Všetci, ktorých som stretol (výstava fotografií)

Dátum a čas:
Piatok - 26. 07. 2013 - 16:00 - 21:00

Miesto konania:
Ulička remesiel

V piatok, 26. júla, sa na Hrnčiarskej ulici uskutoční podujatie s názvom Všetci, ktorých som stretol. Návštevníci sa môžu tešiť na výstavu fotografií, hudobné vystúpenie či recitál.

V čase od 16:00 do 20:00 hod. na Uličke remesiel a na pódiu v Rodošte okoloidúcich čaká inštalácia fotografií troch mladých amatérskych fotografov. Diela budú zobrazovať ľudí v bežných situáciách života, tak ako ich vidia samotní autori. Výstava nadväzuje na hudobnú produkciu projektu Človek milión – poetický hip-hop inšpirovaný európskou literárnou tvorbou 20. storočia. Hudbu doplní vidžejing Martina Sepešiho.

Podujatie Všetci, ktorých som stretol je súčasťou projektu neziskovej organizácie Košice región umenia a kultúry, ktorý podporilo Ministerstvo kultúry SR a EHMK 2013. Cieľom projektu je zvýšenie kultúrno-spoločenskej hodnoty Hrnčiarskej ulice v Košiciach a vzbudenie záujmu o existujúce remeslá.

Časový harmonogram:

16:00 – 17:00 – Vernisáž fotografií v Raňajkárni Rozprávka

17:00 – 18:15 – Prednes poézie

Doplnkové informácie:

O fotografoch

Ján Staš

Oslovuje ho emócia, rád načúva, skúma nálady ľudí a pretvára ich v obrazy, ktoré vytvárajú ucelený koncept. Vyhľadáva momenty, ktoré vystihujú život človeka.

Ján Staš už desať rokov žije a tvorí v Košiciach, ale pochádza z Bardejova. Po ukončení štúdia na technickej univerzite a obhájení titulu „philosophie doctor“ pôsobí ako výskumný pracovník. Vo voľnom čase sa okrem iného venuje aj fotografovaniu. Rád navštevuje koncerty a festivaly. Publikuje v Zajtrajších novinách a na portáli Hrnčiarska.sk.

Paulína Kropáčová

Pri kúpe fotoaparátu sa spočiatku bála, či ho vôbec niekedy využije, no našťastie ju fotografovanie začalo baviť. Zlomový bod zažila vo chvíli, keď pri východe slnka na zarosenom poli neúmyselne vytvorila svoj prvý bokeh. Ako sama hovorí, stal sa z nej blázon, ktorý si s radosťou ľahne do blata, aby mohol odfotografovať kvapku rosy na tráve. Paulína Kropáčová verí, že jej budúcnosť pôjde ruka v ruke s fotografiou. Narodila sa v Liptovskom Mikuláši a po obhájení titulu bakalár na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici pracuje a prekladá vo svojom rodnom meste.

Zuzana Hrabčáková

Prvé snímky začala robiť so starým fotoaparátom Smena. Postupom času si kúpila vlastnú zrkadlovku a začala tvoriť. Nepreferuje veľké zásahy do fotografií. Fascinuje ju jemnosť a zachytenie momentu v jeho podstate. Prešovčanka študuje geografiu, anglický jazyk a literatúru. Medzi jej úspechy možno zaradiť uverejnenie fotografií v Áno! online magazíne a v periodiku Dotyky. V tvorbe ju inšpirujú každodenné situácie a blogy venované umeniu. Jej zámerom je zvečniť nepovšimnutú krásu všedných dní.

O básnikoch

Katarína Hrabčáková

Píše básne, ktoré, ako sama povedala, sú charakteristické svojou detailnosťou a intímnosťou, dá si záležať na presnej, údernej metafore. Prostredníctvom slov chce ľuďom do života vniesť svetlo. Tieto sny sníva, ale aj žije v Prešove. Študuje slovenčinu a angličtinu na magisterskom stupni štúdia. Má rada jeseň, lesy a vlkov. Medzi jej úspechy patrí 1. a 3. miesto v Akademickom Prešove a 2. miesto vo Wolkrovej Polianke.

Ľubomír Krestián

Je to básnik a rapper, ktorý sa rozhodol nebyť ticho a šťastná náhoda mu jeho básne pomohla ozvučiť. Ľubomír Krestián, ktorý pochádza a žije v Hnilčíku, začal tvoriť v školských časopisoch a bol aktívnym prispievateľom portálu citanie.madness.sk. Zúčastnil sa aj na literárnych súťažiach Poetická Ľubovňa 2005 a Letovisko 2006 časopisu Knižná revue. Od roku 2004 je členom amatérskej divadelnej skupiny Divadlo S (pôvodne Theatre Sourire). Na Univerzite Komenského v Bratislave získal štúdiom ruských a východoeurópskych štúdií bakalársky titul. Pôsobí v novej formácii Človek milión.

Radan Furiel

Bol to práve Ľubomír Krestián, ktorý Radana Furiela oboznámil s voľným veršom. V súčasnosti sa snaží s abstrakciou narábať opatrne a básne príliš nekomplikovať, aby každý čitateľ našiel kľúč k zašifrovaným pocitom. Poézia výrazne ovplyvnila jeho pohľad na svet a prežívanie krásy. Radan Furiel sa narodil v Spišskej Novej Vsi, no jeho domovom sa v posledných rokoch stali Zlaté Moravce. Vyštudoval Európske štúdie na Univerzite Komenského v Bratislave s titulom bakalár. V súčasnosti sa nachádza na študijnom pobyte na Univerzite v Oslo v Nórsku. Veľkú časť jeho tvorby môžete nájsť na portáli citanie.madness.sk, prispieva tiež na portál blog.sme.sk.

Martin Sepeši

Prvé stretnutie v vidžejingom zažil na koncerte kapely Myster Möbius. Už vtedy vedel, že to je to, čo chce robiť v budúcnosti. Začiatky vraj boli punkové, no našiel si svoj štýl, ktorého sa drží dodnes. Zameriava sa na rytmiku a obraz. Martin Sepeši, známy aj ako Sepeši Gro je autorom nápadu VJ Battle na Slovensku, zaujímavým človekom, ale predovšetkým prešovským výtvarníkom a vynikajúcim vidžejom. Za výtvarné dielo Trafené husi negágajú mu bola v roku 2007 udelená Cena vedúcej oddelenia kultúry Prešovského samosprávneho kraja v kategórii autorov do 25 rokov bez výtvarného vzdelania. Študuje na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach a hráva s prešovskou formáciou Coco Cafe v projekte Človek milión.

O hudobnom projekte s názvom Človek milión

Kapela Človek milión spracúva témy bežného života. Aj z toho dôvodu si zvolili tento príznačný názov. Kombináciou voľných, ale premyslených veršov vo forme textu, elektroniky, klávesov, basy a bicích vzniká žáner, ktorý do súčasnej scény priniesol niečo nové. Živé vystúpenia navyše sprevádza vidžejing, a tak sa z príbehu človeka stáva multimediálna show. Zakladajúcimi členmi sú Ľubomír Krestián (text a rapp), brat Martin Krestián (bicie a sample) a Gabriel Lukáč (klávesy). Po sérii koncertov sa k zostave pridal Pavol Fecík, ktorého basgitara výrazne obohatila výsledný zvuk kapely. Ľubomír vo svojich recitáloch nadviazal na literárny kontext európskej literatúry 20. storočia. Príbeh je farbený výraznou hudobnou stavbou, ktorej základ tvoria sample Martina Krestiána. Vznikali spolu so samotnou koncepciou v rodinnej atmosfére od roku 2008 a cítiť v nich vplyv súčasnej elektronickej hudby. V podobnom duchu je tvorená basgitara Paľa Fecíka a klávesy Gaba Lukáča. Zložitejšia stavba textu núti poslucháča ponárať sa do celku znovu a pýtať sa tak otázky: „Prečo?“ a  „Ako?“, čo je nosnou ideou celej koncepcie projektu Človek milión.

Poloha na mape