Košice, metropola východu/URBANITA

V roku 2013 majú byť Košice Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK). Mesto chce využiť prostriedky, ktoré vďaka projektu získalo, na jeho rozvoj tak, aby boli mestu prospešné aj po roku 2013. Miesto budovania nových areálov a budov sa Košice upriamili na konverziu a revitalizáciu zón a objektov, ktoré by vhodne slúžili nielen počas kraľovania Košíc európskej kultúre, ale aj neskôr. O tom, čo sa v meste v súčasnosti rieši z hľadiska územného plánovania a rozvoja mesta, sme sa porozprávali s Ing. arch. Martinom Jergušom povereným zastupovaním hlavného architekta Košíc.Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.Územný plán mesta Košice pochádza z roku 1976, jeho spracovateľom bol URBION. Medzitým bol dvakrát kompletne prepracovaný (v rokoch 1984 a 1991) a mnohokrát aktualizovaný – posledné zmeny a doplnky sú z roku 2010, ďalšie sa pripravujú tento rok. Útvar hlavného architekta presadzuje myšlienku premietnuť nové požiadavky na územný plán do jednej súbornej aktualizácie územného plánu mesta každý rok.„Mesto, žiaľ, mierne trpí tým, že územný plán nemá vyrovnanú štruktúru spracovania, niektoré územia sú ešte v pôvodnom stave a časti, ktoré boli aktualizované, sú spracované podrobnejšie a inou metodikou. Dlhodobo cítime potrebu obstarať nový územný plán mesta, ktorý by predovšetkým spodrobnil pôvodné časti Košíc a zjednotil metodiku spracovania celého územia, no rozpočet na to zatiaľ nebol schválený.Územné plány zón boli vypracované najmä na obce, ktoré sa postupne pričlenili k mestu, a nie sú dostatočne podrobné. Zonálne plány však chýbajú hlavne pre územia, kde sa udiala alebo má realizovať výraznejšia zmena funkcie, napríklad v Mestskej časti Košice-Západ – Terasa. Ide o územia bývalej komplexnej bytovej výstavby. Keďže sa postavili – ako ich názov hovorí – komplexne, v súčasnosti by po 40 či 50 rokoch existencie mali prejsť aj komplexnou obnovou, čo sa čiastočne deje. Lenže tomu by mali predchádzať urbanistické vyhodnotenie a zadefinovanie územia, nie živelné dostavby,“ hovorí o stave územnoplánovacej dokumentácie v meste M. Jerguš.Na strategické územia a oblasti, kam má smerovať výraznejšia investičná zástavba, začal magistrát od novembra minulého roku vo vopred vytypovaných oblastiach vyznačených aj v územnom pláne požadovať spracovanie územného plánu zóny. Až čas ukáže, či to investorov odradí alebo naopak priláka vďaka väčšej istote, čo v území môže plánovať so súhlasom mesta.O miere podrobnosti, ktorá by dostatočne regulovala rozvoj územia, no príliš ho nezväzovala a pripúšťala viaceré alternatívy v budúcnosti, sa vedie polemika aj na košickom magistráte: „Sledujeme odlišné územné plány viacerých európskych miest, napríklad Prahy či Krakova, a aj to, ako ich overuje čas – či sú to už striktnejšie, regulatívnejšie koncepcie alebo voľnejšie, ktoré určujú len rámcové regulatívy. Miera regulácie závisí aj od celkového vývoja spoločnosti a jej priorít.Rovnaká polemika vzniká pri hľadaní optimálnej presnosti formulácie regulatívov – ak majú byť zrozumiteľné, nemusia byť právne presné, a naopak, ak chceme vylúčiť prípadné špekulácie, mali by sme naše požiadavky na reguláciu definovať čo najpresnejšie,“ naznačuje M. Jerguš.Mesto potenciálovZákladná urbanistická koncepcia a okružno-radiálny systém Košíc dávajú mestu výborné príležitosti ďalšieho rastu. Územný plán počítal s počtom obyvateľov 300-tisíc, Košice majú v súčasnosti necelých 250-tisíc obyvateľov a neodhaduje sa, že by ich počet mal v blízkej dobe rapídne narásť. Košice majú vynikajúce dopravné napojenie a strategickú polohu. Medzinárodné letisko, vyústenie širokorozchodnej železnice, cestné dopravné napojenie či množstvo kvalifikovanej pracovnej sily sú atribúty, ktorými má mesto silu pritiahnuť ďalších investorov.Koncom roka 2015 by Košice mali byť prepojené diaľnicou s celou západnou Európou. Nebude to však slovenskou D1, ktorá sa dobudováva od Bratislavy po Zvolen, ale cez Maďarsko. Rýchlostná komunikácia R4 nahradí súčasnú cestu prvej triedy č. 68, ktorá vedie viacerými obcami v okolí Košíc a už nestačí pre medzinárodnú nákladnú dopravu. Náš úsek R4, ktorý sa začal stavať koncom augusta 2010, by mal byť hotový v rozpočtovom náklade 78 miliónov eur vo februári 2013. Budovaný úsek R4 nadväzuje na pripravovaný úsek rýchlocesty R2 Košice-Šaca – Košické Oľšany s napojením na mimoúrovňovú križovatku budúceho úseku diaľnice D1 Budimír – Bidovce. Južný obchvat Košíc na ceste R2 a pokračovanie diaľnice do Bidoviec by sa mali začať stavať od polovice roka 2014 a dokončené by mali byť v roku 2017. Tento projekt má veľký význam pre ďalší rozvoj mesta nielen z dopravného hľadiska, viažu sa naň rezervné rozvojové plochy.V územnom pláne je dostatok rozvojových plôch na bývanie, priemysel, občiansku vybavenosť. „Ako problém cítime skôr výkyvy v realitnom segmente, v súčasnosti napríklad majú developeri záujem stavať rezidenčné projekty, no máloktorý z nich chce vybudovať aj potrebnú občiansku vybavenosť alebo na ňu aspoň rezervovať priestor.Bytová výstavba sa má rozvíjať v oblasti Heringeš, v Ťahanovciach (4. a 5. etapa), na Girbeši a vo Východnom meste, málopodlažné bývanie sa plánuje v Pereši, Lorinčíku, Poľove, ďalej v Krásnej – Na hore a v Košickej Novej Vsi. Prioritou mesta je vytvárať zmiešané zóny vzájomne si neškodiacich funkcií bývania, vybavenosti a služieb, nie rozsiahle monofunkčné zóny bytových domov alebo rodinných domov. Občianska vybavenosť sa má rozvíjať v Ťahanovciach na Americkej a Magnezitárskej ulici, v biznisovej zóne pri letisku a vo Východnom meste. Mesto sa snaží o postupnú premenu brownfieldov v okolí Magnezitárskej a Južnej triedy na občiansku vybavenosť, prípadne čistú výrobu. Ťažký priemysel sa môže rozvíjať na viac ako 100-hektárovom území na juhu Košíc v blízkosti U. S. Steel Košice v lokalite Bočiar.Prioritou mesta je uprednostňovať ľahký priemysel, na ten sú vhodné plochy v priemyselných parkoch Pereš, Šaca, v VIII. výrobnom okrsku a vo Východnom meste. Rekreácia a šport majú dobré podmienky na rozvoj v lokalitách Anička, VŠA, ďalšie lokality Jazero, Kavečany a Jahodná sú už rozvinuté, avšak majú ďalší potenciál rastu.Mesto má množstvo území, ktoré sú vhodné na revitalizáciu – pomerne vzácnu plochu v blízkosti centra mesta zaberajú železničné prekladiská súvisiace s výrobou v U. S. Steel, ktorých revitalizácia bola predmetom urbanistickej štúdie. Nové uplatnenie si majú nájsť Malinovského kasárne, na ktorých mieste by mal vzniknúť polyfunkčný komplex v réžii rakúskeho developera UBM.Európske hlavné mesto kultúryV roku 2013 budú Košice Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK). Podľa primátora Richarda Rašiho presahujú najvýznamnejšie plánované aktivity súvisiace s realizáciou investičných projektov, ktoré sa majú čerpať z regionálneho operačného programu v rámci projektu Košice – EHMK 2013, až 60 miliónov eur. Mesto zriadilo tím odborníkov a na jeho prácu dozerajú viceprimátori, ktorí si rozdelili svoje kompetencie. Prostredníctvom urbanisticko- architektonickej súťaže našla samospráva riešenie Kulturparku Košice, ktorý vzniká ako konverzia bývalých vojenských Kasární kapitána Jaroša a skladov na kultúrne zariadenie prepojené s okolím. V súťaži zvíťazil prešovský architekt Irakli Eristavi.Rekonštrukcia kasární má stáť 12 miliónov eur a mala by byť hotová do konca roka 2012. Bude sa tu nachádzať kultúrno-spoločenské centrum aj priestory pre mladých začínajúcich kreatívcov. Treba oceniť, že víťazný návrh zachováva maximum pôvodných štruktúr a je zaujímavým príkladom revitalizácie brownfieldu. Leitmotívom projektu je Interface – budovanie rozhraní, priestorov, v ktorých sa môže realizovať odovzdávanie a prijímanie kultúrnych odkazov, priestorov na umenie. Druhým kľúčovým projektom EHMK je premena ôsmich výmenníkových staníc na malé lokálne komunitné centrá. Tento projekt nie je natoľko investične ani stavebno-technicky náročný, vyžaduje však zainteresovanie miestnej verejnosti formou komunitnej práce, a tak ich fungovanie ešte preverí čas.Cieľom je, aby vznikli ohniská kultúry aj mimo centra mesta, rozvoj pozitívneho lokálpatriotizmu a budovanie identity veľkých sídlisk. Tento projekt vníma samospráva zároveň ako vhodnú propagáciu mesta z hľadiska turizmu vďaka výmenným pobytov umelcov, ktorí budú pôsobiť priamo na sídlisku a pracovať s miestnymi obyvateľmi.V minulom čísle Urbanity odznelo, že projekt Košice 2013 – EHMK môže mnohých svojich návštevníkov diskriminovať tým, že mesto nebude bezbariérové. Ako je to teda s bezbariérovosťou stavebných riešení realizovaných v rámci projektu EHMK? „Debarierizáciu celého mesta nemožno spájať s projektom EHMK. Ako je známe, projekt EHMK je určený na posilnenie kultúrnych aktivít a kultúrnej infraštruktúry a riadiaci orgán – Ministerstvo kultúry SR – veľmi dôsledne dbá, aby sa investovalo len v súlade s cieľmi projektu, t. j. do ničoho iného. Z tohto projektu preto nemožno financovať bezbariérové úpravy v meste, ktoré priamo nesúvisia s investičnými aktivitami pre kultúru,“ hovorí k veci M. Jerguš. Čo sa teda v rámci bezbariérových riešení v meste realizuje? „Uvedomujem si, že odstraňovanie bariér je veľmi aktuálna téma, práve preto sa jej venujeme konštruktívne a vecne. Snažíme sa v našich „slovenských“ podmienkach urobiť kus dobrej práce v záujme zlepšenia kultúry a objektov.Projekt Kasárne Kulturpark vytvára z uzatvoreného areálu, do ktorého sa ľudia s obmedzenými pohybovými možnosťami vôbec nemohli dostať, bezbariérový areál, v rámci ktorého budú riešené budovy aj vonkajšie priestory upravené aj na pohyb ľudí s telesným postihnutím. Sedem výmenníkových staníc, z ktorých sa vytvoria komunitné centrá, budú prístupné pre vozíčkarov a zlepší sa aj prístupnosť ich okolia. Budova Starej krytej plavárne z minulého storočia doteraz nebola prispôsobená na pohyb ľudí s obmedzenými pohybovými možnosťami, čo sa zmení, rovnako ako prístup zo susednej zastávky MHD.Amfiteáter, aj keď sa nebude realizovať veľkorysé riešenie s celoročnou prevádzkou, prejde základnou rekonštrukciou, ktorej dôležitou časťou je úprava existujúcich objektov na pohyb telesne postihnutých. Podobne Mestský park prejde redizajnom vrátane zlepšenia bezpečnosti a pohybu vozíčkarov, ale aj zrakovo postihnutých, ako aj park Moyzesova, obe strany parku Komenského a Hrnčiarska ulica. Projekt Archeologická lokalita na vrchu Hradová umožní prístup telesne postihnutým až k odhaleným zvyškom hradu a budúcemu malému amfiteátru,“ vymenúva M. Jerguš.Košice zatiaľ, podobne ako ani Bratislava, celkom „neobjavili“ svoju rieku. V minulosti bol Hornád pre mesto skôr hrozbou povodní, a preto sa mu otáčalo chrbtom, no dnes je na čase premeniť nábrežie na kvalitný verejný mestský priestor na oddych a rekreáciu. Zároveň však mesto ráta s vybudovaním protipovodňových opatrení tak, aby boli Košice pripravené na tisícročnú vodu. Aby sa nestratil kontakt mesta s vodou, neplánuje sa prehlbovanie koryta, skôr jeho rozšírenie, hlavne na ľavej strane Hornádu, kde sa podľa slov M. Jerguša plánuje prvá etapa výraznejšieho mestotvorného riešenia nábrežia.http://www.uzemneplany.sk/clanok/kosice-metropola-vychodu

Konferencia o kreatívnom priemysle prinesie desať odporúčaní pre Košice/TASR

Konferenciu venovanú Kreatívnemu priemyslu s dôrazom na sociálne médiá a online marketing pripravila nezisková organizácia Košice 2013 v spolupráci s ECBN (European creative business network) a spoločnosťou OneClick pre širokú odbornú i laickú verejnosť, pôsobiacu v oblasti kultúry a kreativity ako aj komerčné spoločnosti, samosprávy a inštitúcie podporujúce regionálny rozvoj. Ako dnes pred novinármi uviedol organizátor konferencie Michal Hladký, jedným z jej cieľov je zadefinovať desať odporúčaní pre Košice, ktoré by mali pomôcť stať sa mestom otvoreným pre kreativitu a talenty. „Kreatívny priemysel a jeho podpora tvorí jednu z prioritných línií projektu Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013. Pre účastníkov konferencie sme pripravili dvojdňový program zameraný na oblasť regionálnej podpory kreatívneho priemyslu, možnosti fungovania v rámci európskych sietí, ale hlavne praktické workshopy, na ktorých sa môžu stretnúť s expertmi na oblasť digitálnych médií, online marketingu, webu a budovanie značky,“ doplnil Hladký. Dodal, že jej cieľom je ponúknuť nové pohľady na rozvoj kreativity a možnosti spolupráce tak na inštitucionálnej, ako aj biznis úrovni v rámci Európy. Podľa riaditeľa neziskovej organizácie Košice EHMK 2013 Jána Sudzinu je oblasť kreatívneho priemyslu jednou z kľúčových línií celého projektu. „Teší ma, že sa nám podarilo zabezpečiť skvelých odborníkov na našej konferencii, ale ešte viac ma teší, že konferencia je naplnená a že sme mali dokonca viac požiadaviek, ako sme dokázali zabezpečiť. Toto svedčí o tom, že kreatívny priemysel je téma, ktorá je pre kreatívnu verejnosť zaujímavá,“ povedal Sudzina. Doplnil, že snahou celého jeho tímu je, aby sa Košice stali kreatívnym mestom a boli akýmsi modelovým prípadom pre celú východnú Európu. Na konferencii vystúpi aj Oliver Scheytt, ktorý bol generálnym manažérom projektu EHMK 2010 v nemeckom Essene. „Treba sa zamerať najmä na vzdelávanie ľudí v tejto oblasti, ale aj na vytváranie kreatívnych štvrtí, kde by mohli svoje vízie a nápady realizovať. príkladom môžu byť aj košické Kasárne/Kulturpark, či body SPOT’s na sídliskách,“ zdôraznil Scheytt. Podľa Jara Slávika, ktorý na konferencii vystúpi s prezentáciou o nutnosti prepojenia kreatívneho priemyslu a médií, ja zábavný a kreatívny priemysel v permanentnej kríze. „Ekonomická kríza ho ovplyvniť nemôže, pretože my nie sme naviazaní na štátny, ani žiadny iný rozpočet. Naopak, ekonomická kríza môže byť za istých podmienok štartérom rozvoja kreatívneho priemyslu,“ vyhlásil Slávik a dodal, že kreatívny priemysel to nie sú umelci, hudobníci, tanečníci, ale je to všetko, čo nejakým spôsobom posúva spoločnosť dopredu. „Vývoj nových technológií v počítačovej technike môže byť toho jasným príkladom,“ dodal. Jedným z cieľov konferencie je aj iniciovanie diskusie o Kreatívnom klastri, predstavenie ECBN a vytvorenie možnosti jej rozšírenia do východnej Európy.http://www.kosican.eu/aktuality/kultura/2211-ehmk-konferencia-o-kreativnom-priemysle-prinesie-desat-odporucani-pre-kosice

Michalovské múry ozdobil umelec obrovskou grafikou/ michalovske spravy.sk

Mediálne známe betónové steny, ktoré sa nachádzajú na sídlisku Východ neďaleko osady Angi mlyn ozdobil výtvarník Tomáš Rafa pestrofarebnou grafikou.http://www.michalovskespravy.sk/clanok/318-michalovske-mury-ozdobil-umelec-obrovskou-grafikou

Tím EHMK absolvoval manažérske kurzy/TASR

Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n. o. spolu s partnerom projektu Centrom komunitného rozvoja Košice úspešne implementovali projekt s názvom Rozvoj ľudských zdrojov prostredníctvom investícií do vzdelávania v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. TASR o tom informovala projektová manažérka vzdelávacieho projektu z tímu Košice 2013, n. o. Flóra Ondová Reiter.Ako dodala, projekt si dal za cieľ zvýšiť kvalitu a profesionalizáciu ľudských zdrojov a zlepšiť zručnosti zamestnancov, spolupracovníkov a dobrovoľníkov Košice 2013, n. o. Školenie bolo okrem iného aj organizačnou a personálnou prípravou na rok 2013, kedy budú Košice nositeľom titulu Európske hlavné mesto kultúry.„Školenie pozostávalo zo série jedenástich prednášok z oblasti manažmentu, komunikácie, prezentácie, protokolu a kaučingu. Zúčastnilo sa ho 35 interných a externých zamestnancov, dobrovoľníci i spolupracovníci,“ dodala Reiter s tým, že kurzy sa venovali takým témam, akými sú projektový manažment, event manažment, time manažment, externá a Interná komunikácia, office manažment, prezentačné zručnosti a protokol, marketing a vzťah s verejnosťou, tímová práca, komunitný manažment a plánovanie. Výška nenávratného finančného príspevku na tento projekt bola 216.442 eur.„Želám si, aby podobné školenie prežili aj ostatné tímy. Je to ideálna cesta ako spoznať kolegov, ich myšlienky, názory. Mnohokrát sme sa školili aj formou brainstormingu, čo nám pomohlo spoznať ťažkosti a výzvy iných oddelení. Zaujímavá bola aj rôznorodosť skupín. Pri zostavovaní zoznamov účastníkov na školení, som sa snažila kolegov z jednotlivých oblastí navzájom premiešať. Pre mňa bolo zaujímavé stretnúť lektorov, kaučera a facilitátorky zo súkromného ako aj verejného sektora, nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech,“ doplnila Reiter, Projekt sa realizoval vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.http://prestavka.sk/2-13513/KOSICE:-Tim-EHMK-absolvoval-manazerske-kurzy.xml

Košice – EHMK pripravuje konferenciu zameranú na kreatívny priemysel/TASR

Konferenciu venovanú kreatívnemu priemyslu s dôrazom na sociálne médiá a on-line marketing pripravila nezisková organizácia Košice 2013 v spolupráci s ECBN (European creative business network) a spoločnosťou OneClick pre širokú odbornú i laickú verejnosť, pôsobiacu v oblasti kultúry a kreativity ako aj komerčné spoločnosti, samosprávy a inštitúcie podporujúce regionálny rozvoj.“Kreatívny priemysel a jeho podpora tvorí jednu z prioritných línií projektu Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013. Pre účastníkov konferencie sme pripravili dvojdňový program zameraný na oblasť regionálnej podpory kreatívneho priemyslu, možnosti fungovania v rámci európskych sietí ale hlavne praktické workshopy, na ktorých sa môžu stretnúť s expertmi na oblasť digitálnych médií, on-line marketingu, webu a budovanie značky,“ uviedol organizátor konferencie Michal Hladký. Dodal zároveň, že cieľom je ponúknuť nové pohľady na rozvoj kreativity a možnosti spolupráce tak na inštitucionálnej ako aj na biznis úrovni v rámci Európy. „Okrem toho sa účastníci workshopov pokúsia zadefinovať desať odporúčaní pre Košice, ktoré by mali pomôcť stať sa mestom otvoreným pre kreativitu a talenty,“ zdôraznil.Konferencia sa bude konať v priestoroch Východoslovenskej galérie na Hlavnej ulici v Košiciach v dňoch 8. a 9. decembra.http://prestavka.sk/2-13511/KOSICE:-EHMK-pripravuje-konferenciu-zameranu-na-kreativny-priemysel.xml

Ján Sudzina odbehol tucet maratónov / KORZÁR

Šéfa tímu európskeho hlavného mesta kultúry 2013 poznajú hudobní fajnšmekri najmä ako vydavateľa kvalitnej muziky. Okrem hudby ho fascinuje aj beh, má nabehaných viac ako 30–tisíc km.Ján Sudzina pochádza z dedinky Čečehov pri Michalovciach, pár kilometrov od Zemplínskej Šíravy. Do metropoly východu ho priviedlo štúdium na vysokej škole.„Dodnes tam mám trvalý pobyt, cítim sa byť patriotom, teraz už aj košickým. Študoval som tu, obľúbil som si Košice a netušil som, že sem v roku 1990 natrvalo prídem.“ Po štyroch rokoch štúdia na Vysokej školy ekonomickej sa zamestnal v železiarenskom gigante.Už vtedy však takmer zakotvil v kultúre. „Nevedel som čo budem robiť, ku kultúre som mal vždy blízko, tak som bol na dvoch konkurzoch vo filharmónii a bábkovom divadle za ekonomického riaditeľa. Na ceste z pohovoru som stretol kamaráta, ktorý ma presvedčil ísť pracovať do železiarní. V tom čase sa otváral export – import, čo bolo po revolúcii niečo nové a toto svoje rozhodnutie som dodnes neoľutoval. Strašne veľa som sa tam naučil a bola to tvorivá práca. Aj keď sa pracovalo od rána do noci, bolo to zaujímavé a mal som veľa možností cestovať.“VydavateľstvoPo niekoľkých rokoch odišiel a s kamarátom rozbiehali popri stavebných prácach vydavateľstvo Hevhetia. Na jeho začiatku bolo stretnutie s popredným českým gitaristom Pavlom Jakubom Rybom po rozpade Československa.„Padli sme si do oka a rozprávali sa o tom, aký je pre Čechov problém hrať po rozdelení krajiny na Slovensku. Napadlo ma, že s tým skúsim niečo urobiť. Vedel som, že pre pár koncertov sa to neoplatí, a preto som zorganizoval turné asi šiestich koncertov po celom Slovensku. V Poľsku sme urobili veľké turné, asi 20 koncertov, ktoré vypálilo veľmi dobre. Na základe tejto skúsenosti sme sa rozhodli vydať CD. V časoch, keď alternatívne veci neexistovali, sme my vydali štúdiový aj koncertný album a zároveň vinyl.“Neskôr vydali Oskara Rózsu, Mikiho Skutu, Andreja Šebana a ďalších. Za desať rokov existencie vydala Hevhetia 80 titulov, ktoré distribuuje v 20 krajinách sveta a je len málo odborných časopisov, kde by nemala maximálny rating.Sudzina je presvedčený, že za úspechom treba hľadať osobnú pečať a presvedčenie. Niekoľko rokov vydával aj časopis Hudba.Tá sa k nemu viaže od gymnazijných čias, keď mal so spolužiakmi v Michalovciach rockovú kapelu Trik. Hrávali vlastné veci s mladíckym entuziazmom a okrem stužkovej mali asi tri koncerty, kým sa neporozchádzali na vysoké školy.Zaspal na „purplov“Zo svetových interpretov obľubuje Led Zeppelin a Deep Purple, na koncert ktorých minul na študenta veľký balík peňazí.„Dnes ľudia nedajú za koncert ani tri eurá, keď sme bývali na internáte a dozvedeli sme sa, že Deep Purple vystúpi v Budapešti, mesiac dopredu a mesiac potom som šporil. Kúpil som si lístok a dva mesiace som jedol len chlieb so ‘šmalcom’, lebo som tam chcel ísť. Na internáte sa deň predtým ako obvykle pilo a mne išiel autobus o štvrtej ráno. Nepil som s nimi, s tým, že sa musím skoro zobudiť, no zaspal som. Keď som vybehol von, autobus bol už dávno preč. Keby som pil, možno by ma ráno smädilo a koncert by som stihol, nakoniec som ich videl až v Košiciach,“ smeje sa pri spomienke Sudzina.Zo slovenských interpretov to má najbližšie k Pavlovi Hammelovi. „Všetci dookola majú radi Prúdy, Vargu, no ja mám rád Hammelove piesne, tie, čo nikto nepozná. Hammel a Bob Dylan majú dar urobiť pesničky.“Aj on si občas zabrnká na basgitare, s priateľmi okolo Hevhetie hrávali v minulosti aj raz týždenne. „Zajamovali sme si bez ambícií sa niekde prezentovať, hrali sme na oslavách narodenín. Keďže vo vydavateľstve spolupracujem s absolútnymi profesionálmi, mám rešpekt, a dnes už nehrám. Robiť veci majú ľudia, ktorí na to majú dar, ja mám možno dar rozpoznať kvalitu. “Zbiera platneS manželkou Beátou a dvoma synmi Danielom a Jánom (13 a 15 rokov) býva v bytovke na Ťahanovciach. Obaja sa venujú hokeju.„Boli alergici a lekárka odporučila, že najlepší je šport na ľade a naozaj to výrazne pomohlo. Cez víkendy chodíme na zápasy a poznáme sa s rodičmi. Je to iné, ako keď človek ide len tak na pivko, vznikla tak kopa nových priateľstiev.“Otázku výberu dovolenkovej destinácie necháva na rodinu. Najčastejšie je to Grécko, no nemôže na pláži ležať viac ako hodinu. Ideálnu dovolenku zažil v minulosti v rámci bežeckého sústredenia: chata v Tatrách, 2 týždne, 20 kníh, beh dvakrát denne a okrem toho prechádzky po lese.„Jediná neresť, ktorú nemám, je fajčenie. Neznášam to. Nepáči sa mi to ani na iných, najmä pokiaľ ide o ženy. Žena, ktorá fajčí je gýč a výrazne neestetický zážitok,“ hovorí Sudzina, ktorý priznáva, že mnoho času i peňazí investuje do vydavateľstva aj na úkor rodiny.Má rád históriu a klasické vinylové platne. „Som ich veľký fanúšik a myslím, že sa postupne vráti ich doba.“ Veľmi veľa šoféruje, má najazdených 1,5 milióna kilometrov, vystriedal štyri autá a momentálne jazdí na Kii Sportage.Spojenie s prírodouRiaditeľ mesta kultúry hovorí, že posledné tri roky nerelaxoval inak ako pri hudbe. Najviac mu chýba behanie, ktorému sa dlho venoval. Ján Sudzina je bežec na dlhé trate, za sebou má 12 maratónov, polovicu košických a ostatné po svete.Dlhé roky je aj v organizačnom výbore košického maratónu. „Posledných päť rokov takmer vôbec nebehám a strašne mi to chýba.“Na behaní sa mu páči duchovná rovina individualistického športu. „Ak som niekedy zažil mystický zážitok, bolo to práve pri behaní. Musíte sa tam ale dostať. Keď máte za sebou šesť ťažkých tréningov a potom bežíte 16 km v lese, vtedy sa to stane. Prvé 3-4 km máte v hlave plno pracovných zážitkov a problémov, potom sa však z hlavy vyplavia všetky negatívne veci. Cítite, ako sa vám prekrvujú svaly a dostávate sa do fázy, kde začína úplne inak fungovať mozog. Táto fáza prichádza možno raz za tri roky, človek sa vtedy dostane do spojenia s univerzom, lesom a prírodou. Pre mňa je to neskutočný duchovný zážitok, ktorý nezažijem ani pri knihe, či v kostole. Mám nabehaných viac ako 30–tisíc kilometrov a zažil som to len párkrát. Všetko, čo je skutočne hodnotné, sa musí odtrpieť.“http://korzar.sme.sk/c/6152130/jan-sudzina-odbehol-tucet-maratonov.html

Mestské zásahy ponúkajú riešenia pre Košice

Do projektu Mestské zásahy Košice sa zapojilo viac ako 50 účastníkov, ktorí ponúkli množstvo nápadov, ako vylepšiť mesto. Návrhom architektov, študentov a obyčajných ľudí dominuje využitie Mlynského náhonu, viac zelene v meste a cyklotrasy. Z kreatívnej súťaže vzišli aj odvážne riešenia.
KOŠICE. Hlavnou myšlienkou projektu bolo nájsť v metropole východu a jej okolia problematické alebo nevyužité priestory a miesta, ktoré nefungujú tak, ako by mali alebo mohli.
Architekta Michala Buráka teší množstvo zapojených ľudí a ich vízie. “Návrhy hodnotíme svojou umeleckou a spoločenskou hodnotou ako mimoriadne prínosné, zaujímavé a kreatívne. Všetci účastníci tejto dobrovoľnej akcie spravili kus roboty, venovali svoj čas a nápad pre mesto ‑ bezplatne.”
Mestské zásahy sú ojedinelou akciou v rámci projektu EHMK 2013 a jednou z mála umeleckých iniciatív, do ktorej sa svojou vlastnou intervenciou mohli zapojiť aj samotní obyvatelia. Podľa organizátorov je to dôkaz, že Košičania vnímajú svoje mesto nesmierne citlivo, a ak dostanú možnosť, vedia sa do jeho utvárania úspešne zapojiť.
Či a kedy sa budú návrhy realizovať, bude závisieť od samosprávy a súkromných investorov, no podľa plánov by sa mal zrealizovať minimálne jeden.
Oživiť Mlynský náhon
Niekoľko návrhov spája myšlienka oživiť Mlynský náhon. Zrušenie časti jeho koryta a jeho premena na cestu je dodnes považované za jeden z najväčších omylov minulého režimu.
Dvaja študenti z Prahy ho navrhli obnoviť ako mestotvorný prvok, ktorý by prepojil centrum mesta s rekreačnou zónou Anička.
Profil koryta by sa podľa ich návrhu doplnil o rôzne funkcie voľného času, napríklad cyklotrasu, letnú scénu, člnkovanie alebo hokejové ihrisko v zime.
Zaujímavým nápadom je aj zazelenanie Sídliska KVP. Návrh architektonického štúdia Atrium hovorí o snahe zvrátiť súčasnú situáciu peších, ktorých voľný pohyb je obmedzovaný autami.
Riešenie, ktoré je ďalším podlažím nad pôvodným terénom, dodá zároveň betónovej džungli viac zelene, kde by sa ľudia mohli prechádzať a relaxovať. Na pôvodnom by sa koncentrovali len cesty a statická doprava, ktorá by tým pádom zväčšila svoju kapacitu.
Skvalitniť mesto
Podľa Buráka sa aj malé zásahy môžu stať veľkými. “Vždy ide o veľkosť a opodstatnenosť myšlienky. Architekt, umelec alebo občan‑aktivista môže takto ponúknuť svoje konkrétne návrhy a riešenia kompetentným mestským orgánom a úradníkom, zároveň však poukázať na kroky, ktoré je potrebné urobiť, aby Košice boli kvalitným miestom pre život.”
Vernisáž prihlásených projektov sa uskutoční v utorok v priestoroch Tabačky Kulturfabrik. Predstavené budú vizualizácie “premien” rôznych lokácií v Košiciach, tak ako ich vytvorili samotní obyvatelia mesta. Počas vernisáže prebehne oficiálny krst knihy Mestské zásahy Košice.
Texty k obr.:
Mlynský náhon. Po premene by mohol slúžiť ako príjemná promenáda.
Zelené KVP. Na pôvodnom podlaží autá a parkovanie, na novom zeleň a chodci.

(19.11.2011; www.korzar.sk; Košický korzár, s. ‑; Ogurčáková Jana)

Mesto kultúry chce viac peňazí na propagáciu

Mesto kultúry si pod drobnohľad zobrala v uplynulých dňoch Európska komisia. Projektu bol vyčítaný iba podfinancovaný marketing.KOŠICE. Šéf mesta kultúry Ján Sudzina zdôrazňuje, že eurokomisári neprišli kontrolovať, ale pomôcť, aby sa Košiciam podarilo naplniť program a investície.
„Je pravda, že je to monitorovací panel, takže monitorujú štádium, v akom sa  projekt nachádza, pretože v apríli bude finálny panel, kde sa rozhodne, či sme naplnili projekt alebo nie, a či nám udelia cenu Meliny Mercouri.“
Za problémovú vec bol označený marketing, na ktorý je podľa Sudzinu vyčlenených málo prostriedkov.
„Je to dôsledok finančnej krízy. Na marketing sa nedajú použiť prostriedky z investičných akcií (EÚ) ani z programovej časti (ministerstvo kultúry), len zdroje mesta. Vlani sme dostali málo prostriedkov, komisár preto apeloval na vedenie mesta, kraj aj na partnerov z koalície 2013,  že je to oblasť, v ktorej potrebujeme výrazne pomôcť.“
Riešiť by sa to malo rozpočtom mesta na budúci rok, partnermi v privátnom sektore a Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch.
„Po majstrovstvách sveta v hokeji deklarovali, že značka Košice – Európske hlavné mesto kultúry je pre nich prioritná téma na najbližšie dva roky. To je ďalší možný zdroj, ktorý je špeciálne určený na to, aby sa Košice prezentovali ako turistická destinácia, čo nám môže výrazne pomôcť.“
1,5 milióna eur
Ak bude záverečný monitoring úspešný, Košice získajú ocenenie Meliny Mercouri, čo by znamenalo 1,5–miliónovú dotáciu. Tú mestám udeľuje únia za predpokladu, že splnili všetko, k čomu sa zaviazali počas výberovej fázy.
Podľa umeleckého šéfa Vladimíra Beskida ju metropola východu chce získať.
„Robíme pre to všetko. Od programovej časti, ktorá zahŕňa špičkové európske podujatia, ktoré pritiahnu aj turistov zo zahraničia, kultúru na sídliskách v podobe výmenníkov a podporu tradičnej kultúry pre širokú verejnosť.“
Beskid hovorí, že po nástupe nového vedenia sa mnohé veci reštartovali. Eurokomisári si obhliadli aj investičné zámery.
„Máme uistenia z vedenia mesta, všetkých osem projektov je pripravených. Hlavná stavebná časť by mala byť skončená do decembra 2012 a definitívne na jar 2013. My tomu veríme a podľa toho robíme program,“ dodal Beskid.
„Všetko nasvedčuje tomu, že záverečná správa by mohla byť pre tím EHMK priaznivá a že Košice sa môžu stať dôstojným hlavným mestom európskej kultúry,“ povedal pre agentúru TASR vedúci skupiny Manfred Gauhoffer.
http://korzar.sme.sk/c/6145567/mesto-kultury-chce-viac-penazi-na-propagaciu.html

Hamlet po rokoch príde do Košíc/KORZÁR

Divadlo Kontra zo Spišskej Novej Vsi sa zapojilo do projektu Košického samosprávneho kraja – Košice – európske hlavné mesto kultúry 2013. V rámci programu Terra Incognita odohrá dvadsať predstavení Hamleta pre študentov. Hamlet po rokoch príde i do Košíc.SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Podľa slov Petra Čižmára z divadla Kontra do projektu sa zapojili takmer všetky školy v meste. „November už máme plný, ďalšie školské predstavenia odohráme v decembri.“Hamlet je najnovším počinom divadelníkov. „Naposledy sa Hamlet hral v Košiciach pred 19 rokmi. Dovolím si tvrdiť, že takmer celá jedna generácia nevidela Hamleta. A pre niektorých to bude prvé stretnutie s ním. Sme radi, že môžeme byť súčasťou programu Terra Incognita,“ uviedol P. Čižmár.Divadlo Kontra premiérovalo Hamleta na svojej domácej scéne začiatkom uplynulého mesiaca. Odvtedy odohralo niekoľko večerných predstavení. Na tento mesiac divadelníci naplánovali dve večerné predstavenia, zvyšné sú už spomínané študentské. Všetky postavy v Hamletovi okrem P. Čižmára zahrá i Peter Cibula.Divadelníkom bol predlohou pre Hamleta preklad Zory Jesenskej, réžie sa ujala dvorná režisérka divadla Klaudyna Rozhin.Hamlet sa po rokoch vráti i do Košíc. Košická premiéra je naplánovaná na 20. novembra v Bábkovom divadle, scéna Jorik.http://korzar.sme.sk/c/6133325/hamlet-po-rokoch-pride-do-kosic.html

EHMK: Podľa EK môžu byť Košice dôstojným hlavným mestom kultúry

 
Košice ‑ Monitorovacia skupina Európskej komisie pre projekt Európske hlavné mesto kultúry opúšťala dnes Košice, po krátkej pracovnej návšteve, spokojná. “Neprišli sme sem robiť nejakú kontrolu. prišli sme pracovať, stretnúť sa s tímom, ktorý EHMK pripravuje, s predstaviteľmi mesta a krajskej samosprávy, či súkromného sektora,” uviedol pre TASR vedúci skupiny Manfred Gauhoffer.
Pripustil, že aj keď v mnohých krokoch pri napĺňaní zámerov projektov vidno istý pokrok, bude treba v mnohom ešte pridať a zrýchliť. “Videli sme miesta, kde sa majú realizovať investičné zámery, navštívili sme aj oba body SPOT’s (výmenníkové stanice, ktoré slúžia ako kultúrne centrá na sídliskách) a máme z toho dobrý pocit. Najdôležitejšie je, že sa našiel spôsob, ako sa finančné zdroje potrebné pre realizáciu týchto aktivít presunuli z Bruselu na Slovensko,” dodal Gauhoffer.
Isté rezervy videla monitorovacia skupina v komunikácii a marketingu. “Dali sme isté odporúčania, ako túto oblasť skvalitniť. Nestačí mať dobrý projekt, ak o ňom nevedia zahraniční partneri a lepšie treba komunikovať aj vo vlastnom regióne,” doplnil. Zdôraznil tiež, že toto bola posledná návšteva pred záverečným monitoringom, ktorý sa uskutoční v apríli 2012 a kde sa rozhodne o tom, či Košice naozaj plnia projekt s ktorým v súťaži zvíťazili. “Dostali sme odpovede na mnohé otázky a dali sme niektoré odporúčania. Všetko nasvedčuje tomu, že záverečná správa by mohla byť pre tím EHMK priaznivá a že Košice sa môžu stať dôstojným hlavným mestom európskej kultúry,” povedal Gauhoffer.
Podľa riaditeľa neziskovej organizácie Košice EHMK 2013 Jána Sudzinu bolo dôležité, že samotní členovia monitorovacej skupiny deklarovali, že boli v Košiciach preto, aby poradili a pomohli. “Veľmi ocenili spoluprácu s mestom a VÚC, ako aj s koalíciou 2013+,” poznamenal Sudzina. Zároveň vyhlásil, že si uvedomuje, že v oblasti marketingu má EHMK rezervy. “Je to dlhodobý problém, ktorý dosť závisí na finančných prostriedkoch. Už dva mesiace tu však máme marketingového manažéra a výsledky sa začínajú ukazovať,” ubezpečil šéf tímu EHMK. Objasnil tiež, že monitoring je zameraný na napĺňanie vlastného projektu. “Ak bude záverečný monitoring úspešný, Košice získajú ocenenie Miliny Mercury, čo by pre programovú náplň projektu mohlo priniesť 1,5 milióna eur,” dodal.
 
 
 
(14.11.2011; www.tasr.sk; s. ‑; TASR)
 

EHMK: Podľa EK môžu byť Košice dôstojným hlavným mestom kultúry

 
Košice 14. novembra (TASR) ‑ Monitorovacia skupina Európskej komisie pre projekt Európske hlavné mesto kultúry opúšťala dnes Košice, po krátkej pracovnej návšteve, spokojná. “Neprišli sme sem robiť nejakú kontrolu. prišli sme pracovať, stretnúť sa s tímom, ktorý EHMK pripravuje, s predstaviteľmi mesta a krajskej samosprávy, či súkromného sektora,” uviedol pre TASR vedúci skupiny Manfred Gauhoffer.
Pripustil, že aj keď v mnohých krokoch pri napĺňaní zámerov projektov vidno istý pokrok, bude treba v mnohom ešte pridať a zrýchliť. “Videli sme miesta, kde sa majú realizovať investičné zámery, navštívili sme aj oba body SPOT’s (výmenníkové stanice, ktoré slúžia ako kultúrne centrá na sídliskách) a máme z toho dobrý pocit. Najdôležitejšie je, že sa našiel spôsob, ako sa finančné zdroje potrebné pre realizáciu týchto aktivít presunuli z Bruselu na Slovensko,” dodal Gauhoffer.
Isté rezervy videla monitorovacia skupina v komunikácii a marketingu. “Dali sme isté odporúčania, ako túto oblasť skvalitniť. Nestačí mať dobrý projekt, ak o ňom nevedia zahraniční partneri a lepšie treba komunikovať aj vo vlastnom regióne,” doplnil. Zdôraznil tiež, že toto bola posledná návšteva pred záverečným monitoringom, ktorý sa uskutoční v apríli 2012 a kde sa rozhodne o tom, či Košice naozaj plnia projekt s ktorým v súťaži zvíťazili. “Dostali sme odpovede na mnohé otázky a dali sme niektoré odporúčania. Všetko nasvedčuje tomu, že záverečná správa by mohla byť pre tím EHMK priaznivá a že Košice sa môžu stať dôstojným hlavným mestom európskej kultúry,” povedal Gauhoffer. Podľa riaditeľa neziskovej organizácie Košice EHMK 2013 Jána Sudzinu bolo dôležité, že samotní členovia monitorovacej skupiny deklarovali, že boli v Košiciach preto, aby poradili a pomohli. “Veľmi ocenili spoluprácu s mestom a VÚC, ako aj s koalíciou 2013+,” poznamenal Sudzina. Zároveň vyhlásil, že si uvedomuje, že v oblasti marketingu má EHMK rezervy. “Je to dlhodobý problém, ktorý dosť závisí na finančných prostriedkoch. Už dva mesiace tu však máme marketingového manažéra a výsledky sa začínajú ukazovať,” ubezpečil šéf tímu EHMK. Objasnil tiež, že monitoring je zameraný na napĺňanie vlastného projektu. “Ak bude záverečný monitoring úspešný, Košice získajú ocenenie Miliny Mercury, čo by pre programovú náplň projektu mohlo priniesť 1,5 milióna eur,” dodal.
 
 
 
(14.11.2011; www.prestavka.sk; s. ‑; TASR)
 

Hamlet po rokoch príde do Košíc

 
Divadlo Kontra zo Spišskej Novej Vsi sa zapojilo do projektu Košického samosprávneho kraja ‑Košice ‑ európske hlavné mesto kultúry 2013. V rámci programu Terra Incognita odohrá dvadsať predstavení Hamleta pre študentov.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Hamlet je najnovším počinom spišských divadelníkov. “Naposledy sa Hamlet hral v Košiciach pred 19 rokmi. Dovolím si tvrdiť, že takmer celá jedna generácia nevidela Hamleta. A pre niektorých to bude prvé stretnutie s ním,” uviedol Peter Čižmár z divadla Kontra.
Hamleta premiérovali na svojej domácej scéne začiatkom uplynulého mesiaca. Odvtedy odohrali niekoľko večerných predstavení. Všetky postavy v Hamletovi okrem P. Čižmára zahrá i Peter Cibula. Divadelníkom bol predlohou preklad Zory Jesenskej, réžie sa ujala dvorná režisérka divadla Klaudyna Rozhin.
Hamlet sa po rokoch vráti i do Košíc. Košická premiéra je naplánovaná na 20. novembra v Bábkovom divadle.
 
 
 
(15.11.2011; Tatranský korzár; s. 2; šim)