Christina Kubisch: Musíme nájsť čas robiť aj iné veci

Šarmantná dáma, prechádzajúca sa mestom s podivnými a až groteskne veľkými slúchadlami na hlave, sporadicky sa zastavujúca na zdanlivo náhodných miestach, určite zaujala koncom leta viacerých Košičanov. Nie, nebola to návšteva z iného sveta, ale umelkyňa Christina Kubisch, ktorá sa venuje sound artu a prišla do Košíc nahrať materiál pre svoje výstavy. Tie bude prezentovať na štvordňovom festivale zvukového umenia Sound City Days, ktorý začína 20. septembra 2012. O tom, čo je sound art a čo iné sa dá pri prechádzke mestom počuť, sme sa s ňou rozprávali pri jej nedávnej návšteve metropoly východu.

Ako by ste definovali sound art?

Vo všeobecnosti je sound art v prvom rade o počúvaní. Nemám na mysli iba počúvanie hudby, ale všetkých zvukov v okolí. Je to skúmanie zvukového pôsobenia v miestach, kde sa nachádzame a jeho zmene v čase.

Napríklad v centre Košíc, kde môžete paralelne počuť zvuk zvonov a reprodukovanej hudby z okolitých obchodov, kroky chodiacich ľudí, ich reč. To celé sa ešte odráža od budov a všelijako mieša. Ľudia však používajú viac svoje oči ako uši a nevenujú ruchom z okolia takú pozornosť.

Sound art ich má priviesť späť k počúvaniu zvukov okolo nich ako aj k práci so zvukom. Počúvaniu, čo sa deje naokolo.

Vo svojej umeleckej tvorbe sa zameriavate na pôsobenie elektromagnetického poľa, pracujete s rôznymi frekvenciami a zvukom. Predstavíte to aj v Košiciach ako jednu zo svojich inštalácií. Ako by ste vysvetlili človeku z ulice, čo to vlastne je?

Na úvod chcem povedať, že je to takmer normálna mestská prechádzka. Na rozdiel od turistickej prechádzky, pri ktorej vidíte len to, čo máte aktuálne na dohľad, pri tejto, mojej prechádzke, však počujete aj niečo iné. Na ušiach máte skutočne veľké slúchadlá, v ktorých je zabudovaný prijímač. Ten zachytáva elektromagnetické signály z okolia a premieňa ich na počuteľný zvuk.

Dalo by sa povedať, že vaše slúchadlá sú vlastne nástrojom pre amatérske meranie elektromagnetického znečistnenia?

To určite nie. Slúchadlá nezachytávajú také veľké frekvenčné spektrum. Mňa zaujíma vlnenie a nezaoberám sa tým, že či je dobré a či zlé. To nechávam na rozhodnutí návštevníkov. Pracujem s elektromagnetickou indukciou už tridsať rokov a je to pre mňa nádherný jav, ktorý ma prekvapuje celý čas.

Vo vašom Technickom múzeu som našla výstavu, kde je veľká kolekcia Teslových vynálezov. Ako vieme, Tesla bol tým, ktorý sa zaoberal bezdrôtovým prenosom signálov a bol pôvodcom myšlienky takmer všetkého „bezdrôtoveho“, čo používame v súčasnosti. Samozrejme, túto výstavu využijem a nahrám si tam zopár originálnych zvukov.

Nevynašla som elektromagnetickú indukciu, nevynašla som systém načúvacích zariadení pre nepočujúcich, ale tieto slúchadlá pre počúvanie okolitých elektromagnetických signálov, to je môj vynález.

Čo môžu Košičania počuť počas festivalu Sound City Days pri vašich inštaláciách?

Mám dve výstavy. Jednu, nazvanú Surveillance walks, mám v areáli bývalého SOU A. Stodolu na Strojníckej ulici (vchod do dvora je pri otočke električky číslo 6 na Námestí MMM – pozn. red.), kde budú nainštalované elektrické káble, ľudia budú mať na hlavách špeciálne slúchadlá, s ktorými sa budú môcť prechádzať medzi káblami umiestnenými nad ich hlavami a budú si môcť takto sami mixovať vopred nahraté zvuky z košických ulíc, ktoré budú v slúchadlách počuť. Druhá, Electrical walks, bude v samotných uliciach, kde som vytipovala viacero miest zaujímavých zvukom, ktorý si budú môcť návštevníci festivalu vypočuť.

Študovali ste maľbu, klasickú hudbu i jazz, hudobnú kompozíciu v Nemecku a vo Švajčiarsku. Potom ste sa v polovici sedemdesiatych rokov presťahovali do Milána. Tam nastala u vás zmena a začali ste študovať elektrotechniku a akustiku. Čo spôsobilo ten obrat?

Áno, študovala som hudbu, mám diplom z hry na flaute, ale nerada som stála na pódiu. Zdalo sa mi to neprirodzené. Nedokázala som si predstaviť svoj život, v ktorom budem dennodenne hrať na flaute v orchestri. Tak som hľadala niečo iné. Začali ma zaujímať materiály a systémy, ktoré umožňujú ľuďom byť v miestnosti a počúvať zvuk bez toho, aby tam bol pritomný umelec, ktorý ho vytvára. A to je jedna zo základných myšlienok sound artu. Tak som sa dala na štúdium elektrotechniky a akustiky.

V tom čase to bolo vôbec zaujímavé. Neboli žiadne počítače, ktoré by boli schopné vytvárať dvoj až trojhodinový zvuk. Všetko sa riešilo analógovo na jednoduchých prístrojoch. Používali sme rôzne prehrávače magnetických pások s veľkými cievkami. S dnešnou dobou je to už ťažké porovnávať. Mnoho diel sound artu kopíruje technický vývoj.

Môžeme vás teda nazvať pionerkou sound artu?

Ľudia ma označujú ako pionierku. Musím však povedať, že som v tom nebola sama, ale bolo nás niekoľko, ktorí sme sa tým zaoberali. Hovorme skôr o jednej z prvých skupín umelcov sound artu.

So svojími inštaláciami a umením cestujete po celom svete. Navštívili ste viaceré svetové metropoly. Sú zvuky a signály v jednotlivých mestách rozdielne?

Určite áno. Každé mesto má svoje špecifiká. Niektoré sú menej zaujímavé, až nudné. Niektoré naopak živé. Napríklad, Košice sú zaujímavé tým, že sa tu miešajú zvuky starých strojov, ako sú napríklad niektoré vaše električky. A súčasných, moderných zvukov bankomatov a bezpečnostných systémov pri vstupoch do obchodov. Tie ma v Košiciach zaskočili, pretože na rozdiel od Nemecka sú veľmi hlučné. Takto sa dá analyzovať život, ktorým mesto žije.

Toto je však vaša prvá návšteva Košíc. V iných mestách ste boli viackrát. Mení sa rokmi skladba signálov?

Mám vytvorený archív za takmer desať rokov nahrávania elektromagnetických vĺn. Samozrejme, že sa to mení. Tie staré, skôr „muzikálne“ zvuky z električiek, trolejbusov a analógových prístrojov miznú stále viac a viac. Pretože všade sú nahrádzané modernými prístrojmi na báze počítačov. Staré prístroje majú svoju melódiu. Digitálne nie. Je to zvuk komunikácie.

Rovnako rastie aj množstvo signálov. V minulosti sa dali ľahko nájsť miesta, kde ste nepočuli nič. Teraz je nejaký signál takmer všade. Všetci totiž používame bezdrôtovú komunikáciu. Dokonca aj v lesoch sa dá zachytiť internetová komunikácia.

Táto doba sa vyznačuje pretlakom informácií a často sa stáva, že v určitom momente jednoducho prestávame počúvať a pozerať. Ako to vnímate z pohľadu umelca zaoberajúceho sa všadeprítomným zvukom a elektromagnetickým signálom?

Tým, že sú počítače všadeprítomné, začínajú ľudia požadovať priamu informáciu. Keď niekomu hovorím, aby sa na niečo pozrel, alebo si niečo vypočul, tak ide na internet a sleduje to tam, pretože je to jednoduchšie, jasnejšie a čistejšie. Majú pred sebou len počítač a sledujú len dianie na obrazovke či výstup z reproduktorov. Myslím si však, že takto prichádzajú o celkový zážitok. Som dlhoročnou profesorkou na akadémii umení a postrehla som, že hlavne mladšia generácia, keď dostane zadanie vytvoriť zvuk k nejakému videu, tak si ho nenahrá, ale použije zvuk z internetu. Týmto však strácajú mnoho, pretože sa ochudobňujú o skúsenosť z nahrávania a hlavne z aktívneho počúvania pri tvorbe.

Vyrastala som v analógovej dobe, kde sme používali dnes už staromódne veci. Stále však mám rada prekvapenia. Keď som sa chystala do Košíc, tak som sa nepozerala na internete, kam idem a čo môžem očakávať. Cestovala som šestnásť hodín vlakom a bola to fantastická cesta naprieč Európou. Je to obrovská vzdialenosť a pritom stále jeden kontinent. Samozrejme, takmer celú cestu som niečo nahrávala. Rôzne vlaky, rôzne mestá a podobne. Treba robiť aj takéto veci, pretože vám to poskytne inú skúsenosť, než keby ste nasadli do lietadla a za chvíľu boli na mieste. Občas si všetci musíme nájsť čas robiť aj iné veci. Ale to je v súčasnosti problém. Ľudia majú veľmi málo času.

Christina Kubisch (1948, Brémy, Nemecko) patrí k prvej generácií umelcov sound artu. Vyštudovaná skladateľka používa na realizáciu svojich inštalácií fyzikálne javy, ako napríklad elektromagnetická indukcia. Je považovaná za jednu z priekopníkov sound artu, ktorému sa venuje už od sedemdesiatych rokov 20. storočia. Jej práce zobrazujú umelecký vývoj, ktorý je často popisovaný ako ‚syntéza umenia´ – objavovanie akustického priestoru a dimenzií času vo vizuálnom umení na jednej strane a definovaní vzťahov medzi materiálmi a formou na strane druhej.