Bodku za festivalom dala muzikálová horúčka

Festival divadiel strednej Európy dobehol do cieľa. Aj piaty festivalový deň ponúkol viac ako zaujímavý program, ktorý sa začal tvorivými dielňami, pokračoval Shakespearom v netradičnom šate a vyvrcholil muzikálovou horúčkou v košickom Amfiteátri. 

Tak, ako v predchádzajúcich dňoch, aj počas festivalovej soboty bolo „vypredané“. Na svoje si prišli popoludní deti, ktorým Divadlo Maškrta ponúklo svoju dobrotu Maškrtníček. Rozžiarené oči tých najmenších, ich smiech a potlesk boli tou najväčšou odmenou nielen pre účinkujúcich. Zaplnila sa aj zrekonštruovaná Malá scéna ŠD počas reprízy nového titulu v repertoári činohry Siluet b mol.

A festivalový stan? Ten opäť praskal vo švíkoch. Niet sa čomu čudovať. Značka Geišberg má svoj cveng, ktorý bol tentokrát znásobený prítomnosťou otca a syna Geišbergovcov na jednom pódiu. Piate ročné obdobie, v ktorom syn Martin so svojou kapelou UMK zhudobnil verše otca Mariána, bolo zmesou kvalitnej hudby a toku slov, ktoré známy herec sústredil do svojej lyrickej novely Panta Rei a syn zložil pesničky, ktoré kolujú internetom.

„Zdá sa akoby to bolo len pred chvíľou, keď sme festival otvárali a už je tu záver. Verím, že vydrží počasie, ktoré nám v tomto roku prialo a verím, že aj pri záverečných podujatiach budeme môcť hlásiť vypredané,“ hovoril pred festivalom riaditeľ František Ténai. Práve „vypredané“ predstavenia sú tým najlepším dôkazom toho, že organizátori z OZ Košické divadlo a Štátneho divadla Košice naplnili zámer festivalu a divadlo dostali medzi ľudí. „Je to výborné podujatie, na ktoré sa tešíme dlho dopredu. Najmä večerné predstavenia vo festivalovom stane boli aj v tomto roku výborné. Je super, že sme mohli vidieť napríklad Krosneho či Geišbergovcov takmer priamo na ulici. A výborný je aj termín, lebo ešte nemáme školu a tak si to môžeme v pohode vychutnať. Škoda, že sa to končí,“ povedali pri festivalovom stane študenti  košickej Technickej univerzity Peter a Jozef, ktorí videli väčšinu festivalových podujatí.

Program záverečného dňa pokračoval aj na ulici nefalšovaným uličným divadlom. Túlavé divadlo z Trnavy priviezlo pred Historickú budovu ŠD svoj viac ako netradičný pohľad na tragický príbeh veronských milencov Romea a Júlie, známych predovšetkým zo Shakespearovho originálu. Jakub Nvota a jeho hra Romeo, Júlia a vírus je na rozdiel od originálu komédiou, ktorá získala cenu „Zlatý gunár“ Akadémie humoru Slovenska na festivale Kremnické gagy 2010. Zaoberali ste sa už myšlienkou ako by vyzeral vzťah Rómea a Júlie – večných milencov – v súčasnom svete? Keď sa nad tým herci Túlavého divadla zamysleli a položili si otázku, či majú na stvárnenie týchto hrdinov ešte vek a keď si odpovedali záporne, hľadali vtipné riešenie, ako by sa týchto postáv mohli zmocniť. Vzniklo predstavenie, v ktorom sme spoznali starnúceho herca Jožka, ktorý musel hrať namiesto Rómea dojku. Jeho postavu prebral mladší kolega, ktorému sa to Jožko snažil oplatiť v súboji ako Thybalt. Júliu hrala jediná herečka v súbore, ktorá si postavu vynútila a do toho všetkého je tu rodový tik Montekovcov,  ktorý situáciu komplikoval. Svoju úlohu zohrali aj buchty, ktoré naozaj nepatria do talianskej kuchyne. Všetko s humorom a noblesou komediantov.

Festival vyvrcholil dvoma produkciami, ktoré sa začali v rovnakom čase. Do priestorov TABAČKY Kulturfabrik zavitalo Divadlo Continuo z českých Maloví so svojim projektom „Now..?“.

Sme ešte schopní  povedať niečo autentické alebo už môžeme len opakovať, kopírovať, strihať a lepiť? Sme schopní vziať na milosť zážitky, pocity, stavy, obrazy z našich snov, ktorým možno nerozumieme, ktoré nie sme schopní formulovať do slov, ale napriek tomu sú pravdivé, pretože sme ich zažili a zažívame? Pri príprave pouličného projektu Now..? sa členovia Divadla Continuo rozhodli pracovať výhradne s bezprostrednými a osobnými pocitmi, zážitkami, snami a vnemami, nazbieranými počas obmedzeného času spoločnej práce a života. Vznikla  tak voľná štruktúra, v ktorej je veľké miesto pre improvizáciu a prácu s podnetmi z konkrétneho miesta a času, v ktorom sa predstavenie odohrá. Rozhlasové správy, novinové články, všeobecne prijaté “pravdy”, o ktorých sa nepremýšľa a nehovorí, ale aj udalosti a témy, o ktorých sa hovorí neustále; sny i zážitky z posledných dní jednotlivých členov súboru – to všetko je materiálom pre vznik inscenácie.

Hoci sú septembrové večery pomerne chladné, v ožívajúcom košickom Amfiteátri bolo horúco. Známy režisér a choreograf Ján Ďurovčík priviezol do Košíc Horúčku muzikálovej noci.