Divákov “stepovanie” bavilo, na scénu ich transportovali

„Tu sme voľní.“ Teda vo svojej krajine. K tomuto cieľu sa  protagonisti košického divadla Na peróne spolu s hosťujúcimi hercami museli prepracovať cez niekoľko historických období poznačených vojnami, útlakom, prenasledovaním, exilom, cenzúrou a návratom do slobodnej domoviny, kde mohli umelci znovu tvoriť bez toho, aby im ktokoľvek niečo zakazoval alebo prikazoval.

Predstavenie Step by Step prinieslo na festival USE THE CITY retrospektívny pohľad do minulosti a diváci mohli aj na vlastnej koži zažiť transport Židov vo vagónoch, z ktorých sa len málokomu  podarilo zachrániť sa a prečkať v bezpečí v zámorí na deň, kedy sa zas mohli vrátiť do svojej krajiny a pokračovať tam, kde kedysi začali.

Silné, emotívne a nevšedné predstavenie v podaní mladých umelcov netradičnou formou, ktorí takéto represálie nezažili, ale poznajú ich iba z rozprávania, dokumentov, filmov a kníh, vtiahlo publikum do deja nenásilným spôsobom a donútilo precítiť  ho tak, ako keby sa to týkalo každého z nich. A zrazu boli všetci hercami, bez toho, aby si to uvedomovali. V čase, keď to naozaj nemala inteligencia ani trochu ľahké.

Kvapky navodzovali pochmúrne obdobie

Atmosféru festivalu USE THE CITY, ktorý postavil na nohy celé mesto, kazil jedine dážď. Ten riadne premáčal plány organizátorov podujatí, ktoré sa odohrávali pod holým nebom. Aj piatkový deň bol upršaný, a tak ako vo štvrtok, kedy sa malo pôvodne hrať, všetci čakali, že sa obloha umúdri. Dalo sa tušiť, že večer bude pod dáždnikmi. Bol, ale malé osvieženie nezmenilo nič na tom,  aby slovenskí i francúzski umelci  zo seba nevyžmýkali všetko, čo chceli publiku ponúknuť. A voda to nebola, ale pozitívna energia, ktorú medzi divákov rozsievali plnými dúškami. Divadelná scéna na ulici je totiž aj o chlade i o daždi, ale predovšetkým o umení, ktoré predviedli. Sugestívne putovanie pochmúrnym obdobím každá kvapka iba umocňovala.

Dve nezávislé divadelné skupiny Na peróne z Košíc a francúzske La Hors De z Lyonu začali svoju spoluprácu na projekte Step by Step pred piatimi rokmi. Východiskovou myšlienkou prvej spoločnej  performance bol život a dielo velikána svetovej literatúry, košického rodáka a osobnosti Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013 Šándora Máraia.

Spolupráca pretrvala a každý rok sa stretávali obidva formáty, aby urobili ďalší „step“ a vytvorili dielo, ktorým sa premiérovo prezentovali v Košiciach.  Na rezidencii v Lieux Publics v Marseille pracovali na téme exilu. Práve odtiaľ vyplávali zaoceánske lode s emigrantmi. Cenzúru skúmali v Maďarsku,  aby výsledný obraz minulosti bol čo najautentickejší.  Kráčali krok za krokom, aby následne ponúkli divákovi umelecký pohľad na udalosti, ktoré sa skutočne diali a umelci, spisovatelia a inteligencia to naozaj zažili.  Či sa divadelníkom podarilo predstavením povedať to, s akým zámerom ho tvorili,  to mohli diváci posúdiť sami. V každom prípade nesklamali. Naopak, nadchli, donútili zamýšľať sa a poskytli hlboký umelecký zážitok,  na ktorý sa nezabúda.

Príbehy skutočných ľudí

Koho neodradilo, že nesedel v pohodlnom čalúnenom kresle, ten sa mohol ponoriť do deja o exile, identite, Európe, posúvaní a prekračovaní hraníc, príbehov stratenej lásky a života,  dozvedieť sa o ťažobe núteného exilu, pádoch a ich prekonávaní, pokútnom a tajnom prepravovaní prostredníctvom Variana Frya priamo na ulici.  Práve tam, kde sa písali osudy ľudí, ktorých príbehy stvárnili herci v priestoroch bývalých kasární.

Špecificky vysvietený priestor,  veľké i malé videoprojekcie, premietanie videí priamo medzi divákmi, ktoré sa natočili počas piatich rokov trvania projektu, hudba a profesionálne výkony hercov, to všetko mohol vidieť, počuť a vnímať divák, ktorého netradičný divadelný súbor oslovil.  Aj keď je divadlo v našich zemepisných šírkach chápané ešte vždy ako budova, súbor Na peróne to vyvracia. Je to umenie, ktoré sa môže prezentovať aj vo verejnom priestore, čoho dôkazom je aj uznanie obecenstva, ktoré odchádzalo domov nadšené a odmenilo umelcov veľkým potleskom.

„Na naše predstavenia prichádza väčšinou poučený divák, sympatizant súboru alebo človek, ktorý predpokladá, že neuvidí klasické predstavenie. Vo všetkých repertoárových inscenáciách môžeme vidieť programové prepojenie slova a scénického pohybu. V jednej prevažuje to, v druhej ono, avšak ich vzájomné dopĺňanie a podmienka synergie je čitateľná vo všetkých dielach,“  povedala jedna zo spoluzakladateliek nezávislého divadla Na Peróne Zuzana Psotková.

text: Kveta Podhorská

foto: Tomáš Bachura