Cena Oskára Čepana 2011 pozná finalistov/ SME

O prestížnu Cenu Oskára Čepana 2011 pre výtvarníkov do 35 rokov sa budú uchádzať finalisti – Katarína Poliačiková, Tomáš Rafa, Kassaboys (Radovan Čerevka, Tomáš Makara, Peter Vrábeľ) a Ján Šipöcz. Umelci vytvoria na základe nominácie nové dielo na výstavu finalistov,  ktorá bude sprístupnená 20. októbra 2011 v bratislavskej Galérii Cvernovka. Vernisáži bude predchádzať  vyhlásenie víťaza ceny. Jej súčasťou je rezidenčný pobyt v New Yorku, finančná odmena a samostatná výstava v SNG. Finalistov vybrala spomedzi 50 uchádzačov porota v zložení: Edit Andráš (HU), Fedor Blaščák (SK), Ondřej Chrobák (CZ), Maja Fowkes & Reuben Fowkes (GB, CRO) a Gábor Hushegyi (SK). Minulý rok zvíťazila Petra Feriancová.

http://kultura.sme.sk/c/5935353/cena-oskara-cepana-2011-pozna-finalistov.html

Košice musia bojovať o titul mekky Európy/ www.m.hnonline.sk

Košice mali byť v roku 2013 pýchou Európy. Priebeh príprav projektu Európske hlavné mesto kultúry robí vrásky na čele nielen košickej, ale aj európskej verejnosti.

Po nedávnom odvolaní riaditeľky projektu Zory Jaurovej a vymenovaní nového riaditeľa Jána Sudzinu, nie je Jaurová, hlavná iniciátorka víťazného projektu z roku 2008, už ani umeleckou riaditeľkou. Podľa nového riaditeľa bola hlavným dôvodom výmeny nespokojnosť Košičanov. Jaurovej nástupca by mal byť vymenovaný dnes alebo zajtra. Autonómia či nie? „Personálne zmeny v projekte sú robené s úmyslom zmeniť negatívne vnímanie projektu v očiach verejnosti,“ povedal pre HN primátor mesta Košice Richard Raši. Sudzina s ním súhlasí. „Košičania projekt intenzívne vnímajú, doteraz však nemali možnosť sa do neho zapojiť podľa svojich predstáv, cítia sa málo informovaní,“ povedal pre HN.
S návrhom na zmeny prišla však sama Jaurová, ktorá chcela svoju pozíciu riaditeľky odbremeniť od manažérskych úkonov a zostať len umeleckou riaditeľkou. „Narazila som však na názorový rozpor s vedením mesta.
Podľa mňa musí mať umelecký riaditeľ autonómiu a byť v menovanej pozícii, nielen zamestnanec manažéra,“ povedala pre HN Jaurová, ktorá však bola jedna z mála tých, ktorých nechalo nové vedenie mesta na začiatku roka na svojich postoch. Podľa nej tu nebol záujem rozdeliť kompetencie, len vymeniť riaditeľa a dostať ju pod kontrolu. Podľa Rašiho z definícií oboch pozícií vyplýva, že umelecký riaditeľ naďalej riadi programovú a koncepčnú časť projektu, je vedúcim umeleckej a programovej sekcie. Jaurová nové nastavenie jej pozície neakceptovala už pred týždňami a svoju ďalšiu rolu si nevie v projekte predstaviť. Definitívne by sa malo rozhodnúť do konca júna. A financie… Sudzina sa už v týchto dňoch plánuje stretnúť s riaditeľmi viacerých inštitúcií, vrátane riaditeľa kultúrneho centra Tabačka Petrom Radkoffom, ktorý stál pri projekte na začiatku. Podľa Rašiho slov, projekt pokračuje v pôvodných programových líniách, z doterajších plánovaných aktivít sa budú selektovať tie, ktoré budú v plánoch nového umeleckého riaditeľa. Okrem personálnych zmien projekt trápili aj financie. „Investície sú plne v kompetencii mesta Košice, väčšina (viac ako 60 miliónov eur) by mala byť financovaná zo štrukturálnych fondov, čaká sa, aby sa mohli podávať projekty, je to pomerne časovo veľmi napäté,“ doplnila Jaurová.
„Momentálne sa pripravuje projektová dokumentácia investičných projektov, v čom je rekonštrukcia Kásarní, bol ukončený prieskum, na jeseň predpokladáme začiatok rekonštrukcie, o nestíhaní nemôžem momentálne hovoriť, doplnila hovorkyňa mesta Košice Martina Viktorínová. V prípade, že by sa hlavné ciele (rekonštrukcia Kasární ako hlavného kultúrneho centra, amfiteátra a starej plavárne) nepodarilo pripraviť, mestu by bol odobraný titul a nedostane s tým spojených 1,5 milióna eur, asi 1,5 percenta celého rozpočtu. To sa udeje o rok, keď do Košíc príde monitorovací panel z Bruselu.

 http://m.hnonline.sk/c3-52073080-kw0000_d-kosice-musia-bojovat-o-titul-mekky-europy

Multikultúrny plenér – Pentapolitana na Radničnom námestí v Bardejove/ www.bardejov.sk

Od pondelka 13. 6. 2011 na Radničnom námestí je počuť ťukot sochárskych a kamenárskych dlát, hukot motorových píl a ticho maliarskeho zachytenia okamihu.
Umelci z miest bývalého stredovekého združenia Pentapolitana ( Bardejov,Levoča,Prešov, Sabinov a Košice)  prezentujú nielen svoje kamenosochárske, drevorezbárske a maliarske umenie, no zároveň týmto deklarujú svoju kultúrnu spoluprácu týchto miest aj v 21. storočí.
Odborným garantom tohto plenéra je bardejovský výtvarník Mikuláš Lovacký  a témou plenéra je epitaf ako spomienka, pamiatka, umelecký skvost i artefakt.
Organizátorom podujatia je Komunitná nadácia v Bardejove s podporou Ministerstva kultúry SR v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013 – program Pentapolitana.
Časť z vytvorených umeleckých diel multikultúrneho plenéra po jeho ukončení a poplénerových výstavách v Bardejove a Košiciach,  bude  umiestnená  natrvalo na verejných priestranstvách   v Bardejove.
Plenérové stretnutie na Radničnom námestí potrvá ešte do nedele 19. 6. 2011, kedy bude ukončené kultúrnym podujatím pre verejnosť s vystúpením hudobných skupín (Slnovrat, Vandráci a rómska skupina Sandróza).http://www.bardejov.sk/mesto/component/content/article/61-aktuality/560-multikulturny-plener-pentapolitana-na-radninom-namesti-v-bardejove

Zora a kultúrne Košice. Ehm,…/ www.tyzden.sk

Projekt “európskych hlavných miest kultúry” je podľa môjho skromného názoru nezmyselný. Nezmyselný a hrozne drahý. 107 miliónov eur je predsa strašne veľa peňazí. V Košiciach sa za tie peniaze uskutoční niekoľko stoviek koncertov, výstav, divadelných predstavení, sympózií, konferencií a workshopov, zrenovuje sa zopár priestorov, nejaký čas tie peniaze udržia nad vodou niekoľko galérií a klubov. To je fajn. Či však v roku 2014, teda po skončení košického eurokultúrneho zázraku bude košické umenie hlbšie, presvedčivejšie, znepokojujúcejšie a hodnotnejšie, či budú Košice lepšie miesto pre život je ťažko povedať. 
Ale keďže sme v EU, do projektov ako je EHMK sa musíme (a asi aj chceme) zapájať. No a keď už sa do toho zapájame, tak nech sa tie peniaze aspoň čo najzmysluplnejšie použijú. 
Tu prichádza na scénu Zora Jaurová, energická a tvorivá manažérka, ktorá sa dokáže s obrovským šarmom orientovať v labyrinte európskych inštitúcií a smerníc a ešte k tomu má aj – podľa môjho názoru – dobrý vkus a schopnosť aj z byrokraticky vyzerajúcich projektov vytvoriť niečo živé a zaujímavé. Zora spolu s Michalom Hladkým v roku 2008 vytvorila projekt, na základe ktorého Košice dostali titul EHMK 2013. A aj veľa peňazí, ktoré s týmto titulom prichádzajú.
A odteraz už len moje dohady: na Zorinom projekte si dostatočne “neprilepšia” niektoré nedvižné mestské kultúrne inštitúcie. Preto sa hovorí, že projekt je “príliš alternatívny”. V projekte ide o to, aby v meste aj po roku 2013 niečo zostalo, aby sa mesto menilo, aby v ňom bolo viac “kultúrneho priemyslu” (ja som voči tomu skeptický, ale stále sa mi to zdá lepšie, než organizovanie nejakých jednorázových mega-akcií). Na Zoru je preto vytváraný tlak: údajne má privysoký plat, vďaka nej vraj do Koších prichádzajú kapely s vulgárnymi názvami, vraj sa s ňou ťažko komunikuje, no a nakoniec tromf tromfov: je Bratislavčanka. Tlak sa zosiľňuje, prichádzajú voľby, v ktorých sa navzájom vyblokujú dvaja slušnejší kandidáti na primátora a tak sa primátorom stáva Richard Raši. Následne Zoru odvolajú z pozície šéfky organizácie, ktorá celý projekt riadi. Na jej miesto prochádza Jano Sudzina, majiteľ veľmi dobrého hudobného vydavateľstva Hevhetia. Je Košičan a pravdepodobne je otvorenejší voči vplyvom a tlakom miestnych “kultúrnikov”. Tí chcú celý projekt pozmeniť vo svoj prospech. Sto miliónov je sto miliónov – bolo by hriechom nezískať z nich nič, všakže. A tak sa projekt, ktorým sa tie milióny do Košíc dostali, odsúva aj s jeho tvorcami nabok. Už nie je dôležitý. Teraz, keď už prúdia peniaze, treba sa na ne jednoducho napojiť. 
Celkom zaujímavá stratégia: nechajme niekoho, nech vybojuje pre naše mesto prestížny titul a s ním aj dosť veľký balík peňazí. Potom podrobme víťazný projekt a jeho autorov zdrvujúcej kritike: A čo sme od macochy, prečo nemôžeme nejaký tej miliónik dostať aj my? Že projekt má iné priority? No a čo? Tak ich zmeňme a Jaurovú aj s jej Výmenníkmi a Kasárňami pošlime kade ľahšie!
Ako to nakoniec dopadne, nie je zatiaľ jasné. Isté je len to, že človeka, ktorý za projektom stál ešte vtedy, keď v ňom neboli žiadne peniaze, košickí “kultúrnici” z projektu vyšachovali a teraz si projekt idú zmeniť tak, aby bol aj pre nich “zaujímavý”. 
Zora Jaurová v projekte, ktorý vymyslela, za ktorý bojovala a o ktorom sa aj s autorom týchto riadkov dokázala vášnovo hádať, končí. Je možné, že z projektu Košice EHMK 2013, zostane nakoniec len povzdychnutie: ehm. Alebo len: hm.
http://www.tyzden.sk/kultura/zora-a-kulturne-kosice-ehm.html

Projekt Pentapolitana ožije po šiestich storočiach/ www.noviny.sk (SITA)

PREŠOV 10. júna (SITA) – Do mesta nie je ďaleko je program, ktorý sa stáva novou formou regionálnej spolupráce neziskovej organizácie Košice 2013 a východoslovenských miest Prešov, Levoča, Bardejov a Sabinov v rámci projektu Pentapolitana. Názov pochádza z 15. storočia, kedy tieto slobodné kráľovské mestá spojili spoločné záujmy. Projekt zahŕňa koncept regionálnej politiky pre východné Slovensko, v ktorom sú jednotlivé mestá rovnocennými partnermi s uceleným systémom spolupráce.
Obyvatelia týchto miest sa budú môcť aktívne zapájať do projektu so zámerom, aby sa z nich neskôr stali návštevníci aktivít Košice Európske hlavné mesto kultúry 2013. Zároveň aby si Košičania a návštevníci východoslovenskej metropoly našli cestu aj do týchto bývalých slobodných kráľovských miest. Projekt sa začína napĺňať dnes v Prešove v rámci Dní mesta Prešov.
Ako informovala hovorkyňa prešovskej radnice Veronika Gazdová, do Prešova sú pozvaní umelci, aktivisti zo všetkých zúčastnených miest, ktorí budú môcť prezentovať svoje aktivity na viacerých scénach. Súčasťou programu bude veľká interaktívna prezentácia jednotlivých kultúrnych zariadení, občianskych aktivít, umelcov, terénnych pracovníkov, združení pracujúcich s dobrovoľníkmi. Súčasne vznikne nová platforma pre realizáciu ďalších projektov.
Program Do mesta nie je ďaleko a samotný projekt Pentapolitana predstavia jeho organizátori dnes o 17:00 v Klube Bunker na Sídlisku III, kde vystúpi aj Divadlo Portál, priestor tu našli aj na obrázky výtvarníka Juraja G. Mandela. V Klube Christiania prezentuje svoje aktivity združenie s tým istým názvom a vystavuje tu Slavo Capek. V hudobnom klube Pumpa sa predstaví občianske združenie Cirkus 49, ktoré sa zviditeľnilo svojim festivalom pouličného umenia. Návštevníci budú mať možnosť spoznať aj ekologický projekt a foto dokument Vlastimila Slávika. Po 20:00 začnú koncerty na viacerých prešovských scénach. V sobotu bude prezentácia umelcov, ktorí majú korene na Šariši pokračovať od 20:30 v hudobnom klube Wave.
Po Prešove bude o týždeň 17. júna ďalším hosťujúcim mestom Sabinov. Aj tu sa návštevníci môžu tešiť na koncerty, od klubových po plenérové, výtvarné inštalácie, výstavy, divadelné produkcie a autorské čítania.
Projekt Pentapolitana je konceptom spolupráce prirodzeného regiónu východného Slovenska a pokračovaním spolupráce miest so spoločnou históriou a súčasnými výzvami. Na jeho začiatku pôjde o spoluprácu v oblasti kultúry, na ktorú neskôr nadviaže spolupráca v oblasti cestovného ruchu s cieľom vytvoriť tematický klaster cestovného ruchu. Cieľom projektu je zapojiť Prešovský región do projektu Košice INTERFACE 2013 a tým rozšíriť efekty projektu na územie celého východného Slovenska.
Pentapolitana vznikla pred 600 rokmi ako združenie piatich významných hornouhorských slobodných kráľovských miest Košice, Prešov, Levoča, Bardejov a Sabinov. V popredí spojenectva stáli obchodno-ekonomické záujmy členských miest. Pentapolitana zohrávala významnú úlohu najmä v tranzitnom obchode, keďže v príslušnom regióne sa križovali staré tranzitné cesty v smere juh – sever a západ – východ.http://udalosti.noviny.sk/z-domova/10-06-2011/presov-projekt-pentapolitana-ozije-po-siestich-storociach.html

Kasárne roztancujú dve predstavenia/ KORZÁR

KOŠICE. V júnovom programe kultúrneho centra Kulturpark, ktorý je posledný pred plánovanou rozsiahlou rekonštrukciou, si svoje miesto našli aj tanečné lahôdky. Európska špička súčasného tanca rozpovie prostredníctvom  pohybu  príbehy o básnikovi starých čias či o hranici medzi bytím a prázdnotou.
V rámci turné sa vo viacerých slovenských mestách vrátane Košíc predstavia tanečníci európskej kvality.„Vo dvoch predstaveniach, 12. a 16. júna, sa predstaví: choreografka a tanečnica Karine Ponties, Jaro Viňarský, Jozef Fruček a mnoho ďalších,“ približuje Blažena Sedrovičová z Kulturparku.
Tanečné vystúpenia sa začnú v nedeľu belgickým predstavením. Ide o tri krátke tanečné sóla v choreografii Karine Ponties, ktoré spája postava strašiaka. „Pre mňa je strašiak dojímavou a rozporuplnou postavou, osamelým vojakom strachu, ktorý nikdy nikoho nevyľakal. Patrí do našej predstavivosti,“ hovorí jedna z najznámejších choreografiek v Európe Karine Ponties.
Súčasnému tancu bude venovaný aj 16. jún, keď sa predstaví sugestívne fyzické divadlo o hranici medzi bytím a prázdnotou z Grécka. Hlavní predstavitelia, ktorých alfou a omegou je telo, si kladú za cieľ objavovať vlastný osobitý štýl prostredníctvom pohybu. Sústredia sa na všetko, čo sa dá vyjadriť pohybom, počnúc bojovými umeniami po akrobaciu.

http://korzar.sme.sk/c/5930657/kasarne-roztancuju-dve-predstavenia.html

Kongresová hala v Košiciach opäť straší/ KORZÁR

Hokejové majstrovstvá sa už dávno skončili. Kongresová hala na Námestí osloboditeľov už „stratila“ jednu kryciu plachtu a opäť špatí.KOŠICE. Desiatky rokov chátrajúcu a centrum mesta hyzdiacu budovu z tehál prekryli obrovskými reklamnými bannermi pred začiatkom šampionátu.
Strhnutá plachta
Prekrytie ruiny plachtami sľúbil na vlastné náklady ešte do začiatku MS vlastník objektu, firma Falkensteiner, Besitz. Nakoniec sa však na plachtovaní podieľali súkromné firmy (9 000 eur), mesto Košice (1 500 eur) a Košice 2013 sumou 2 000 eur. Celkové oplachtovanie teda vyšlo na 12 500 eur. Pravdepodobne slabé uchytenie plachiet a silný vietor počas nedávnych búrok odhalili tehlové monštrum v takmer celej jeho ohavnej „nahote“. Polovica čelnej fasády je odkrytá a Košičania, vrátane hostí v hoteli Hilton, tak majú zas výhľad na túto hrôzu.
„Vyzerá to otrasne, chodím do Košíc už dlhé roky, a pokiaľ si pamätám, vždy to tak vyzeralo,“ povedal nám pán František zo Zlatej Idky, ktorý prišiel včera do mesta na nákupy. „Cez majstrovstvá sveta v hokeji to bolo lepšie, ale teraz, keď tie plachty strhlo a len tak visia, je to asi ešte horšie ako v minulosti. Mali by to dať určite do poriadku.“
Rozmlátený plot
Reklamnými plachtami zakryli pred začiatkom MS aj budovu na rohu Alžbetinej a Moyzesovej ulice, tam zatiaľ držia. Oveľa horšie je na tom plot oproti štadiónu, ktorý mal zakryť špinu a neporiadok v areáli pri Starej sladovni, kde sa s obľubou schádzajú košickí bezdomovci a feťáci.  Múr bol už koncom mája rozbitý na kusy, doposiaľ ho nikto neopravil.
Na naše otázky, čo s tým mieni mesto robiť, sme včera z košického magistrátu nedostali žiadnu odpoveď.

http://korzar.sme.sk/c/5930623/kongresova-hala-v-kosiciach-opat-strasi.html

Košice 2013: Koniec jednej éry?/ SME

Zora Jaurová už nebude umeleckou riaditeľkou projektu Európske hlavné mesto kultúry. 
BRATISLAVA. Rok a pol pred hlavnou fázou najväčšieho kultúrneho projektu v dejinách Slovenska sa zmenilo vedenie prípravného tímu. Novým riaditeľom sa stal Ján Sudzina a s doterajšou umeleckou riaditeľkou Zorou Jaurovou (na snímke) sa nevie dohodnúť na jej novej pracovnej náplni.
Podľa Sudzinu Jaurová trvá na silnom postavení umeleckého riaditeľa. „Rozprávali sme sa, post odmietla, ak nebude mať garantovanú autonómiu od správnej rady. Vyžaduje kompetencie, ktoré by mali priamy dosah na projekt. Mohol by z toho vzniknúť kompetenčný spor“.
Jaurová tvrdí, že v rámci projektov Európske hlavné mesto kultúry musí mať umelecký riaditeľ autonómiu: „Nikto mi zatiaľ nevysvetlil, prečo to v tomto konkrétnom prípade vedenie mesta odmieta,“ vraví. Do konca mesiaca sa definitívne rozhodne, či ešte vôbec a v akej podobe bude na projekte spolupracovať.
Ján Sudzina pre Korzár potvrdil, že už hľadá nového umeleckého riaditeľa. O projekte začal komunikovať aj s predstaviteľmi košických kultúrnych inštitúcií, ktorí vlani zorganizovali diskusné fórum, kde obvinili prípravný tím z netransparentnosti a žiadali možnosť zapojiť sa do projektu.
Práve zapojenie všetkých kultúrnych organizátorov v meste uvádza Ján Sudzina za svoj hlavný cieľ. „Rozprával som sa s Petrom Neuwirthom, ktorý patril k hlavným organizátorom fóra. Stretol som sa s riaditeľom filharmónie, riaditeľom divadla aj riaditeľkou galérie. Postupne sa budem rozprávať s ďalšími.“
Jaurová bola v roku 2007 konzultantkou projektu, ktorý o rok neskôr uspel v súťaži o titul Európske hlavné mesto kultúry 2013. Následne sa stala jeho umeleckou riaditeľkou.
V pôvodnej verzii projektu sa ako kľúčové východiská uvádzajú „hľadanie inovatívnych riešení, nové prepojenia v umení, kultúre, ekonomike aj v iných oblastiach života, netradičné formy“. Medzi hlavný cieľmi je aj veta „šokovať a príjemne prekvapiť“.

Čítajte viac: http://kultura.sme.sk/c/5930540/kosice-2013-koniec-jednej-ery.html#ixzz1OqqSptEchttp://kultura.sme.sk/c/5930540/kosice-2013-koniec-jednej-ery.html

Projekt Košice – EHMK: Sudzina sa s Jaurovou nedohodol/ KORZÁR

V kultúrnom megaprojekte to vrie. Bývalá riaditeľka Jaurová a jej nástupca nenašli spoločnú reč. Hrozí dokonca, že Košice prídu o jednu z investičných priorít.KOŠICE. Pôsobenie Zory Jaurovej, ktorá tím viedla uplynulé štyri roky, je spočítané. Tvrdí, že jej nástupca Ján Sudzina sa s ňou o jej ďalšom pôsobení doteraz nebavil.

„Zatiaľ so mnou komunikoval o tejto veci minimálne a odporučil mi riešiť moje ďalšie pôsobenie v projekte s primátorom. Novému riaditeľovi chýba vízia našej ďalšej spolupráce.“
Sudzina tvrdí, že Jaurová trvá na silnom postavení umeleckého riaditeľa. „Rozprávali sme sa, post odmietla, ak nebude mať garantovanú autonómiu od správnej rady. Vyžaduje kompetencie, ktoré by mali priamy dosah na projekt. Mohol by z toho ale vzniknúť kompetenčný spor.“
Konkurz?
Momentálne tím preveruje či na voľný post musí vypísať verejnú súťaž alebo osloví niekoho priamo. „Prebiehajú neformálne rozhovory, rozprával som sa s viacerými.“ Konkrétne mená nechcel Sudzina (na snímke) prezradiť.
Na otázku či chce, aby Jaurová v tíme ostala, priamo neodpovedal. „Je to veľmi ťažká otázka. Pretože rozsah kompetencií a  možnosť kompromisu je najväčší problém. Mám svoju predstavu o projekte, aj nový umelecký riaditeľ bude mať svoju predstavu.  A to môže byť problém, Jaurová má striktnú predstavu.“
Komunikácia s tímom
Za svoje prvé kroky vo funkcii označil nový riaditeľ mesta kultúry, že sa musí zorientovať v internom prostredí organizácie. „Určite sa stretnem so všetkými zamestnancami neziskovej organizácie,“ povedal nedávno v rozhovore pre náš denník. Za dva týždne sa však s výkonným tímom stretol len raz a na chvíľu. Deň po svojom zvolení sa prišiel predstaviť.
„Mali sme jednu poradu, teraz sa s nimi stretávam jednotlivo podľa jednotlivých činností, aj neformálne pri riešení konkrétnych úloh. No sú aj iné úlohy, ťahá sa to.“ Sudzina tvrdí, že s projektom sa postupne zoznamuje. „Tvoril sa tri roky, je to rozsiahla agenda, nedá sa spoznať za dva týždne.
Kultúrnici v ofenzíve
Sudzina o projekte komunikuje s predstaviteľmi košických kultúrnych inštitúcií. Tí pred rokom zorganizovali prostredníctvom združenia Res Cassovia a Staromestského divadla tzv. Košické kultúrne fórum s témou mesta kultúry. Kultúrni organizátori vtedy obvinili tím z  netransparentnosti, tunelovania a klientelizmu a žiadali možnosť zapojiť sa do projektu.
Práve zapojenie všetkých kultúrnych operátorov uvádza Sudzina za svoj hlavný cieľ. Podľa jeho slov ho kontaktuje množstvo ľudí. Stretol sa aj s Petrom Neuwirthom, ktorý patril k hlavným organizátorom fóra. „Rozprával som sa aj s ním, stretol som sa s riaditeľom filharmónie, riaditeľom divadla a riaditeľkou galérie. Mám veľa rozhovorov, postupne sa budem rozprávať s ďalšími.“ Druhá organizátorka, Ľuba Blaškovičová je v súčasnosti členkou správnej rady neziskovky Košice 2013.
Okrem Jaurovej slabne aj pozícia autora celého konceptu Interface, s ktorým Košice v roku 2008 v boji o titul zvíťazili. Michal Hladký už pracuje pre tím len na externú zmluvu.
Ohrozená priorita?
Podľa našich informácií malo prísť medzi rezortom kultúry a zástupcami mesta v uplynulých dňoch k rokovaniu, ktorého výsledkom má byť, že jedna časť z investičnej priority – tzv. Inkubátor umení v Kulturparku sa nemôže realizovať, pretože projekt obsahuje vykonávanie podnikateľskej činnosti.
Hovorkyňa rezortu kultúry Eva Chudinová vo svojej reakcii pre Korzár zdôraznila, že nie je možné, aby mesto ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku zo štrukturálnych fondov ďalej poskytovalo budovu iným osobám na podnikanie.
Sudzina tvrdí, že ide o bežnú pracovnú komunikáciu. „Viem o tom, momentálne sa to konzultuje, poslali  sme na ministerstvo v tejto veci žiadosť. Je to teda v procese, riešia sa technické záležitosti. Nemáme záväzné stanovisko.“
Dusno v tíme
V kuloároch magistrátu a tímu mesta kultúry sa hovorí o dusnej atmosfére po výmene riaditeľa a hroziacom kolapse projektu. Podľa zainteresovaných sa momentálne rozpadáva a smerovanie celej akcie tápa.
„Vyzerá to aktuálne tak, že ak sa niečo rýchlo nezmení, dopadne to veľmi zle. Keď sa k projektu dostanú všetci tí, čo sa teraz snažia dostať, bude z toho malý lokálny projekt a kšeft pre pár vyvolených.“
V súvislosti s dianím a rokovaním aj okolo inkubátora sa v kuloároch hovorí, že nový riaditeľ údajne nevie obhájiť investičné projekty, keďže ešte nie je zorientovaný v agende mesta kultúry. 
„V súčasnosti  robím všetko pre to, aby som si naštudoval problematiku fungovania EHMK v najkratšom možnom čase. Verím, že za mňa budú hovoriť reálne výsledky a nie klebety a dezinformácie z kuloárov. Všetky  investičné projekty  sú plne v kompetencii mesta.“

Poznámka – Dobýjajú sa ku mne
EHMK. Štyri písmenká, 107 miliónov eur. Suma na kultúrnu reklamu Európskej únie berie dych. Pre veľmi odvážnych: Je to viac ako 3,2 miliardy starých korún. Povinnú jazdu na úvod máme za sebou.
Košice, pol druha roka pred začatím megaprojektu, aký doteraz krajina nezažila. Pol roka po komunálnych voľbách sa mení šéf neziskovky. (Oslovený bol dva týždne po prevzatí kresiel na magistráte). Zora Jaurová, ktorá tím viedla tri roky, stráca zároveň post umeleckej riaditeľky. Tým jej pôsobenie v Košiciach končí. Človek, ktorý koncept celého košického projektu vymyslel, už pracuje len na externú zmluvu. Niekoľko mesiacov sa už šepká aj o odchode zásadných pracovníkov tímu.
Jaurová je Bratislavčanka, čo starí košickí „kultúrnici“ nepredýchali ani za tri roky. (Ako nám môže riadiť „náš!“ košický projekt?) Tí istí, ktorí mu vyčítajú, že je príliš alternatívny. Za výčitkou „menšinovosti“ je v skutočnosti hlavne to, že ho robia mladí. Zrazu totiž peniaze na kultúru nemajú tí, čo ju roky organizovali, ale ľudia o generáciu mladší.
Pred rokom zorganizovali tzv. Košické kultúrne fórum, ktoré prinieslo množstvo obvinení bez dôkazov. Chceli sa síce baviť o kultúre, no vyzerali skôr ako svorka hladných vlkov, ktorí zatiaľ nedostali pozvanie k bohato prestretému stolu.
Po výmene Jaurovej sa veci pohli. Nový riaditeľ sa stretáva so všetkými „kultúrnikmi“ (lebo tak sa to patrí, hovorí dokonca o diplomacii), lebo všetkých ich chce zapojiť do košického projektu. Čo na tom, že s ním, okrem mesta, nemajú nič spoločné?! Stretáva sa s každým okrem samotného tímu. Nemôže za to. Keď sa ho na to pýtam, vyhŕkne z neho: Dobýjajú sa ku mne. Tým, zrejme nevedomky, trafia klinec po hlavičke.Je teraz na ňom, či bude dostatočne silný, aby vlkom odolal. Alebo bol vedením mesta dosadený práve preto?

Čítajte viac: http://korzar.sme.sk/c/5929002/projekt-kosice-ehmk-sudzina-sa-s-jaurovou-nedohodol.html#ixzz1Ol4sBtp7http://korzar.sme.sk/c/5929002/projekt-kosice-ehmk-sudzina-sa-s-jaurovou-nedohodol.html

S výložkou za umeleckou slávou/ PRAVDA

Ivana Moncoľová, kritička umenia | 9. júna 2011  8:00

Do bratislavskej galérie Krokus vpochodovala umelecká armáda, ktorej velia “košickí chlapci”. Umeleckú skupinu Kassaboys tvoria absolventi Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach: Radovan Čerevka, Tomáš Makara, Peter Vrábeľ.

K tvorbe uniforiem pre umelcov inšpiroval skupinu Kassaboys košický Kulturpark, vybudovaný v priestoroch bývalých kasární.
Autor: Boris Németh

Ich tvorbu poznáme ako politicky-aktivistickú najmä z výstavy Museum z roku 2010, na ktorej košickí výtvarníci zhmotnili protimaďarské výroky Jána Slotu ako kuriozity: “priblblého turula”, ale aj “strapatú chuderu” ako relikvie z múzea voskových figurín. Výstava dosiahla pomerne veľký mediálny ohlas najmä v bulvárnych denníkoch.
Na aktuálnej výstave v Bratislave Kassaboys triedia umelecké aktivity na základe tabuliek ministerstva školstva. K všeobecne problematickému kastovaniu umeleckých disciplín priraďujú novovytvorené znaky medaily, hodnosti, uniformy aj takzvané frčky a systém výložiek. Umelci tak vytvárajú nový grafický rad symbolov pre Kunstarmee (armádu umelcov a umelkýň). Premyslený komplex grafických symbolov vychádza z interpretačných ideologických postupov ríšskej armády Waffen SS. Ako vysvetľujú umelci, vychádzajú z čísel 11 a 1, ktoré tvoria písmená K a A ako Kunstarmee. Ich ideologická a overená stratégia sebaprezentácie má však úsmevné rozuzlenie – hodnosti sa udeľujú na základe počtu samostatných výstav, metále jednotlivých galérií či hodnosti sú súčasťou výstavnej histórie jednotlivého umelca.
Vážnosť tejto výstave dáva jasná myšlienka umeleckej skupiny – a to dať umeniu rovnakú dôležitosť ako má na Slovensku armáda, polícia či niektoré masové športy. Postavenie súčasného vizuálneho umenia na Slovensku je niekde hlboko pod čiarou záujmu, čomu dlhodobo zodpovedá vládna politika aj nezáujem verejnosti. Na Slovensku to momentálne dokazuje aj minister kultúry Daniel Krajcer, ktorý nedokázal odpovedať všetkým žiadateľom na granty do konca mája, ako si to sám určil.
Umelecká skupina Kassaboys, ktorej členovia žijú a tvoria v Košiciach, sa k vytvoreniu uniforiem pre umelcov inšpirovala aj prostredím košického Kulturparku, ktorý bol do nedávnej minulosti kasárňou a armádnymi skladmi a v ktorom majú Kassaboys v súčasnosti ateliér. Napriek tomu, že niektorí z umelcov tvoria aj samostatne pod vlastnými menami, spoločne sa radi vracajú v skupinovej tvorbe k aktivizmu. Ich postoj k hlavnému mestu vyjadrujú už v oficiálnom logu svojej umeleckej skupiny, privlastňujúc si logo Bratislavy hlavného mesta SR. Na ňom sa vyníma piktogram Bratislavského hradu, ktorý v ich pozmenenej verzii oblizujú plamene. Chrbtom k Hradu pochoduje orlica (prítomná v erbe Košíc) so zdvihnutým prostredníkom. Namiesto pôvodnej koruny z času Jagelovcov má “pankáčske číro” a kanady. Výstava s názvom Kunstuniformen je otvorená do 17. júna.

http://kultura.pravda.sk/s-vylozkou-za-umeleckou-slavou-d33-/sk-kgaleria.asp?c=A110608_174225_sk-kgaleria_p46

Pri rozdávaní peňazí si minister kultúry berie posledné slovo/ www.beblavy.sk

BRATISLAVA. Peniaze na kultúru išli aj na projekty, ktoré výberové komisie ministerstva zamietli. Tisíce eur  dostane napríklad Festival európskych ľudových balád v Prešove. Umelci hovoria, že minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) do dotácií zasahoval, ten to popiera.
Ministerstvo kultúry rozdelilo podľa hovorkyne Evy Chudinovej takmer 16,9 milióna eur. Žiadosti posudzovali komisie zložené z umelcov a odborníkov. Krajcer ich rozhodnutia menil. Pre ministra by pritom mali byť záväzné. 
Festival v Prešove, ktorý u Krajcera uspel, organizuje mestské PKO ako sprievodnú akciu podujatia Európske hlavné mesto kultúry. Pôvodne ho komisia neschválila, čo SME potvrdil aj jej člen Roman Sorger.
Úspech bez lobingu
Organizátor Ladislav Kišeľák sa napriek tomu nedávno dozvedel, že 15­tisíc eur od štátu získa. „Neloboval som nikde, žiadal som a vyhoveli mi,“ hovorí Kišeľák. Podobne minister rozhodol aj pri podpore výtvarného umenia.
„Minimálne v štyroch prípadoch komisia navrhla inú dotáciu, po zásahu ministra sa to zmenilo,“ povedala členka komisie Mária Čorejová. Krajcer podľa nej zvýšil sumu aj na viac než tritisíc eur, väčšina projektov dostáva okolo 1500 eur.
K zvýšeniu oproti schválenej sume došlo aj pri Medzinárodnom výtvarnom sympóziu v  Snine galeristu Andreja Smoláka, na ktoré pôjde 3500 eur.
Tabačka grant nedostane
Jedno z najznámejších kultúrnych centier Tabačka v Košiciach nedostane ročný grant na fungovanie.
„Rozmýšľame, čo robiť, či zavrieť, alebo ďalej vyrábať dlh,“ povedal riaditeľ Peter Radkoff. Z komisie mal informácie, že príspevok schválili, na papieri má nulu.  „Toto tu ešte nebolo,“ hovorí. Ministerstvo najskôr tvrdilo, že Krajcer dotácie neovplyvňoval. „Nezmenil rozhodnutie komisie ani v jednom prípade,“ odpovedala hovorkyňa Chudinová.
Po  konfrontácii s vyjadreniami členov komisie  už odpovedala, že ich návrhy posudzujú ešte šéfovia sekcií. Tí ministra upozornia, ak navrhovaná dotácia nie je v súlade „s prioritami štátnej kultúrnej politiky“.
Na delenie peňazí sa v interpelácii ministra pýta aj koaličný poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ). Poukazuje  na novelu, ktorú prijala koalícia s cieľom stransparentniť systém dotácií.
„Úmysel bol, aby stanoviská komisií boli pre ministra záväzné,“ konštatoval Beblavý. Ak koná bez nich a vytvoril si vlastnú finančnú rezervu na projekty, je to podľa Beblavého protizákonné.

http://www.beblavy.sk/2011/06/media-pri-rozdavani-penazi-si-minister-kultury-berie-posledne-slovo/

Pri rozdávaní peňazí si minister kultúry berie posledné slovo/ SME

Akcie na východe podporilo ministerstvo napriek nesúhlasu výberových komisií.
BRATISLAVA. Peniaze na kultúru išli aj na projekty, ktoré výberové komisie ministerstva zamietli.
Tisíce eur  dostane napríklad Festival európskych ľudových balád v Prešove. Umelci hovoria, že minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) do dotácií zasahoval, ten to popiera.
Ministerstvo kultúry rozdelilo podľa hovorkyne Evy Chudinovej takmer 16,9 milióna eur. Žiadosti posudzovali komisie zložené z umelcov a odborníkov.
Krajcer ich rozhodnutia menil. Pre ministra by pritom mali byť záväzné. 
Festival v Prešove, ktorý u Krajcera uspel, organizuje mestské PKO ako sprievodnú akciu podujatia Európske hlavné mesto kultúry. Pôvodne ho komisia neschválila, čo SME potvrdil aj jej člen Roman Sorger.
Úspech bez lobingu
Organizátor Ladislav Kišeľák sa napriek tomu nedávno dozvedel, že 15­tisíc eur od štátu získa. „Neloboval som nikde, žiadal som a vyhoveli mi,“ hovorí Kišeľák. Podobne minister rozhodol aj pri podpore výtvarného umenia.
„Minimálne v štyroch prípadoch komisia navrhla inú dotáciu, po zásahu ministra sa to zmenilo,“ povedala členka komisie Mária Čorejová. Krajcer podľa nej zvýšil sumu aj na viac než tritisíc eur, väčšina projektov dostáva okolo 1500 eur.
K zvýšeniu oproti schválenej sume došlo aj pri Medzinárodnom výtvarnom sympóziu v  Snine galeristu Andreja Smoláka, na ktoré pôjde 3500 eur.
Tabačka grant nedostane
Jedno z najznámejších kultúrnych centier Tabačka v Košiciach nedostane ročný grant na fungovanie.
„Rozmýšľame, čo robiť, či zavrieť, alebo ďalej vyrábať dlh,“ povedal riaditeľ Peter Radkoff. Z komisie mal informácie, že príspevok schválili, na papieri má nulu.  „Toto tu ešte nebolo,“ hovorí.
Ministerstvo najskôr tvrdilo, že Krajcer dotácie neovplyvňoval. „Nezmenil rozhodnutie komisie ani v jednom prípade,“ odpovedala hovorkyňa Chudinová.
Po  konfrontácii s vyjadreniami členov komisie  už odpovedala, že ich návrhy posudzujú ešte šéfovia sekcií. Tí ministra upozornia, ak navrhovaná dotácia nie je v súlade „s prioritami štátnej kultúrnej politiky“.
Na delenie peňazí sa v interpelácii ministra pýta aj koaličný poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ). Poukazuje  na novelu, ktorú prijala koalícia s cieľom stransparentniť systém dotácií.
„Úmysel bol, aby stanoviská komisií boli pre ministra záväzné,“ konštatoval Beblavý. Ak koná bez nich a vytvoril si vlastnú finančnú rezervu na projekty, je to podľa Beblavého protizákonné.

http://www.sme.sk/c/5927322/pri-rozdavani-penazi-si-minister-kultury-berie-posledne-slovo.html