Rozhovor s Adélou Foldynovou, projektovou manažérkou K.A.I.R. (Umelecké rezidencie Košice)

Si vyštudovaná manažérka pre oblasť kultúry a okrem Českej republiky máš pracovné skúsenosti z Holandska. Čo ťa priviedlo do Košíc?

V Prahe som pracovala vo viacerých kultúrnych inštitúciách a počas magisterského štúdia v Holandsku som začala pracovať v kancelárií pre kultúrne inovácie. Bola to firma zameraná tvorbu kultúrnych stratégií pre rôzne múzeá, koncertné haly či hudobné telesá a veľa mi to dalo. Po roku som sa rozhodla vrátiť domov, ale uspela som vo výberovom konaní a dostala som prácu v Košiciach. Žiadosť pracovať pre Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 som si podala ešte počas pobytu v Holandsku, pretože  ma oslovila možnosť podieľať sa na tomto veľkom projekte, ktorý má šancu niečo odštartovať a niečo zmeniť.

Čo môžeš dať projektu a čo od neho očakávaš ty?

Práve tá presná časová ohraničiteľnosť projektu Košice 2013 bola pre mňa veľkou výzvou. Dáva mi možnosť pokúsiť sa niečo začať, zmeniť a v danom čase to aj dokázať. V Holandsku som sa naučila, že v súčasnosti je potrebné v oblasti kultúry prinášať verejnosti nové inšpirácie a vnášať do spoločnosti entuziazmus. Ľudia sú dnes akoby v zajatí každodennej rutiny, rutinnou sa pre nich stáva už aj tradičná kultúra. Našou snahou je ukázať nové smery, prinášať nové myšlienky, zápal a rozvíriť diskusie na rôzne témy. Myslím si, že už len to, že sa ľudia dajú inšpirovať a prestanú sa týchto novôt báť, bude úspechom.

Akú úlohu v to môžu zohrať pobyty zahraničných umelcov v Košiciach?

To, že sem prichádzajú umelci z cudzieho prostredia je benefitom nielen pre nich, ale aj pre celú tunajšiu komunitu. Oni získajú inšpiráciu a domáci môžu spoznať niečo úplne nové. Špecifikom nášho projektu je, že zahraniční umelci neprichádzajú s primárnou úlohou vytvoriť nejaké dielo, nechať ho tu a zasa odcestovať. To by bolo veľmi jednoduché. Prichádzajú, aby priniesli aj niečo z duševného bohatstva svojej krajiny. Preto tu strávia tri mesiace a nie týždeň. Aby sa zoznámili s tunajšími ľuďmi, aby sa s nimi rozprávali a sami sa akoby stali súčasťou tunajšej komunity.

Je podľa teba zbližovanie a kríženie kultúr prínosom alebo naopak, vedie k jednotvárnosti a uniformite?

Podľa mňa je to prirodzený proces  a je potrebný. Tým, ako sa vyvíjajú nové technológie a že sa ľudia môžu zo dňa na deň presúvať z jedného konca sveta na druhý je tiež dané, že sa aj  viac stretávajú. Preto je potrebné akoby vyvíjať spoločný „jazyk“, vďaka ktorému si budú rozumieť. Môže ním byť napríklad umenie a kultúra. Svet  sa spája politicky a ekonomicky, ale často zabúda na základnú kultúrnu jednotu. Pritom ľudia si rozumejú práve v tých najzákladnejších veciach, keď sa stretávajú a rozprávajú sa o živote, o rodine a priateľoch, o zvykoch či o jedle. A aj to je kultúra. Podľa mňa je pre budúcnosť ľudstva aspoň tak dôležitá, ako spoločná mena či zákony. Nemyslím si to vedie k uniformite. Naopak, spolupráca v kultúre a dobré vzťahy vedú k vytvoreniu originálneho pohľadu na vec a podpore kreativity. 

Často sa ľudia pýtajú, prečo spolupracujeme s Moldavskom a Ukrajinou a prečo neposielame našich umelcov radšej do Paríža, Londýna alebo New Yorku? 

My si myslíme, že práve spolupráca s týmito krajinami je dôležitá. Aj preto, ako sú Košice geograficky situované a že sa iba nedávno ocitli na schengenskej hranici, ktorá akoby vytvárala aj novú hranicu v myslení ľudí a v spolupráci medzi štátmi. Je dôležité, aby sme si uvedomovali historický kontext a to, že máme susedov aj na východ od nás. Často o nich takmer nič nevieme a je to škoda. Tieto krajiny sú niekedy podceňované, ale žijú tam  zaujímaví ľudia a skvelí umelci a robia sa tam vynikajúce projekty. Je možno práve na nás, aby sme boli mostom medzi východom a západom. To, že práve v Košiciach môže pracovať moldavský umelec s nemeckou rezidentkou a že môžeme predstaviť ich projekt tunajším obyvateľom, je myslím veľký úspech.  

Čo by si chcela v Košiciach dokázať?

Našim zámerom je oživiť kultúrno-umeleckú scénu. Tým, že do Košíc prinesieme na profesionálnej úrovni istú inšpiráciu a oživenie, alebo aj tým, že posielame miestnych umelcov do krajín, kam by možno nikdy nevycestovali. Okrem Nemecka mám na mysli práve Moldavsko a Ukrajinu.  Ale chceme aj ukázať obyčajným ľuďom, ktorí sa možno ani veľmi nezaujímajú o umenie, že v Moldavsku sa robia zaujímavé veci a že je celkom fajn stretnúť tu umelcov z Ukrajiny. Že takéto stretnutia môžu byť niečím inšpiratívne a nie iba na umeleckej úrovni. Verím, že práve obyčajný ľudský kontakt, rozhovory  o  živote a zvykoch v inej krajine nás môžu obohacovať a prispieť k lepšiemu porozumeniu medzi ľuďmi.

Adéla Foldynová M.A., (1986) sa narodila v Českom Krumlove. Vyštudovala humanitné vedy v Prahe a v holandskom Maastrichte pokračovala v štúdiu odboru Umenie a dedičstvo, kultúrna politika, manažment a vzdelávanie. V neziskovej organizácií Košice 2013 pôsobí od mája 2012.