Zoznam deportovaných vháňal Sabinovčanom slzy do očí/KORZÁR

Posledná žijúca Židovka v Sabinove Soňa Bázlerová prečítala mená rodákov, ktorých deportovali počas druhej svetovej vojny do koncentračných táborov. Medzi nimi aj mená oboch svojich dedkov. Išlo o súčasť umeleckého predstavenia účastníkov tvorivej divadelnej dielne v rámci projektu Oscarové mesto Sabinov 2011.SABINOV. Na oscarový film Obchod na korze z roku 1965, ktorý sa natáčal v Sabinove, sú miestni stále hrdí. Posolstvo majstrovského umeleckého diela o nedostatku citlivosti k ľudskému životu počas deportácie Židov si v meste často pripomínajú. Apel proti akejkoľvek forme totality a násilia rezonoval aj v spomínanom predstavení amatérskych hercov počas piatkovej Oscarovej noci.Čítali menáOdohrali ho účastníci tvorivej divadelnej dielne. Tá bola súčasťou spomínaného projektu, ktorý vznikol ako časť globálneho projektu Pentapolitana. Zapojilo sa doň päť kráľovských miest – Košice, Prešov, Levoča, Sabinov a Bardejov. Predstavenie sa začalo o ôsmej večer v evanjelickej záhrade. Vyvrcholilo na pódiu na námestí prečítaním zoznamu deportovaných Židov zo Sabinova.“Moji rodičia prežili, ale rozprávať o tom nechceli. Otec mal siedmich súrodencov, prežil ako jediný. Jeho rodičia zahynuli. Mamka pochádzala z deviatich detí, prežili štyria. Aj jej zabili rodičov. Dnes som čítala aj ich mená. Bolo mi ťažko,” povedala so slzami v očiach Soňa Bázlerová, ktorá v meste pôsobila desiatky rokov ako známa lekárka-psychiatrička. Je presvedčená, že takéto akcie na pripomenutie pohnutých časov vďaka filmu, ktorý sa v meste natáčal, majú na ľudí pozitívny vplyv.“Aj preto v tomto meste necítiť tak antisemitizmus ako niekde inde. Ja mám pocit, že som tu doma a ľudia ma majú radi.”Kronerom ozdobili garážAktivity na oslavu filmu Obchod na korze vyvíjajú v meste už od roku 2006, keď si pripomínali 40. výročie  jeho vzniku. Tohto roku nadviazali na podujatie Oscarová noc spred 5 rokov.  Bola vyvrcholením niekoľkotýždňových umeleckých aktivít Sabinovčanov.Miestni mladí ľudia okrem iného vytvorili reportážne fotografie a krátky dokument s názvom Oscarové city. Realizovali sa aj mladí miestni sprejeri. Pri príležitosti aktivít projektu vymaľovali zadné múry garáží na Murgašovej ulici. Teraz ich zdobia výjavy z filmu. Dominuje postava Tóna Brtka, ktorého v impozantnom diele ocenenom americkou filmovou akadémiou zahral výnimočný herec Jozef Kroner.http://korzar.sme.sk/c/6119562/zoznam-deportovanych-vhanal-sabinovcanom-slzy-do-oci.html

Košice chcú byť mestom kongresov/Trend

Košice sú prvým slovenským mestom na Slovensku, kde založili mestské Convention Bureau a vytvorili pracovnú pozíciu manažéra pre kongresový turizmus, ktorý ho vedie. V oblasti kongresového turizmu momentálne podľa výkonnej riaditeľky klastra Košice-Turizmus Ivety Niňajovej spracúvajú ucelenú ponuku destinácie, ktorá bude prezentovaná v historicky prvej kongresovej brožúre Košíc na veľtrhu EIBTM v Barcelone 29.11. – 1.12.2011. Svoje skúsenosti im má odovzdať aj bývalá riaditeľka Lisabon Convention Bureau a zároveň členka správnej rady Európskej asociácie profesionálnych organizátorov kongresov.  „Od 1. novembra by sme sa chceli stať členom ICCA, čo je medzinárodná asociácia pre kongresy a konferencie. Práve preto, sme si pozvali skúseného človeka zo zahraničia, aby nás naučil, ako ponúknuť destináciu Košice na trh medzinárodných konferencií a kongresov, kde sme zatiaľ neznámi,“ vysvetľuje I. Niňajová. V súčasnosti sa v Košice-Turizmus sústreďujú na predaj destinácie a budovanie obchodných vzťahov na cieľových trhoch. Spracovávajú predajný manuál destinácie s kompletnou ponukou pre budovanie vzťahov s touroperátormi a cestovnými kanceláriami. S týmto manuálom plánujú ísť 4.11. do Prahy na veľtrh MADI a 7.-10.11. do Londýna na jeden z najväčších kontraktačných veľtrhov turizmu WTM 2011 v Londýne. “Vytvorili sme aj pracovnú pozíciu manažéra skupinových programov a chceme intenzívne pracovať na budovaní obchodných vzťahov v krajinách, kde je rozpoznateľná značka Európske hlavné mesto kultúry, ktorým majú byť Košice v roku 2013,“ hovorí I. Ňiňajová.  Spolu s tým pripravujú koncept marketingovej kampane na rok 2012, ktorý bude z pohľadu Košice 2013 ako Európske hlavné mesto kultúry kľúčovým.  Do konca roka majú Košice – Turizmus prezentovať mesto vo Wroclavi, Budapešti, Verone a spoločne s Košice 2013 od 13.12. do 18.12. na roadshow po slovenských mestách.http://relax.etrend.sk/relax-cestovanie/kosice-chcu-byt-mestom-kongresov.html

Spisovateľ v meste – Sándor Márai/ www.most-hid-ke.sk

Dňa 20. októbra Košice žili spomienkou na významného košického rodáka Sándora Máraiho. Premietal sa dokumentárny film o živote Sándora Máraiho PROTI VETRU v slovenskom i v maďarskom jazyku. Otvorila sa aj zmodernizovaná Pamätná izba rodáka, kde predstavili jeho diela a prácu. Sándor Márai patrí k najvýznamnejším maďarským, ale i európskym spisovateľom 20. storočia. Máraiho knihy sa prekladajú do mnohých svetových jazykov. Vo väčšine jeho diel sa objavuje motív Košíc, košických mešťanov, alebo aspoň odlesk vytrácajúcej sa meštianskej kultúry. Prestrihnutím pásky sa otvorila prezentácia na Kováčskej ulici o 16,00 hodine, na ktorej sa zúčastnil riaditeľ Košického magistrátu, viceprimátorka Renáta Lenártová a okresný predseda Most-Hídu Vladimír Vágási.http://www.most-hid-ke.sk/sk/2011-10-21/spisovatel-v-meste-sandor-marai

Košice objavujú slávneho rodáka Sándora Máraia / Korzár

V Košiciach zrekonštruovali pamätnú izbu slávneho rodáka, spisovateľa Sándor Máraia. Ten sa má stať jedným zo symbolov Košíc.
KOŠICE. „Tu som začínal a možno tu aj skončím,“ vyznal sa zo vzťahu k rodným Košiciam v súčasnosti jeden z desiatich najprekladanejších európskych spisovateľov, „večný Košičan“ Sándor Márai.
Po emigrácii v roku 1948 sa už do svojho mesta nikdy nevrátil. Pár mesiacov pred pádom nenávideného režimu, 22. februára 1989, v San Diegu (USA) spáchal samovraždu. Jeho popol rozprášili vo vodách Tichého oceánu…
Faktom je, že meno svetovo uznávaného autora Košičanom či Slovákom veľa nehovorí. V minulom režime bol pre svoj odpor voči komunizmu na indexe. Prvé diela sa dožili prekladu až po novembri 1989.
Rekonštruovaná pamätná izba
Život a dielo výnimočnej osobnosti od dnešného dňa približuje pamätná izba spisovateľa, ktorá prešla rozsiahlou rekonštrukciou.
Návštevníci si budú môcť okrem artefaktov a dobových materiálov pozrieť aj prvý slovenský dokument venovaný Sándorovi Máraimu. Film režiséra Martina Štelbaského mal dnes v Košiciach premiéru.
Nezisková organizácia Košice 2013 pripravila na sobotu bezplatnú prehliadku mesta Po stopách Sándora Máraia.
Návštevníci mesta budú mať k dispozícii brožúru v štyroch jazykových mutáciách a mapku s deviatimi zastávkami na miestach, ktoré sa viažu k jeho menu. Hotel Bankov zaradil ako prvý medzi svoje pobytové balíky aj víkendový pobyt so Sándorom Máraiom.
„Márai neodškriepiteľne patrí ku Košiciam, ako Kafka k Prahe,“ uviedla dnes pri príležitosti štartu projektu Sándor Márai – Spisovateľ v meste riaditeľka klastru Košice – Turizmus Iveta Niňajová.
„Boli by sme radi, keby sa uznávaný spisovateľ stal nielen ‘tvárou’ Európskeho hlavného mesta kultúry, ktorým sa Košice stanú v roku 2013, ale aj trvalou hodnotou, ktorá do Košíc priláka literárnych turistov z celého sveta.“
Projekt je výsledkom cezhraničnej spolupráce s Literárnym múzeom Sándora Petőfiho v Budapešti. Sumou 154-tisíc eur ho podporili Európsky fond regionálneho rozvoja a ministerstvá kultúry Slovenskej republiky a Maďarska.

http://korzar.sme.sk/c/6106181/kosice-objavuju-slavneho-rodaka-sandora-maraia.html#ixzz1bz5HC4hB

Podľa EHMK budú všetky investičné aktivity projektu hotové načas / TASR

Investičné aktivity projektu Košice Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) 2013 by podľa projektového manažéra tímu EHMK Mareka Horvátha, zodpovedného za investičné projekty, ohrozené byť nemali a všetky by sa mali ukončiť v termíne december 2012.

„Do tímu som nastúpil približne pre pol rokom a je pravda, že mnohé veci boli v sklze. Ale my tie termíny skracujeme každý deň,“ uviedol Horváth pre TASR. Spresnil, že na všetky aktivity je potrebné mať stavebné povolenia, realizačnú dokumentáciu a podanú žiadosť o čerpanie finančných prostriedkov do termínu 30. november tohto roku. „Vypísanie súťaže na stavebné práce však môže prebehnúť už skôr. Pri rekonštrukcii objektu Kasárne Kulturpark, ale aj ďalších projektov, by sa tak malo stať do konca mesiaca október,“ doplnil. Uviedol zároveň, že ako človek zodpovedný za realizáciu investičných zámerov nie je nervózny z termínov a krátkosti času. „Môže sa stať všeličo, na niektorých inštitúciách sa môže proces administrácie pozdržať, ale všetko nasvedčuje tomu, že všetci zodpovední k projektu pristupujú ústretovo,“ poznamenal. Zdôraznil, že pri výbere spoločností, ktoré budú projekty realizovať v praxi, bude komisia prihliadať najmä na ponúkanú cenu, ale aj na to, či sú schopné reagovať na zadané kritériá a to, že práce majú byť hotové do stanoveného termínu.
Najväčším projektom je rekonštrukcia Kasární na Kukučínovej ulici. Náklady sa tam predpokladajú vo výške 25 miliónov eur. Mala by sa tam zrekonštruovať ústredná budova, vyrásť by mal nový multifunkčný priestor, výstavný priestor, technické zázemie, mestské výstavné priestory určené na interaktívne výstavy. „Bude tam však aj Dom autentickej kultúry so školou ľudového tanca, umelecké dielne, kde sa má organizovať výnimočné sochárske sympózium. A bude tam aj priestor pre verejnosť, ktorá na základe grantových schém mesta môže tvoriť niečo nové,“ dodal Horváth.
Investičných projektov v rámci EHMK je celkovo 14. Dva – rekonštruované výmenníky na sídliskách sú už odovzdané do užívania, ďalšie štyri takzvané SPOT’s sa pripravujú. „Veľkým investičným zámerom je rekonštrukcia starej mestskej plavárne na Kunstahalle, revitalizácia a rekonštrukcia Mestského parku, ako aj parkov na Moyzesovej a Komenského ulici, oprava Košického hradu, rekonštrukcia amfiteátra,“ podčiarkol ďalej Horváth. Dodal však zároveň, že aj keď na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že na realizáciu všetkých zámerov je málo času, netreba mať obavy. „Všetko chceme stihnúť a to aj pod verejnou kontrolu. Minimálne raz za mesiac budeme verejnosť informovať o tom, v akom stave sú investičné aktivity, ale chceme hovoriť aj o programových zámeroch EHMK,“ doplnila Horváthové informácie hovorkyňa Magistrátu mesta Košice Martina Viktorínová.
http://www.kosican.eu/aktuality/ekonomika/1651-podla-ehmk-budu-vsetky-investicne-aktivity-projektu-hotove-nacas

Mestá dohodli spoločný postup na projektoch EHMK / SITA

Definovanie troch línii spolupráce medzi Košicami a francúzskym Marseille/Provence je výsledkom nedávnej pracovnej cesty riaditeľa neziskovej organizácie Košice Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) 2013 Ján Sudzinu a umeleckého riaditeľa Vladimíra Beskida.

Ilustračná snímka.

(Foto: TASR)

Stretnutia na najvyššej úrovni medzi predstaviteľmi miest Košice a Marseille a následne medzi tímami EHMK oboch miest naznačujú línie spolupráce medzi oboma mestami, ktoré získali titul Európske hlavné mesto kultúry pre rok 2013.
Ako informovala hovorkyňa košického magistrátu Martina Viktorínová, historicky prvá návšteva na úrovni vedenia mesta a následne na úrovni vedenia projektu je znamením budúcej intenzívnej spolupráce oboch EHMK pre rok 2013.
Aj napriek geografickej vzdialenosti a odlišným prioritám projektov EHMK sa podarilo definovať tri línie spolupráce – Cities on the border: obe mestá sa nachádzajú na schengenskej hranici, Second cities: obe sú druhé najväčšie mestá vo svojich krajinách, Residencies: rezidenčné pobyty umelcov z oboch miest.

Ilustračná snímka.

(Foto: Internet)

Za kľúčové posolstvo z celej návštevy považuje umelecký riaditeľ EHMK Vladimír Beskid možnosť miestnych kultúrnych operátorov participovať na programe na rok 2013.
„Dohodli sme sa na spolupráci v projekte fotografa Antoine d’Agata, ktorý sa zaoberá problematikou migrácie a prekračovania schengenskej hranice. Výstava jeho fotografií a videí bude v Marseille a Košiciach v roku 2013.
Potvrdili sme záujem pokračovať v sieti Insitu, stretli sme sa s riaditeľom múzea MAC, s riaditeľom fondu súčasného umenia FRAC Provence, s riaditeľom kultúrneho centra MonteVideo a s riaditeľkou neziskovej organizácie Sextant et Plus, s ktorými by sme chceli spolupracovať na poli výmenných rezidenčných pobytov umelcov a ďalších spoločných projektoch.
Riaditeľ divadla Toursky Richard Martin nám dokonca ponúkol možnosť usporiadať Týždeň slovenskej kultúry v ich priestoroch,“ informoval Beskid.
„Sme veľmi radi, že najvyššie vedenie mesta Marseille zodpovedne pristupuje k spolupráci s Košicami ako partnerským mestom pre rok 2013. Primátor Marseille počas našej návštevy jasne deklaroval plnú podporu pre Košice 2013 a záujem spolupracovať na spoločných projektoch,“ informoval primátor mesta Košice Richard Raši.
Niekoľkodňový maratón stretnutí na rôznych úrovniach – od politickej, cez umeleckú až po investičnú, hodnotí ako úspešný aj viceprimátorka mesta Renáta Lenártová.
„Mám pocit, že sa nám podarilo naštartovať niekoľko zaujímavých projektov, ktoré, dúfam, prinesú pre Košice ovocie už čoskoro,“ povedala Lenártová.http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/regiony/mesta-dohodli-spolocny-postup-na-projektoch-ehmk.html

Opravu Kulturparku Košice do roku 2013 nestihnú / Korzár

Areál bývalých kasární čaká na premenu za 20 miliónov eur. Ide o prioritu Košíc ako mesta kultúry v roku 2013. Aj keď ostáva ešte 14 mesiacov, areál zíva prázdnotou. Stavebné práce v bývalých kasárňach sa ešte nezačali. Radnica meškanie pripúšťa, čaká na vypísanie súťaže na dodávateľa. Podľa našich informácií bude Kulturpark hotový najskôr v lete 2013, navyše polovica plánovaného podzemného parkoviska už padla.KOŠICE. Na jar sa v areáli bývalých Kasární kapitána Jaroša uskutočnil archeologický prieskum. Napriek tomu, že sa nič nenašlo, rekonštrukčné práce sa ešte nezačali.
Radní hovoria, že sa čaká na súťaž. „Čas je náš nepriateľ. Kroky, ktoré sme mohli ovplyvniť, sme v maximálnej možnej miere ovplyvnili. Časy sa skrátili, budeme žiadať o nenávratný finančný príspevok. Potom vypíšeme súťaž na dodávateľa, ktorá je pre nás najväčšia neznáma. Reálne môže skončiť za štyri mesiace, ale ak ju napadne niektorý z účastníkov, môže trvať relatívne aj rok, ťažko to odhadnúť. Našou voľbou je pripraviť to čím lepšie, aby sme vylúčili akékoľvek problémy,“ hovorí viceprimátor Ladislav Lazár (Smer).
Lazár: Nevieme to zrýchliť
„Keď prebehne súťaž, poviem presne, kedy sa to postaví. Súťaž chceme vypísať ešte v tomto roku, sú tam lehoty, ktoré musíme dodržať. Predtým práce nezačnú.“
Na čistú prácu by podľa neho v ideálnom prípade stačil aj kalendárny  rok. „Samozrejme, čím kratšie bude trvať súťaž, tým je viac času. Povedzme si jeden fakt: V prvom dni roka kultúry to viac menej ani jedno mesto kultúry nedodržalo presne. Nechcem si robiť žiadne alibi,  ale sú tam časové termíny, ktoré neviem ovplyvniť. Len čo prebehne súťaž, budem vedieť povedať mesiac, kedy sa rekonštrukcia ukončí.“
Práce sú podľa neho len otázkou nasadenia strojov. Vedenie mesta priznáva, že nedostatok času sa môže negatívne prejaviť napríklad v cene rekonštrukcie.
„Samozrejme sa to môže v dôsledku negatívne prejaviť v cene, lebo je rozdiel, keď poviem,  že stačí o tri roky alebo o rok a pol. Firma, ktorá vyhrá, musí napríklad najať raz toľko pracovníkov. No technicky  je to možné a zvládnuteľné, je tu však veľa okolností, ktoré nevieme ovplyvniť.“
Budovy Kulturparku sú prázdne, tím mesta kultúry sa z nich odsťahoval koncom septembra. Do konca rekonštrukcie bude sídliť na magistráte. Mesto prenajalo neziskovke voľné priestory vo vlastnej budove za symbolické euro mesačne.
Padla polovica parkoviska
V Kulturparku sa pripravuje plán organizácie výstavby. Samotné stavebné práce by mali trvať 12 až 15 mesiacov, intenzívne sa bude pracovať aj počas obidvoch zím. Ukončenie rekonštrukcie sa očakáva v lete 2013.
V areáli má podľa plánov vzniknúť podzemné parkovisko s kapacitou približne 180 miest. Na poslednom mestskom zastupiteľstve tvrdil Lazár, že v projekte sa doteraz nič, vrátane parkoviska, ktoré má zároveň slúžiť ako kryt CO nezmenilo.
Podľa informácií Korzára však z pôvodne plánovaného podzemného parkoviska zostala len polovica. Prípadné ďalšie korekcie pôvodného návrhu nechceli kompetentní komentovať.

http://korzar.sme.sk/c/6102910/opravu-kulturparku-kosice-do-roku-2013-nestihnu.html#ixzz1byzMm7kL

Mesto kultúry: Košice a KSK sa vyhli súťažiam architektov / Korzár

Mesto Košice a Úrad Košického samosprávneho kraja požiadali Krajský pamiatkový úrad o rozhodnutie k zámerom na prípravu 12 investičných projektov v rámci EHMK 2013. Ani na jediný nevyhlásili architektonickú súťaž. Samosprávy tvrdia, že to nebolo potrebné, alebo chýbal čas. Pamiatkari kritizujú, že bez súťaže a verejnej diskusie býva neraz výsledkom pre obyvateľov neakceptovateľná stavba. Tá potom kazí centrum mesta mnoho rokov.KOŠICE.  Keď vyrastie niečo nové v historickom jadre mesta a nebude to vyzerať podľa predstáv, na vine budú, ako zvyčajne, pamiatkari, že to dovolili postaviť.
Tí sa však bránia, že oni iba chránia to, aby sa pamiatky nedevastovali. Nezodpovedajú za to, čo nové sa postaví.
Pamiatkari:  Architekti by mali súťažiť
Novú výstavbu a každú zmenu v pamiatkovom území posudzuje Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) v súlade so Zásadami ochrany pamiatkovej rezervácie a výsledkami pamiatkových výskumov. Ku každej novostavbe spravidla žiada predloženie priestorovej vizualizácie a pracovného modelu.
„KPÚ však neposudzuje v prípade novostavieb autorský prínos architekta, ani spôsob funkčného využitia územia. K týmto otázkam sa vyjadruje príslušný odborný orgán mesta – Útvar hlavného architekta,“ vyjadrila sa riaditeľka KPÚ Košice Kristína Markušová.
„My môžeme predpísať archeologický výskum a vydávame rozhodnutie o zámere, v ktorom určíme podmienky, týkajúce sa výšky, šírky, prípadne uličnej čiary. Korektné by bolo, keby architekti súťažili, porota vyberie to najvhodnejšie a verejnosť sa k návrhu môže, ale nemusí prikloniť. Tým, že sa to robí bez súťaží, každá novostavba sa stáva kauzou. Aj keď je to súkromný investor, samospráva má páky na to, aby ho donútila postaviť také dielo, ktoré ľudia budú akceptovať. Preto je vhodné informovať verejnosť predtým, než sa niečo postaví,“ uviedol Martin Mokriš z KPÚ.
Ako príklad uvádzajú pamiatkari zámer obnovy Mestského parku, na ktorý bola svojho času vyhlásená architektonická súťaž, takže sa široká verejnosť s ním mohla oboznámiť a vyjadriť sa.Z 12 najnovších investičných aktivít projektu EHMK 2013 však nevypísali mesto ani kraj žiadnu architektonickú súťaž. Verejnosť teda nevie, ako projekty zmenia tvár jednotlivých lokalít.
KSK: Nebol čas ani peniaze
KSK má z 12 aktivít pod palcom sedem. „Investičné projekty KSK reprezentuje koncepcia Ostrovy kultúry – otvorené zóny. Vo väčšine ide o vstupné časti, nádvoria, átriá ku kultúrnym inštitúciam v centre mesta. Snažili sme sa zvoliť čo najprijateľnejší a finančne najmenej náročný variant,“ poskytla vyjadrenie hovorkyňa KSK Zuzana Bobriková.
Ako dodala, ministerstvo kultúry v júli vyzvalo KSK, aby predložil žiadosti o nenávratné finančné príspevky, ktorých výška bola stanovená na takmer 11,760 milióna eur. Päťpercentný príspevok KSK predstavuje 585-tisíc eur. Na všetky samotné projekty bolo vyhlásené verejné obstarávanie. Nevolili sme architektonické súťaže, pretože otvorené zóny majú veľa limitujúcich faktorov. Popri obmedzených finančných zdrojoch je to predovšetkým to, že proces finančného mechanizmu pre EHMK sa posúval a dostal by sa do časovej tiesne. KSK v najbližších týždňoch na verejnej prezentácii predstaví všetkých sedem zón.“
Mesto sa spolieha na ÚHA
Magistrát obhajuje absenciu architektonických súťaží tým, že „sa neuskutočnili v čase, keď na to bol čas, preto dnes korigovaním návrhov projektantov a výberom najlepšieho architektonického riešenia bol poverený referát útvaru hlavného architekta. Ten má plnú dôveru vedenia mesta“, uviedla hovorkyňa magistrátu Martina Viktorínová. Dodala, že architektonická súťaž nie je jediný spôsob participácie verejnosti na projektoch, a najmä pri jednoduchších je možné verejnosť zainteresovať inými formami.
Po tom, čo sme sa o problematiku začali zaujímať, mesto vyhlásilo architektonickú súťaž na Košický hrad.

DVANÁSŤ INVESTIČNÝCH ZÁMEROV
Čo všetko sa v Košiciach zmeníProjekty KSKNa Hviezdoslavovej sa pripravuje prístavba vstupných a verejných priestorov k národnej kultúrnej pamiatke Verejnej knižnici Jána Bocatia.
V budove knižnice na Hlavnej v Barkóczyho paláci sa zas má riešiť infraštruktúra a architektonická úprava nádvoria.
Ďalšiu pamiatku – Východoslovenskú galériu na Hlavnej – čaká komplexná obnova a novostavba výstavnej siene pod celou plochou nádvoria.
Obnoviť sa má aj budova Divadla Thália na Grešákovej ulici.
V budovách Bábkového divadla na Tajovského a Alžbetinej  sa chystá pamiatková obnova, dispozičná úprava dvora a vytvorenie bezbariérového prístupu.
Nový rozmer by mala dostať Ulička remesiel na Hrnčiarskej. Plánuje sa tam obnova stredovekej Katovej bašty, ako aj novostavba zaniknutého objektu.
Chystá sa aj rekonštrukcia historickej účelovej budovy Východoslovenského múzea na Námestí maratónu mieru.Projekty mestaV rámci projektu Zachráňme kaštieľ sa má uskutočniť komplexná pamiatková obnova kaštieľa v Krásnej nad Hornádom. Súčasne sa má postaviť moderná celosklenená prístavba.
Obnovovať sa bude tiež pamiatkový objekt Slovenského technického múzea. Na odstránenie čakajú rušivé prístavby z priľahlého pozemku a robiť sa má úprava nádvoria.
Zámerom projektu Košický hrad, z ktorého sa má vytvoriť archeologický skanzen, je obnova architektúry, vyčistenie skalného brala a vnútorného areálu, archeologický výskum, konzervačné a rekonštrukčné práce.
Na Dóme sv. Alžbety sa má  obnoviť a reštaurovať južná veža aj časť interiéru katedrály.
Posledný z projektov sa týka obnovy parku na Moyzesovej ulici.

http://korzar.sme.sk/c/6093341/mesto-kultury-kosice-a-ksk-sa-vyhli-sutaziam-architektov.html#ixzz1bywTIFAc

Vladimír Beskid: Východniari musia brať EHMK za svoje / Korzár

Počas niekoľkých mesiacov sa na stoličke umeleckého šéfa vystriedali traja ľudia. Vladimír Beskid verí, že vydrží do roku 2013, keď budú Košice európskym hlavným mestom kultúry. Historik umenia a kurátor chce, aby východniari považovali mesto kultúry za svoje.Rok 2013 je veľmi blízko. Nebojíte sa, že sa to všetko nedá stihnúť?– Nebojím sa ničoho. Niektorí hovoria, že je to samovražedná misia, no keď sa na to človek podujme, musí brať aj riziká, nepríjemnosti a krízové situácie, ktoré nastanú. Pre mňa je dôležitý záver, aby sme dotiahli projekt, aby bol úspešný medzinárodne aj doma.V minulosti ste spolupracovali aj s vašou predchodkyňou, odvolanou Zorou Jaurovou.– Podieľal som sa na príprave košického projektu. V predchádzajúcom období sa však zanedbala štruktúra aktivít a zlé odkomunikovanie smerom k verejnosti. To by sme chceli potiahnuť.Čo vidíte ako prioritu mesta kultúry?– Realizovanie veľkých kľúčových akcií, ktoré budú kostrou projektu, a zaujmú aj v širšom stredoeurópskom kontexte. Aby to nebol len sled kultúrnych akcií, ale aby došlo k hlbšiemu transformačnému procesu a napomohlo sa vzniku nových kultúrnych inštitúcií. Aby si to obyvatelia vo veľkom užili, je to jedinečná príležitosť zažiť množstvo kultúrnych akcií na rôznych úrovniach. Aby to prijali za svoje, lebo v tom je to trošku problémové. Vnímalo sa to trochu ako elitársky projekt, je preto  potrebné to odprezentovať aj pre obyvateľov východného Slovenska.Ktorý z investičných projektov je pre vás najzaujímavejší ?– Kulturpark a Kunsthalle sú rovnocenné, lebo predstavujú dva odlišné spôsoby. Ak sa to podarí, kasárne by mali byť multikulturálne epicentrum. Na Slovensku momentálne nemáme priestor, kde by boli spoločne realizované rôzne aktivity. Kunsthalle  – plaváreň – je zaujímavá architektonickým spôsobom, chceme vyriešiť verejný priestor predtým. Je to dôležité preto, že je to modelová situácia spustenia kultúrnej inštitúcie, ktorú dodnes na Slovensku nemáme. Košice by boli prvé, ktoré by mali dve výnimočné kultúrne strediská.Z Trnavy máte zlé skúsenosti s úradníkmi, kvôli formalitám ste prišli o post riaditeľa Galérie J. Koniareka, proti čomu ostro protestovala kultúrna obec. Neobávate sa reprízy, že aj tu to nie je o umení, ale o  úradníkoch a byrokracii?– Dúfam, že túto situáciu obstojíme lepšie a obhájime istú autonómiu všetkých umení. Na druhej strane, tie skúsenosti sú pre mňa dôležité preto, aby som si zobral ponaučenie. Ani  umelecký riaditeľ nie je všetkého umelec  a nemusí rozumieť všetkým druhom umenia. Rád by som postavil ľudí na konkrétny úsek kultúry. Hlavným nositeľom projektu je mesto a zodpovedná je viceprimátorka. Možno sa dajú predpokladať aj odlišné stanoviská, ale myslím, že ich obstojíme. Osobne sa toho neobávam, ale vylúčiť to nemôžem.Zore Jaurovej prekážala pozícia umeleckého riaditeľa, ktorý je radový zamestnanec a nie je volený, čo by mu zabezpečovalo určitú autonómiu. Niektorí umelci to označili za samovraždu. Vám neprekáža súčasné postavenie umeleckého riaditeľa?– Aj v iných mestách boli viacerí riaditelia a tiež nemali autonómiu, bol nad nimi riaditeľ. To, nakoľko to bude autonómny post, ešte bude otázkou rokovaní.Váš predchodca odišiel po šiestich týždňoch. Svoje odstúpenie zdôvodnil aj tlakmi z umeleckého prostredia. Ak by sa vyskytli aj politické alebo podnikateľské tlaky, ste odhodlaný vydržať do roku 2014?
– Samozrejme,  2014 je dobrý dátum. Dúfam, že prvého januára sa tu stretneme. Kebyže som sa veľmi obával, nešiel by som do toho.

http://korzar.sme.sk/c/6093280/vladimir-beskid-vychodniari-musia-brat-ehmk-za-svoje.html#ixzz1byvtKJbn

V Košiciach otvorili druhý výmenník

Bývalá výmenníková stanica tepla, ktorá má slúžiť kultúre či stretávaniu susedov, sa otvorila verejnosti. Jej rekonštrukcia stála 127–tisíc eur, za rok má na sídliskách pribudnúť ďalších päť.
KOŠICE. Po takmer dvoch rokoch fungovania prvého výmenníka na Ulici obrody je pripravený na používanie aj jeho mladší brat – výmenník na Brigádnickej ulici.
Jeho brány sa otvorili s niekoľkomesačným meškaním. Premena bývalých výmenníkov na malé kultúrne centrá je jedným z kľúčových projektov mesta kultúry.
Susedia
Starosta Terasy Rudolf Bauer (KDS) nový stánok kvituje. „Veľmi sa teším, že na Terase je otvorený druhý výmenník. Je to kultúrno- komunitné centrum, ktoré bude plniť podobnú funkciu ako prvý. Je to v prospech obyvateľov, ktorí bývajú v jeho okolí na vyplnenie voľného času podľa toho, ako si sami budú želať.“
Šéf mesta kultúry Ján Sudzina zdôrazňuje, že môže pomôcť vzájomnej komunikácii obyvateľov. „Priestory sú  malé, no možno majú o to lepšiu atmosféru, pôsobia rodinnejším dojmom. A to je podľa mňa cieľ, aby to nebolo megalomanské, ale skôr aby mali priateľský a susedský charakter. To, čo bolo niekedy bežné, že susedia sa rozprávali, tvorili priateľské väzby,  už neplatí. Bol som trošku skeptický, či sú súčasní ľudia ešte schopní komunitného života, ale pre tých, ktorí hľadajú sociálny kontakt, je to príležitosť.“
Tvrdí, že ak by nebol šéfom EHMK, do výmenníka by aspoň raz zašiel. „Asi by som nebol skalným fanúšikom, pretože vyťaženosť u ľudí v najproduktívnejšom veku je veľká. Skôr tu chodia mladí a dôchodcovia.“
170–tisíc eur
Druhý výmenník je len pár metrov od pilotného, ktorý funguje už dva roky. Sudzina hovorí, že je to škoda. „Bohužiaľ, nie som schopný to ovplyvniť, pretože výmenníky boli vybrané aj tímom, aj bývalým vedením mesta.“ Odmieta názory, že po roku 2013 výmenníky bez dotácií skončia. „Na prevádzku aj na výstavbu sú najmenej náročné. Ľudia sa budú biť o tieto kľúče, už teraz to badať,“ myslí si Sudzina.
Otvorenie sprevádzala vernisáž výstavy Byt  70/80, ktorá hovorí o dizajne nábytku v časoch socializmu. Sprievodnou akciou je výstava fotografií zo spomínaného obdobia vo výmenníku na Ulici obrody. Veľkoformátové fotografie budú visieť aj na fasáde výmenníka na Ľudovej ulici, ktorý by podľa všetkého mal byť ďalším výmenníkom, ktorý pribudne do siete lokálnych kultúrnych centier.
Podľa hovorkyne magistrátu Martiny Viktorínovej stála rekonštrukcia výmenníka 170–tisíc eur. Premena prvého bola o 10–tisíc eur lacnejšia. Do roku 2013, keď bude metropola východu európskym hlavným mestom kultúry, sa má za 1,6 milióna eur zrekonštruovať sedem výmenníkov.ahttp://korzar.sme.sk/c/6086337/v-kosiciach-otvorili-druhy-vymennik.html

Na Bielej noci sa priživili, sťažuje sa čitateľ/KORZÁR

Bielu noc v Košiciach niektorí poňali ako biznis, sťažoval sa znechutene po akcii s extrémnou návštevnosťou jej návštevník. Vystál si dlhý rad pred vstupom do severnej veže Dómu sv. Alžbety a šokovalo ho, že dievčatá v tričkách s označením podujatia od neho na bezplatnej akcii pýtali vstupné. Navyše bez bločku.KOŠICE. Nespokojný sťažovateľ sa cíti byť oklamaný a žiada vysvetlenie. Faktom je, že sprístupnenie veže Dómu v netradičnom čase bolo bonusom pre účastníkov Potuliek mestom Košice. A Potulky boli sprievodným podujatím Bielej noci.
„Niektorí pochopili Bielu noc po svojom a chytili sa príležitosti urobiť čo najväčší biznis. Veža bola prvýkrát sprístupnená v noci, samozrejme na vlastnú zodpovednosť, a samozrejme až po zaplatení vstupného 1,5 eura, o čom sa však čakajúci v dlhočiznom rade dozvedeli až pri vstupe. Ktosi sa chytil príležitosti a v očakávaní neuveriteľného množstva návštevníkov chcel zarobiť čo najviac a porušil tak motto Bielej noci,“ rozčuľuje sa pán, ktorého meno máme v redakcii.
Ešte viac ho vytočila skutočnosť, že vstupné vyberali dievčiny v tričkách Bielej noci a celé sa to organizovalo pod záštitou podujatia.
„Samozrejme, iba raz ročne, v čase, keď je možné čo najjednoduchšie oklamať ľudí a dosiahnuť zisk. Keď som sa dostal ku vchodu, nemali už ani lístky, čiže zisk bol aj bez dokladu.“
Bez platenia len „potulkári“
Organizátori Bielej noci vysvetľujú, že Potulka na tému Stovežaté Košice, ktorej súčasťou bol aj výstup na vežu Dómu sv. Alžbety, bola sprievodným podujatím Bielej noci.
„Organizátor potuliek, Milan Kolcun, nás požiadal o výpomoc pri koordinácii návštevníkov Potuliek pri vstupe na vežu. Nezisková organizácia Košice 2013 mu vyšla v ústrety a poskytla dvoch dobrovoľníkov, preto boli označení tričkami Biela noc. Vstup na vežu mali počas Bielej noci bezplatný len návštevníci Potuliek. Ostatní záujemcovia mohli do veže vstúpiť po zaplatení milodaru, tak ako je to aj inokedy. Spravovanie milodarov má v kompetencii Rímskokatolícky farský úrad Košice – Dóm sv. Alžbety,“ uviedla Zuzana Lehotská, produktová PR manažérka Košice 2013.
Hlavný problém tričká
Sprievodca Milan Kolcun vysvetľuje, že sprístupnenie veže Dómu v netradičnom čase treba chápať ako bonus pre účastníkov Potuliek, a to grátis po preukázaní sa lístkom z Potuliek. Preto bol pri veži tamojší sprievodca.
„Dve dobrovoľníčky Bielej noci mu vypomáhali odoberať ústrižky zo vstupeniek a peniaze od tých, ktorí vstupenku nemali, vyberal on. Jedine, ak ho na chvíľku zastúpili. Keďže okrem ‘potulkárov’ mali o výstup na vežu záujem aj niektorí okoloidúci, ktorí zbadali vežu otvorenú, sprievodca im vyšiel v ústrety a za tradičný milodar ich tam pustil. Domnievam sa, že by bola škoda neurobiť tak, keď mali ľudia záujem a sprievodca bol v službe. Veď napokon podobne zareagovali počas Bielej noci aj niektoré reštaurácie, keď výnimočne obsluhovali ľudí aj po svojej zvyčajnej záverečnej.“
Výnos poputuje na obnovu Dómu
Jeho slová nám potvrdili aj zástupcovia Farského úradu sv. Alžbety, podľa ktorých sú financie získané pri vstupe do veže chápané ako milodary a výnos ide na obnovu Dómu.

http://korzar.sme.sk/c/6083192/na-bielej-noci-sa-prizivili-stazuje-sa-citatel.html#ixzz1ZtuGh4bj

Biela dlhá noc / blog.sme.sk

Raz mi kamoška oznámila, že sa bude konať v Košiciach biela noc a či nechcem isť ako dobrovoľník. Povedal som si reku čo ja viem veď bude sranda tak pôjdem. To čakanie na prvý október bolo strašne zdľhavé. Ešťe pred tým sme boli na školenie kde nám všetko pekne vysvetlili a priradili nám miesta kde sa budeme ako dobrovoľníci pohybovať. Vyšlo to tak že sme s kamoskou mali na Mojzesovej ulici jednu inštaláciu na starosti. Boli tam lavičky, čiže sme si mohli aj oddýchnuť od toľkého státia. Čím sa dostávam už k tomu spomínanému prvému októbru. O 18 30 sme už mali byť na svojich stanovištiach. Kamoška došla vlakom z TV o pol 17 potom sme spolu pomaličky vyrazili najprv do parku kde už bola rozostavaná inštalácia Nejakého zahraničného umelca tuším z Dánska, ale to si nie som istý. Keď sme došli na naše stanovište bolo len 18 hodín, ešte sme maturovali pri tom odkiaľ pokiaľ vlastne sa rozprestiera náš revír. Sadli sme si na lavičku a čakali. Čím bližšie bola ručička hodín ku pol siedmej, tým mi čoraz nervoznejšie klepala noha. Lebo som si nebol istý, kde presne máme čakať. Videli sme podozrivú skupinku dievčat ako sa motkajú jak zblúdilé ovce a jedným očkom som ich sledoval keby sa niečo

podozrivé dialo. Nakoniec sme sa rozhodli isť k tomu zhluku mladých ľudí, trvalo nám do 10 minút dokým sme sa pohli. Prišli sme tam na poslednú chvíľu lebo ujo ktorý rozdával tričká bol už na odchode. Ušli sa nám 2červené tričká. Moja kamarátka to niesla ťažko, lebo chcela modré tričko ktoré už nemali, lepšie jej to ladilo s botaskami. Ona sa časom s touto tragédiou zmierila veď čo iné jej ostávalo. Pomaly ale isto sa už ľudia zbiehali pozerať na osvetlenú Mojzesovú ulicu. Rozdávali sme letáky s mapkami, kde všade môžu nájsť svetelné ale i zvukové či dokonca aj obrazové inštalácie. Zo začiatku sme len stáli na kraji parku a rozdávali letáčiky. S pribudajúcim časom tu bolo čoraz viac ľudí. A poviem vám stretli sme rôznych človiečikov. Mohol by som ich rozdeliť do takých troch skupín. Prvá skupina sú taký ktorý mali na háku nás dobrovoľníkov. Zobrali si letáčik a išli veselo preč. Väčšinou to z takou nechuťou brali ako keby sme mali lepru alebo dačo. Druhá skupina sú tí, ktorý boli veľmi slušný pekne sa poďakovali, usmiali, alebo sami prišli k nám, že si chcú zobrať mapku. Tretia skupina sú taký ktorý sa mi najhlbšie zaryli do pamäte. Začnem tými, ktorý sa k nám aj prihovorili s otázkou či už to poradiť ktoré inštalácie si pozrieť alebo aby sme ich nasmerovali. Minimálne pre mňa to bolo zdokonalenie sa v komunikácii s ľuďmi. Nie žeby som nebol nejako veľmi zhovorčiví ale stáva sa že zamotám do vlastných myšlienok. Ďalší s tejto skupiny sú taký, ktorý boli v istom zmysle extrémisti. Nezabudnem na jedného “týpka” s fľašou vina. Prišiel ku mne s otázkou “Čo je to za akcia?” Keď som mu povedal že to je Biela Noc reagoval nasledovne: “To čo je za rasistická akcia, že Biela noc?” Po veľmi plodnom rozhovore na tému rasizmus sa mi nepodarilo mu to vysvetliť, že nič rasistické v tom nie je. Potom prešiel na tému jeho kamaráti, že im nesie dobré vínko pričom dodal “Oni vždy len čučo pijú, tak nech vedia čo je to fajne víno.” Nepoviem vám čo to bola za značka a že či vôbec bolo “fajne”, ale bol to slušný človek svojim spôsobom zdvorilo sa ma opýtal, že či nechcem na koštovku. Samozrejme som poďakoval a zdvorilo odmietol. Potom sa môj kamarát odobral o pár metrov ďalej, kde stretol pánov policajtov SBS-károv ktorý dávali na nás pozor, keby sa niekto rozhodol nás fyzicky napadnúť. Chvála bohu nikto sa takto nerozhodol. Bol to naozaj plodný večer aj kamoška ktorá bola so mnou si pochvaľovala až na niektorých nemenovaných ľudí za technikou ktorý ju volali na nejaké preškolenie. Podozrivo sa pritom smiali. Veď sranda musí byť aj keby na chleba nebolo. Čiže celkový dojem z Bielej noci sme mali celkom parádny. Večer od 20hod skoro do pol 2hej ráno s bohatými skúsenosťami bol na nezaplatenie. Jediné čo ma mrzí, že väčšina ľudí zmysel našej inštalácie nepochopili. No ale aj tak mám s toho dobrý pocit. Teším sa o rok nenechám si to ujsť.
Čítajte viac: http://topolancin.blog.sme.sk/c/276914/Biela-dlha-noc.html#ixzz1byyX0Xbhhttp://topolancin.blog.sme.sk/c/276914/Biela-dlha-noc.html