Kultúra zlepšuje ekonomiku mesta

Európske hlavné mesto kultúry nie je projektom, ktorý bude trvať jeden rok. Kunsthalle svedčí o umeleckom potenciáli, ktorý si Košice vybojovali, a chcú si ho udržať aj do budúcnosti. O metropolu východného Slovenska prejavujú oveľa väčší záujem zahraniční turisti, naplno sa rozvíja aj spolupráca s inými mestami.

„Mesto má šestnástich partnerov, ale naše kontakty boli donedávna nulové,“ hovorí primátor Košíc Richard Raši.

„Momentálne intenzívne spolupracujeme s Miskolcom. Zástupcovia mesta usporadúvajú výstavy u nás a naopak. Zintenzívnili sme vzťahy s Petrohradom, v ktorom sme mali vlastnú prezentáciu. Cez kultúrnu stránku projektu sa nám darí naštartovať aj tú ekonomickú, čo je prínosom nielen pre Košice, ale pre celý región. Z hľadiska kultúrnej výmeny si nevieme vynachváliť prácu s Krakovom. Chceme, aby Košice navštevovali turisti a verím, že je to – okrem iného – začiatok lepšej ekonomickej budúcnosti mesta,“ dodáva R. Raši.

Spojenie domácej a zahraničnej scény

Jedna z najvýznamnejších kultúrnych inštitúcií je dokončená a pripravená na oficiálne otvorenie, ktoré sa uskutoční v stredu večer. Bude slúžiť najmä prezentácii súčasného výtvarného umenia.

Organizátori si dali záležať na výbere prvých prezentovaných diel v priestoroch Kunsthalle. Medzi nimi je aj sochár Tony Cragg. Fotografická výstava Constantina Brâncuşiho poteší najmä priaznivcov abstraktného expresionizmu.

„Trojicu umelcov dopĺňa Gyula Kosice, a keďže je jednou z kľúčových osobností Európskeho hlavného mesta kultúry, chceme mu aj týmto spôsobom vzdať poctu,“ informuje umelecký riaditeľ EHMK – Košice 2013 Vladimír Beskid.

„Máme v pláne postaviť minimálne dve dlhodobé akcie – jednou z nich sú trienále súčasného obrazu, ktoré spustíme v septembri tohto roku. Medzitým budeme prezentovať výstavy umeleckých diel od skutočne významných osobností kultúrneho života. Na našej scéne sa budú konfrontovať domáci i zahraniční umelci,“ pripomína V. Beskid

Výsledok stojí za to

Stavebné práce na Starej krytej plavárni sa začali 13. júla minulého roku – dátum vyšiel na piatok trinásteho.

„Nová stavba kopíruje obrysy pôvodného objektu,“ hovorí stavbyvedúci Milan Kolesár.

„Bočné časti budovy museli byť zbúrané, pretože nezodpovedali statickým požiadavkám. Nahradili sme ich novými konštrukciami. Pri stavbe sa vyskytli nepredvídané problémy, ktoré mali vplyv aj na neskorší dátum ukončenia prác. Narazili sme na konštrukcie, ktoré sme nemali zapísané v pôvodných plánoch. Museli sme sa prispôsobiť danému stavu. Väčšina prác spadala do zimného obdobia. Pracovali sme v zložitých podmienkach. Nakoniec sme to však dotiahli do vytúženého cieľa a výsledok, podľa môjho názoru, stojí za to.“

Diváci môžu pri sledovaní koncertov sedieť v javisku i mimo neho a hudobné tóny či predstavenia si vychutnať z balkónov alebo terás. Dohromady poskytne Kunsthalle 750 miest.

Povodne sú výsledkom aj zlého hospodárenia s vodou

OZ Ľudia a voda je proti budovaniu veľkých betónových priehrad ako jedinej alternatívy na zadržanie riek. Zelenú dávajú hlavne zodpovednejšiemu prístupu k spravovaniu krajiny a podporovaniu jej prirodzenej vodozadržnosti. V procese obnovy majú napomáhať aj drobné a malé technické prvky – hradenie bystrín, budovanie odrážok na cestách až po malé nádrže a rybníky, v ktorých by sa mohla prirodzene zachytávať dažďová voda a následne vypúšťať do okolia.

Ich projekt z roku 2005/2006 prináša ovocie. Na sídlisku KVP na Wuppertálskej ulici vybudovali systém jazierok a zasakávacích pásov, ktoré zachytávajú stekajúcu dažďovú vodu z okolitých plôch a parkovísk. V prvom rade tak zabraňujú zosuvom a zaplavovaniu objektov pod nimi, a tiež zmierňujú prietok v nižšie ležiacom potoku počas búrok. Zadržané zrážky vytvárajú príjemnú mikroklímu a zmierňujú letné horúčavy. Je všeobecne známe, že veľké mestské aglomerácie (akou sú aj Košice) môžu mať teplotu o niekoľko stupňov Celzia vyššiu ako priľahlé okolie.

Prívalové dažde, dopadajúce v krátkom čase na betónové cesty a chodníky, odtekajú väčšinou do kanálov. Tie však nemusia vždy stačiť a ich naplnením začne voda pretekať. Po jej odtečení sú na miestach nánosy bahna. Preto je potrebné prispievať k znižovaniu odtoku vody z krajiny, aby sa zmierňovali následky prívalových dažďov.

„Pri objemoch zrážok sledujeme, že v priemere padne počas roka štandardné množstvo vody, ale neštandardné je rozloženie dažďov. Za posledné roky sú fenoménom dlhšie obdobia sucha. Po nich nasleduje krátke obdobie intenzívnych zrážok,“ hovorí Pavol Varga z mimovládnej organizácie Ľudia a voda.

„Krajina je dlhým obdobím sucha presušená a náhle prívalové dažde nestihne absorbovať. Voda, ktorá mala v istej lokalite spadnúť v priebehu týždňov, sa vybúri niekedy aj za dve – tri hodiny.“

Voda vodu ťahá

Mraky sa v najväčšej miere zbiehajú okolo vrchov a lesov. Dažďové mračná sú tam odtláčané výstupnými prúdmi vzduchu z presušených miest, akými sú mestá či poľnohospodárska krajina.

„Zrážok máme raz príliš veľa a raz až príliš málo,“ situáciu hodnotí Ján Hronský z MVO Ľudia a voda.

„Dôležitá je celoplošná ochrana nášho prostredia. Celoplošná,“ zdôrazňuje pán Hronský. „Toky riek by sa tak určite ustálili. Zmiernili by sa výkyvy v prietokoch. Súčasným trendom je, že mestá stále viac a viac betónujeme. Zeleň, ktorej je žalostne málo, musíme draho polievať. Kvôli vysokým obrubníkom nemôžeme efektívne využívať dažďovú vodu, ktorú v čase prebytku odvádzame. Priehrady sú zanesené a dá sa povedať, že i nepoužiteľné.

Ján Hronský si spomína, ako sa kedysi prechádzal pri Jakabovom paláci a v umelom koryte tiekol Hornád:

„Mesto je odstránením vody z tohto miesta určite ochudobnené. Niektorí odborníci tvrdia, že nebolo inej možnosti na vybudovanie dopravnej tepny. Neviem. Táto voda by nám v meste určite pomohla. Podľa môjho názoru je škoda, že tu už nie je,“ dodáva Ján Hronský.

Bez vody prichádzajú na rad bolestivé kŕče

Ľudia sa ešte nenaučili zaobchádzať s vodnými zdrojmi šetrne. Prírode nedoprajeme ani potrebné dúšky tekutín, ktoré sú pre človeka také nevyhnutné. Agresivita okolia sa tak zvyšuje. Organizmus zažíva bez prísunu vody bolestivé kŕče. To isté sa deje i s prírodou v jej extrémnych prejavoch.

Oživenie mesta vďaka prúdom vody by nastalo na úkor dopravy, čo je momentálne nemožné. Mlynský náhon bol priestorom pohody a oddychu. Okrem umeleckej zložky projektu Návrat vody do mesta, ktorý vytryskne 22. júna o šestnástej, chcú organizátori upozorniť i na oddychovú a kultúrnu zónu, akou sa umelé koryto Hornádu stane. Najcennejší prírodný poklad sa tak na chvíľu vráti do priestoru, z ktorého bol pred rokmi vzatý.

Čítajte aj: Návrat vody do mesta odstaví dopravu na Štefánikovej

Lukáš Mano

Voda a umenie

Mlynský náhon bol jedným z najromantickejších priestorov mesta. Jeho časti v blízkosti centra je dnes možné obdivovať už iba na fotografiách. Mnohí Košičania sa v náhone učili plávať. Pod Jakabovým palácom stála v minulom storočí predajňa čersvo nalovených rýb. Pri dnešnej plavárni sa vytvorilo malé kúpalisko ohradené kolmi. Po niekdajšej kráse dnes ostali už iba mosty.

Kedysi sa na Hlavnej ulici rozdvojoval Čermeľský potôčik. Momentálne ho zastupuje vodorovná fontána, ktorá tvorí podzemný uzavretý cyklus. Najväčšou výzvou však bolo vymyslieť dielo, ktoré by sa vynímalo medzi dvoma historickými skvostami – Dómom sv. Alžbety a Štátnym divadlom Košice. Hrajúca fontána potvrdzuje, aké nenahraditeľné miesto má pre ľudí spojenie vody a umenia.

„Väčšina miestnych smúti najmä za hotelom Schalkház a Mlynským náhonom,“ hovorí popularizátor Košíc, spisovateľ a turistický sprievodca Milan Kolcun. „Projekt bol nedomyslený. Vybudovanie cesty namiesto Mlynského náhonu bolo podľa mňa nesprávnym rozhodnutím. Aj bývalá mestská plaváreň prestala fungovať práve preto, že kvôli odklonu náhona klesla hladina podzemných vôd. Mesto je tak ochudobnené o časť svojej krásy.“

Vodník z Mlynského náhonu

To, že košické „Benátky“ neexistujú, ľutujú najmä skôr narodené generácie. Vytvoriť staronovú zónu oddychu v spojení s vodou sa pokúšal i bývalý primátor Košíc Rudolf Schuster. Odkloniť celú dopravu a vrátiť rieku do bývalého koryta je však veľmi zložité. Metropola východného Slovenska, ktorá sa pýši titulom Európskeho hlavného mesta kultúry 2013, však už viackrát dokázala, že v spojení s umením nič nie je až také nedosiahnuteľné.

„Augustová potulka bude osviežujúca, lebo bude o vode v meste, teda o potôčikoch, fontánach, povodniach, kúpeľoch a vodných dielach,“ hovorí Milan Kolcun.

„Zamierime aj na krásne funkcionalistické kúpalisko ČH. Nevynecháme ani Kunsthalle s mokrým pódiom v jednej z menších siení, čo mi pripadá ako ďalší skvelý zdroj inšpirácie pre umelcov.

K Mlynskému náhonu sa viaže i zaujímavá historka. Na jednom z domov na Štefánikovej ulici vidno krásnu dievčinu. Hneď vedľa krásky je jej zohyzdená podobizeň. Povesť hovorí o nešťastne zaľúbenej dievčine, ktorá skočila do náhonu kvôli tomu, že ju nechcel jej mládenec. Po niekoľkých mesiacoch došiel po pôrodnú babicu podivný kočiar. Odviezol ju pod vodu Mlynského náhona. Tam asistovala pri pôrode vodníkovej ženy – nešťastne zaľúbenej dievčiny. Fasáda domu je znakom jej krásy i vyplavenej mŕtvoly. Iná legenda hovorí, že kto vstúpi do budovy, oškaredie. Tento ľudový príbeh spracováva do literárnej podoby Slavomír Szabó a vyjde v mojej knižnej antológii Košické povesti,“ dodáva Milan Kolcun.

Najstaršie inžinierske dielo

Mlynský náhon – najstaršie inžinierske dielo v Košiciach, vzniklo pravdepodobne už v 14. storočí. Boli na ňom najmenej 3 mlyny. Nemusela sa v nich mlieť iba múka. Mohli premieňať vodnú silu aj na inú energiu. Neskôr postavili aj vodné turbíny. V roku 1900 viedlo cez náhon 15 mostov.

Lingvista a potulkár Milan Kolcun

Milan Kolcun je učiteľom španielčiny na gymnáziu Park mládeže 5 v Košiciach. V metropole východného Slovenska založil projekt Potulky mestom a ako certifikovaný sprievodca turistov oboznamuje s jeho bohatou históriou. Pracoval v TOP rádiu. Napísal viacero knižných titulov – okrem iných aj Štýly krásy v Košiciach, Potulky mestom Košice či román Najnovší hriech. V týchto dňoch sa do kníhkupectiev dostáva jeho ďalšia kniha Košické detaily (a ich príbehy). Po Košiciach najradšej sprevádza Košičanov, pretože sa vždy najviac čudujú z toho, čo všetko majú rovno pod nosom.

Od prvého až po posledný most

Lukáš Mano

Záhrada na vode

Hľadať porozumenie a spoločnú reč s verejnosťou je v umeleckej práci Ilony Németh hlavnou cestou, po ktorej sa snaží viesť svoje diela. Projekt plávajúcich záhrad v Mlynskom náhone Hornádu by nebolo možné uskutočniť bez spolupráce ľudí z okolia. Počas samotnej inštalácie boli tvorcovia v neustálom kontakte s okoloidúcimi a bez váhania odpovedali na ich zvedavé otázky.

Záhrady budú môcť Košičania aj návštevníci mesta obdivovať až do októbra. Za to, aby sa ich oči mohli polroka kochať pestrou krásou prírody, ručia záhradkári vybraní cez inzerát. Dovedna sa ich do projektu prihlásilo osemnásť. O tom, že budú zapojení do spravovania umeleckého diela, nikto z nich nevedel. Na základe telefonátov si tvorcovia vybrali štyroch najvhodnejších Košičanov.

„Voda je pre mňa priestorom očisty a meditácie. Miestom, pri ktorom môžem relaxovať,“ hovorí umelkyňa Ilona Németh.

„Rieky môžeme považovať za spojenia medzi mestami či dokonca kultúrami. Voda prináša inšpiráciu a zmenu. Veľké metropoly vznikali pri brehoch riek, morí, oceánov.“

Dokonalé spojenie

Záhradkári sa budú o záhrady starať priebežne. K dispozícii majú aj rybárske čižmy a rebrík kvôli lepšej prístupnosti. Výška francúzskeho a anglického políčka nad hladinou meria 90 cm. Obe sú chránené sieťkou, aby sa k nim nemohli dostať vtáky. Spojenie pestrofarebných rastlín a vody je ako spojenie železnice s vlakom – jedna bez druhej by boli zbytočné.

„V americkom meste Providence majú podobnú rieku ako v Košiciach,“ hovorí Ilona Németh. „Umeleckou iniciatívou tam vznikol Festival ohňa, ktorý má už niekoľkoročnú tradíciu. Sviečky v papierových loďkách plávajú po rieke. Na hladine môžete vidieť tisícky drobných svetielok. Je to niečo úžasné. Podobnú udalosť by bolo možné zorganizovať aj v Košiciach. Stálo by to za to.“

Samotný projekt spočiatku vznikal hľadaním vhodného miesta. Ilona Németh si prešla miesta, na ktorých bola alebo by mohla byť voda. Nevynechala ani sídlisko Nad jazerom. Voľba však padla na vybetónované rameno Hornádu.

„Páčilo sa mi, že hneď pri vode je autobusová zastávka a  na záhrady sa dá pozerať z viacerých uhlov a miest i z väčšej vzdialenosti,“ vysvetľuje autorka.

Výtvarníčka Ilona Németh

Je jednou z najvýznamnejších osobností slovenského výtvarného umenia. Narodila sa v roku 1963 v Dunajskej Strede. V roku 1998 jej udelili prestížne ocenenie Mladý výtvarník roka. Slovensko reprezentovala na medzinárodnom Bienále v Benátkach. Jej diela ste mohli vidieť v galériách po celom svete – v Tokiu, Osake, New Yorku či Helsinkách.

Ilona Németh sa do metropoly východného Slovenska vráti počas Bielej noci. Pri tejto príležitosti by chcela predstaviť nové umelecké inštalácie širokej verejnosti.

Počas trojdňového programu sa na pódiu pri Dolnej bráne v Košiciach na Hlavnej ulici predstavia umelecké súbory a skupiny, ktoré pôsobia v mestách Pentapolitany. Program sa začína vo štvrtok 9. mája 2013 o 14:30 hod. Oficiálne otvorenie je naplánované na 16:30 hod.

Prvý deň programu bude patriť Levoči a Sabinovu. Predstavia sa tamojšie folklórne súbory, detské hudobné a tanečné zoskupenia a hudobné formácie – gitarové Duo Farsa zo Sabinova a poeticko-rapová skupina Človek milión z Levoče.

Sabinov sa pochváli aj filmom Obchod na korze, ktorý bol v roku 1965 natočený práve v tomto meste a ako jediný slovenský získal Oscara. Premietať sa bude v Kine Úsmev vo štvrtok o 15:30 hod.

V piatok vystúpia  košickí umelci – skupina Podfuck a Pavol Petrík. Hosťami budú Bohemian Betyars z Miškolca. Súčasťou programu bude aj Deň Európy, ktorý zastrešuje Ministerstvo zahraničných vecí SR.

V sobotu bude dopoludňajší program patriť Materskému centru Stonožka a projektu Míľa pre mamu, ktorý je už tradične pred Dňom matiek. Určený je deťom a rodinám, Na návštevníkov čakajú divadelné a detské vystúpenia. V popoludňajšom sobotňajšom bloku sa budú prezentovať mestá Prešov a Bardejov. Za Prešov sa predstaví vokálne zoskupenie Free Voices a skupina Raindown, z Bardejova príde folklórny súbor a hudobná skupina Yelllowe.

Pentapolitana je názov spolupráce piatich miest regiónu – Košíc, Prešova, Bardejova, Levoče a Sabinova. V programe EHMK 2013 sú ich kultúrne aktivity zastrešené v samostatnom projekte. Spolupráca nadväzuje na tradíciu spred 600 rokov, kedy tieto mestá uzavreli spojenectvo predovšetkým z obchodných a ekonomických záujmov.

Podrobný program Dní Pentapolitany

9. 5., Štvrtok

14.30 – 15.00                       Tanečný orchester Základnej umeleckej školy Sabinov

15.00 – 15.15                       Život v tmavomodrom svete, vystúpenie detí zo Spojenej školy nevidiacich a slabozrakých z Levoče

15.15 – 15.30                      Mažoretky Základnej školy 17. novembra v Sabinove

15.30 – 16.10                      Dychová hudba pri MsKS Levoča

16.10 – 17.10                      Folklórny súbor Sabinovčan

16.30                                    Slávnostné otvorenie

17.10 – 17.30                      Gitarové Duo Farsa, Sabinov

17.30 – 18.30                      Folklórny súbor Levočan

18.45 – 19.45                      Skupina Človek milión, Levoča

10. 5., Piatok

10.00 – 22.00                    Program Dňa Európy

16.15 – 16.45                      Skupina Podfuck, Košice

16.45 – 17.15                      Skupina Bohemian Betyars, Miškolc

17.15 – 17.30                      Pavol Petrík, Košice

11. 5., Sobota

9.30 – 12.30                        Míľa pre mamu, program materského centra Stonožka

16.00 – 16.15                      Tanečná skupiny Fätty, Bardejov

16.15 – 17.00                      Folklórny súbor Tarka, Bardejov

17.00 – 17.45                     Vokálna skupina Free voices, Prešov

17.45 – 18.45                      Skupina Raindown, Prešov

18.45 – 19.45                      Skupina Yelllowe, Bardejov

POSLEDNÁ HOSTINA: UŽ BUDE LEN MENEJ

Rekordných 3,3 milióna eur (100 mil. Sk) dá ministerstvo kultúry tento rok na program mesta kultúry. Podporí 150 projektov 100 subjektov. Toľko peňazí ešte nikdy nebolo, ani už nebude.

KOŠICE. Takmer 1,7 milióna eur ide na 20 projektov mestskej neziskovej organizácie Košice 2013. Ďalších vyše 1,6 milióna eur rozdelia medzi asi stovku aj súkromných žiadateľov, ktorí chystajú spolu 132 akcií. Dotácie schválili ako viazané na konkrétne podujatia jednotlivých organizátorov. Ďalším 230 akciám, na ktoré pýtali ešte 8,4 milióna, sa neušlo nič. Výsledky zverejnilo nedávno ministerstvo.

Za 5 rokov 10 miliónov

Rekordných 3,3 milióna rozdá tento rok rezort kultúry cez program Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013. Ide o špeciálnu 5-ročnú grantovú schému na podporu projektu EHMK. Funguje od roku 2009, tento rok mal byť posledný. Za 5 rokov vyčlenila vláda na dotácie pre organizátorov akcií EHMK asi 10 miliónov (zo 166-tisíc z roku 2009 narástla suma na tohtoročných 3,3 mil. eur).

V komisiách sedeli Košičania

O dotáciách pre mestskú neziskovku (podprogram EHMK 3.1) rozhodla 3-členná komisia: Iveta Hurná (z košickej Knižnice pre mládež), Ján Hoffstädter (Vysoká škola výtvarných umení), Peter Himič (Štátne divadlo Košice). Peniaze ostatným verejným i súkromným žiadateľom (podprogram 3.2) delila 5-členná komisia: Ján Sudzina, Vladimír Beskid, Jakub Urik (všetci Košice 2013), Július Klein (Štátna filharmónia Košice), Oľga Smetanová (Hudobné centrum Bratislava). Komisie a členov menoval minister kultúry Marek Maďarič (Smer). Napríklad na projekty čítania v knižnici (Hurná) odklepli 28-tisíc. Štátne divadlo (Himič) a filharmónia (Klein) sú partnermi viacerých podporených projektov. Uspela i Technická univerzita (45-tisíc, učil tam umelecký šéf EHMK Beskid).

Opäť dostali i známe mená

Peniaze schválili aj subjektom, v ktorých figurujú členovia správnej rady Košice 2013 Ľuba Blaškovičová (Staromestské divadlo – 32-tisíc) a Gabriel Horal (Forsa – 69-tisíc). Podporu získala i bývalá firma člena správnej rady mestskej neziskovky Ľudovíta Demiana (organizátor koncertu Jamiroquai s dotáciou 250-tisíc od Košice 2013 – Best Services 64-tisíc) či mestská časť Sever (Amfik uvádza), ktorej starostuje člen dozornej rady Košice 2013 Marián Gaj (9-tisíc).

Pýtali 5-krát viac peňazí

“Komisia nehľadela na to, kto je žiadateľ, ale aký dal projekt,” tvrdí člen komisie Ján Sudzina, riaditeľ Košice 2013. Vraví, že 360 žiadostí pýtalo 5-násobne viac peňazí, než delili. “Nebolo to ľahké.” Dodal, že okrem žánrovej pestrosti sa riadili i svojím zoznamom top akcií a prvýkrát boli podporené aj rozvojové podujatia, identifikované ako kľúčové v Masterplane pre kreatívnu ekonomiku. Cieľom 5-ročného dotačného programu bolo podporovať dlhodobo udržateľné podujatia v súlade s prioritami EHMK, ako sú skvalitnenie kultúrnej produkcie, inovatívne prvky, tvorba pracovných miest v kultúrnom sektore, posilňovanie existujúcej i novej kultúrnej infraštruktúry (Kulturpark, Kunsthalle, výmenníky atď.), dostupnosť kultúry pre všetkých či prezentácia Košíc na európskej úrovni.

Teraz hojno, a o rok?

Odkiaľ však vezmú zadlžené Košice, ktoré nemajú ani na poriadnu opravu ciest, budúci rok, keď majú grantovú schému EHMK priškrtiť, peniaze na prevádzku kultúrnych objektov, udržanie akcií a ešte aj podporu “nabudených” žiadateľov? “Bude to tvrdé, ale za tých 5 rokov sa už kultúrni operátori mali naučiť fungovať v konkurencii a získavať tiež privátne zdroje,” odkazuje Sudzina. Dodal, že košické subjekty už majú od budúceho roka rovnakú šancu uchádzať sa o bežné dotácie z rezortu kultúry aj pre kultúrnych operátorov v rámci celého Slovenska.

Mesto chystá stratégiu i fond

Podľa Sudzinu, bez ohľadu na ďalší osud dotácií z ministerstva, mesto chystá kultúrnu stratégiu do roku 2020 aj s finančnými mechanizmami. “Možností je viac, súkromní partneri, sponzori, nadácie, fondy, európske schémy atď.” Šéf dozornej rady Košice 2013 a predseda finančnej komisie zastupiteľstva Štefan Lasky (Smer) hovorí, že ďalšie roky musia nájsť i peniaze v rozpočte mesta. “Musíme garantovať minimálne 5-ročnú udržateľnosť kultúrnych objektov, zrekonštruovaných z eurofondov v rámci EHMK.” Prezradil, že 1,5 milióna eur ako Cenu Meliny Mercouri od Európskej komisie, ktorú dostalo mesto vlani, neminuli, má byť základom fondu na podporu kultúry ďalšie roky. Šéfka Staromestského divadla, poslankyňa Ľuba Blaškovičová (nezávislá), si myslí, že o rok, keď už bude peňazí menej, sa zoznam vyčistí od účelových projektov a žiadateľov, ktorých len zlákal “balík” na EHMK a iba skúšali šťastie.

Schéma bude, peniaze otázne

Napriek pôvodne schválenej 5-ročnej extra dotačnej schéme EHMK sa ministerstvo aktuálne vyjadrilo, že predsa len bude pokračovať ešte 2 roky. Objem peňazí je otázny. “Výška financií bude každý rok známa až po schválení rozpočtu v parlamente,” prezradil novinku hovorca rezortu Jozef Bednár. JAROSLAV VRÁBEĽ

Ján Sudzina Riaditeľ mestskej neziskovky Košice 2013.

FAKTY

Dotácie pre Košice 2013

- PUBLICARTDAYS 200000eur

- KULTURPARK 190000eur

- SPOTs – 149 400 eur

- Kunsthalle 139 400 eur

- Umelecké rezidenčné výmeny- 91 600 eur

- Otvárací ceremoniál EHMK- 86000eur

- Putujúce mesto 85000eur

- NEWDANCEDAYS 79 500 eur

- Tokyo Metropolitan SymphonyOrchestra 75000eur

- Slovenská kultúra v Marseille – 75000eur

- ESCALATOR 73000eur

- AICA kongres 61 470 eur

- BIELANOC 60000eur

- Koncerty vDómesv. Alžbety – 60000eur

- Pentapolitana 60000eur

- Use the City festival 50000eur

- Návrat vody do mesta

- 50000eur

- Creative Industry Toolkit – 43 800 eur

- LETOVPARKU40000eur

- Jakubiskove dni 15000eur (Zdroj – https://registerkul tury.gov.sk/granty2013/)

VÝBER

Granty pre ostatných

Košice región umenia a kultúry, n. o. 97 880 eur

OZKOŠICKÉ DIVADLO82 580 eur

Medzinárodná spoločnosť pre súčasnú hudbu – Slovenská sekcia

- 74 330 eur

Združenie FORSA68 870 eur

Občianske združenie Slavonic Dance Theater

- 64 290 eur

BEST SERVICES, s. r. o. – 64 180 eur

BAZZART- 50 980 eur

SAVRIA, n. o. 50 530 eur

QUASARS- 45 940 eur

Technická univerzita

- 45 110 eur

Východoslovenská galéria – 41 280 eur

Verejný podstavec 38 530 eur

Nadácia CITYTV36 730 eur l UzemnePlany.Sk 36 680 eur

“Konvergencie – spoločnosť pre komorné umenie” – 34000eur

Združenie Staromestské divadlo 32 150 eur

MoreMusic – 32 080 eur (Vybrali sme len žiadateľov s dotáciami na 1 či viac akcií spolu nad 30-tisíc) (Zdroj – https://registerkul tury.gov.sk/granty2013/)

Japonská fondation EU Japan Fest pozvala zástupcov miest Sibiu (2007), Maribor a Guimaraes (2012), Marseille a Košice (2013), Umea a Riga (2014) na oficiálnu návštevu. Hlavným cieľom stretnutia bola prezentácia projektov jednotlivých miest kultúry. Nasledovali diskusie a rokovania o predrokovaných spoločných projektoch a spolupráci.

,,Dohodli sme až 18 projektov vzájomnej spolupráce v oblasti kultúry medzi Japonskom a Slovenskom, s priamou podporou EU Japan Fest foundation,“  informoval Jakub Urik, vedúci sekcie pre rozvojové projekty a medzinárodné vzťahy. Dodáva, že ide o projekty v oblasti fotografie, architektúry, divadla, tanca, rezidenčných pobytov a pod.

Od januára je na rezidenčnom pobyte Yukobo Art Space v Tokiu slovensky súčasný maliar Erik Sille. Vďaka projektu Košice 2013 sa do spolupráce s Japonskom zapojilo 20 kultúrnych operátorov z východného Slovenska.

Pre veľký záujem oboch strán sa pripravujú ďalšie projekty na rok 2014, ktoré sa uskutočnia v novovzniknutých subjektoch kultúrnej infraštruktúry v meste Košice (Kasárne/Kulturpark, Kunsthalle, SPOTs a mestské parky).

Pri príležitosti vystúpenia Tokijského metropolitného orchestra (26. 5. 2013), prejavil záujem navštíviť Košice aj prezident Mitsubischi corporation,  Yorihiko Kojima, ktorý sa osobne zúčastnil na prezentácii mesta Košice a projektu EHMK – Košice 2013. ,,Táto návšteva môže mať aj veľmi pozitívny dopad na rozvoj mesta, ako aj regiónu,“ uviedol J. Urik.