“Je to ojedinelý retrospektívny zostrih  tvorby autora za takmer štyridsať rokov v maďarskom a slovenskom prostredí. Prináša jeho kondenzovanú post produkciu v nejasných flash správach a animáciách, kde sa plynule plaví od jedného média k druhému,  ale preferuje najmä intermediálne krížence a hybridné vizuálne sendviče (maľba, objekt, obrazobjekt, postfotografia, anti-gesto, digitálny morfing). Totálne pritom „zaplavuje“ všetky priestory košickej haly (hlavná sála, bočné krídla, napustený malý bazén, miesto pod schodmi, skladové zázemie galérie),”  priblížil zámer umelca kurátor výstavy Vladimír Beskid.

Peter Rónai dlhodobo ako kultARTista posilňuje descartovské „cogito ergo kunst“ a Vattimove slabé myslenie. Narúša  Malevičove mono-chrómy, duchampovské stereo-typy aj  warholovský monospánok. V poetickom jazyku DADA sa celé básnenie vyznačuje dvoma znakmi: jazykom a rozmerom. Rónai rozvíja oboje.  Programovo buduje vlastnú IDEA-lógiu, kde je nosná tvorivá jazyková hra, spochybňovanie a  inverzia vzťahov, irónia aj gesto negácie (škrtanec – X, anti-art, de-inštalácia).  Sleduje konceptuálne „umenie v hlave“ – instantnú ideu, čo treba prihriať v hlave. Malá dada-konzerva, čo vytvára rozsiahlu data-banku.  Pritom on je obrazo-borec, obrazobijca aj budovateľ obrazobjektov. Neustále vystupuje z maľby von,  z obrazu k obraz-ovke (Antimalevič, 1975-95; X, 1985-87; T.R.A.N.Z.I.T., 1992; Objekt/Subjekt, 1989, Miešaný zbor, 2005, Antiobraz, 2011).  Toto dvojité kódovanie a fluxusová lekcia ho posúva k akciám, intervenciám,  rozkladným prostrediam a de-inštaláciám (Antiinštalácia, 1986; Message Saloon, 1992;  Nová realita 1994; Defenestrácia, 1996).

Druhou silnou líniou je osobitá EGO-lógia – zaujatosť vlastnou tvárou, egoportrétom a jeho početnými mutáciami.  Táto posadnutosť  prináša autoport-tréty,  potrebné zázemie, prístav aj mentálnu aplikáciu sebamystifikácie  (Moscow Dada, 1986;  Alter ego, 1993; Hava XXII, 1996; autoReverse, 1997; Camera obscurna, 1992-97; Eggheads, 2006). Vkročením priamo „in medias rež“  prekračuje hranice, konvencie a iné kon(ské)texty. Zhromažďuje a re-produkuje koláže, fotky, printy, rastre, video skulptúry a  video  záznamníky hlavúňov ( Head cleaner, 1993; ExperiMENT film, 1997; Mixed Memory, 2007), či digitálne animácie hlavonožcov (3D story, 1998; Bolero, 1999; Neocanalisation 2005).

Do posledného záberu nie je jasné, o čo tu vlastne ide. O prehrávanie starých premazaných „pamäťových stôp“, premietanie neostrých výtvarných snímok a koláží? Vizuálny MORfing, či  mentálne MORfium?  O pamätnú izbu utopistických  ideí a utopených nápadov? Pamätnú izbu geriatrickej avantgardy?

Výstava potrvá do 16. marca 2014 a je určená len pre plavcov, čo vedia plávať v zamorenom MORi informácií a  signálov, určená len pre plavcov, čo vedia surfovať na vlnách mikrovlnky.

O autorovi

Prof. PhDr. PETER RÓNAI, akad. mal.  – narodený 1953 v Budapešti. štúdia: VŠVU v Bratislave (prof. J. Želibský, 1970-74), Akadémia výtvarných umení Budapešť (prof. I. Koczis, 1974-76), kde absolvoval aj postgraduálne štúdium (1976-77). V rokoch 1990-93  spoluzakladateľ   a člen skupiny „Nová vážnosť“  (spolu s Júliusom Kollerom a Milanom Adamčiakom).  Dlhoročne pedagogicky pôsobil na mnohých umeleckých školách  a univerzitách (UKF v Nitre, Fakulta výtvarných umení VUT v Brne,  Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave), v súčasnosti je vedúcim Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity  v Košiciach.  Je zastúpený v mnohých  popredných zbierkach a galériách                                                    (SNG Bratislava, MNG Budapešť, Ludwig Museum Budapešť, NG Praha, Documenta archív Kassel, MoMA New York a pod.). Publikácie: Rusnáková, K.: Peter Rónai: Videoantológia, PGU Žilina 1997;  Rónai Peter: Mixed Memory, k výstave v GJK Trnava 2007; Peter Rónai/Rónai Péter – výber z archívu autora, FO ART Bratislava 2012.

Kurátor výstavy: Vladimír Beskid

 Otvorenie výstavy: 11. februára 2014 o 17.00 hod.

Trvanie výstavy: od 12. februára 2014 do 16. marca 2014

Galéria Alfa sa sústreďuje na prezentáciu súčasného vizuálneho umenia, na stredoeurópsky kontext a nastupujúcu generáciu umelcov. Je súčasťou hlavnej budovy Kasární/Kulturparku na Kukučínovej 2. Sprístupnená pre návštevníkov bola po rekonštrukcii prvýkrát v auguste 2013 počas hudobného podujatia Leto v parku. Vo výstavných priestoroch sa uskutočnila vernisáž prvej výstavy obrazov Geometrické polia – spoločného projektu dvoch autorov – Milana Housera z Brna a Košičana Adama Szentpéteryho.

Milovníci umenia si zgustli aj na Trienále súčasného obrazu, počas ktorého v septembri galéria ponúkla návštevníkom video umenie z medzinárodnej scény v spolupráci s partnerským FRAC Marseille PACA a práce takých autorov, ako sú Olaf Breuning, Claude Closky, Alexandre Gérard a Thomas Hirschhorn.

V súčasnosti doznieva výstava renomovaného kontroverzného francúzskeho fotografa, člena Magnum Photos, Antoina d´Agatu. Od roku 2011 pozoroval emigrantov z rôznych krajín, ktorí sa snažili utiecť do Európskej únie. S metaforicky príznačným názvom Odysea zachytáva prostredníctvom textov, fotografií a videí ich zložitý, nespravodlivý osud a strastiplnú cestu. Antoine absolvoval v Košiciach rezidenčné umelecké pobyty, počas ktorých sa zameral na sledovanie ukrajinských emigrantov na Slovensko. Nevšedné umenie prezentoval najprv v slávnom marseillskom investičnom projekte MuCEM (Múzeum stredomorských kultúr). Výstava trvá do 9. februára.

Galéria Alfa je otvorená od stredy do nedele v čase 12:00 – 18:00 alebo na požiadanie (vstupné: 1 €, študenti/ZŤP 0,70 €). Ak sa rozhodnete navštíviť predtým SteelPark, výstavu v Kasárňach/Kulturpaku máte bezplatnú. Stačí sa preukázať vstupenkou zo SteelParku.

Veronika Cholewová

Otváracie hodiny SteelParku
Pondelok – Utorok: 09:00 – 13:00 (rezervácie pre skupiny nad 15 osôb)
Streda – Piatok: 09:00 – 13:00 (rezervácie pre skupiny nad 15 osôb), 14:00 – 18:00 (pre verejnosť)
Sobota: 14:00 – 18:00
Nedeľa: 14:00 – 18:00

Cenník

Dieťa od 120 cm: 2 € (do 120 cm zdarma)
Dospelý: 3  €
Študent: 2 €
Školský skupinový nad 15 osôb: 1 €
Rodinný 2 dospelí + 1 dieťa: 5,50 €
Rodinný 2 dospelí + 2 deti: 6 €
Rodina každé ďalšie dieťa nad 2 deti:1,50 €
Dôchodcovia nad 70 rokov a ZŤP: zdarma
Oceľové autíčko: 1,20 €

Alexander Jiroušek, ktorý je našim čitateľom a návštevníkom už známy z predchádzajúcich výstav, sa fotografickej tvorbe začal venovať od roku 1950. Prešiel viacerými žánrovými etapami, venoval sa dokumentárnej, reportážnej, technickej i výtvarnej fotografii, až nakoniec dominantnou sa stala fotografia prírody a architektúry. S fotoaparátom precestoval nielen Slovensko, ale aj viaceré krajiny sveta – Rusko, najmä horstvo Kaukazu, Španielsko, Japonsko, Grécko, Nemecko, Švajčiarsko, Holandsko, Maďarsko, Poľsko, Juhosláviu, Írsko, USA (Minnesota, Arizona), Juhoafrickú republiku… Ich výsledkom je bohatý fotografický archív, sústavne využívaný pri publikačnej i výstavnej tvorbe.

Autor, ktorý má za sebou množstvo samostatných výstav, je známy aj publikáciami vlastivedného, prírodopisného a historického charakteru. Ako sám o svojej činnosti povedal: „Po fotografickej stránke som známy tým, že vždy čakám na vhodné počasie, dobré svetlo, dekoráciu oblohy mrakmi. Mám prívlastok – toto sú Jirouškovské mraky.“

Arizona je štát Spojených štátov amerických. Hlavným a najväčším mestom je Phoenix. Pútavé rozprávanie, množstvo zážitkov, čo všetko predchádzalo tomu, že sa dostal do delegácie slovenskej výpravy, a hlavne fotografie, si môžu prísť návštevníci knižnice pozrieť v stredu, 22.1.2014, o 16:30 hod. do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave na Lipovú 3, kedy sa koná vernisáž. Výstava potrvá do 28.2.2014 a bude dostupná pre širokú verejnosť v čase prevádzky knižnice. Vstup je voľný.

Patchwork a quilt sú anglické slová, ktoré sa používajú bez prekladu aj v iných jazykoch. Patchwork označuje techniku zošívania pestrých farebných kúskov látok rôznych tvarov. Quilting je technikou prešívania, spájania viacerých vrstiev látky. Dejiny patchworku siahajú až do čias starého Egypta, poznal ho antický svet, stredoveké kultúry, Blízky i Ďaleký východ. Do Európy sa táto technika dostala z Palestíny, prostredníctvom križiackych výprav v 11. storočí. V celej Európe sa technikou patchworku a quiltingu po celé stáročia zhotovovali teplé prikrývky na postele a iný bytový textil. Veľký rozmach patchwork zaznamenal v časoch priemyselnej revolúcie, kedy sa šili prikrývky z odpadu, prineseného z tkáčovní. Táto technika nebola cudzia ani v našom prostredí. Zdobili sa ňou šľachtické a meštianske odevy, bytové doplnky a obradný textil, čo dokumentujú zbierky slovenských múzeí.

Cesta patchworku, quiltingu a aplikácií sa vinie celými dejinami a po celom svete, aby natrvalo zakotvila v Amerike, kde ju k dokonalosti doviedli ženy osadníkov, ktoré spočiatku z núdze spracúvali zvyšky látok a obnosené odevy a šili z nich teplé prikrývky. Pri práci sa stretávali tak, ako ženy u nás na priadkach, pri práci si vymieňali nielen látky a vzory, ale aj životné skúsenosti či kuchárske recepty. Postupne z jednoduchej ručnej práce vytvorili nadčasové ľudové umenie. Patchworkové motívy majú svoje tradičné názvy, vychádzajúce z prostredia, v ktorom vznikli a odzrkadľujú život ľudí, ktorí ich vytvorili – napr. Schody k oltáru, Tvrdohlavá žena, Opilcova cesta, Kanoe, Jakubov rebrík, Hojdací koník, Kôš s ovocím, Letiace husi, Cievka a vreteno. Patchworkové prikrývky sa šili pri rôznych príležitostiach, často ako dar, napr. svadobné, smútočné, staropanenské, priateľské a mnoho iných. Veľmi známe a vysoko cenené sú prikrývky sekty Amish, ktorí sa zo strachu pred prenasledovaním pre svoje náboženské presvedčenie v 18.storočí vysťahovali do Ameriky z Nemecka a Švajčiarska. V 20.storočí sa patchwork opäť dostáva do Európy, napr. počas 2. svetovej vojny, kedy manželky amerických vojakov šili teplé prikrývky a prostredníctvom UNRRA ich posielali do vojnou postihnutých oblastí. Dnes je patchwork opäť vo veľkej obľube a prežíva svoju renesanciu. Usporadúva sa veľa medzinárodných výstav, workshopov a súťaží, mnohé diela sú súčasťou múzejných zbierok.

Patchworkklub vznikol v r. 2005, jeho členky (a dokonca aj jeden člen) sa s nadšením pustili do objavovania tejto textilnej techniky, mnohí bez akejkoľvek predošlej skúsenosti. Niekoľko rokov nás zastrešovalo Centrum voľného času Domino na Popradskej ul., v súčasnosti sme voľným záujmovým združením. Svoju prácu sme prezentovali na 4 klubových výstavách v Košiciach, prezentačnej výstave klubu v Bernina centre v Bratislave, na spoločnej výstave slovenských patchworkových klubov v Bratislave v r. 2008, 2009 a 2010, medzinárodných výstavách patchworku v Prahe – každoročne od r. 2005, a Budapešti v r. 2009 a 2010. Okrem samostatných prác klub prezentuje na výstave aj spoločné klubové práce, na ktorých každý diel šila iná členka, a ktoré symbolizujú novovzniknuté priateľstvá, pre ktoré sa oplatí v klube stretávať sa. Veríme, že návštevníkov výstava osloví svojou hravosťou a osobitým čarom vystavených prác.

Vernisáž výstavy sa uskutoční 22. januára o 16:00 vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Potrvá do 2. marca 2014.

Najväčší zbor na svete z Lotyšska mal premiéru počas Záverečného ceremoniálu EHMK – Košice 2013. Zúčastnil sa jej aj veľvyslanec Lotyšskej republiky Jeho excelencia Edgars Skuja. Prvá radkyňa veľvyslanca Daiga Krieva, aj prorektor Lotyšskej akadémie umenia prof. Kristop Zarins hovorili o Lotyšoch ako o mierumilovnom národe, ktorý má rád spev a tanec. „Oslavy Národného sviatku lotyšských piesní a tancov sa zúčastňuje 40 000 ľudí, ktorí spievajú. Preto je aj táto maľba taká dlhá,“ popisuje K. Zarins výstavu, ktorá má 22 metrov a pozostáva z dvanástich obrazov, ktoré maľovali študenti akadémie umenia.

Výstavu si môžete prezrieť každý utorok a štvrtok do konca januára medzi 16:00 a 18:00 hod. vo Výmenníku Brigádnická.

[See image gallery at www.kosice2013.sk]

Fakulta umení – Katedra dizajnu TUKE a dizajnéri ideoci prezentujú výtvory pod spoločným názvom Suveníry z Košíc a naozaj sa je na čo pozerať. Nápadité kúsky vznikali teda dvojakým spôsobom. Jedna časť pod vedením ideoci počas workshopov práve vo výmenníku, a bola teda výsledkom takmer štvormesačného snaženia. Druhá časť výstavy vznikla ako suvenírové zadanie pre študentov na hodinách dizajnu.

Výstava bola aj súčasťou Záverečného ceremoniálu EHMK. Plný výmenník na otvorení znamená, že o dizajn je v Košiciach veľký záujem. A je to pravda, pretože ešte stále prichádzajú ďalší zvedaví diváci. Za skupinu ideoci Martin Marton zhrnul základné posolstvo, ktoré mali všetci na pamäti pri tvorbe suvenírov: „Chceli sme spojiť tradície s dizajnom, a to hneď takým spôsobom, ktorý by bol konkurencieschopný komerčným výrobkom.“  Vedúci Katedry dizajnu doc. Ing. Tibor Uhrín, ArtD. neskrýva radosť z toho, že na katedre aj pod jeho vedením vznikajú zaujímavé a vyzreté diela.

Foto: Katarína Hudačinová

[See image gallery at www.kosice2013.sk]

Výstavu otvorila generálna konzulka Maďarskej republiky Cimbalmos Molnár Éva, po ktorej sa ujal slova starosta pätnásteho obvodu Budapešti László Tamás . Začal maďarským príslovím, ktoré hovorí, že nápad nie je kultúra, pretože samotný nápad bez jeho realizácie nemá zmysel.

Új palota znamená v maďarčine nový palác a László Tamás hovoril so zanietením architekta o viacerých projektoch, ktoré by mali poslúžiť prosperite tejto mestskej časti. Moderná nemocnica pre približne 20 000 pacientov, komunitné záhrady, nové detské ihriská či rekonštrukcia tržnice. To všetko sú už postavené alebo naplánované stavebné projekty tohto takmer 40-tisícového sídliska.

Ambicióznym projektom je aj Špirálový dom, ktorý sa má stať z obchodného centra sociálnym. Pôsobiť by tu mala dobrovoľnícka organizácia, centrum pre pomoc rodinám či centrum pre pomoc mladým nezamestnaným, pretože miera nezamestnanosti tejto skupiny je v Maďarsku až 20 percent.

Vernisáž výstavy oživila folklórna skupina Szilás, ktorá po vianočnej kolede priniesla s obrovským elánom aj ukážku maďarského ľudového tanca.

Výstavu si môžete pozrieť vo Výmenníku Štítová 19.12. a 14.1.  medzi 16:00 až 18:00 hod.

Fotogaléria:

[See image gallery at www.kosice2013.sk]

Foto: Katarína Hudačinová

Zložitá národnostno-politická situácia v okolitých krajinách sem po prvej svetovej vojne priviedla rad umelcov a intelektuálov. Medzi kľúčových slovenských predstaviteľov Košickej moderny patrili Anton Jasusch, Konštantín Bauer, Eugen Krón, krátkodobo tu pobývali avantgardní umelci ako Gejza Schiller, Alexander Bortnyik a ďalší. Najznámejším českým maliarom, ktorý tu krátko pôsobil, bol František Foltýn.

V medzivojnovom období na seba Košice prevzali funkciu kultúrneho a umeleckého centra nadregionálneho významu. Boli rovnocenným kultúrnym bodom v porovnaní s Parížom, Prahou, Weimarom, Viedňou či Budapešťou. Žili tu a tvorili výtvarné osobnosti rôzneho pôvodu a národností, ktoré mali za sebou štúdiá a tvorivé pobyty v Budapešti, Mníchove, Paríži atď. a živo komunikovali s umelcami vo Viedni či v Berlíne. Na trhu sú špičkové diela tohto obdobia prakticky nedostupné. O to vzácnejšie je aspoň takto vidieť spolu vyše dvesto majstrovských obrazov, ktoré sú dnes klenotami výtvarného umenia.

Východné Slovensko sa nachádzalo v zložitej politickej situácii. Neochota uznať nový československý štát a silná väzba na Maďarsko sa riešili obsadením československým vojskom. Košice, vtedy prevažne maďarské mesto, boli od roku 1919 dočasným útočiskom pre rad ľavicových intelektuálov z Maďarska, ktorí tu našli azyl po potlačení Maďarskej republiky rád. Do Košíc prichádzali nemeckí, českí a moravskí modernisti, a tak sa v meste vtedy ojedinelým spôsobom preťali vplyvy maďarskej, českej, slovenskej, poľskej a ukrajinskej umeleckej avantgardy.

Integrujúcou osobnosťou, ktorá spájala umelcov z rôznych krajín, bol pôvodom český kultúrny činiteľ Josef Polák, od roku 1919 riaditeľ Východoslovenského múzea. Z Košíc sa snažil vytvoriť živé umelecké centrum doby, založil tu pod vedením Eugena Króna prvú verejnú umeleckú školu. Ako dosadený predstaviteľ nového štátu sa usiloval o predstavenie nových povojnových tendencií českého umenia.

Košice sú Európskym hlavným mestom kultúry a jedným z kľúčových podujatí projektu bola aj príprava tejto veľkej výstavy, ktorej predchádzala medzinárodná konferencia na tému Košická moderna a jej presahy. „Je vyvrcholením päťročnej snahy galérie zdokumentovať tvorbu predstaviteľov miestnej avantgardy. Takmer po sto rokoch prinášame prvýkrát ucelený obraz o výtvarnom dianí v Košiciach, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou európskej klasickej moderny,“ povedala riaditeľka VSG a kurátorka Lena Lešková.

Významné obdobie pripomína aj rovnomenná publikácia, ktorá je zhodnotením a reinterpretáciou významného kultúrno-výtvarného fenoménu v rámci stredoeurópskeho kontextu. Knihu Košická moderna vydala galéria dvojjazyčne v júni tohto roku. Prvýkrát v histórii kompletne zachytáva a popisuje fenomén košickej výtvarnej avantgardy. Cieľom bolo výsledky výskumu dostať k cieľovej skupine v európskych krajinách, ktoré boli súčasťou rotácie umelcov a centrami umeleckých avantgárd na začiatku 20. storočia.

“Výstava je poslednou etapou projektu Košická moderna 2010-2016. Po prvýkrát sme vytvorili ucelený obraz tohto obdobia, ktorý prezentujeme už v knihe, ale výstava prezentuje Košice ako mesto v širších súvislostiach nielen časovo-priestorových, ale aj po vrstvách a vytvára predstavu o tom, ako to bolo v Košiciach jednak pred 1. sv. vojnou a čo bolo potom. Doteraz toto obdobie nebolo tak zmapované. Rozsiahly výskum, ktorý sme urobili, sme ešte nemali šancu použiť. Vynorilo sa množstvo tém, ktoré je potrebné spracovať a myslím si, že kunshistorici budú mať na niekoľko rokov ešte čo robiť. Košickú modernu by sme chceli zaradiť do európskej avantgardy, čo by sa malo realizovať počas výstav v Prahe, Budapešti, Krakove, vo Varšave a ďalších mestách v Európe. V každom meste by sme  chceli vytvoriť novú koncepciu,” dodala riaditeľka galérie.

Výstava Košická moderna a jej presahy je výtvarnou udalosťou roka. Vo vynovených priestoroch galérie na Hlavnej 27 a Alžbetinej 22 sa od 13. decembra 2013 do 18. mája 2014 predstavujú najpresvedčivejšie diela zo zbierky galérie, doplnené o diela zo zbierok slovenských a zahraničných galérií, múzeí a od súkromných zberateľov. Expozícia presahuje dvadsiate roky 20. storočia, vystavené sú aj diela z obdobia pred 1. svetovou vojnou i tridsiate roky. Návštevníci majú unikátnu príležitosť dozvedieť sa o kultúrno-historických súvislostiach vzniku moderny v Košiciach ešte skôr, než uvidia samotné diela. V podzemí sú nainštalované panely s prehľadnými faktami, fotografiami dobovej košickej architektúry a umenia a tiež mapa s vyznačením trás, odkiaľ umelci prišli do Košíc a kam pokračovali v ceste za štúdiom, ale aj do emigrácie po prvej svetovej vojne a neskôr pred hrozbou nacizmu.

Text: Kveta Podhorská, foto: Tomáš Bachura

[See image gallery at www.kosice2013.sk]

Vojtech Löffler je v povedomí verejnosti známy predovšetkým ako sochár, inklinujúci k lyrickej téme ženského aktu a výrazne štylizovanej a abstrahovanej sochárskej forme. Hlboký kultúrny základ umelcovej osobnosti významným spôsobom vyústil do jeho paralelných aktivít, dopĺňajúcich jeho sochársku tvorbu. Inšpiratívnymi boli umelcove zberateľské aktivity a jeho nevšedná celoživotná cielená snaha, zameraná na aktívnu podporu mladých umelcov.

Sochár Vojtech Löffler venoval mestu Košice svoje dielo a výsledky svojich zberateľských aktivít, ktoré predovšetkým v početnej sérii autoportrétov košických umelcov vytvorili významný a výtvarne hodnotný zbierkový súbor. Výstava prezentuje umelcove výtvarné aktivity aj v kontexte jeho širšieho ideového odkazu.

 Výstava Matúša Lányiho (1981, Spišské Podhradie) predstavuje jeho najnovšiu tvorbu ostatných rokov, kde ďalej rozvinul tému náboženstva, viery či priamo kresťanstva. Na rozdiel od svojich skorších prác, v ktorých sa sústredil na prepájanie či porovnávanie technického sveta počítačovej virtuálnej reality, jej grafického stvárnenia a transcedentálneho nadpozemského sveta alebo porovnávania teórií evolúcie človeka a virtuálnych informačných tokov, v súčasných prácach sa venuje skúmaniu dvoch paralelných kultúrnych fenoménov – kresťanstva a konzumu. Vytvára tak bizarné kombinácie aplikovaním kresťanských symbolov, akými sú skratka IHS či biskupská mitra na predmety dnešnej konzumnej masovej kultúry – povedzme prilba amerického futbalistu či bikiny.

foto: Adam Klimo

[See image gallery at www.kosice2013.sk]

Kasárne/Kulturpark ponúkli v stredu večer bohatú nádielku výstav v budove Bravo. Jednou z nich bol výber fotografií piatich miest Pentapolitany – City Report.

Projekt Pentapolitana je výsledkom regionálnej spolupráce medzi mestami Košice, Prešov, Sabinov, Bardejov a Levoča. Jeho súčasťou je aj program Vytvorené v mestách Pentapolitany na podporu mladých začínajúcich umelcov.

„V roku 2012 sme v mestách Pentapolitany pripravili sériu fotografických workshopov,“ uviedol Peter Neuwirth, koordinátor regionálnej spolupráce. Pod vedením skúsených autorov sa mladí ľudia počas troch dní pokúsili nasnímať pohľad na mesto, v ktorom žijú. Workshopy sa uskutočnili počas roku 2012. Potom nasledovali výstavy, z ktorých sa urobil výber fotografií.

„Dnešná výstava je výber toho najlepšieho. Sme radi, že máme mladých ľudí, ktorí sú síce amatéri, ale usilujú sa dosiahnuť prah profesionality,“ povedal P. Neuwirth. Fotografická výstava má viacero autorov. Niektorí vydali dokonca už vlastné knihy. Iných inšpiroval práve workshop k štúdiu fotografií.

Výstavu sprevádzalo video s hudbou Dávida Kolára, talentovaného jazzového hudobníka. Po výstave pokračovala Pentapolitana filmom Cooltúra v réžii mladého tvorcu Miroslava Rema. Premietalo sa až v troch časoch.

Text a foto: Veronika Cholewová

[See image gallery at www.kosice2013.sk]