Bola to láska na prvý pohľad…

…tvrdí spisovateľ, dramaturg a divadelník Silvester Lavrík o svojom prvom stretnutí so Sándorom Máraiom prostredníctvom útlej knižočky v angličtine s názvom Embers. „Stalo sa to niekedy pred desiatimi rokmi, kúpil som si ju niekde na letisku. Odvtedy ma Sándor Márai extrémne zaujíma aj ako čitateľa, aj ako divadelníka,” zaspomínal si S. Lavrík, ktorý momentálne pripravuje divadelnú hru o spisovateľovi, ktorého meno je viac známe v zahraničí ako na Slovensku. Dielo vzniká z iniciatívy neziskovej organizácie Košice 2013, s podporou Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR z grantovej schémy vyčlenenej na projekt Európskeho hlavného mesta kultúry.

O S. Máraiovi toho na Slovensku veľa nevieme. Sčasti je to aj jeho chyba, keď zakázal vydávať svoje diela v socialistickom bloku Európy ako protest proti režimu a okupácii. Ako a kde ste o ňom zháňali informácie?

Doslova kde sa dalo. Mal som to šťastie, že som sa o ňom mohol rozprávať s takými vynikajúcimi hlavami, ako sú hlavy Lajosa Grendela, Tomáša Janovica a Petra Kováča. Potom sa pridal aj Roman Sorger, ktorý má navyše aj vynikajúce ramená a hruď. Keď bude zle, budem na nej plakať. Cenným zdrojom informácií sú dobové reflexie jeho tvorby, tie pre nás vyhľadáva a prekladá dramaturgička projektu Margit Garajszki.

Čo je pri tejto fáze tvorby, zhromažďovania materiálov, najťažšie?

Myslím, že to najťažšie nás ešte len čaká. Oživiť intelektuálne náročnú literatúru na javisku tak, aby nedošlo k deformujúcim zjednodušeniam a infantiluzujúcim posunom je veľká výzva. Zatiaľ si užívam fázu zhromažďovania sa východiskového materiálu a nadchýňania sa jednotlivými postrehmi tohto veľkého autora.

Máte už konkrétnu predstavu, kto by mohol stvárniť S. Máraiho?

Mám, ale neprezradím, kým si “neťapneme”. Som poverčivý ako každý divadelník.

Počula som, že hra bude skomponovaná tak, aby sa dala hrať v niekoľkých jazykových mutáciách. Čo to znamená pre vás ako autora?

Sándor Márai opakovane tvrdil, že jeho jediná vlasť je maďarský jazyk. Preto táto základná kompozičná premisa Strednej Európy, alebo ak chceme Mitteleuropy, či Karpatskej kotliny. Musíme vyriešiť aj problém prekladania pojmov Uhorsko a Maďarsko. Musíme sa pokúsiť riešiť témy, ktoré boli témami Sándora Máraia, ak chceme hrať o ňom. Pre mňa to znamená, že musím úzko spolupracovať s prekladateľmi a minimálne dvojjazyčne vybavenými hercami.

Znamená to, že hra o S. Máraiovi bude naším vývozným artiklom?

… prajem to jej, Máraiovi, spolutvorcom i sebe.

Kde by ste ju chceli predstaviť?

Po košickej premiére na sklonku októbra 2011 pôjdeme do Bratislavy (Divadlo Astorka Korzo 90), začali sme rokovať s budapeštianskym Új szinház, pražskou Archou… Som teraz zamestnaný prípravou inscenácie, jej osudy po premiére sú pre mňa vzdialenou budúcnosťou. Je to skôr otázka na manažérku projektu Natáliu Bokníkovú.

Predpokladám, že taký aký bol život S. Máraia, bude aj hra o ňom. Aká teda bude?

… presne ako vravíte – taká, ako život Sándora Máraia. Aspoň ako jeho živá ozvena. Dúfam. Verím. Snažíme sa. Samozrejme, nenárokujeme si na doslovnosť ani úplnosť. Bude inšpirovaná hlavne jeho dielom. Aj keď v Máraiovom prípade je autor od diela neoddeliteľný.

Má šancu hra o S. Máraiovi osloviť aj mladšie generácie, prípadne aj tých, ktorí o ňom doteraz veľa nepočuli? Myslíte aj na takýchto divákov?

Šancu má. Pokiaľ ide o Máraia, na Slovensku je pre každého novou výzvou. Objavovaním zapotrošeného rodinného striebra. Nebudeme ho leštiť, predstavíme ho aj s patinou. Ale v modernom divadelnom tvare. To by mohlo osloviť aj tých, ktorí chodia do divadla hlavne za dobovo kódovanými estetickými zážitkami. Ale predstaviteľ Sándora Máraia rapovať kvôli tomu nebude.

S akými hercami, prípadne v ktorom divadle ju budete inscenovať? A prečo práve tam, prípadne títo herci?

V Košiciach nás prichýlia Kasárne/ Kulturpark, herecká zostava bude vyskladaná pre tento projekt. Ako základný predpoklad musia spĺňať podmienku dvojjazyčnosti. Manažérka projektu s nimi rokuje o zmluvných podmienkach skúšania a reprízového režimu, hovoriť konkrétne mená je predčasné.

Ako ste ďaleko v práci, na čom momentálne pracujete?

Dokončujeme a prekladáme základný dramatický text. Kreslia sa návrhy výpravy a kostýmov, komponuje a aranžuje hudba. Skúšať začneme v auguste 2011.

Pochádzate zo Spišského Štiavnika, kde sa predpokladám o S. Máraiovi veľa nehovorilo…alebo áno?

Nikde na Slovensku sa pred rokom 1989 o ňom veľa nehovorilo, presnejšie – nehovorilo sa o ňom vôbec. Ako sme o ňom mohli hovoriť, keď sme o ňom nevedeli? Neviem, čia je to hanba, ale hanba to je. Aj o tom budeme hrať.

Na chvíľu ste si vyskúšali aj povolanie učiteľa – slovenčinára. O S. Máraiovi ste neučili, lebo nebol preložený do slovenčiny. Myslíte si, že naše deti prišli o niečo, keď sa neučili o S. Máraiovi? Neviem presne ako je to teraz. Už je v učebných osnovách?

Ani ja neviem, ako to teraz s Máraiovou prítomnosťou v učebných osnovách je, ale to nie je ani dôležité. V učebných osnovách je už aj moje meno a nemyslím si, že by ma preto začali decká masovo čítať. Márai ani nepísal tak, že by to decká mohli prečítať s porozumením. Dôležité je, aby sme sa teraz nezačali “handrkovať” o jeho literárny odkaz. Myslím s Maďarmi. Už sme sa v dejinách nahandrkovali dosť. Ešte dôležitejšie je, aby ako autor ožil. Aby sme ho naozaj čítali. Málokto dokázal tak dobre rozumieť stredoeurópskym historicky vrstveným frustráciám, ako on. Málokto nám dokáže objasniť niektoré zabudnuté zdroje našich dnešných tráum, ako práve on. Málokto pre nás urobil toľko, ako Márai. Ak si ho chceme zaslúžiť, stačí urobiť tú najjednoduchšiu vec – prečítať si ho. S porozumením. Ale to už nie je také jednoduché. Dúfam, že naša inscenácia bude mať v sebe potrebný aktivačný potenciál.

Tešíte sa na premiéru svojej hry?

Nie. Nech sa tešia diváci. Ja si tešenie nechám na potom. Keď to vyjde. Teraz sa teším z toho procesu. Ten mám na divadle aj tak najradšej.

Niekedy je najťažšie vymyslieť názov diela. Vy ho už máte? S koľkými verziami pracujete?

Toto je presne ten prípad. Zatiaľ pracujem s citátom z jeho denníkov – Ako meštiackeho psa naučiť poslušnosti.

Máte nad sebou nejakého odborného konzultanta (z oblasti histórie, literatúry a pod.)?

Neviem, či sú nado mnou, ale konzultujem s viacerými odborníkmi. Zodpovednosť je na autorovi a režisérovi inscenácie. Tak nám Pán Boh pomáhaj.

Zuzana LEHOTSKÁ