Slovenčina
English
Ako dnes vyzerá mesto kultúry 2013
Keď v roku 2008 porazili Košice ďalších osem kandidátov a získali titul Európske hlavné mesto kultúry, bolo to, akoby vyhrali kultúrnu olympiádu. Do začiatku roka 2013 chýba necelý rok, no máločo nasvedčuje spusteniu tohto obrovského projektu.
Je rok 2013 a Košice sú atraktívnym európskym mestom, kde si prúdy turistov z celého sveta chvália skvelú kultúrnu infraštruktúru a východ Slovenska opisujú ako miesto inovácie a kreativity. Takto by to mohlo dopadnúť, keby sa projekt Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 podaril. Tak ako sa podaril napríklad v roku 1990 v škótskom Glasgowe, ktoré si doteraz nevie vynachváliť, ako výrazne sa mu zvýšila návštevnosť a naštartovala sa domáca kultúrna scéna. V Liverpoole, ktorý je podobne industriálny ako Košice, sa v rámci tohto projektu v roku 2008 konalo vyše sedemtisíc podujatí, na ktoré prišlo pätnásť miliónov divákov. Keď tento titul dostal v roku 1999 maličký, ale historicky významný Weimar, stala sa nákladná obnova zdevastovaného východonemeckého mesta pýchou nemeckého zjednotenia.
Realita 2012
Do pomyselného začiatku najväčšieho kultúrneho projektu v dejinách Slovenska ostáva už len pár mesiacov. Okrem dvoch malinkých výmenníkov na sídlisku Terasa sa z plánovanej premeny mesta zatiaľ neudialo nič. Padnúť stihli akurát niektoré megalomanské vízie na prebudovania bývalej magnezitky na bani Bankov či na náročnú rekonštrukciu amfiteátra. Okrem riadeného, ale aj spontánneho vzniku viacerých alternatívnych centier vrátane Kulturparku v bývalých Kasárňach, Make Up Gallery či KulturFabriky Tabačka Košičania zatiaľ veľkú zmenu nepocítili. Nezačalo sa ešte ani len s výrubmi v parkoch, ktoré majú byť zrevitalizované. Nikto nevie odhadnúť ani to, či si v nich Košičania navyknú len tak oddychovať ako Bratislavčania v Sade Janka Kráľa či v Medickej záhrade. Košický Mestský park je priveľmi blízko železničnej stanice a posledné roky nemal najlepšiu povesť, parky na Komenského ulici sú dlhodobo spustnuté, na ich trávnikoch ešte možno nikto neležal len tak s knihou v ruke. Malá scéna Štátneho divadla so zatečenými sociálnymi zariadeniami čaká na svoju rekonštrukciu už roky, o budúcnosti panoramatického kina Družba sa ešte len začína diskutovať. Akoby sa v meste v posledných rokoch dokončili iba stavby hypermarketov a niekoľkých hotelov. Nanešťastie ani Aupark na Námestí osloboditeľov veľkú slávu urbanistom a architektom neurobil. Ešteže sa v hokejovej Steel Aréne objavia občas aj svetové pop hviezdy. V decembri tam na jedinom koncerte na Slovensku vystúpil napríklad José Carreras. Viacpodlažné parkovisko, ktoré pre majstrovstvá sveta v hokeji pri aréne dobudovali, však väčšinou zíva prázdnotou.
Koziče, where?
Tradičná predstava o Košiciach je, že je to tolerantné multikultúrne mesto, ktoré je akýmsi mostom medzi Východom a Západom. Všeobecne sa akceptuje, že sú špecifickým mestom, definovať jeho “inakosť” však nedokáže nikto. Škodoradostné zahraničné bedekre z 90. rokov uvádzajú, že v meste nie je nič okrem hlavnej ulice. Aj keby to bola pravda, ide o najväčšiu pamiatkovú rezerváciu a zrejme aj najväčšiu pešiu zónu na Slovensku, ktorá poskytuje aj príjemné posedenie pri dobrej zmrzline. Košice však nepatria k najnavštevovanejším turistickým destináciám ani len v rámci Slovenska, strašne ďaleko sú aj pre mnohých Bratislavčanov. Odhaduje sa, že vlani Košice navštívilo približne 180-tisíc turistov, rok predtým približne 154-tisíc, z čoho 113-tisíc bolo zahraničných. “No keď sa sem už človek dostane, vždy zostane prekvapený kvalitou mesta,” tvrdí bratislavský výtvarník Viktor Frešo, ktorý v Košiciach práve otvoril svoju výstavu. On by propagáciu začal presviedčaním, že 400 kilometrov medzi Bratislavou a Košicami nie je v dnešnom čase až tak veľa. No chcelo by to prinajmenšom opäť rozlietať košické letisko.
Optimista
Kurátor a historik umenia Vladimír Beskid, ktorý sa stal umeleckým riaditeľom EHMK Košice 2013 len vlani v lete, je optimistický. Myslí si, že to najťažšie už majú za sebou. “Ak sa niečo z investičných akcií aj oneskorí, nič také sa neudeje. Kultúra – to nie sú len budovy,” tvrdí. Dodáva, že existujú aj alternatívne priestory a jedna z hlavných programových línií je aj oživenie verejného priestoru. Azda teda nebude rok 2013 priveľmi daždivý. Beskid sa bráni priveľkým očakávaniam spojeným s projektom, ktorý Košičania často označujú za cirkus, humbug či Makarenu II, odkazujúc na masové akcie, ktoré organizoval svojho času primátor Rudolf Schuster. Podľa Beskida je nespokojnosť časti verejnosti prirodzenou súčasťou podobných projektov, s ktorou treba rátať. Nebojí sa ani ďalšieho škrtenia prostriedkov. “Niečo nepotrvá mesiac, ale len týždeň, príde menej umelcov do rezidencií, ale niečo sa naštartuje,” hovorí pokojne. Nechce sa porovnávať s inými mestami kultúry, ktoré sú vraj “v inej lige”. Za najdôležitejšie považuje vybudovanie nových štruktúr umenia, medzi nové akcie má patriť napríklad bienále zvukového umenia či trienále súčasného umenia. Na košické sídliská by zas chcel dostať nové sochárske inštalácie, tie doterajšie pochádzajú poväčšine ešte zo socialistickej doby. Košičanom chce ukázať aj žánre a aktivity, ktoré sa v tomto meste doteraz nevyskytovali – ako súčasný tanec. Rád by rozvijal medzinárodnú spolupráca medzi “druhými” mestami ako Brno, Debrecín či Petrohrad, v rámci projektu Putujúce mesto by chcel košickú kultúru propagovať aj v zahraničí. Zdôrazňuje však, že EHMK nie je len košickou záležitosťou, ide o dôležitú akciu pre celú slovenskú kultúru, ktorej akčný rádius zasahuje prinajmenšom päť okolitých historických miest.
Granty a granty
Ministerstvo kultúry zriadilo na prerozdelenie podpory v rámci EHMK dva samostatné podprogramy – pre projekty samotnej neziskovky Košice 2013 a pre ostatných žiadateľov. Kým vlani v druhej skupine evidovali vyše 160 žiadostí, tento rok je ich už 264. Na rozdeľovanie majú dva milióny euro požiadaviek je za 7,250 milióna eur. Rôznorodosť akcií je obdivuhodná – od džezových dní cez dni novej hudby, festivaly recyklovaného umenia až po hradné hry. Žiadosť je napríklad podaná aj na muzikál o Móricovi Beňovskom či multižánrové predstavenie o Sándorovi Máraiovi. Neuveriteľných 334-tisíc eur žiadajú na l. ročník medzinárodného pyrotechnického festivalu Cassovia Fireworks. Pôjdu takto všetky peniaze efektne, ale do “luftu”? “Niektorí si myslia, že je to bezodná inštitúcia a svoje projekty prehnala, niektoré projekty podávajú agentúry, ktoré boli založené včera,” pripúšťa riaditeľ Štátnej filharmónie Július Klein, ktorý je členom ministerskej prerozdeľovacej komisie. Podľa Beskida majú byť podporené projekty generačne a žánrovo vyvážené, chce, aby časť prostriedkov išla pre špičkovú kultúru, časť pre lokálne aktivity, niečo pre deti, čosi pre seniorov. Nechce, aby si cez projekt posilňovali značku bratislavskí organizátori. Radšej chce vraj podporiť tých, ktorí v Košiciach zostanú aj po roku 2013. “Dalo by sa za jeden večer minúť niekoľko miliónov eur, ale ide o to stimulovať domáce prostredie,” myslí si.
Byť medzinárodný
Podľa bývalej riaditeľky EHMK Zory Jaurovej je však európsky rozmer projektu tým najpodstatnejším kritériom, ktoré si Európska komisia všíma. “Nejde o import špičkových podujatí, ale o vytváranie dlhodobých partnerstiev. Mesto s takýmto titulom jednoducho musí svojich umelcov posudzovať medzinárodnými kritériami, priniesť na medzinárodnú scénu niečo, čo ho dokáže dostať na mapu Európy. Inak je to len samoúčelné cvičenie a vyhadzovanie peňazí,” tvrdí Jaurová. Zapojiť do umeleckých aktivít širšie masy je všade ťažké a Košice nie sú výnimkou. Ani zaujímavá výstava českých a slovenských koláží Papier kole nepriláka v nedeľné popoludnie do Východoslovenskej galérie viac než zopár záujemcov. Naproti tomu Biela noc je jedným z najúspešnejších projektov na Slovensku, počas jedného októbrového večera ponúkla viac ako tridsať zvukových, svetelných a interaktívnych inštalácií, rôznych hudobných a tanečných projektov, predstavení, sôch a objektov, kresieb, ba i poéziu. Počas noci navštívilo rôzne miesta mesta okolo 50-tisíc ľudí navigovaných 120 dobrovoľníkmi. Kyvadlovú dopravu z Prešova vraj museli posilňovať.
Nemusí to byť nuda
Projekt iniciovala Zuzana Pacáková, ktorá ho poznala z Paríža, kde študovala na Sorbonne koncepciu a riadenie kultúrnych projektov a kurátorstvo. Košice dostali ako jediné mesto v krajinách V4 licenciu na jeho konanie. Úspech Bielej noci tkvie podľa nej v tom, že ju ľudia vnímajú ako exkluzívnu udalosť, o ktorej sa hovorí a to aj vďaka masívnej mediálnej kampani. V neposlednom rade počas Bielych nocí sa umenie ponúka zadarmo. Zámerne sem vyberala interaktívnejšie projekty, pri ktorých sa ľudia mohli odfotiť, zapojiť sa, niečo si vyskúšať. Sama však vraví, že program EHKM nemôžu vyskladať len z podobných, masovejších či komerčnejších akcií. Pacáková, ktorá pracovala aj pre bývalé vedenie, pripomína, že všetky projekty EHMK v Európe sú politické, a preto ju výmena ľudí v čele “firmy” neprekvapila. Vraj k podobným rošádam dochádza takmer všade, nedávno sa vymenilo aj vedenie projektu v Plzni. Podľa nej nie je dobré rozhnevať si všetky inštitúcie, pretože Košice sú malé mesto. “Na to, aby sme niečo vybudovali, musíme spolupracovať, ale otázka je, nakoľko ustupovať tradičným aktérom. Musíme nastaviť v meste aj niečo nové,” hovorí. Výtvarníčka Lucia Dovičáková je zo súčasných Košíc natešená. “Chodíme na rôzne koncerty i do nezávislých inštitúcií ako Tabačka, ktorá sem ťahá kvalitné kapely. Nie je tu nuda a verím, že to bude lepšie,” komentuje. Hovorí, že pred vznikom Kulturparku Kasárne nebolo v Košiciach veľa možností vystavovať, najprv ste sa akoby museli etablovať na bratislavskej scéne a potom vás “prijali” aj do košickej galérie. “Hádam sa aj bežní ľudia naučia viac chodiť do galérií,” vraví.
Zuzana Uličianska
Dalo by sa za jeden večer minúť niekoľko miliónov eur, ale ide o to stimulovať domáce prostredie.
Vladimír Beskid, umelecky riadileľ EHMK Košice 2013
Finančné zdroje
A. Investičné projekty
Mesto Košice 45 mil. eur
1. Kasárne Kulturpark- rekonštrukcia bývalých kasární na alternatívne kultúrne centrum
2. Spots – prestavba nevyužívaných výmenníkov na lokálne kultúrne centrá
3. Hala umení – prestavba bývalej krytej plavárne na výstavný priestor
4. Dom autentickej kultúry
5. Mestský park – rekonštrukcia a revltalizácia
6. Park Moyzesova / Komenského – rekonštrukcia a revitalizácia
7. Košický hrad – sprístupnenie archeologického náleziská
8. Ulička remesiel
9. Rekonštrukcia kaštieľa v Krásnej nad Hornádom
10. Rekonštrukcia Dómu sv. Alžbety
Košický samosprávny kraj -10 mil. eur
Investuje do “ostrovov kultúry”:
1. Historická budova Východoslovenského múzea,
2. Východoslovenská galéria
3. Bábkové divadlo Košice
4. Verejná knižnica Jána Bocatia,
5. Divadlo Thália
6. Knižnica na nádvorí Barkóczyho paláca
Ministerstvo kultúry 5 mil. eur
1. Vedecko-technické centrum pre mládež
2. Rekonštrukcia Štátnej vedeckej knižnice Košice
3. Rekonštrukcia Malej scény Štátneho divadla Košice
Kulturpark z opustených Kasární má prejsť rekonštrukciou.
Nemení sa len vnútro výmenníkov, ale aj ich okolie.
Ulička remesiel počas Bielej noci (Hrnčiarska ulica).
Krytá plaváreň je dlhodobo nefunkčná.
Najnovšie komentáre