Japonské frašky kjógen po prvýkrát v Košiciach

Malé divadlo kjógenu Brno v spolupráci  s Európskym hlavným mestom kultúry – Košice 2013 a Štátnym divadlom Košice ponúknu divákom dve japonské frašky Buaku a Bóšibari. “Každé predstavenie musí splniť tri podmienky- prekvapiť zrak, potešiť sluch a rozozvučať srdce…“- hovorí Zeami Motokijo.

Hra Buaku patrí jednoznačne k tomu najcennejšiemu, čo žáner kjógen ponúka, pričom toto takmer hodinové predstavenie je brilantnou ukážkou stáročnej symbiózy vážneho divadla nó a frašky kjógen na jednom javisku. Buaku kopíruje charakter hry nó nielen štruktúrou, ale tiež tragickou atmosférou. V samotnom závere diváka prekvapí naozaj nečakaným a v iných hrách naozaj nevídaným rozuzlením. Hra je mimoriadne náročná, hercom však dáva jedinečnú šancu ukázať hĺbku svojho hereckého umenia a divákovi naplno si vychutnať skutočnú silu tohto prastarého žánru. V prevedení kjótskej rodiny Šigejama sa teda jedná o naozajstnú lahôdku a celkom mimoriadny divácky zážitok.

Frašku Bóšibari (Pripútaný k tyči) nachádzame v najstarších popisoch hier kjógen Tenrikjógen bon (pol. 16. stor.) a tiež v prvom zápise scenára Toraakira bon (pol. 17. stor.),  z čoho sa dá usudzovať, že tento kus bol v jednoduchšej podobe v repertoári od samého vzniku žánra kjógen (v 13. storočí). Na konci 17. storočia bola celá hra Bóšibari prevzatá a dodnes ju uvádzajú tiež v divadle kabuki, čo ukazuje na vtedajšiu popularitu v širokom priereze žánrov. Hra stavia na situačnom humore, celkovú atmosféru však dokresľuje množstvo spevu, ktorého technická kvalita dodáva príťažlivosť inak veľmi ľudovému námetu hry. Za zmienku taktiež stoja hojne zastúpené paródie na krátke tance komai, ktoré bývali často na programe „nad miskou saké“ zabávajúcej sa spoločnosti. Hra Bóšibari patrí i dnes v Japonsku k najpopulárnejším, a teda k najčastejšie uvádzaným hrám a v repertoári ju majú všetky rody, ktoré žáner kjógen uvádzajú.

KJÓGEN

Kjógen (v preklade „bláznivé“ alebo „umne vyšperkované slová“) reprezentuje komickú divadelnú formu, ktorá sa vyvinula, rovnako ako divadlo nó, z pôvodne čínskych hier sarugaku. Rozkvet dosiahol tento žáner v polovici 14. storočia a v neprerušenej tradícii je uvádzaný do dnešných dní. Slovo „kjógen“ je samo o sebe väčšinou chápané ako výraz označujúci samostatnú komickú divadelnú hru, tradične vkladanú medzi dve hry divadla nó.

Dokumenty zaznamenávajúce existenciu frašiek kjógen nachádzame v Japonsku už v 12. až 13. storočí, avšak  skutočným vyvrcholením prechádza tento žáner v období EDO (1600 – 1868), kedy vďaka neustálemu spoločenskému dopytu po „ideálnom dramatickom umení uspokojujúcom kultúrny život vládnucej vrstvy samurajov“ majú protagonisti kjógenu dostatočné časové i finančné možnosti nerušene pracovať na zdokonaľovaní žánru i vlastnej hereckej techniky. Výsledným produktom je potom komediálny žáner, ktorý sa hĺbkou spracovania hereckých postupov a estetickou úrovňou výrazových prostriedkov blíži k európskej opere či vážnej hudbe skôr než komédiám, ako je známe z našej kultúrnej tradície. Kjógen však nie je len historickou relikviou japonského stredoveku: práve kvôli svojej technickej dokonalosti si dokázal nájsť úplne nové publikum i v modernom Japonsku. Od roku 2001 je kjógen ako žáner zaradený na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako “MASTERPIECES OF THE ORAL AND INTANGIBLE HERITAGE OF HUMANITY (Majstrovské diela ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva )”.

 Malé divadlo kjógenu Brno

Súbor vznikol z podnetu českého dramatika, režiséra a míma Huberta Krejčího, japanistu Ondřeje Hýbla a popredného predstaviteľa kjótskej tradičnej školy Ókura majstra Šigejamy Šimeho (okrem iného riaditeľa Hereckej asociácie hier nó a kjógen, laureáta cien „Za kultúrny prínos prefektúre Kjóto“ a „Za podiel na zachovaní tradičnej kultúry mesta Kjóto“).

Malé divadlo kjógenu sa venuje prevažne štúdiu, realizácii a uvádzaniu japonských frašiek kjógen v českom jazyku. Svojím spôsobom ide o svetový unikát. Jedná sa o dlhoročný projekt vzájomnej kultúrnej spolupráce medzi českými a japonskými divadelníkmi, podporovaný konaním pravidelných tvorivých dielní, v rámci  ktorých je vždy pod vedením japonského majstra naštudovaná nová hra v češtine. MDK je ojedinelým divadelným zoskupením pôsobiacim za hranicami Japonska, ktoré sa systematicky venuje pestovaniu tohto tradičného umeleckého žánru.