Centrálna knižnica otvára budovu ako knihu

Piaty Ostrov kultúry vo Verejnej knižnici Jána Bocatia na Hviezdoslavovej ulici otvára svoje brány na prahu letnej sezóny, aby ponúkol čitateľom väčší komfort a služby na úrovni 21. storočia. Modernú prístavbu pôvodného objektu otvorili pre verejnosť v utorok 2. júla 2013. Košický samosprávny kraj získal na realizáciu projektu nenávratný finančný príspevok vo výške 956 929 eur, celkové náklady sú 1 496 513 eur. Architektonický návrh vytvoril Ladislav Bobčák, projektovo ho spracoval Ján Piliarkin. Zhotoviteľom stavby bola spoločnost PKB invest Prešov. Prvým podujatím v nových priestoroch je poetický večer venovaný košickému básnikovi Jožovi Urbanovi.

Cieľom projektu bolo zvýšiť kultúrno-spoločenský potenciál využitia Verejnej knižnice J. Bocatia (VKJB). Centrálna knižnica funguje v bývalej školskej budove z konca 19. storočia, pre knižničné účely bola adaptovaná v roku 1996. Z finančných dôvodov nebola adaptácia ukončená a knižnica sa dostala do provizória. Nedostatočné priestory neumožňovali naplno rozvinúť kultúrne a vzdelávacie aktivity pre verejnosť. Chýbal základný knižničný komfort, čo sťažovalo prácu knihovníkov, ale negatívne ovplyvňovalo aj klientov.

Vďaka rekonštrukcii a prístavbe moderných bezbariérových priestorov vznikol nový centrálny vstupný priestor s knižničným pultom, centrálna registrácia nových a existujúcich čitateľov, skrinková šatňa a čitáreň dennej tlače. Na nadzemnom podlaží je spoločenská miestnosť pre sto ľudí, ktorá sa bude dať využívať na besedy, vzdelávanie i rôzne kultúrne a spoločenské podujatia. V letných mesiacoch sa bude využívať aj nádvorie sprístupnené cez sklenený kŕčok, spájajúci prístavbu a pôvodný objekt. Súčasťou sú aj sadové úpravy, vonkajšie osvetlenie a spevnené plochy. Vďaka projektu pribudla aj informačná a komunikačná technika, audiovizuálna, projekčná a výpočtová technika, vrátane štruktúrovanej kabeláže.

Hoci má historická budova niekdajšej školy dva vchody, ich dispozícia nedovoľovala doteraz vytvoriť reprezentačné vstupné priestory. Tie vznikli v západnej časti objektu v dvojpodlažnom monobloku, ktorý je prepojený s historickou budovou prostredníctvom spojovacích kŕčkov. Knižnica sa tak otvára do jestvujúceho malého námestníčka, ktorého súčasťou je vstup do sobášnej siene Starého mesta, do pracoviska prezidentskej kancelárie a bohatá zeleň. Nový priestor bude slúžiť na „vtiahnutie“ nielen čitateľov, ktorí si prišli vypožičať knihu, ale aj ľudí, ktorí sa pohybujú naokolo. V novej vstupnej hale sa môžu rozhodnúť, či zostanú len v čitárni dennej tlače alebo vstúpia ďalej do výpožičných priestorov a študovní.

V knižnici vznikol moderný multifunkčný priestor, vďaka ktorému sa posilní kultúrny potenciál zariadenia. Skvalitní a spestrí sa kultúrna a vzdelávacia produkcia. Projekt má trvalú udržateľnosť, pretože knižnica bude poskytovať služby širokej verejnosti aj po roku 2013. Bude plniť aj funkciu komunitného centra pre rôzne vekové a sociálne skupiny obyvateľov. Pravidelne sa tu budú robiť besedy, prezentácie kníh, workshopy, elektronické prezentácie, vzdelávacie kurzy. Očakáva sa pozitívna zmena kultúrneho správania sa obyvateľov a návštevníkov, ale aj ich vyššia účasť na kultúrnych a vzdelávacích podujatiach v zmodernizovanom a atraktívnom prostredí.

Pôvodný objekt školy bol postavený v neoklasicistickom štýle v roku 1896 ako obecná škola s dvomi vstupmi. Jeden slúžil pre chlapcov a druhý pre dievčatá. Dodatočne bolo pristavané prízemné krídlo. V polovici 90. rokov 20. storočia bol zrekonštruovaný a odvtedy slúži ako verejná knižnica. Objekt má dve nadzemné podlažia. Pôvodný pôdorysný tvar tvorilo písmeno J, po dobudovaní jednopodlažného krídla telocvične sa pôdorys zmenil na nedokončené O. Už pri slávnostnom otvorení knižnice sa počítalo s dostavbou zo západnej strany. Po takom dlhom období sa zmenil aj názor Krajského pamiatkového úradu na možnú prestavbu, ktorý vyjadril v 21 základných podmienkach. Objekt prístavby mal čerpať z výrazových prostriedkov súčasnej architektúry, prístavba mala byť samostatným objektom s primeraným odstupom od fasád historickej stavby a možným prepojením na existujúci architektonický súbor iba v parteri bývalej telocvične. Nemalo dôjsť k zastavaniu celého vnútorného nádvoria a prekrytiu tvaroslovných článkov.

Architekti vybrali variant nepravidelného krivkového pôdorysu. Tvar oblúka vznikol vzhľadom na odstupy k historickým fasádam a existujúcemu listnatému stromu, ktorý sa nachádza v blízkosti prístavby. Strom, ako kompozičný bod, pocitovo odtláča fasádu. Pôdorysný nepravidelný oblúk vytvára asociáciu – polovicu otvorenej knihy. Priestor je obalený len transparentnou sklenenou fasádou a strechou. Architekt sa pohrával s časovou rovinou, začiatkom a koncom. Má to paralelu s čítaním kníh, ktoré nám najprv čítali rodičia, potom my sami, ale nevieme, ktorá knižka alebo strana bola tá prvá a ktorá bude posledná.