nádychom nostalgie sa pokúša zrekonštruovať obraz o jeho námorníckych snoch, ktoré sa skončili iba na kúpalisku a túto líniu podporuje a obohacuje aj rozprávanie režisérovej starej mamy. Naratívny tok filmu však nie je koncentrovaný len na túto tematickú vrstvu, ale rozrastá sa do rôznorodých rozprávačských potuliek, ktoré sú súčasťou spomienok viacerých postáv a ich životných príbehov. Prostredníctvom nich sa prezentujú aj črty z obdobia komunizmu, holokaustu či iné udalosti 2. svetovej vojny. Napriek tomu pôsobí film, rovnako i opera, uvoľnene a vtipne.

Trojica autorov projektu – Sláva Daubnerová, Peter Kerekes a Marek Piaček pretavili film do hudobného spracovania. Hudobný skladateľ Marek Piaček operu neberie ako niečo výnimočné, exkluzívne, uzatvorené, ale ako otvorenú príležitosť dokonale sa zabaviť – v tom najvážnejšom zmysle slova – zahrať sa, tvoriť v zvláštnom svete na pomedzí vážnych námetov a ich paradoxného „umelého“ spracovania.

 „Hlavným zámerom opery je vyobrazenie archetypu obyvateľov stredoeurópskeho mesta. Na dejinách košického kúpaliska sa ako v kvapke vody koncentrujú a zrkadlia vzťahy medzi národmi a jednotlivcami, ktorí dejiny Košíc a svoj život v tomto meste pociťujú bez nejakej zvláštnej alebo filozofickej reflexie. Ľudia, ktorí si spomínajú na dávne časy svojej mladosti a popisujú svoje túžby a sklamania.“

 „Scéna v nevšednom interiéri je inštaláciou fragmentov starého a schátraného kúpaliska, nesie známky času, opusteného miesta zarasteného trávou, ktoré ožije spomienkami na 66 sezón,“ hovorí režisérka Sláva Daubnerová. „Opera zaujme predovšetkým krásnou hudbou Mareka Piačeka, ktorá sa netvári ako umenie, ale je živá, autentická, vtipná, aj smutná a je to nesmierne originálny materiál svetového formátu.“

Operné dielo má mladé spevácke obsadenie, kde sólisti i zbor predstavujú spomienky na mladé časy. Divákom sa predstavili úžasní operní speváci – sopranistka Michaela Kušteková, barytonista  Igor Bečár a v tenorovom parte Jozef Chabroň. Za dirigentským pultom stál Marián Lejava. Spolu s orchestrom Štátneho divadla Košice a ostatnými hercami predviedli neskutočné výkony, ktoré nenechali publikum bez odozvy. Obecenstvu sa páčilo a chcelo ešte aspoň na chvíľu zostať v hale spomienok

Spievalo sa, hralo sa na ich strunu hlasom i srdcom. Diváci si prišli na „kúpalisku“ na svoje aj v bazéne bez vody, plnom lístia. Hercom stačili na navodenie letnej atmosféry plavky, starším  dámam, ponoreným do spomienok na krásne časy po rokoch, kabáty.  Publikom si pospomínalo na všetko, čo zažilo, možno iba roky sa občas poplietli. Veď to bolo tak dávno. Čo všetko sa udialo za 66 letných sezón? Niečo už vieme a niečo sa nikdy nedozvieme, ale aj dnes sa začali písať ďalšie príbehy a čuduj sa svete – na inej, trochu novšej plavárni a netradičnej divadelnej scéne. Na hudobné putovanie minulosťou počas 66 sezón na kúpalisku stačilo umelcom 60 minút. Potom sa čas znovu na niekoľko sezón zastavil. Hlboká poklona za ten krásny okamih. To treba jednoducho zažiť.

Text: Kveta Podhorská, foto: Michal Bober

[See image gallery at www.kosice2013.sk]

„Bola to sranda. Nakreslil som si obrázok a nevidel som ho, a keď som ho držal nad ohrievačom, tak sa mi ukázal,“ povedal nadšene malý aktívny návštevník Alex, ktorý bol aj na predchádzajúcom brlohu. V skratke vystihol podstatu toho, čo zvedavé deti robili počas celej interaktívnej prednášky. Hrali sa, zabávali a fyzik Martin Vavra sa snažil deťom sprostredkovať, na akom princípe neviditeľné texty fungujú.

To, že majú Vedecké brlohy úspech, sme sa presvedčili už pri prvom stretnutí detí s vedou, kedy preplnený výmenník ledva stačil malým vedátorom. Vedecké brlohy sú populárnou odnožou Vedeckých kaviarní pre dospelých, ktoré sme začali pripravovať od októbra tohto roku. Spriaznenou dušou projektu SPOTs pri tvorbe ich obsahu je RNDr. Mária Zentková, CSc. z ÚEF SAV, ktorá sa úspešne venovala už viacerým zaujímavým projektom pre deti.

Výstavu otvorila generálna konzulka Maďarskej republiky Cimbalmos Molnár Éva, po ktorej sa ujal slova starosta pätnásteho obvodu Budapešti László Tamás . Začal maďarským príslovím, ktoré hovorí, že nápad nie je kultúra, pretože samotný nápad bez jeho realizácie nemá zmysel.

Új palota znamená v maďarčine nový palác a László Tamás hovoril so zanietením architekta o viacerých projektoch, ktoré by mali poslúžiť prosperite tejto mestskej časti. Moderná nemocnica pre približne 20 000 pacientov, komunitné záhrady, nové detské ihriská či rekonštrukcia tržnice. To všetko sú už postavené alebo naplánované stavebné projekty tohto takmer 40-tisícového sídliska.

Ambicióznym projektom je aj Špirálový dom, ktorý sa má stať z obchodného centra sociálnym. Pôsobiť by tu mala dobrovoľnícka organizácia, centrum pre pomoc rodinám či centrum pre pomoc mladým nezamestnaným, pretože miera nezamestnanosti tejto skupiny je v Maďarsku až 20 percent.

Vernisáž výstavy oživila folklórna skupina Szilás, ktorá po vianočnej kolede priniesla s obrovským elánom aj ukážku maďarského ľudového tanca.

Výstavu si môžete pozrieť vo Výmenníku Štítová 19.12. a 14.1.  medzi 16:00 až 18:00 hod.

Fotogaléria:

[See image gallery at www.kosice2013.sk]

Foto: Katarína Hudačinová