2Public

Košice a Prešov sú dve metropolitné centrá vo svojich regiónoch na východe Slovenska. Geografické, kultúrne a historické východiská predurčujú obe mestá ku spolužitiu. Projekt 2Public spoluprácu oboch miest prenáša na verejné priestory, ich definovanie, funkcie a potreby ale i problémy. 2Public je projekt občianskeho združenia Východné pobrežie, ktorý bol podporený dotáciou Ministerstva kultúry Slovneskej republiky.

Hľadanie lokalít s problémovým fungovaním v rámci mestskej štruktúry sa z časti zakladá na teoretickom výskume, ale vo veľkej miere ide o terénny prieskum najmä vo vzťahu k fungovaniu infraštrukúry. Po sériách pracovných stretnutí a prieskumov sme vytipovali dve konkrétne lokality v meste Košice a Prešov. V meste Košice to bola lokalita vymedzená ulicami Moyzesova a Kuzmányho a v Prešove sa jedná o lokalitu, ktorej os tvorí trať vlaku na uliciach Pavlovičovo námestie, Zápotockého s pokračovaním na Urbánkovu.

Košice, mesto s najväčšou pamiatkovou rezerváciou na Slovensku, zápasí s prehustenou dopravou, nedostatkom zelene a parkov. Historické centrum je ohraničené dopravnými tepnami (ulice Štúrova, Moyzesova, Hviezdoslavova a Štefánikova), ktoré tvoria nultý mestský cestný okruh. Na západnom okraji centra sa nachádza unikátny park, štvoralej dlhá jeden kilometer, ktorá je z jednej strany lemovaná do seba uzavretými funkciami a zo strany druhej jej vytvára bariéru vo vzťahu k centru štvorprúdová cesta. Práve táto konštelácia infraštruktúry, funkcií a komunikačných ťahov tvorí problém, ktorý lokalite akosi nedovoľuje využiť svoj potenciál na maximum. Preto sme sa rozhodli preskúmať, čo môže priniesť výmena dvoch paralelných ulíc, Kuzmányho s električkovou traťou a Moyzesovej, na ktorej sa nachádza štvorprúdová komunikácia.

Pre Prešov sme sa snažili identifikovať podobnú situáciu. Železničná trať, ktorá dnes pretína mesto v severo-južnom smere je jeho súčasťou od konca devätnásteho storočia. Kedysi tvorila limit urbanizovaného priestoru na západ od centra mesta. Vplyvom priestorového rozmachu mesta, najmä v druhej polovici dvadsiateho storočia, sa trasa ocitla v severo južnej osi mesta. Je v priamom dotyku s centrálnou mestskou zónou a vo vizuálnom kontakte s mestskou pamiatkovou rezerváciou. Svojou polohou výškovým a smerovým trasovaním nielen podmieňuje priepustnosť pešieho a motorizovaného pohybu v štruktúre mesta, ale bráni formovaniu plnohodnotných mestských priestorov. Priestory a plochy pozdĺž železnice pripomínajú skôr perifériu ako konsolidovanú mestskú stavebnú štruktúru. Iba v jednej malej časti okolitá zástavba sleduje smer tejto infraštruktúry a má mestský charakter. Keďže trať, ktorá prechádza mestom je súčasťou severo-južnej európskej trasy Varšava-Budapešť, s predpokladom zdvojkoľajnenia, vyvstáva otázka, či je možné a želateľné zachovať jej súčasné trasovanie. Aktuálny územný plán počíta s premiestnením trasy, nezaoberá sa však efektom, ktorý bude mať vymiestnenie železničnej trate zo súčasnej trasy. Priestor, ktorý by ostal po železničnej trati ponúka mnoho možností na využitie. Je možné ho využiť na inú infraštruktúru, môže pomôcť sceliť niektoré sektory už zastavaného územia alebo ponúknuť možnosti pre umiestnenie nových funkcií a aktivít.

Prístup k vybraným lokalitám bol nasledovný. Spracoval sa dostupný historický materiál a aktuálne mapové podklady. Následne sme lokality analyzovali z hľadiska funkčných a dopravných prepojení najmä z hľadiska potenciálu lokality a jej dostupnosti peším. Dôležitým a spoločným aspektom oboch lokalít bola ich blízkosť k historickému centru mesta a potenciál toto centrum rozšíriť. Boli zmapované základné funkčné zóny a ich prepojenia. Analyzovali sme aký prínos má daná lokalita v súčasnosti a aký by za určitých okolností mohla mať. Prišli sme na závery, ktoré jednoznačne hovoria, že pri určitej zmene infraštruktúry by daná lokalita dokázala fungovať omnoho intenzívnejšie nie len ako tranzitná zóna, ale mohla by disponovať plnohodnotný verejným priestorom s nadväznosťou na kultúrno-spoločenské funkcie. V prípade Košíc by sa zámenou štvorprúdovej cesty, ktorá je v súčasnosti veľkou bariérou a električkovej trate medzi ulicami Moyzesova a Kuzmányho docielilo pričlenenie celej lokality k centru mesta. V prípade Prešova by plánované odklonenie vlakového dopravného koridoru mohlo priniesť kvalitnejšie prepojenie v smere východ západ, rozšírenie územia a vznik nových funkcií. V súčasnosti sa totiž trať vlaku nachádza na väčšine územia nad nivelitou okolia.

Navrhované stratégie, riešenia alebo uskutočnenia zmien vychádzajú z koncepcie zmeny prostredníctvom kultúry a temporárnych aktivít, ktoré si nevyžadujú rozsiahle investície, dokážu overiť predpoklady a môžu fungovať aj po samotnej zmene infraštruktúry.

Pre riešenie vidíme v návrhu tri možné aplikácie takejto koncepcie
1 mobilné objekty, ktoré svojim obsahom a funkciami dokážu animovať verejný priestor (bar, café, scéna pre malú divadelnú formu, knižnica, čitáreň)
2 design osvetlenia verejného priestoru – môže zatraktívniť pobyt v parku, na ulici, námestí a má aj pozitívny vplyv na sociálnu kontrolu
3 pri dočasnom odstavení premávky v istom režime je možné usporiadať v mieste slúžiacom pre dopravu kultúrne ši športové aktivity typu street festival, beachball, divadlo, party, street parádu – čo by preverilo kapacitne možnosti územia a jeho potenciál pre usporadúvanie takýchto akcií po prípadnej zmene.

Výsledky projektu môžu slúžiť ako podnet pre príslušné územnoplánovacie útvary v oboch mestách, ako aj preverenie potenciálu daných lokalít. Materiál, ktorý bol spracovaný, bude slúžiť ako podklad pre plánovanú výstavu a následnú verejnú diskusiu.