Festival Použi mesto chce do diania v umení a kultúre vtiahnuť aj divákov/ www.prestavka.sk (TASR)

Košice 23. mája (TASR) – Už tretí ročník festivalu umenia vo verejnom priestore pripravil tím neziskovej organizácie Košice EHMK 2013 v termíne od 25. do. 29. mája. Ako uviedla umelecká riaditeľka organizácie Zora Jaurová, názov festivalu Use The City – Použi mesto, je aj hlavným sloganom projektu, s ktorým Košice uspeli v súťaži o titul Európske hlavné mesto kultúry 2013. „Aj tento festival, ktorý stiera bariéru medzi umelcom a divákom, by mal prispieť k vytváraniu nových vzťahov obyvateľov k svojmu mestu,“ povedala Jaurová.Podľa projektového manažéra festivalu Christiana Potirona sa organizátori snažia každý rok o jeho decentralizáciu. „Vlani sme festival preniesli najmä do Mestského parku, tohto roku to bude sídlisko a projekt Mozog Terasy,“ povedal Potiron. Ako ďalej doplnil, festival ponúkne množstvo multižánrových zážitkov, od hip – hopu, cez divadlo, bábkové divadlo, rôzne koncerty, až po jedinečnú šou, počas ktorej sa bude animovať fasáda Magistrátu mesta Košice.„Táto vizuálna šou je vo svete už známa, my však chceme skĺbiť tanečné umenie s vizualizáciou a novinkou bude, že prítomní diváci budú môcť priamo zasahovať do toho, čo sa bude na fasáde odohrávať,“ spresnil Potiron.Zaujímavé podľa neho budú aj hudobné produkcie, či už populárny projekt Hudba v električke, alebo projekty skupiny Veni Academy, ktorá vystúpi pri fontáne v jednom z nákupných centier, ale ponúkne aj súkromné koncerty v obývačke.„Use The City festival vyzýva svojich užívateľov, teda obyvateľov Košíc, použiť mesto, vyjsť von do ulíc, aktívne sa zapojiť do verejného života, začať komunikovať s kultúrou a umením, ktoré urbánny priestor ponúka,“ doplnil Potiron.Festival je každoročným profilovým podujatím projektu Košice 2013. Jeho hlavným cieľom je, podľa organizátorov, oživiť mesto a otvoriť tvorivý a priamy dialóg pouličných umelcov s verejnosťou.http://www.prestavka.sk/2-38918/KOSICE:Festival-Pouzi-mesto-chce-do-diania-v-umeni-a-kulture-vtiahnut-aj-divakov.xml

Na festivale Nová dráma sa prezentovali mestá Maribor a Košice/ www.prestavka.sk (TASR)

Bratislava 20. mája (TASR) – Európske hlavné mestá kultúry, slovinský Maribor v roku 2012 a Košice v roku 2013 dnes v rámci prebiehajúceho festivalu Nová dráma / New Drama 2011 informovali médiá o príprave projektov v jednotlivých mestách. Sekcia Focus je tento rok na festivale venovaná Slovinsku, ktoré sa prezentuje inscenovaným čítaním súčasných slovinských dramatických textov, diskusiou so slovinskými dramatikmi aj uvedením inscenácie Slovinského divadla mladých z Ľubľany – Oliver Frljić a herci: Buď prekliaty, zradca svojej domoviny! Peter Tomaž Dobrila predstavil projekt Mariboru ako Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) v roku 2012. Spolu s Mariborom, druhým najväčším mestom Slovinska, na ňom participuje aj ďalších päť miest. „Verím, že nám projekt prinesie zmeny v kultúrnej oblasti v celom regióne,“ uviedol Dobrila.Projekt EHMK Košice 2013 predstavila Zora Jaurová. „Jeho cieľom je dlhoročná vízia rozvoja a transformácie mesta, v ktorej rok 2013 chápeme iba ako zastávku na oveľa dlhšej ceste,“ uviedla pre médiá.„S projektom sa spája niekoľko investičných projektov. Najvýznamnejším z nich je projekt s názvom Kasárne – Kulturpark, v ktorom ide o premenu komplexu bývalých kasárenských skladov z konca 19. storočia na kultúrnu štvrť. Je to komplex piatich budov v parku v centre mesta. V budúcnosti v tomto komplexe okrem multifunkčného centra súčasného umenia by mal byť aj inkubátor umenia a kreatívneho priemyslu, multifunkčné výstavné priestory a v spolupráci s Fakultou umení v Košiciach aj priestory pre študentov a absolventov tejto školy,“ doplnila Jaurová.Druhým kľúčovým investičným projektom podľa jej slov je projekt s názvom SPOTs, kde ide o transformáciu bývalých výmenníkových staníc tepla na sídliskách, ktoré sa postupne premenia na malé komunitné centrá. EHMK 2013 sa stali Košice na základe rozhodnutia medzinárodnej poroty na Ministerstve kultúry SR 9. septembra 2008 na čele s predsedom Bobom Scottom z Anglicka. Titul Európske hlavné mesto kultúry udeľuje Európsky parlament jednému alebo aj viacerým európskym mestám od roku 1985. Tie potom majú počas celého roka možnosť predstaviť Európe ich kultúrny život a jeho rozvoj. Prvým EHMK boli v roku 1985 grécke Atény. Ďalšími boli Florencia (1986), Amsterdam (1987), Berlín (1988), Paríž (1989). Budúci rok nimi budú slovinský Maribor a portugalský Guimares, v roku 2013 francúzske Marseille a Košice.http://prestavka.sk/2-38784/KULTURA:-Na-festivale-Nova-drama-sa-prezentovali-mesta-Maribor-a-Kosice.xml

Objednajte si kapelu do obývačky/ KORZÁR

Vlani počas festivalu Use the city (Použi mesto) tancoval bager a na oknách známeho hotela hrali okoloidúcim Tetris. „Čakajte nečakané,” sľubuje pre tento ročník tím mesta kultúry.KOŠICE. Tím hľadá tím dobrovoľníkov, tanečníkov, beatboxerov, básnikov, ale aj lenivcov, ktorým sa nechce chodiť na koncerty.
Neziskovka Košice 2013 chce do festivalu zapojiť všetkých, ktorí sa chcú stať jeho aktívnou súčasťou. Môžete sa zapojiť do organizačného tímu ako dobrovoľníci.
Pozvite hudbu domov
Ak sa vám nechce chodiť do klubov na koncert, objednajte si ho k vám domov.  Hudobníci zahrajú v domácnostiach, inštitúciách, spoločenských miestnostiach, kdekoľvek, kde chcete pozvať priateľov či susedov. „Zapojiť sa je jednoduché. Hudobné zoskupenia si záujemcovia môžu vybrať z nášho zoznamu na stránke www.usethecity.sk, následne mám pošlú objednávku a my im potvrdíme čas koncertu,” uviedla Jana Krajkovičová z tímu EHMK. Môžete si vybrať z piatich rôznych kapiel a žánrov: od alternatívy cez rock, vážnu hudbu až po džez.
Básnici, vedci a tanečníci
Príležitosť zapojiť sa majú aj básnické talenty na súťaži Slam poetry, ktoré stojí na pomedzí poézie, performance a divadla. Tímoví hráči so zmyslom pre orientáciu si zasa budú môcť zasúťažiť v mestskej hre a spoznať sídlisko Terasa v súťaži Mozog Terasy.Jedinečnú príležitosť prináša festival aj pre streetdancerov. V Kulturparku sa bude konať špeciálna Europe Battle East Europe Preselection. Víťazi získajú možnosť pokračovať na najprestížnejšom letnom svetovom stretnutí street dance.
„Tak ako každý rok, znova dávame možnosť všetkým tanečným školám a skupinám zúčastniť sa otváracieho večera, na záver ktorého vystúpi známy francúzsky tanečník Yugson,” upresnila Krajkovičová.Podrobné informácie nájdete na www.usethecity.sk a www.kosice13.sk. Festival sa uskutoční na budúci týždeň.
http://korzar.sme.sk/c/5901070/objednajte-si-kapelu-do-obyvacky.html

Zora Jaurová: “Ten projekt považujem za unikátny”/ www.metropoly.sk

Košice: Napriek tomu, že v týchto dňoch došlo k zmene vo vedení projektu EHMK 2013, dovoľujeme si zverejniť prvú časť obšírnejšieho rozhovoru s bývalou šéfkou projektu Zorou Jaurovou.
1. Vaše meno sa poslednú dobu v Košiciach skloňuje čím ďalej tým viac i keď to v niektorých prípadoch nie je len v pozitívnom svetle. Očakávali ste až takúto publicitu a pozornosť, ak ste sa dozvedeli, že budete šéfovať projektu EHMK 2013?Priznám sa, že som očakávala oveľa väčšiu publicitu, pretože ten projekt považujem za unikátny. Očakávala som tiež, že projekt bude mať podporu lokálnych médií. Pre mňa bola prvá studená sprcha, keď som si na druhý deň po tom, čo mesto získalo titul, prečítala v nemenovanom košickom denníku, že najhoršie, čo sa mohlo Košiciam stať, je že vyhrali tento titul. Pričom pre iné krajiny a mestá je toto naozaj obrovská sláva, porovnateľne napríklad s tým, ak mesto oslavuje veľký športový úspech, alebo olympiádu. V čase keď sa robí súťaž, tak sa všetci zjednotia, lebo chcú vyhrať a je to veľmi motivačná vec. No v momente ak to mesto titul vyhrá a treba naštartovať projekt a procesy, ktoré sú komplikované a veľmi dlhú dobu neviditeľné, tak sa ľudia začnú pýtať, čo to má byť?, čo to má celé znamenať? a prestane tam byť to zapálenie. Keď som sa o tom bavila so svojimi kolegami v Essene, ktorý bol minulý rok Európskym hlavným mestom kultúry, tak mi povedali, že oni sa v tejto fáze rozhodli, že oni dva roky nebudú komunikovať nič. Povedali, že sa nebudú vyčerpávať komunikáciou o čiastkových výsledkoch a že budú reagovať, až bude vidieť nejaké výsledky. Toto v našich podmienkach nebolo možné, pretože my sme museli na začiatku zvyšovať povedomie, čo to vlastne je, že to vôbec Košice vyhrali, že to nie je nejaký festival, atď. Čo sa týka kauzy okolo českej kapely, bolo to pomerne smiešne a išlo tam v prvom rade o blížiace sa komunálne voľby a toto bola ľahká korisť. Paradoxne sa o to média začali zaujímať a dostali sme možnosť vysvetliť vďaka tomu množstvo vecí. Na začiatku ten PR bol negatívny, ale neskôr to prinieslo aj veľa pozitívneho pre Košice, pre to všetko čo sa tu už urobilo a čo sa tu ešte robí. Bola to celkom zaujímavá skúsenosť, ale netvrdím, že toto má byť recept. Je ale naozaj absurdné, že dva roky hovoríte médiám, že máme zaujímavé veci, nič sa tu predtým také nerobilo a na to Vám tie média povedia, „júj tak o tom bude písať v roku 2013“, alebo „v Košiciach?, to nás vôbec nezaujíma“. A zrazu sa vytvorí umelá kauza, ktorá neexistovala a zrazu to je už pre média zaujímavé.2. Je o Vás známe, že ste z Bratislavy a riadite projekt v Košiciach. Ešte pred tým, ako ste sa dostali k projektu EHMK 2013, mali ste nejaké aktivity v Košiciach? Spájalo Vás už predtým niečo s Košicami? Nemala som pred tým nejaké intenzívne väzby ku Košiciam. Dlhý čas som fungovala ako divadelný profesionál a mala som slušný prehľad čo sa deje v divadle na Slovensku a teda aj v Košiciach a v Prešove. Neskôr som sa venovala medzinárodnej spolupráci a viedla som jednu národnú kanceláriu pre Európsky grantový program v oblasti kultúry, to znamená, že nejaké obdobie bolo mojou prácou mapovať kultúrny sektor na Slovensku. Istý čas som aj zastupovala Slovensko vo výbore pre kultúrne záležitosti v rade EÚ v Bruseli a vtedy som začala konzultovať projekt v Košiciach. Stretla som sa s pánom Kolarčíkom, ktorý bol šéfom toho prvého projektového tímu a na základe toho som začala pracovať pre Košice, ako konzultant pri príprave projektu.3. Kedy ste vlastne boli prvý krát v tomto meste? Ako si ho pamätáte a ako na Vás pôsobí v terajšej dobe? V Košiciach som bola prvý krát, keď som mala približne 14 rokov, ale zásadne si to nejako nepamätám. Keď som už začala chodiť do Košíc vo fáze, keď sa Košice začali uchádzať o titul EHMK, tak na mňa zapôsobilo to, že Košice majú stále taký ten charakter, že do centra sa chodí, tam sa stretáva, tak si myslím, že toto je obrovská výhoda, alebo kapitál mesta, ak sa bavíme o turizme, alebo o atmosfére mesta. Ja som sa narodila v Bratislave, žijem tam cely život a myslím si že Bratislava ako mesto a špeciálne centrum mesta za posledne roky stratilo taký mestský charakter v tom smere, žeby sa ľudia stretávali v centre mesta. Teraz tam nájdete skôr infraštruktúru orientovanú na nejaký turizmus, ale už prestalo byť centrum takým miestom stretávania sa ľudí. To bola prvá vec, ktorá mne v Košiciach udrela do očí. Historické centrum je aj oveľa väčšie ako v Bratislave. Mám takú jednu konkrétnu skúsenosť, na ktorú nikdy nezabudnem. Jednu noc som bývala v jednom penzióne na Dominikánskom námestí a keď som skoro ráno vyšla pred ten penzión a videla som ten trh, kde ľudia chodia a tie stáročné múry toho kláštora, a k tomu sa pridalo aj také ranné šikmé svetlo, tak som naozaj mala pocit, že som niekde v Seville, niekde na juhu Európy, že to malo taký charakter to námestie, aký som ja v strednej Európe nikde nevidela. To miesto malo veľkú atmosféru a čaro. Tým chcem povedať, že v Košiciach je veľa zaujímavých miest, že tá história je zaujímavá, že to mesto je relatívne zachované z hľadiska historicity a má obrovský potenciál na rozvoj ďalších priľahlých zón. V Bratislave to už nie je veľmi možné, pretože tam urbanizmus a výstavba za posledne roky spôsobili to, že vlastne všetko zaujímavé sa zbúralo a postavili sa miesto toho sklenené budovy. A to je obrovská šanca Košíc, toho druhého mesta ako akejsi protiváhy ku hlavnému mestu. Majú šancu prísť s oveľa sofistikovanejším konceptom rozvoja, ktorý bude možno pomalší, ale v konečnom dôsledku môže priniesť úplne iný charakter mesta, aj oveľa zaujímavejší ako má Bratislava. 4. Ako Bratislavčanka viete aj popísať v čom sú Bratislava a Košice rozdielne?  Od kedy som v Košiciach, tak som z veľkej časti naozaj pochopila dôvody toho, že napríklad sa Košičania cítia ukrátení voči Bratislave. Z veľkej časti sa to zakladá na úplne opodstatnených veciach a to som si uvedomila, až z toho pohľadu z Košíc na Bratislavu. Naozaj sa dejú také veci, ako napríklad teraz sme mali MS v hokeji a ani jeden zápas Slovenska sa nehral v Košiciach. Pričom napríklad vo Fínsku hral národný tím v troch mestách a to je len zlomok toho celého. V Bratislave sa vo veľkom investovalo do zimného štadióna a my tu máme tri roky problém zohnať 60 miliónov na trinásť projektov v rámci Európského hlavného mesta kultúry, lebo je to v Košiciach. Ak by to bolo v Bratislave, zrejme by to vyzeralo trochu inak. Toto reálne existuje a má zmysel na to upozorňovať, ale iba vtedy ak budeme ponúkať nejaké alternatívne riešenia. A to je obrovská šanca práve v prípade EHMK, že Košice môžu ukázať, že tu vieme niečo vymyslieť, čo je zaujímavé, čo nikde inde nie je ani v Bratislave. Keď my tu naozaj vytvoríme podmienky pre kreatívnych ľudí, ktorí tu budú chcieť žiť a pracovať a tvoriť, lebo také podmienky inde mať nebudú, tak to ťažisko sa zrejme presunie.5. Keď sme už pri tej Bratislave, čo si myslíte, prečo hlavné mesto Slovenska nezískalo titul EHMK 2013? Nie je to pre Bratislavu prehra? Bratislava sa snažila totiž stále dostať do spoločnosti uznávaných európskych metropol a toto by bola jedna z možností.  Bratislava má a stále bude mať problém dostať sa medzi európske metropoly. Bratislava bola stále menšie provinčné mesto pri veľkej Viedni a Budapešti. A keďže sa Viedeň a Budapešť nepresunie, tak tá možnosť je minimálna. Keď má takúto pozíciu, tak nemá zmysel z toho mesta robiť nejaký Londýn, alebo podobné mesto. V tomto sú napríklad Košice v úplne inej situácii, pretože Košice sú prirodzenou metropolou veľmi širokého regiónu. Vlastne my aj pracujeme s témou Karpatského regiónu, čo je jeden obrovský cezhraničný región. Historicky v ňom Košice vždy zohrávali úlohu metropoly. Pri súčasnom vývoji v Európe, ktorý smeruje k veľkej regionalizácii, ktorá ide skrz národne hranice, tak to je opäť obrovská šanca pre Košice. Čo sa týka Bratislavy a ich účasti v súťaži o EHMK, tak z toho čo viem od členov poroty a od ďalších ľudí, tak si myslím, že Bratislava trochu podcenila tú súťaž a zrejme predpokladali, že samotný fakt, že sú Bratislava je dostatočným argumentom. Podľa všetkého v projekte len zhrnuli všetko, čo sa v v Bratislave deje, samozrejme predpokladajúc, že to stačí. Nie som si úplne istá či pre mesto ako Bratislava ten titul EHMK môže byt takým prínosom, ako pre mesto, ako sú Košice. Je to diskutabilné. Mimochodom prv než sa súťaž na Slovensku začala a vyjednávala sa nová legislatíva o EHMK na úrovni EÚ, tak vždy keď som rozmýšľala nad Slovenskom, že ktoré mesto by to mohlo byť, tak ma napadli Košice, nie je to síce hlavné mesto, ale je to dostatočne veľké a majú na to určite potenciál.
6. Ako sa vlastne dopravujete do metropoly východu? Aj Vám chýba kompletná diaľnica D1? Myslíte si, že bude dôležité aj kvôli projektu EHMK dokončiť diaľnicu do Košíc do roku 2013, alebo aspoň rýchlostnú cestu R4 od Košíc do Maďarska? Ja sa dopravujem rôzne, ale mne chýba hlavne diaľnica, alebo rýchla železničná trať. Keby existovali rýchle vlaky medzi Bratislavou a Košicami, ako sú štandardne inde v Európe, že by ste sa dokázali dopraviť do Košíc za 2 a pol hodiny, tak by možno tá diaľnica až tak nechýbala. Do veľkej miery to celé zachraňuje letecká linka. Do Košíc lietajú České Aerolínie a Austrian Airlines, to znamená, že cez Prahu, Viedeň sa dostanete do Košíc z akejkoľvek veľkej destinácie. To nie je celkom prípad Bratislavy, aj keď tam môžete ísť do blízkej Viedne. Mimochodom ak chodím do Marseille, nemôžem povedať, že by tam bolo jednoduchšie cestovať.7. Pred krízou sa z Košíc dalo priamo dostať do viacerých miest v Európe, dnes je ale situácia iná, rokujete s letiskom Košice v rámci projektu EHMK 2013, aby sa tie linky nejakým spôsobom rozšírili? Aby bola ich snaha ich počet zvýšiť? Všetko sa to bude odvíjať od toho, aká bude prognóza rozvoja cestovného ruchu. Tak ako sú teraz posilnené linky počas MS, tak aj na základe týchto prognóz bude nutné, aby existovalo niečo podobné v roku 2013. Dúfam, že do toho roku 2013 sa zmiernia aj účinky krízy a že sa znovu obnovia niektoré letecké linky z pred krízy.8. Skúsme sa reálne pozrieť na projekt EHMK v tom zmysle, na koľko môže byť pre Košice a dokonca pre Slovensko prínosom. Vidíte v ňom skutočne taký potenciál ako sa to aj prezentuje? Predsa len ak titul bol v inej krajine tak to vedeli celkom pekne zužitkovať, ale treba vziať do úvahy, že Slovensko je v mnohých veciach a okolnostiach špecifické. Myslím, že veľa už mohli naznačiť aj tie prvé tri roky, od kedy ten titul máme pridelený. Povedomie čo ten projekt znamená, alebo čo môže priniesť je veľmi nízke a na Slovensku je taká zvláštna vec, že sa všetko rieši až vtedy, ak je zle.  Pred dvoma rokmi som sa rozprávala s jedným nemenovaným ministrom vlády a hovorila som mu, že už to riešme, veď je to nutné, ale on mi povedal, „že jooooj 2013?, to budeme riešiť tesne pred tým“. Ja som mu odpovedala, že „ale to už nestihneme“ a on odpovedal, že „pozrite sa v akej krajine žijeme, to sa inak nedá“. Čo sa týka povedomia my sme urobili veľký kus práce, ktorý možno až teraz začína prinášať prvé efekty. Nedávno sme napríklad spoluorganizovali s British Councilom návštevu Lorda Chrisa Smitha, ktorý je bývalý minister kultúry, médií a športu Veľkej Británie, bol ministrom v 90 tých rokoch a on bol takým iniciátorom vytvorenia národnej stratégie na podporu kreatívneho priemyslu v Anglicku. Na jar bol na Slovensku a viedol seminár. Je z toho aj veľa mediálnych výstupov a už aj na tom vidieť, že novinári aj celkovo verejnosť začína reagovať na tie témy. Už si začínajú viacerí uvedomovať potenciál toho projektu, dokonca aj na politickej úrovni. V krajine akou je Slovensko, čo sa týka veľkosti, významu a celkového imidžu, bude tento projekt len vtedy medzinárodne úspešný, ak to bude národný projekt, teda projekt celej krajiny i keď primárne Košíc. Projekt sa mimochodom dvakrát spomína v programovom vyhlásení vlády SR, kde sa hovorí o tom, že chcú podporovať tento projekt. Máme taktiež relatívne veľmi dobre rozvinutú spoluprácu so Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch, s Ministerstvom zahraničných vecí a samozrejme s Ministerstvom kultúry.
Pozn: rozhovor vznikol ešte pred zmenou vo vedení projektu.http://metropoly.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1599:zora-jaurova-qten-projekt-povaujem-za-unikatnyq&catid=81:rozhovory&Itemid=191

USE THE C!TY festival začína už 25. mája, zapojte sa aj vy/ www.ahojkosice.sk

Hľadajú sa dobrovoľníci, tanečníci, beatboxeri, básnici ale aj lenivci, ktorým sa nechce chodiť na koncertyAnimovaná fasáda hotela Hilton, strhujúci tanec s bagrom, tanečné hip-hop predstavenia a mnoho ďalších akcií počas minuloročného USE THE C!TY festivalu presvedčilo aj tých najzarytejších skeptikov, že takýto festival do nášho mesta patrí. Nezisková organizácia Košice  – Európske hlavné mesto kultúry 2013 vyhlasuje výzvu na zapojenie sa do festivalu pre všetkých, ktorí sa v tomto ročníku chcú stať jeho aktívnou súčasťou.Spoznajte zákulisie festivalu USE THE C!TY, zapojte sa do organizačného tímu počas celého priebehu, alebo len časti festivalu (25. – 29.5.2011), ako dobrovoľníci, alebo sa nechajte strhnúť tohtoročnými novinkami a objednajte si koncert k vám domov.  Hudobníci zahrajú 28. mája v domácnostiach, inštitúciách, spoločenských miestnostiach, kdekoľvek, kde chcete pozvať svojich priateľov a susedov a spoločne si tak s hudbou spríjemniť sobotňajšie popoludnie.„Zapojiť sa je jednoduché. Hudobné zoskupenia si záujemcovia môžu vybrať z nášho zoznamu na stránke www.usethecity.sk, následne mám pošlú objednávku na adresu

festival@kosice2013.sk

Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

a my im potvrdíme čas koncertu, najneskôr do 24.mája.” Uviedla Jana Krajkovičová z tímu Košice 2013,n.o..Príležitosť zapojiť sa majú aj básnické talenty, SLAM POETRY je pre nich ako stvorené, pričom to nie je autorské čítanie či recitačná súťaž. Autori – performeri by sa mali zamerať na to, čo a ako chcú vypovedať. Ideálnym prípadom je výraz, ktorý stojí na pomedzí poézie, performance, divadla. Dôležitá je pritom hlavne komunikácia s divákmi. SLAM POETRY v Kasárňach/Kulturparku zažijeme už 28. mája od 17.00. hod a víťaz  pocestuje na festival Bažant Pohoda 2011.Tímoví hráči so zmyslom pre orientáciu si zasa budú môcť zasúťažiť v mestskej hre a spoznať sídlisko Terasa. Súťaž MOZOG TERASY sa bude konať 26. mája od 15:30 – 18:30 na Terase. Prihlášky na SLAM POETRY a do mestskej hry je takisto potrebné zaslať  na adresu

festival@kosice2013.sk

Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

.A nakoniec jedinečná príležitosť pre streetdancerov a beatboxV spolupráci s D.S. STUDIO sa v rámci festivalu USE THE C!TY bude konať špeciálna SDK. EUROPE BATTLE EAST EUROPE Preselection 2011, ktorá sa uskutoční 28. mája v Kasárňach/Kultruparku. Víťazi získajú možnosť pokračovať na súťaži SDK. (Street Dance Kemp) Europe 2011 – najprestížnejšom letnom svetovom stretnutí street dance pri Brne, na ktorom sa zúčastňujú top tanečníci a medzinárodné tímy z celého sveta. Viac informácii na www.ds-studio.sk.„Tak ako každý rok, znova dávame možnosť všetkým tanečným školám a skupinám zúčastniť sa otváracieho večera, na záver ktorého vystúpi známy francúzsky tanečník YUGSON v jeho house dance show. Program začína 25.5.2011 o 19:30 v Kadsárňach/Kulturpark. Svoju šou môžu tanečníci prihlásiť na

pajty@ds-studio.sk

Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

,” upresnila Krajkovičová. Pre záujemcov sú pripravené aj tanečné workshopy s Yugsonom, viac info na www.ds-studio.sk, alebo tvorivé dielne beatboxu pre širokú verejnosť, info na www.usethecity.sk. Štyria najlepší účastníci workshopu beatboxu budú mať možnosť zúčastniť sa krátkeho battle na úvod tanečného finále.http://www.ahojkosice.sk/use-the-cty-festival-zacina-uz-25-maja-zapojte-sa-aj-vy.html

10 hodín v Košiciach/ www.tyzden.sk

Práve som sa vrátil z Košíc. Výlet trval 20 hodín, z toho 10 sme s Danom a Gešom strávili vo vlaku. Zvyšok v tej dzivokej metropole “blízkeho východu”. Výborné to bolo!

Najprv zavolal Peter Radkoff, do telefónu sa tváril ako starý kamarát (netušil som o koho ide, ale tiež som predstieral staré kamarátstvo) a pozval ma na nejakú debatu do košického klubu Tabačka. Mali sa jej zúčastniť moji kamaráti z východniarskych kapiel Chiki Liki Tu-A, Kolowrat a Puding pani Elvisovej, a okrem nich ešte Dano Salontay z Longitalu a Gešo z Pohody. A ja. Hneď som súhlasil: zdalo sa mi celkom zdravé pozrieť sa do Košíc, uvidieť Tabačku, stretnúť starých a spoznať nových kamarátov. Moje pozitívne rozhodnutie určite ovplyvnila aj kniha Illy van Oijen Košice – dzivosť v srdci. Jej fotografie, hoci nezobrazujú turisticky atraktívne pamätihodnosti, v človeku vzbudia chuť toto dzivé mesto navštíviť.
Vo vlaku s Gešom a Danom sme rozprávail, rozprávali a rozprávali (témy: slovenská popmusic, Pohoda, kluby, Košice, festivaly a aj zopár milých klebiet o kamarátoch). Dano ako ostrieľaný vlakoznalec (spolu so Shinou cestujú na koncerty Longitalu výhradne týmto dopravným prostriedkom) bol našim zdatným sprievodcom, kúpil najlepšie miestenky, vedel kedy príde teta s nápojovým vozíkom a zabezpečil pre nás aj kvalitný a výživný catering (švajčiarsky syr, reďkovky, jablko, čokoláda).
V Košiciach bolo veľmi slnečno a teplo. Cestou zo stanice sme sa zastavili v Artfore, pozdravili sme sa s Bándim, Majou a Karolom, dozvedeli sme sa, že Mates má zlomený členok, či čo a že má nohu v sádre (Mates, ak čítaš, tak Ťa všetci traja pozdravujeme) a že teda možno nepríde ani na Pohodu (Gešo v tej chvíli začal zanietene rozprávať o výbornom servise, ktorý je na Pohode zabezpečený pre vozíčkárov). Z Artfora ideme do reštaurácie s pôvabným názvom Med malina, kde jeme mäsové pirohy. Po chvíli sa k nám pridá čerstvo odvolaná riaditeľka projektu Košice 2013 – európske hlavné mesto kultúry Zorka Jaurová. Vysvetľuje nám čo a ako, vovádza nás do košického kultúrno-politického zákulisia a popri tom (na mobiloch) sledujeme priebeh tajnej voľby prokurátora v parlamente. Po Hlavnej ulici sa špacírujú mladí aj starí ľudia, mamičky s kočíkmi, kaviarne sú plné, človek cíti, že je uprostred živého mesta. “Nie sú tie Košice krásne?” pýta sa – rečníckou otázkou – Zorka. “Sú,” hovoríme všetci svorne, zaplatíme, dvíhame sa od stola a ideme do Tabačky.
Zorka nám cestou rozpráva o festivale Use The City s takým nadšením, že sa nám zdá, ako keby sme na ňom boli (to je nemožné, lebo festival ešte len bude). Potom nám rozpráva o budovách okolo nás, o Tabačke, o hoteli Jasmín. Nevieme, či a v akej pozícii bude Zorka pôsobiť v projekte Košice 2013, ale je nám jasné, že toto mesto miluje a samotným projektom – bez ohľadu na to, akú má v ňom pozíciu – totálne žije.
V Tabačke sa zoznamujeme s Petrom Radkoffom a ďalšími organizátormi tohto sympatického klubu, na dvorčeku už popíja biele víno Martin Višňovský z Chiki Liki Tu-A a Rasťo Rusnák z Kolowratu. Zoznamujeme sa s Braňom Sobinkovičom, ktorý bude debatu moderovať. Večerný program je pomerne minimalisticky organizovaný (muzikanti by mali “niečo zahrať”, no v klube je len jedna gitara, nie je nám celkom jasný zmysel debaty), ale vôbec to nevadí. O šiestej je v klube niekoľko desiatok mladých ľudí, všetko je neformálne, ale veľmi príjemné. Rozprávame o festivaloch, o tom, či sa dá z hudby vyžiť a o podobných témach. Martin, Rasťo a Dano zahrajú na tej jednej gitare po jednej pesničke. Celé to trvá viac než dve hodiny. Keď zídeme z pódia, dozvedáme sa, že Trnka nebol zvolený a teda Iveta je stále premiérka. Všetci sa z toho tešíme. Potom sa presúvame zase na dvorček, kde vášnivo debatujeme o hokeji. Zoznamujeme sa s novými ľuďmi, prvýkrát vidíme naživo niekoľko starých “friendov” z facebooku. Ja si uvedomujem, že budeme musieť o dianí v Košiciach v .týždni viac informovať a spolu s košickými priateľmi hľadáme možných “kultúrnych dopisovateľov”.
O jedenástej si dávame pizzu, lúčime sa s kamarátmi a ideme na vlak. Odchádza o 0:07, no napriek tomu je cesta nebondovsky pokojná. Ráno sme v Bratislave. V mysli sme ešte v Košiciach.
Viac o Košiciach, Tabačke, hlavnom meste kultúry a o knihe Illy van Oijen bude v najbližšom tlačenom .týždni.
Juraj Kušnierik

http://www.tyzden.sk/kultura/10-hodin-v-kosiciach.html

Use the C!ty Festival 2011/ www.port.sk

Cieľom festivalu Use the C!ty Festival je predstaviť rôzne formy, žánre a podoby umenia vo verejnom priestore. Vo svojom programe spojí prezentáciu tvorby slovenských a zahraničných umelcov a rôzne formy komunitných aktivít laickej verejnosti. Vyzýva svojich užívateľov, teda obyvateľov Košíc, použiť mesto, vyjsť von do ulíc mesta, aktívne sa zapojiť do verejného života, začať komunikovať s kultúrou a umením, ktoré urbánny priestor ponúka.Program bude tvoriť široké spektrum žánrov pouličného umenia, prejavov subkultúry, inovatívne formy intervencií do verejného priestoru a premeny urbánneho priestoru a zároveň neumelecké aktivity spojené s aktivizovaním verejnosti/publika. Cieľom festivalu je tiež iniciovať diskusiu o možnostiach vnímania netradičných druhov umenia prostredníctvom využitia umeleckej, kultúrnej a občianskej intervencie do verejného priestoru. Popri umeleckom programme a verejnej prezentácii jednotlivých žánrov bude dôležitou súčasťou festivalu vzdelávanie umelcov a publika prostredníctvom zapojenia do umeleckých procesov, workshopov a diskusií, kde otvoríme tvorivý a priamy dialóg umelcov s verejnosťou. Festival je každoročným profilovým podujatím projektu KOŠICE 2013, ktorý bude jedným z dôležitých elementov nášho programu v roku 2013, keď Košice budú Európske Hlavné Mesto Kultúry. Festival prioritne oživí “necentrálne” lokality mesta, pričom každý rok skúmame jeho inú časť. Program zhrnie to najtvorivejšie, čo sa robí v Európe a podporí tvorbu niekoľkých zaujímavých jednotlivcov, subjektov, iniciatív a občianskych združení pôsobiacich v Košiciach a okolí, s ktorými festival spolu produkujeme.

25. máj 2011. (streda)

16:30
Show Nákupná Horúčka
 
 (Vážna hudba) – Obchodné Centrum Galéria
 

26. máj 2011. (štvrtok)

15:00
Hudba v Električke
 
 (Vážna hudba) – Hlavná ulica
 

27. máj 2011. (piatok)

14:00
Fontána mix 1
 
 (Vážna hudba) – Hlavná ulica
 

15:00
Fontána mix 2
 
 (Vážna hudba) – Hlavná ulica
 

16:00
Fontána mix 3
 
 (Vážna hudba) – Hlavná ulica
 

17:00
Fontána mix 4
 
 (Vážna hudba) – Hlavná ulica
 

18:00
Fontána mix 5
 
 (Vážna hudba) – Hlavná ulica
 

20:00
Geišberg trio  (Populárna hudba) – Bábkové divadlo Alžbetina
 

28. máj 2011. (sobota)

22:00
USE the C!TY Afterparty
 
 (Populárna hudba) – Kasárne Kulturpark
 

  Program divadiel:
9 

Podľa času | Podľa adresy | Podľa miesta konania

25. máj 2011. (streda)

15:30
Aj tu som doma – Výmenník – Obrody
 

17:45
Aj tu som doma – Výmenník – Obrody
 

26. máj 2011. (štvrtok)

18:45
Nevesta hôl – Obchodné Centrum Galéria
 

27. máj 2011. (piatok)

21:00
Útroby kravy – Obchodný dom Dargov
 

22:15
Útroby kravy – Obchodný dom Dargov
 

29. máj 2011. (nedeľa)

13:30
Princezná na hrášku – Kasárne Kulturpark
 

15:30
The Frame – Kasárne Kulturpark
 

16:30
Ako sa Otesanček polepšil – Kasárne Kulturpark
 

17:00
O pejskovi a kočičce – Kasárne Kulturpark
 

  Ďalšie akcie:
28 

Podľa času | Podľa adresy | Podľa miesta konania

25. máj 2011. (streda)

19:30
Otvárací večer – Kasárne Kulturpark
 

26. máj 2011. (štvrtok)

15:30
Mestská hra: Mozog Terasy – Výmenník – Obrody
 

20:00
Fórum: Hudba vo verejnom priestore – Výmenník – Obrody
 

21:30
Show Živá architektúra – Obchodné Centrum Galéria
 

27. máj 2011. (piatok)

14:20
Čítajme v parku – Hlavná ulica
 

15:20
Čítajme v parku – Hlavná ulica
 

 
Kafka Alert! – Východoslovenská galéria Košice
 

16:45
Struktury vratkosti – fragmenty – Hlavná ulica
 

17:20
Čítajme v parku – Hlavná ulica
 

17:30
Struktury vratkosti – fragmenty – Hlavná ulica
 

18:30
Fórum: Umenie vo verejnom priestore – Sieť In Situ – Kasárne Kulturpark
 

 
Tour du cafe au Lait – Hlavná ulica
 

28. máj 2011. (sobota)

 9:30
SDK Europe – East Europe preselection: Selekcie – Kasárne Kulturpark
 

11:00
Súťaže inline korčule – Kasárne Kulturpark
 

13:00
Fórum: Hip-hopová kultúra na Slovensku a v Európe – Kasárne Kulturpark
 

14:00
SDK Europe – East Europe preselection: Semifinále – Kasárne Kulturpark
 

14:30
Súťaže BMX – Kasárne Kulturpark
 

15:00
Secret Wars exhibícia – Kasárne Kulturpark
 

17:00
Beatbox workshop – Kasárne Kulturpark
 

18:00
Slam poetry workshop / sútaže – Kasárne Kulturpark
 

20:30
SDK Europe – East Europe preselection: Finále – Kasárne Kulturpark
 

29. máj 2011. (nedeľa)

13:00
Módna show – Kasárne Kulturpark
 

13:30
Dielne SPOTs – Kasárne Kulturpark
 

14:00
Skate the city!
 
– Kasárne Kulturpark
 

15:00
Dielne SPOTs – Kasárne Kulturpark
 

 
Dielne SPOTs – Kasárne Kulturpark
 

15:30
Minikurz animácie – Kasárne Kulturpark
 

18:00
Fórum: Záverečná diskusia – Kasárne Kulturpark
 

http://port.sk/pls/fe/festival.festival_page?i_festival_id=1073&i_city_id=-1&i_county_id=-1

Rozhovor: Ján Gašparovič pre časopis Kontakt/ www.stanica.sk

Ján Gašparovič je jedným z mála mladých umelcov, ktorí sa po štúdiu vrátili do Žiliny, aktívne tu žije a pôsobí. Jeho meno vám môže byť známe aj prostredníctvom Stanice. Vystavoval tu spolu so svojím rovesníkom, Jarom Kyšom, niekoľko krát u nás hral, začal spolupracovať s tanečníkom Jarom Viňarským. Robí toho veľa a aktuálne pripravuje otvorenie novej galérie ± 0,0. Žilina bude mať od piatka o jeden galerijný priestor viac, čo je určite dôvod na oslavu. Ako prvý v ňom bude vystavovať Ašot Haas. Vernisáž začne o 18.00, piatok 20. mája na Mydlárskej 1.
O novej galérii a mnohých ďalších veciach sa s Jánom rozprával Dušan, náš fotograf a poslucháč odboru Mediamatika Fakulty humanitných vied ŽU, pre študentský časopis Kontakt.
– – – – – – – – – – –
Kto si? Za koho sa považuješ?Až takto do hlbky?Kto som…
Som hlavne človek, ktorému sa stali v živote dobré veci. A aj keď človek spraví zlé rozhodnutia, vždy som mal šťastie, že som v zásadných krokoch urobil správne rozhodnutia.Keď prídu sínusoidy a si dole, tak vždy vieš, že sa to vráti naspäť.Myslím, že je dobré, že som tu. (smiech) Neviem koľko ešte, ale budem robiť všetko preto, aby malo význam, že som tu.
Po česky sa hovorí, že prací je človek živ. Čím si živý ty?Táto otázka ti hneď asociuje – na veľa spôsobov. Takže úplne jednoducho, od toho najsprostrejšieho – živím sa niečím, čím by som nikdy netušil, že sa živiť budem. V tomto momente už tri roky, v architektonickom ateliéry.
Myslel som si, že to skončí, ale stále mi tá práca niečo dáva. Je to vďaka ľuďom, ktorí tu sú a ktorí mi dávajú priestor. Tým pádom sa niekam posúvam.
Ale nikdy nevieš. Možno sa dostanem do bodu, kedy to nebude stačiť a budem musieť spraviť zásadný krok. No živý som hlavne tým, že sa vytvárajú možnosti a že sa môžem realizovať na viacero strán, nielen prácou. To je to, čím som živý. Pre mňa je to naozaj to – tvoriť.

Myslíš si, že môžeš meniť svet? Chceš zmeniť svet?Vôbec nemám tú ambíciu. A už vôbec nechcem niekoho meniť.
Len ponúkam možnosti, moje čisto subjektívne názory a výpovede. Svoj názor sa snažím nejakým spôsobom prezentovať tak, že keď je iný, tým pádom sa snažím niečo meniť. Ale nie v tej prvej línii. Skôr zadnými dverami.
V akom meste žiješ?Momentálne už viem povedať, že žijem v Žiline. Keď som študoval, bol som v Kremnici, v Bratislave, stále akoby mimo domova, čiže som nemal „to miesto“. To miesto bolo vždy, kde bola škola.. to je v pohode, to sú študentské roky. Ale vlastne som ani nevedel.. Mal som nejaké skúsenosti zo zahraničím. Zvažoval som nežiť tu, zvažoval som žiť v Bratislave, v Prahe. Ale zhodou okolností, teraz si môžem povedať, že žijem v Žiline.
Ale neviem dokedy. Možno navždy, možno ešte na rok.
Že som vôbec rozmýšlal niekam ísť – to asi hovorí o tom, že som nebol úplne stotožnený s tým, či je to mesto, ktoré bude mojím domovom a miestom, kde sa realizovať. Preto na túto otázku v tomto momente môžem odpovedať, že áno. Ale to sa zase môže zmeniť na základe mojich dalších požiadaviek a chcení.Zdá sa mi ale, že teraz sa to mesto stalo takým, akým ho potrebujem, samo od seba. Presnejšie povedané – cez ľudí, ktorí sa v ňom o niečo snažia. Stáva sa takým bez toho, aby sa to tlačilo politicky alebo iným psôsobom. Organizmus, ktorý sa snaží vytvárať sám pre seba možnosti. Aby sa ľudia, ako napríklad ja, mohli rozhodnúť ostať tu žiť. A spolupodielať sa na tom, aby tá tendencia pokračovala. Aj keď je Žilina mestom, ktoré má necelých 100 tisíc obyvatelov, môže mať ambíciu byť malým mestom, so všetkým, čo k tomu patrí. A potom nebude problém, že odtiaľto budú ľudia utekať.
Samozrejme, keď pátraš v minulosti, je tam niekde Marek Adamov na začiatku (riaditeľ kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie, pozn. redakcie), ale ono sa to kumuluje. Čím viac ludí bude mať tento pocit a bude niečo robiť, tým viac ľudí.. Normálne stromčekový efekt.
A to je to zvažovanie – či niekde ostať.Jaro Kyša (žilinský výtvarník žijúci v Londýne, pozn. redakcie) by povedal, že v Žiline zomiera. To je práve človek, ktorý potrebuje cestovať, potrebuje veľa ľudí. Ale bude veľmi rád, keď sem príde vo veku, ked už nebude mať chuť cestovať a bude tu už niečo vytvorené. A on je presne typ človeka, ktorý mi povie „ty sa tu zahrabeš, poď von“. Ale ja to vidím ešte aj z druhého pohľadu. Keď pôjdu všetci do riti, tak tu fakt nič neostane a ty už ani nebudeš mať šancu sa sem vrátiť. A viem o tebe, a to mu viem povedať do očí, že ťa natoľko poznám, že tvoja rodná hruda je tu. Vyrástol si tu a sem ťa to bude ťahať navždy. Aj keď tu možno nebudeš žiť celý rok v kuse, ale budeš sa sem vracať. A určite budeš rád, keď sa tu niečo bude diať.

Mať sa kam vracať. To je to. Na jednej strane je logické chcieť ísť niekam inam, do väčšieho, vyskúšať, ale..Je to o prioritách. Čo chceš? Chceš zarobiť veľké prachy a potom sa s nimi vrátiť a čo teraz – s tými prachmi?Alebo byť tam naozaj. Poznám veľa ľudí, ktorí žijú vonku. Ale vo veľa prípadoch tam v niečom trpia. Aj keď je to super. Majú totálny plezír, že čo je to za obrovskú mašinériu. New York alebo Londýn, obrovské mestá. Ale je to bez kontaktu.. každý si ide svoju lajnu a aj tak sa každý vráti nakoniec k svojej rodine. Pretože rodina je to najsilnejšie.
Takže sa nemusím pýtať, v akom meste by si chcel žiť..Toto je odpoveď aj na to.. viem si predstaviť žiť niekde nejaký čas. Londýn je mesto bez oddychu. Stále môžeš, ked máš chcenie. Ale aj to ťa vie zrolovať. Potrebuješ mať aj úplne obyčajný čas, že pôjdeš so psom na pole. V Londýne nepôjdeš so psom na pole za barákom.
V akej Žiline by si chcel žiť? Nejaká vízia?Dúfam, že niečo nezarieknem. Ale v takej, ktorou sa Žilina teraz stáva.Možno je to troška ukvapené. Ale verím tomu. Preto som povedal, že organizmus. Nie je to umelo vyprodukované. Môžem to porovnať s Košicami (Európske hlavné mesto kultúry 2013, pozn. redakcie), kde sa deje niečo na základe niečoho. Tam je to troška umelo vytvorené. Ale môže sa stať (a nechcem kuvíkať, aby to tak nedopadlo, nech to kludne dopadne dobre), že to tam ľudia akoby nezvládnu. A po celom tom cirkuse sa nenaštartuje program, prirodzeným výberom, ako sa to môže pozvolna stať v Žiline.Možno. Samozrejme, vždy je čo meniť, toho je veľa. Ale to je zbytočné spomínať.
Aký si bol študent? Aký si viedol študentský život?Celkom zhýralý. No mal som vždy dobre nastavenú mieru zodpovednosti. Neviem, či výchovou alebo čím to bolo.Určite super roky. Keď opomeniem Kremnicu, strednú školu, to bol veľký remeselný experience. Ak beriem výšku, kde som sa začal profilovať – presne ten život sa mi teraz vracia v tomto ateliéry. Tráviš 50% štúdia v ateliéroch, kde kreuješ témy, ktoré máš zadané a potom si robíš svoj vlastný program. Čiže ja som veľa času trávil v ateliéri, spával som v ateliéri, samozrejme sa veľa žúrovalo. Mnoho debát, vernisáží. Je to život spojený s tým, čo som sa rozhodol robiť a to mi celkom vyhovovalo. Neviem, aké to bude mať dôsledky.. lebo telo ti vráti. Ale určite mi to dalo – aj učenie aj ľudí. Kombinácia.
Prezraď niečo o galérii plus mínus.Nula, celá nula.Plus mínus nula celá nula..
Ide o to, že vznikol najprv ateliér, ktorý je otvorený pre hocikoho, kto by mal záujem. Ja to beriem ako ateliér, v ktorom sa môžem realizovať. Pretože také miesto som doteraz nemal. Je to strašná výzva a výhoda, lebo doma vôbec nemôžem pracovať.
Tento priestor má uličný charakter, s veľkým výkladom. To automaticky ponúklo možnosť vytvoriť galériu, v súčinnosti s Dušanom Voštenákom a Lenkou Voštenákovou (architektonický ateliér Eurodesign, bar Emócia, pozn. redakcie). Vytvoriť čistý priestor, kde sa budeme snažiť robiť výstavy s tým, že sme výtvarníci a máme sieť známych-umelcov, ktorých diela môžeme priniesť do Žiliny. Chvíľu som bojoval s tým, či to nie je zbytočná konkurencia staničnej galérii, ale nie je. Budeme to musieť robiť komerčnejšie, budú tu aj predajné výstavy. Budeme sa snažiť robiť veľa maľbu, konkrétny program sa ešte len vytvára.
A plus mínus nula preto, lebo stavbársky a architektonicky to určuje absolútnu nulu, ktorá je na úrovni zeme. Nemá to byť odkaz na nejakú galériu architektúry, ale vyčistený symbolový číselný kód, ktorý zastáva všetky tieto prvky a dáva nám to ešte dalšiu možnosť vytvárania schémy. Ateliér v suteréne je ateliér mínus jeden a každá výstava, ktorá bude vznikať, bude výstavou plus jeden, plus dva, plus tri. Môžeme si vytvárať čiselné kódy a používať vizuál technického kreslenia. To je prvá idea.Preto aj čierny portál a biele označenie – ako starý technický výkres. Žiaden ťažký koncept. Veľmi ľahký, číselný, matematický. To je vec, ktorú som mal dlho v hlave a nevedel som, kde ju použijem.
Aké sú tvoje asociácie, keď sa povie Žilinská univerzita?Je ich viac. Jednak sú spojené s mojím konkrétnym zážitkom, dokonca osobnými vecami. Môj ujo je pedagóg, čiže to je jeden kontakt. Môj otec študoval na ŽU.
Ale teraz to môžem vzťahovať aj na situácie, ktoré sa odohrali v poslednej dobe. Jednak výstava na vysokej škole, kontakt s Kamilom Mihalovom. A vôbec s ľuďmi zo školy, ktorých začínam vnímať. S ľuďmi, ktorí sa motajú okolo Stanice. Tých je pár. Lebo inak som nemal ani možnosť sa s ľuďmi z univerzity stretnúť alebo stretávať. Je pre mňa veľmi prekvapivé, že na také veľké množstvo študentov, ktoré som si ani netrúfal tipovať, je vidieť strašne málo ľudí. Alebo možno ja chodím na zlé miesta alebo práveže ľudia z univerzity chodia niekam inam.
Alebo nechodia.Alebo nechodia. Akokeby nemám pocit, že študenti tu niekde sú. Alebo sú, ale sú tak roztrúsení alebo tak o tom neviem…Samozrejme, že a priori nevyhľadávam alebo neskúmam, aké akcie sa dejú na vysokej škole. Ak aj sú, možno je o nich málo vedieť. Lebo keby o nich bolo vedieť, tak by som o nich asi vedel.
Zase – sme v Žiline. Ako sme dávali príklad Grazu. Jasné, že sa nedajú tak jednoducho porovnávať situácie miest a univerzít. Avšak mám pocit, že by sa dalo robiť viac. Mala by fungovať akási výmena. Mesto dáva niečo univerzite, už to že je univerzitou. A ľudia, ktorí tú univerzitu navštevujú, aj keď síce nie sú Žilinčanmi… Ale to je presne to – ako som fungoval v BA, tak som to zobral za svoje. Snažil som si to mesto dostať pod kožu. Kľudne som zvažoval, či v tom meste neostanem existovať aj naďalej.
Každopádne, keď si preberiem vec, ktorá sa udiala (Janova výstava The Dark Side of the Moon #3 v rámci konferencie Prizma, o ktorej sa dočítate na inom mieste tohto vydania Kontaktu, pozn. redakcie) – výborný connection, ale v rámci jednotlivca. Kamil Mihalov ma oslovil a vznikla veľmi príjemná spolupráca. Podľa mňa aj výsledok bol pozitívny. Toto vidím ako cestu pre realizovanie sa univerzity v živote. A prepájanie. Nemôže to byť ostrov, lebo uzavretie sa iba na unvierzitu je blbosť. Môže fungovať – ale čo viac?
Pre mňa to bola názorná ukážka toho, ako málo stačí – dvaja ľudia sa porozprávajú a niečo z toho vznikne. Nie že by sa to muselo diať na dennej báze, ale nie je to až také ťažké zrealizovať. Tie kroky treba robiť postupne. Možno aj tým, že sa toľko nestretávam s ľuďmi z univerzity. Určite majú inde postavené priority. Škola musí byť náročná, tým pádom zaberie asi veľa času a tak ďalej. Ale len o tom by škola podľa mňa nemala byť. Aj keď som z úplne iného prostredia. My sme to mali skôr volnejšie, budem to nazývať bohémstvom. No prácu si musel odviesť. Keď človek študuje, musí podať výsledky. Ale nemal by ostať len pri tom, že len študuje. Síce odchádza možno plnohodnotný študent nejakého oboru, ale neplnohodnotný človek, lebo sa nestíha..
Poľudštiť?..poľudštiť v rámci hocičoho. Nechcem nikomu vsúvať názory a prerábať ho na niečo, čím nie je. Ale to hovorím všetkým. Nikomu neublíži – ako ja som postupne prichádzal na veci – nevedel som napríklad, čo je tanečné divadlo a vôbec som k tomu nemal žiaden vzťah. Stáva sa ľuďom, že vôbec neakceptujú vážnu hudbu, ale postupne sa..Čím viac príležitostí, skúsesností a zátižkov, tým je človek bohatší.Dá sa aj napríklad stále len čítať. Človek si zlepšuje slovnú zásobu, verbalizáciu. Ale žije len v nejakej knihe – musí to prekladať niečím ďalším. To je ideálny stav.
Si šťastný?Ja som si vyvinul termínus technicus, ktorý používam. Keď prídu aj zlé, aj dobré obdobia – volám to zmier. Nenazýval by som to šťastím, ale žijem zmier. Niekto by to mohol nazvať šťastím. Keď mi niekto povie, že vyzeráš šťastie – tak áno, som šťastný.
Ďakujem.
– – – – – – – – – – -text, foto: dusandPrepis rozhovoru bol autorizovaný Jánom Gašparovičom.
– – – – – – – – – – –
http://www.stanica.sk/2011/05/17/rozhovor-jan-gasparovic-pre-casopis-kontakt/

V Košiciach ide o umeleckého riaditeľa/ SME

Vedenie mesta a doterajšia riaditeľka projektu Európske hlavné mesto kultúry Zora Jaurová majú iné predstavy o spolupráci.

KOŠICE. Správna rada neziskovej organizácie Košice 2013 – Európske hlavné mesto kultúry odvolala z funkcie riaditeľky Zoru Jaurovú. Nahradil ju Ján Sudzina, bývalý manažér Východoslovenských železiarní, majiteľ vydavateľstva Hevhetia, orientovaného na nekomerčnú hudbu.
Potrebná zmena
Jaurová stála pri zrode projektu Interface, vďaka ktorému budú Košice v roku 2013 spolu s francúzskym Marseille nositeľom titulu Európske hlavné mesto kultúry. Do funkcií riaditeľky neziskovej organizácie EHMK a zároveň umeleckej šéfky ju zvolila správna rada v októbri 2008.
„Projekt sa odvtedy natoľko rozrástol, že bolo potrebné zmeniť organizačnú štruktúru a oddeliť pozíciu štatutárneho zástupcu, teda manažéra projektu, od funkcie umeleckého riaditeľa. Bol to môj návrh, ktorý sme asi rok preberali s bývalým i súčasným vedením mesta,” uviedla po zasadnutí správnej rady Jaurová.
Pôvodne mala pokračovať v práci na projekte ako umelecká riaditeľka. S novým vedením mesta sa však nezhodli na jej pozícii a spôsobe vymenovania. Mesto presadzuje, aby bola ako zamestnankyňa podriadená riaditeľovi.
„Nepoznám ani jeden prípad v Európe, aby umelecký riaditeľ v podobných projektoch nebol vymenovaný, nemal od správnej rady symbolický mandát, ktorý by mu garantoval určitú mieru autonómie, keď má niesť zodpovednosť za umeleckú stránku,” povedala Jaurová.
Doterajšia riaditeľka je tak po pondelkovom zasadnutí správnej rady bez funkcie.
 

 
Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

 
Primátor je spokojný
Podľa primátora Košíc a predsedu správnej rady Richarda Rašiho (Smer-SD) má umelecký riaditeľ na základe schváleného dodatku k organizačnej štruktúre silné kompetencie. Na návrh mesta jeho ďalšie pôsobenie závisí od dohody s novým riaditeľom.
Raši je spokojný s obsadením postu riaditeľa neziskovej organizácie. Ako uviedol, Ján Sudzina je vyštudovaný ekonóm a manažér a vyzná sa v kultúre. „Musí tu byť denne od rána do noci, je to silno manažérsky post,” dodal.
V trinásťčlennej správnej rade má Zora Jaurová podporu štyroch členov i dvoch zástupcov ministerstva kultúry. Jedným z nich je Pavol Demeš, ktorý tvrdí: „Je veľmi dobrá odborníčka, pozná slovenské i európske kultúrne inštitúcie a je pre projekt zapálená. Navyše, vedenie mesta i neziskovka ju požiadali, aby ako umelecká riaditeľka pokračovala v projekte. Myslím si, že tandem Sudzina – Jaurová má šancu dynamizovať prácu na tomto významnom projekte.”
Európske hlavné mesto kultúry je najväčším kultúrnym projektom, aký sa kedy na Slovensku realizoval. Celkové investície predstavujú viac ako 107 miliónov eur.
 

Je známy ako majiteľ vydavateľstva Hevhetia, ktoré sa orientuje na klasiku, džez a alternatívnu hudbu. Podieľal sa na produkcii takmer sedemdesiatich albumov, vydával časopis Hudba, organizoval koncerty a hudobné festivaly.

Kto vás oslovil s ponukou na tento post?
„Zhruba pred pol rokom ma oslovili zástupcovia mesta. Uvažoval som dosť dlho a spočiatku som bol skôr presvedčený, že ju neprijmem. Potom, ako som komunikoval s niektorými kultúrnymi inštitúciami, ktoré prejavili nespokojnosť s napĺňaním projektu, so svojou pozíciou, s tým, že boli z neho vlastne vylúčení, nakoniec som súhlasil.“
Aké sú vaše priority?
„Mojím hlavným cieľom je spájať žánre, všetky subjekty, ktoré sa podieľajú na kultúre v Košiciach, ktoré tu pôsobia, dvadsať, tridsať i viac rokov a ktoré majú rovnaký význam ako všetko nové, čo v kultúrnej oblasti Košíc vzniká.“
To však znamená odklon od projektu, ktorý bol postavený predovšetkým na alternatívnej kultúre a menšinových žánroch.
„Nemám nič proti alternatívnej kultúre. Som ale presvedčený, že projekt Európske hlavné mesto kultúry by mal oslovovať aj širšie vrstvy obyvateľov a návštevníkov mesta.“
Myslíte si, že Košičania nevedia, o čo vlastne v projekte ide?
„Mám skúsenosti s ľuďmi, čo chodia na podujatia, ktoré som aj ja organizoval, a nebola to žiadna masová kultúra. Tí sa dokážu zorientovať v ponúkaných podujatiach a v samotnom projekte, jeho cieľoch, vedia o čo ide. Žijú tu ale ľudia, ktorí majú iný pohľad na kultúru ako takú. Mám pocit, že časť Košičanov nemá o projekte dostatok informácií. Jedným z dôvodov môže byť slabá propagácia a komunikácia navonok, ale aj nezáujem.“
Aký je váš názor na odvolanie doterajšej riaditeľky?
„Oddelili sa funkcie štatutára od umeleckého vedenia, čo je, myslím si, pozitívna vec.“
Viete si predstaviť spoluprácu s pani Jaurovou?
„Musíme sa stretnúť a porozprávať, potrebujem zistiť, akú má predstavu o svojom ďalšom pôsobení v projekte a o okruhu kompetencií.“
(sen)

Čítajte viac: http://kultura.sme.sk/c/5897713/v-kosiciach-ide-o-umeleckeho-riaditela.html#ixzz1MgOm1j2O

http://kultura.sme.sk/c/5897713/v-kosiciach-ide-o-umeleckeho-riaditela.html

Kassaboys – Kunstuniformen

18.05.2011 – 17.06.2011
Krokus Galéria Vás srdečne pozýva na výstavu košickej umeleckej skupiny Kassaboys s názvom Kunstuniformen v kurátorskej koncepcii Lenky Kukurovej. Kassaboys vytvorili súbor uniforiem a hodností, ktoré sú určené pre umelcov a umelkyne a označujú ich postavenie na umeleckej scéne. V závislosti na počte vlastných výstav a prestíži galérie je umelcom pridelená hodnosť, ktorá ich už na prvý pohľad zaraďuje do istej kategórie dôležitosti. Uniformy, ktoré sú vhodné predovšetkým na vernisáže, ale aj na bežné používanie, pomáhajú divákom zorientovať sa v komplikovanej hierarchii osobností vizuálneho umenia. Rozdelenie umelcov na rovných a rovnejších je zároveň užitočné i v rámci umeleckej scény. „Vyhneme sa tak únavným rozpravám o tom, kto, kde a s kým vystavoval“ konštatujú Kassaboys.
Systém hodností a tomu zodpovedajúcich uniforiem je vytvorený na základe tabuliek Ministerstva školstva (CREUČ), ktoré triedia umelecké aktivity do jasných kategórií. Umelecké uniformy sú na jednej strane paródiou na problematické členie umenia podľa hierarchickej stupnice, no na druhej strane priznávajú umeleckej sfére rovnakú dôležitosť, akú má v spoločnosti napríklad armáda alebo polícia. Postavenie súčasného vizuálneho umenia na Slovensku je niekde hlboko pod čiarou dôležitosti, čomu dlhodobo zodpovedá vládna politika aj pomerný nezáujem verejnosti. Podľa starej ľudovej múdrosti „šaty robia človeka“. Sú uniformy tým, čo umelci okrem vlastnej kreativity na zviditeľnenie potrebujú? Kunstuniformen sú pokusom navrátiť umeniu v spoločnosti dôležitosť.
K vytvoreniu uniforiem pre umelcov boli Kassaboys inšpirovaní aj prostredím košického Kulturparku, ktorý bol do nedávnej minulosti kasárňami a armádnymi skladmi, a v ktorom majú Kassaboys v súčasnosti ateliér.
Umeleckú skupinu Kassaboys tvoria košickí umelci Radovan Čerevka (*1980), Tomáš Makara (*1982), a Peter Vrábeľ (*1982). Skupina vznikla v roku 2006 v Košiciach a zrealizovala niekoľko spoločných výstav: „Pracujeme s pojmami akými sú lokálpatriotizmus a centralizmus, demokracia a nacionalizmus, alebo s legendárnym archetypom tragického umelca z umeleckej periférie.“ Najväčšiu pozornosť vzbudil projekt Museum (2010), v ktorom Kassaboys zhmotnili protimaďarské výroky politika Jána Slotu ako kuriózne a zároveň smiešne muzeálne exponáty.
Lenka Kukurová, kurátorka a kunsthistorička, vyštudovala dejiny umenia na FF UK v Bratislave. V súčasnosti sa vo svojej dizertačnej práci na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe zaoberá skúmaním pojmu a prejavov súčasného politického umenia.http://www.krokusgaleria.sk/

Košice 2013,n.o. má nového riaditeľa/ www.cassovia.sk

Správna rada neziskovej organizácie Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n.o. na dnešnom rokovaní zvolila nového štatutárneho zástupcu, ktorým sa s účinnosťou od 17. mája 2011 stane Ing. Ján Sudzina. Budúca pozícia doterajšej riaditeľky Mgr. art Zory Jaurovej je v štádiu rokovania.Ján Sudzina je širokej, domácej i zahraničnej verejnosti známy ako riaditeľ vydavateľstva Hevhetia, výkonný producent a organizátor úspešných hudobných festivalov ako Jazz for Sale, či Hudobný festival. „Mojou prioritou je v prvom rade zapojiť viacero košických kultúrnych operátorov a inštitúcií,“ uviedol hneď po svojom jednomyseľnom zvolení Ján Sudzina. „V najbližších dňoch budeme spoločne s novým riaditeľom hľadať najvhodnejšiu formu mojej ďalšej spolupráce na projekte.“ Povedala Zora Jaurováhttp://www.cassovia.sk/news/17034

Netradičná móda Recy Divas očarila v Kasárňach/ www.zivot.lesk.cas.sk

Recyklovaná móda, bývalé vojenské priestory a vstup pre každého, nielen na VIP pozvánky. Úspech? Zaručený.
Košický Kulturpark je také prečudesné miesto. Sú to bývalé kasárne, ktoré sú zatiaľ z väčšej časti nevyužité, a preto aj neupravené, pred nimi je čosi ako skejtpark a občerstvenie a vnútri niekoľko sál a dokonca aj výstava. Pravda, nečakajte žiadnu extra triedu.
Celé to pôsobí poriadne ošumelým dojmom, sedačky v tamojšom bare vyzerajú ako vybraté z kontajnera a človek rozmýšľa, či si vôbec sadnúť alebo radšej neriskovať. Čistá alternatíva garážového klubu. A v týchto priestoroch sa stretli nahodené dámy a páni, pomiešaní s obyčajnými i tými alternatívnejšími návštevníkmi, ktorí sa prišli inšpirovať módou v duchu eko a recyklácie. Presne podľa zahraničných trendov renomovaných značiek, ktoré recyklované materiály využívajú programovo. Byť eko je skrátka alternatívne i nealternatívne in.
Modelky vystúpili bez honoráru
Kto by za touto módnou prehliadkou čakal veľké peniaze, ako to v módnom biznise býva, poriadne by sa pomýlil. Ešte aj sponzori boli netradiční – našli by ste medzi nimi napríklad aj Kosit, čo je podnik, ktorý sa v Košiciach stará o kontajnery, odvoz odpadu , čiže ľudovo povedané o smetiarov. Práve vďaka ich podpore však bolo modelky dobre vidieť – zaplatili totiž osvetľovaciu techniku a efektné nasvietenie.
Svojím spôsobom prispela aj podnikateľka Andrea Tatarková. Slave Hriadelovej, ktorá tvorí originálne šperky pod značkou Me & Cocoon, poskytla modely talianskej značky LIST, ktoré do Košíc dováža, aby mohla svoju autorskú bižutériu náležite odprezentovať. Modelky, ktorých bolo dokopy šesťdesiatpäť, vystúpili bez nároku na honorár a boli medzi nimi profesionálky, ktoré pôsobia aj v zahraničí, ale aj dievčatá, pre ktoré to bola vôbec ich prvá módna prehliadka.
Recy Divas
Publikum na prehliadke Recy Divas bolo naozaj nadšené. Možno aj preto, že táto módna prehliadka nemala nádych snobizmu a nebola na pozvánky. Pravda, miesta v prvých radoch boli vyhradené, ale do veľkej sály v kasárňach sa natrieskalo toľko divákov, že každá návrhárka dostala naozajstný potlesk.
A kto sa v kasárňach predviedol? Pod značkou – [LU:KA] sa ukrýva Ľudka Žoldáková, ktorej modely vznikli napríklad aj recyklovaním starších tričiek. Správna inšpirácia pre slečny v publiku, ktoré na nákupy v drahých butikoch nemajú, ale chcú sa obliekať štýlovo. Poda Ľudky sú kožušiny a koža ekoignorantstvom, a v jej kolekciách nájdete iba prírodné materiály, často používa bavlnu, ľan a ak sa dobre prizriete, aj odkazy na slovenský folklór.
Tamara Markovičová a Lucia Jarošová tvoria tandem značky We are not sisters a do ich modelov sa zapozerajú hlavne priaznivci streetovej módy. Netradičné bundy, viacúčelové sukne určite zaujali hlavne mladšie ročníky. 
VIDEO: Módna prehliadka Recy Divas

Už spomínané šperky Slavy Hriadelovej (Me & Cocoon) oslovujú všetky generácie, pretože ich tvorí v rámci filozofie vintage recycling s vtipom a hlavne z rôznych materiálov – starožitné retro kúsky sa tak dostávajú do úplne iných súvislostí a sú očarujúce. Skvele sa to ukázalo pri ich spojení s talianskou módnou kolekciou, ktorá bola v rámci tejto prehliadky najkonzervatívnejšia. O retrošperkoch totiž platí jedno zlaté pravidlo, môžete ich nosiť aj ku konzervatívnejšiemu odevu. A navyše, kým na odvážnu módu musíte mať aj patričnú figúru, či primeraný vek, netradičný šperk si môže dovoliť každá žena.
Poslednú, štvrtú kolekciu navrhla Lucia Spišáková, ktorej veci nesú značku Sewologylab. Typické sú hlavne vypracované a nezvyčajné strihy a kombinácie farieb. Pre mňa osobne to bola určite najodvážnejšia kolekcia, na ktorej bežné nosenie by bolo treba nielen značnú dávku odvahy, ale hlavne mladosti, ktorá takúto extravaganciu znesie.
Po prehliadke
Bez nadsázky možno skonštatovať, že prvá módna prehliadka v prostredí Kulturparku mala úspech. Diváci dopriali autorkám módnych kreácií naozajstný, a nie snobsky umelý potlesk. Mix VIP hostí a ľudí z ulice sa postaral o výbornú atmosféru. K dokonalosti možno chýbalo jedno – vyvýšený praktikábel, aby bolo modelky lepšie vidieť, ale človek nemôže mať všetko.
Navyše, keď sme sa dozvedeli, že 65 modeliek, šaty, návhárky, vizážisti a kaderníci sa tiesnili v dvoch (!) sparťanských  miestnostiach, hladký priebeh celej prehliadky vyzeral ako zázrak. A takých by si Košičanky, ktoré sa bežne na VIP módne prehliadky nedostanú, zaslúžili viac. Ako sme sa dozvedeli, táto lastovička zrejme urobila jar, pretože už na jeseň by mohla byť v kasárňach ďalšia módna šou.

http://zivot.lesk.cas.sk/clanok/9335/netradicna-moda-recy-divas-ocarila-v-kasarnach.html