CAFÉ DE LA GARE francúzska fotografia v ojedinelej zbierke galérie Château d’Eau

Táto výstava spája viacero generácií francúzskych fotografov; od veľkých humanistov až po súčasných mladých tvorcov. Vo všetkých prípadoch ide o neobyčajný pohľad na človeka – na toho druhého. Pohľad čo oživuje tieto fotografie. Výber diel, ktoré sa tu nachádzajú, nám umožňuje rozoznať tri významné obdobia.

60. až 80. roky. Tieto roky boli poznačené poetickým realizmom, ktorý je typický pre Francúzsku reportážnu školu. Robert Doisneau, Willy Ronis, Edouard Boubat, Izis… Fotografi vidia spoločnosť uveličeným pohľadom, ktorý uprednostňuje poetický a lyrický pohľad na svet, tým že človeka kladú do stredu ich záberu. Takisto je to významná éra agentúry Magnum /1/ a vplyvu Henriho Cartier-Bressona: presnosť rámovania, výber „rozhodujúceho momentu “/2/, či rešpekt prirodzeného svetla. Toto všetko nachádzame v týchto priestoroch na fotografiách Marca Ribouda a Guya Le Querreca.

80. a 90. roky. Na impulz Cahiers de la photographie /3/ (Zošity fotografie) a po vydaní knihy La chambre claire (Svetlá komora) od Rolanda Barthesa, sa začína uvažovať o fotografickom konaní, čo vedie k autobiografickejším postojom, ku pokusom, ktoré kladú fotografa do centra svojho záberu. Hovorí sa o kreatívnej fotografii (Gladys). Tá určuje menej demonštratívny pohľad (Luc Chery), búrlivejší vzhľadom k svetu (Bernard Plossu, Stéphane C.), kladúci viac otázok (Raymond Depardon), literárnejší a poetickejší (Denis Roche, Sarah Moon).

Od 90-tych rokov sme svedkami radikálnej zmeny, ktorá sa prejavuje prechodom na farebnú fotografiu a na zábery veľkých formátov. Fotografia priamo vstupuje na pole súčasného umenia. Títo umeleckí výtvarníci „používajú“ fotografiu na skúmanie mestskej krajiny, na konfrontáciu s prázdnymi alebo prechodnými priestormi (Olivier Metzger, Eric Aupol). Iní v zmysle tradície land art nastoľujú na mieste dialóg so skutočnosťou, aby modifikovali jej vnímanie (Laurent Millet). Ďalší zase vďaka technickým úskokom porušujú hranicu medzi fikciou a realitou, aby tým odhalili falošné samozrejmosti (Corinne Mercadier).

Najväčší vývoj bol však pravdepodobne zaznamenaný v odbore portrétu. V priebehu niekoľkých rokov sa prešlo od psychologického prístupu, ktorý vychádzal z empatie voči fotografovanému človeku v zmysle tradície pravdivého portrétu (Gisele Freund, Richard Dumas), cez fázu experimentovania (Jean-François Bauret – akty), až po novodobú tvorbu, v ktorej sa objavuje snaha dostatočného odstupu a objektívnosti; snaha odviesť z fotografie všetku psychológiu, aby náš prístup k nej bol sociologickejší, dokonca politickejší, v rámci ktorého je človek posudzovaný z pohľadu svojej príslušnosti k určitej sociálnej skupine (Dominique Delpoux, Charles Fréger). Vychádzajúc zo špecifickosti svojej vlastnej histórie, fotografia sa stáva obrazom medzi inými obrazmi, aby ponúkla nové vymedzenie chápania sveta.

Â

LE CHATEAU D’EAU, TOULOUSE
Galériu v roku 1974 založil Jean Dieuzaide. Je to najstaršia verejná galéria vo Francúzska zasvätená výlučne fotografii. Zbierka Château d’Eau, ktorá je zostavená zo zakúpených diel od vystavujúcich fotografov, má dnes skoro 5000 fotografií.Château d’Eau od svojho založenia prezentovala viac ako 400 výstav. Upriamená na prezentovanie fotografie zo všetkých jej strán, galéria vystavuje fotografie mladých talentov ako aj autorov veľkých mien, ktorí tvoria dejiny fotografie.

Â

Vysvetlivky:
1, Agentúra fortografov, ktorú v roku 1947 založil Robert Capa, Henri Cartier-Bresson, George Rodger a David Seymour.
2, „Rozhodujúci moment“, Cartier-Bresson vytvoril tento koncept fotografovania kedy fotograf vystihne moment – okamžik deja.
3, Les Cahiers de la photographie, časopis, ktorý vytvorili Denis Roche, Bernard Plossu, Gille Mora, Claude Nori.
4, Hlavné dielo reflekcií na fotografický obraz, ktoré napísal francúzsky vedec skúmajúci symboly Roland Barthes.

Jean-Marc Lacabe: Stredobodom francúzskej fotografie je človek „Výstava je zvláštnou tým, že ide o prehľad francúzskej fotografie niekoľkých desaťročí. Základným modelom pre francúzsku umeleckú fotografiu je ľudská bytosť. Umeleckí fotografi vo Francúzsku zobrazujú najmä výjavy zo života. Výstava začína prehliadkou fotografií z 30-tych rokov a na ňu nadväzujú fotografie z obdobia po druhej svetovej vojne. Tieto dve obdobia som nazval humanistickým obdobím umeleckej fotografie vo Francúzsku. Na výstave sú aj fotografie z 80-tych a 90-tych rokov, ktoré by sa dali nazvať ako fotografie intímnejšieho charakteru. Umelci neváhajú fotiť svoju rodinu počas dovolenky a vytvoriť z toho umeleckú fotografiu,“ uviedol Jean-Marc Lacabe, riaditeľ galérie Château d’Eau z Toulouse o výstave Café de la gare.

Text: Zuzana Lehotská