Dušan Šimko: Košice sú dôležité pre moju literárnu tvorbu

Život prináša rôzne paradoxy. Napríklad aj to, že v týchto dňoch vyšla v Čechách kniha o Košiciach z pera Košičana žijúceho vo Švajčiarsku. To ale nie je jediný paradox v živote spisovateľa a publicistu Dušana Šimka.

Práve Vám v českom preklade vyšla kniha Košický maratón. Mohli by ste o nej povedať viac?
Je to moja poviedková prvotina. Vyšla pod názvom Maratón Juana Zabalu v roku 1984 v londýnskom exilovom vydavatelstve Rozmluvy. Náhodou som sa tak ocitol v spoločnosti autorov ako Milan Šimečka, Jan Beneš, Václav Havel a Milan Kundera. Všetky poviedky tejto knižky sa viažu na Košice.
Po páde režimu vyšla v Košiciach reedícia vo Východoslovenskom vydavateľstve (1991).Výborný maďarský preklad (F. Kováts Piroska) bol vydaný v roku 2004 vo vydavateľstve Kalligram. V októbri 2008 sa objaví na knižnom trhu v českom preklade M. Zelinského vo vydavateľstve Volvox Globator, edice Symposion (www.volvox.cz). Môj vydavateľ z dôb exilu Alexander Tomský (Rozmluvy) sa v roku 1991 vrátil do Prahy a stal sa na určitú dobu riaditeľom vydavateľstva Academia. Tomského som svojho času presvedčil, aby začal vydávať košického spisovateľa Sándora Máraia. Jeho knihy vychádzajú naďalej pravidelne v českom preklade.

Od roku 1968 žijete vo Švajčiarsku. Cítite sa ešte Košičanom?
Som Košičan. Moje rodné mesto je pre mňa akýmsi “archimedickým bodom“ v mojom živote. Je dôležité aj pre moju literárnu tvorbu. Moja nová slovenská próza Gubbio – kniha udavačov tiež čiastočne tematizuje Košice. Vyjde v marci 2009 vo vydavateľstve Daniela Rybu. Dom môjho starého otca stojí na Mlynskej ulici. Môj starý otec MUDr Ľudovít Šimko bol zakladateľom oddelenia ORL v Štátnej nemocnici Košice. V tom dome sa narodil môj nebohý otec MUDr Štefan Šimko, ktorý ako primár chirurgie bol zakladateľom popáleninového centra v nemocnici v Šaci. Mimochodom aj košický úradný mestský lekár Jakub Moškovič (1838-1902) patril medzi mojich predkov. V Košiciach sú dnes hroby mojich rodičov.

Čo Vás na tomto meste najviac fascinuje?
Mnohojazyčnosť a viacvrstevnatosť kultúr, ktoré sice pozmenené, predsa len prežili rôzne dejinné katastrófy, ktoré naše mesto postihli.

Ako ste prijali správu o tom, že Košice sa stali Európskym hlavným mestom kultúry?
S radosťou a v nádeji, že sa položí solídny základ pre fungovanie dynamickej a kritickej urbannej kultúry, ktorá pretrvá a aj v budúcnosti osloví Košičanov a Košičanky.

Na čo by sa malo – podľa vás – mesto pri svojej prezentácii smerom k Európe zamerať?
Myslím, že to je práve už spomínaný kreatívny poukaz na koexistenciu rôznych kultúr a na mnohojazyčnosť.

V našom projekte pracujeme veľmi intenzívne so Schengenom. Chceme sa stať mestom, ktoré prezentuje kultúru spoza hranice ľuďom v Schengene. Ako sa na tento cieľ pozeráte?
Hranice v kultúre sú súčasne mentálnymi hranicami, ktoré majú dlhšiu životnosť ako tie reálne politicko-geografické. Naše mesto má všetky predpoklady stať sa komunikačným centrom medzi východom, západom a panónskym kultúrnym priestorom.

Čo znamenajú pre vás hranice?
Od roku 1968 do roku 1989 som nemohol navštevovať rodné mesto. Pojem hranice nadobudol vďaka reálno-socialistickej byrokracii krutý absolútny význam. O to viac som si po dve desaťročia cenil otvorené hranice okolo Švajčiarska. Mesto Bazilej leží pri Rýne, priam zázračne na hranici s nemeckým Bádenskom a francúzskym Alsaskom. Košice sa dnes pomaličky dostávajú do podobnej polohy vzhľadom na blízkosť hraníc s Maďarskom a Ukrajinou.

Dušan Šimko (*1945, Košice)
Slovenský spisovateľ, publicista, docent na švajčiarskej Univerzite Bazilej. Od roku 1968 pôsobí v exile vo Švajčiarsku. Viac na http://www.litcentrum.sk/40004

Roman Sorger