Zora Jaurová: Dokonca už fandím aj košickým basketbalistkám

Divadelná dramaturgička, kritička a prekladateľka, v súčasnosti riaditeľka národnej kancelárie európskeho grantového programu Kultúra (2007–2013) – Kultúrneho kontaktného bodu v Bratislave. Energická čiernovláska s neprehliadnuteľným bratislavským prízvukom, Zora Jaurová (35) si do bohatého profesionálneho životopisu momentálne pripísala aj spoluprácu na košickom projekte kandidatúry na titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) 2013.

Mestá, ktoré sa zapájajú do súťaže o EHMK zväčša očakávajú pozitívny prínos pre mesto a región. Má kandidatúra a následné nositeľstvo titulu aj nejaké úskalia?
Najväčším úskalím je samozrejme to, že sa projekt nepodarí úspešne realizovať, že zastane niekde na pol ceste, nenaplní žiadané ciele a stane sa negatívnym príkladom.
Nakoľko je program Európskych hlavných miest kultúry v Európe dosť sledovaný, vie sa celkom presne, ktoré mestá boli úspešné, a ktoré boli „prepadákmi“. Takže ide o veľkú šancu, ale aj veľké riziko.
Ďalšou problematickou otázkou je finančné zabezpečenie projektu – vzhľadom k dlhodobému procesu realizácie môže dojsť počas nej k zmene politickej reprezentácie a niekedy aj priorít a smerovania, čo môže mať na projekt negatívny dopad. Preto treba mať vopred stanovené finančné rámce a veľmi precízny manažment.
Z dlhodobého hľadiska a celkového dopadu projektu je však kľúčovým faktorom udržateľnosť projektu, teda to, čo po ňom ostane, ako zmení chod a vývoj mesta, jeho celkovú atmosféru a obraz.Aby sa projekt nestal len ročným festivalom kultúrnych podujatí, ale aby naštartoval dlhodobý proces kultivácie mesta a regiónu.
Čo znamená, že treba investovať do ľudských zdrojov, infraštruktúry a občianskych iniciatív. Bez tohto rámca len ťažko dosiahneme, aby sa projekt stal vlastníctvom občanov mesta a regiónu a aby sa rozvíjal ďalej.

Je dobré globalizovať kultúru alebo radšej tvrdošijne trvať na čistote tradícií?
Nevidím tieto dve veci ako protiklady. Je samozrejme dôležité investovať do uchovávania kultúrneho dedičstva a to nielen hmotného (pamiatky, budovy, muzeálne expozície), ale aj nehmotného (tradície, folklór atď.).

Na to, aby sme uspeli v globálnom svete, musíme vedieť, odkiaľ sme vyšli a čo špecifické môžeme na globálnom trhu ponúknuť. Na druhej strane – globalizácia sveta a tým aj kultúry je fakt, ktorý musíme akceptovať a teda aj mu prispôsobiť charakter a tvorbu kultúrnej produkcie.
Dnešní umelci využívajú nové technológie, vytvárajú spolupráce a siete naprieč kontinentami a výsledkom je úplne iná tvorba, ako to bolo pred pár desiatkami rokov. To však kladie zásadné nároky na kultúrne inštitúcie, ktoré by sa tomuto procesu mali prispôsobovať. Bohužiaľ, väčšina kultúrnej infraštruktúry na Slovensku väzí hlboko v 20. storočí a niektoré ešte dávnejšie v minulosti. Jedným z cieľov projektu Košice – Interface 2013 je priniesť aj príklady riešení v tejto oblasti.

Prečo košický projekt uspel a dokonca bol hodnotený ako jeden z najlepších?Myslím, že najmä preto, že ku kultúre a k jej kontextu pristupuje z veľmi moderných, európskych východísk. Snaží sa prinášať progresívne impulzy a kultúru v meste vidí v tých najširších súvislostiach. Stav kultúrnej politiky na Slovensku je dlhodobo veľmi neutešený a nie je ľahké sa vymaniť z jej ubíjajúceho rámca. Košický projekt však bez začervenania pomenúva základné problémy a zároveň ponúka riešenia, ktoré majú európsku kvalitu a svojim inovačným prístupom sú aj medzinárodne zaujímavé.

Aké sú najčastejšie omyly uchádzačov o titul EHMK?
Projekty miest, ktoré sa ukázali ako nie najvydarenejšie väčšinou podcenili úlohu komplexného kultúrneho rozvoja mesta a jeho udržateľnosti. Napríklad pochopili celý program ako šancu na investície a štrukturálny rozvoj mesta a regiónu, ale zabudli, že hlavnú úlohu má hrať kultúra. Alebo naopak – naprogramovali nabitý ročný festival podujatí, ktoré si nenašli diváka a nič po nich neostalo. Dôležitá je určite aj PR a marketingová stratégia, ktorá musí mať celoeurópsky charakter.

Ako sa meria kvalita kultúry? Podľa počtu divákov,návštevníkov, predaných nosičov a pod?
Myslím si, že kritériom je najmä potenciál meniť, kultivovať diváka a spoločnosť. Inšpirovať ľudí ku kreatívnemu pretváraniu svojho okolia. Je samozrejme ťažké určiť tvrdé kritériá v oblasti, kde sa výsledky môžu prejaviť vo veľmi dlhodobom merítku a subtílnymi zmenami. V súčasnosti však kreativita začína byť jedným z najdôležitejších potenciálov ekonomiky 21.storočia a v tomto procese má kultúra a kultúrna produkcia svoje nezastupiteľné miesto.

Nie si Košičanka, ale veľmi úzko participuješ na košickom projekte. Prečo?
Nielenže nie som Košičanka, ale ešte k tomu aj namyslená Bratislavčanka… Ale vážne. V čase, keď sa vyjednávali nové podmienky súťaže v Rade EÚ, zastupovala som v týchto vyjednávaniach Slovensko a od začiatku sa mi zdalo, že ideálnym slovenským kandidátom by boli Košice – ide o druhé najväčšie mesto, ktoré má dostatočnú infraštruktúru na jeho realizáciu a zároveň často ostáva v tieni hlavného mesta, takže by takýto projekt mohol prispieť k jeho kultúrnemu zviditeľneniu a rozvoju. Keď ma potom oslovil Marek Kolarčík s ponukou na spoluprácu, mala som ďalší dobrý dôvod, nakoľko som poznala jeho úspešnú kariéru zakladateľa Domu slovenských regiónov v Bruseli a považovala som ho za vynikajúceho manažéra s intenzívnou znalosťou problematiky.
Definitívne ma však presvedčil základný rámec projektu a spôsob uvažovania projektového tímu, ktorý dáva tušiť, že pokiaľ sa projekt vo svojich základných líniách zrealizuje, bude niečím výnimočným nielen na Slovensku, ale aj v európskom kontexte. Preto si možnosť spolupráce na košickom projekte veľmi vážim a napriek tomu, že mám hlboké korene v Bratislave, začínam cítiť silný košický lokálpatriotizmus. Dokonca už aj fandím košickým basketbalistkám…

zuzana.lehotska@kosice13.sk