Liverpool – Európske hlavné mesto kultúry 2008 očami novinára

Hoci má azda najhoršiu povesť v celej Británii, stal sa vlani Liverpool hlavným mestom európskej kultúry. Sprevádzali to vtipy, že autá s ukradnutými kolesami odteraz nebudú stávať na tehlách, ale na knihách.

Podobne ako s kultúrou je to v Liverpoole aj so športom, ako hovorí ďalší vtip, ak vidíte Liverpoolčana bežať, zoberte mu kabelku a vráťte ju tej starej dáme. Cez toto mesto sa do Británie dostane sedemdesiat percent drog, vyniká množstvom ľudí ktorí nepracujú aj množstom tých, ktorí nemajú žiadne vzdelanie.

Liverpoolski mestkí otcovia a matky dúfali, že sa im podarí vylepšiť zlú povesť mesta, vzdialeným vzorom im bolo škótske mesto s podobne zlou povesťou. Glasgow bol hlavným európskym mestom kultúry v roku 1990. V tom čase do mesta ročne prišlo len pár stoviek tisíc návštevníkov, dnes sú to ročne štyri milióny ľudí, takže podobné akcie môžu pomôcť mestám s imidžovými problémami.

Za rok sa v Liverpoole pod hlavičkou hlavného mesta európskej kultúry konalo 7000 podujatí, ktoré dovedna navštívilo pätnásť miliónov ľudí. Mesto tým údajne malo získať osemsto miliónov libier. Celkom slušne sa zvýšila návštevnosť hlavných atrakcií, v galérii Tate Liverpool sa trebárs ukázalo o 68 percent viac návštevníkov než rok pred tým. Tu treba len dodať, že britské gelérie majú tak veľa návštevníkov aj vďaka veľkorysej vládnej politike, vďaka ktorej je vstup na väčšinu výstav zdarma, platené bývajú len tie najväčšie a najpompéznejšie. Ak sa k moci dostanú konzervatívci, sľubujú túto politiku „umenia pre každého” prehodnotiť a výrazne skresať.

Prekliatie menom Beatles

Zaujímavé je, že zlá povesť Liverpoolu zvyčajne nepreskočila do zahraničia, a tak si turisti pod týmto mestom predstavujú futbal, mladučkých členov Beatles a doky. Tie sú už dnes poloprázne a s najslávnejšou kapelou všetkých čias je to tiež otázne.

Vlani na jar v meste hrdo odhalili stromčeky vypestované do tvaru členov kapely Beatles. Ktosi hneď prvú noc odťal zelenú hlavu Ringa Stara. Nebol za tým jeho zberateľ, ale skôr urazený lokálpatriot. Ringo totiž v sledovanej televíznej šou Jonathana Rossa vyhlásil, že mu chýbajú starí kamaráti, ale určite nie Liverpool. Bolo to iba deň po tom, ako zaspieval dve mizerné piesne zo svojho nového albumu vrámci otváracej šou Európskeho hlavného mesta kultúry. Dokazovalo to dve veci: že umeleckým géniom stojacim za úspechom Beatles nebol Ringo Star a že ten istý pán nevie nič o elementárnej slušnosti. Dodnes je v meste persona non grata.

Podobne bol v nemilosti pár rokov pôvodne liverpoolsky komik Alexei Sayle, ktorý si po presťahovaní do Londýna dovolil pár štipľavých poznámok na adresu Liverpoolčanov, ktorých označil za sedlákov. Do mesta sa vrátil jeho análnym otvorom – trojdielnym dokumentom o histórii a obyvateľoch Liverpoolu odvysielaným na BBC. Sayle sa v ňom kajal za svoje minulé hriechy a pokúsil sa byť veľmi empatický. Ako sa zdá, jeho staré hriechy mu boli odpustené.

Hoci svoj návrat celkom nezládol Ringo Star, vítaným hosťom mal byť o pol roka neskôr druhý žijúci člen kapely, uhladený Paul McCartney, ktorý vystúpil na spoločnom koncerte s Kaiser Chiefs. Organizátori dúfali, že práve na tomto koncete slušne zarobia. Nádej spľasla v momente, keď sa dozvedeli, že za použitie sprievodných videoklipov musia zaplatiť dva milióny libier, a tak mal aj príchod milovaného Paula trpkejšiu príchuť.

Najlepšie z toho napokon vyšla Yoko Ono sprevádzaná povesťou intrigánky, ktorá rozbila kapelu. Tá predstavila svoje najnovšie umelecé dielo, výstavu rebríkov vo vybombardovanom kostole, ktorému Liverpoolčania od vojny nedokázali postaviť strechu, lebo sa katolíci aj anglikáni predháňali v tom, kto bude mať väčšiu katedrálu a všetka energia išla týmto smerom. Návšteva Yoko Ono nebola taká drahá a vo veľmi diplomatickom prejave o meste porozprávala pekné veci. Ako povedala, podporuje Liverpool ako hlavné mesto európskej kultúry, lebo „je to mesto, ktoré formovalo môjho milovaného muža Johna Lennona, jeho poéziu, zmysel pre humor, ale aj jeho severskú húževnatosť a vzťah k tvrdému životu.”

Keď odíde cirkus

Predchádzajúce roky zaplavovali európske mestá pomaľované laminátové kravy, Liverpool prišiel s vlastnou obdobou toho istého gýča, laminátovými ´lambanánami´, krížencami ovečky s banánom, ktorých bola po meste rozmiestnená celá stovka. Podľa oficiálneho vyhlásenia mali ukázať kreativitu Liverpoolu. Tá sa prejavila nielen popularitou u malých detí, ale aj popularitou medzi opitými ľuďmi, ktorí po nich veľmi radi lozili. Lambanánu vymyslel pred desiatimi rokmi japonský umelec Taro Chiezo, mala údajne varovať pred genetickým inžinierstvom a zároveň symbolizovať hravú dušu Liverpoolu, referujúc na liverpoolsku minulosť, keď sa tu obchodovalo s ovcami a banánami. Obchodovanie s otrokmi tento symbol radšej ticho obchádza.

Oficiálny program Európskeho hlavného mesta kultúry zahrňoval množstvo podujatí, ktoré by sa konali aj bez neho. Liverpoolčania sú odbojní ľudia, a tak zatiaľ čo sa mnohí tešili, že ich mesto získalo takú poctu, angažovaná skupina s tým nesúhlasila a tvrdila, že sa len vyhadzujú peniaze a úzka skupinka organizátorov na tom dobre zarába. Tí sami seba ocenili natoľko, že mestu navrhli, aby ich pracovné miesta ostali zachované aj po konci podujatia, lebo údajne mestu môžu naďalej ponúkať svoje cenné skúsenosti.

Kritici si dávajú dôležitejšiu otázku: čo sa stane keď odíde cirkus? Liverpool nie je na tom tak úžasne ako sa snažia tvrdiť predstavitelia mesta a celoročný kultúrny cirkus nie je riešením, ale iba peknou zásterkou. Turistov zrejme o rok príde zasa menej, lebo už nebudú také lacné letenky a kultúry ubudne preto, lebo sa opäť zoškrtá rozpočet. Nastupujúca ekonomická kríza toto mesto zrejme opäť vráti tam, kde bolo posledné desaťročia: do pozície čiernej ovce celej Británie, kde sa ľudia radi zabávajú a bijú a strašne neradi pracujú.

Biť sa budú ešte častejši než doteraz, lebo populárny kokaín môže počas krízy nahradiť lacnejší a problémovejší crack. Že by ho vytlačila závislosť na kultúre si nikto nenamýšľa, šancu má možno závislosť na nakupovaní – v meste samotná kráľovná otvorila najväčší obchodný komplex na ostrovoch. Začiatok bol slušný, len za prvý víkend tam prišlo 200 tisíc ľudí.

And the winner is… Košice!

V Liverpoole som strávil práve ten rok, keď ho mala ovládnuť kultúra. V tom istom období priklepli podobnú poctu Košiciam. Narozdiel od Liverpoolu je to v rámci Európy prakticky neznáme mesto, výhodou ale je, že nemá takú pochybnú povesť. Prívlastok Hlavné mesto európskej kultúry sa zvyčajne preceňuje, môže však byť prínosom pre miestnu ekonomiku a kultúru.

Košice sa asi nestanú svetoznámymi, ale môžu sa stať známejšími, resp. navštevovanejšími aspoň v rámci Slovenska. Dnes nemáme silnú tradíciu navštevovať v rámci vlastnej krajiny iné mestá, ak Slováci niekam utekajú, tak k moru alebo na vidiek. Jedinou výnimkou je asi Bratislava – tento lokálny turizmus má však dosť biedny výsledok, väčšina návštevníkov nebeží do národnej galérie, ale skôr do Auparku či Polusu za nákupmi a predraženou kávou. V tom môžu byť Košice iné.

Oveľa podstatnejší než samotný ročný „cirkus” je to, čo po ňom nasleduje. Európske peniaze prídu a odídu, ako ich dokážu zhodnotiť ale závisí na vedení mesta. V Liverpoole chcú v začatej tradícii pokračovať a každý rok zasvätiť nejakej téme – v tomto roku to je životné prostredie, budúci rok veda a technika. Len do roku 2019 bude niesť hrdý titul Európske hlavné mesto kultúry až 62 miest, takže to netreba preceňovať (malý test: ktoré mestá majú tento prívlastok v tomto a budúcom roku?). Kvôli tomu, že bude jedno z nich aj na Slovensku, svet na zadok nespadne. Úspech bude aj to, keď pár tisíc ľudí kvôli Košiciam v roku 2013 sadne na vlak a vydá sa tam aspoň na pár dní. Ešte väčší bude, ak to budú robiť aj nasledujúce roky.

Ján Gregor, novinár

Zdroj: http://braque.howgh.sk/clanky/life_style/volny_cas/liverpoolska_kultura_hlavne_drogova