Divadelná sezóna pohľadom kritikov

Prehliadka divadelných inscenácií sezóny 2012/13 v Štátnom divadle Košice bola jednou z najzaujímavejších za posledné roky. Zhodli sa na tom nielen prítomní divadelní odborníci, ktorí okrem ôsmich predstavení v Štátnom divadle Košice videli aj dve predstavenia Bábkového divadla Košice a jedno predstavenie Divadla Thália, ale pozreli si aj nové kultúrne centrá, ktoré vznikli vo výmenníkoch v rámci projektu SPOTs Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013.

„Je chvályhodné, že košické divadlo so železnou pravidelnosťou už niekoľko rokov ukazuje kritickom aj divákom na malom časovom priestore celú žatvu sezóny. V mojich očiach je divadlo jedným celkom, ktoré má síce tri súbory, ale tie sa skôr dopĺňajú a nabádajú, ako by si robili prekážky. Za vrchol minulej sezóny – a myslím si, že nielen v opere – považujem inscenáciu Dialógy karmelitánok,“ povedal o prehliadke pravidelný účastník, divadelný historik Ladislav Čavojský.  Ocenil, že košická činohra ani v tomto roku nezabudla na klasiku, hoci s Najdúchom sa to podľa jeho názoru príliš nepodarilo.

Kritika z Divadelného ústavu v Bratislave Olega Dlouhého príjemne potešila väčšia vnútorná vyrovnanosť súborov.

„Potešilo ma, že som nepočul obľúbený slogan, že v Košiciach sa hrá pre špecifického diváka. Tento rok ma najviac zaujalo, že celé divadlo chce upútať predovšetkým kvalitou v témach. Žijeme v dobe, ktorá je veľmi povrchná, kde je dôležitý zisk za každú cenu, uspokojujeme sa s tým ako bulvárne médiá vytvárajú pseudocelebrity či pseudokauzy. A zrazu je v opere vážna téma, ktorá nemôže nezasiahnuť. Fascinovala ma aj výpoveď v Spiacej krásavici, dopovedaním rozprávkového príbehu. Zaujalo ma aj to, že divadlo sa pokúsilo o nadviazanie akéhosi dialógu medzi dvoma kvalitnými choreografmi – Onrejom Šothom a Jánom Ďurovčíkom. Aj v činohre  napriek tomu, že nie všetko bolo dobré a mohli by sme mať k tomu výhrady, fascinuje ma výber tém, ktorý nie je na úrovni reality šou. Ak k tomu, čo sme v divadle videli, pridáme aj inscenácie z bábkového divadla či inscenáciu z Thálie, môžeme konštatovať, že ostatné kultúrne centrá na Slovensku môžu Košiciam túto divadelnú sezónu závidieť,“ hodnotil Oleg Dlouhý po prehliadke.

Podľa Eleny Knopovej z Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV, tohtoročná prehliadka ukázala, že košické divadlo vo všetkých troch súboroch urobilo najväčší pokrok najmä po dramaturgickej stránke.

„Snažilo sa sústrediť na silné témy a tie prinášať divákom. Ako najväčší problém sa javí to, aký typ režiséra je prizývaný k spolupráci, keďže divadlo zo známych dôvodov nemôže disponovať vlastným interným režisérom. A tu si treba dať pozor, ako dokáže režisér pracovať s témou, pracovať so súborom, do akej miery ho dokáže kreovať a posunúť ďalej. Čo sa týka jednotlivých súborov, každý ponúkol minimálne jednu veľmi kvalitnú inscenáciu, ale videli sme aj menej vydarené, ktoré vypovedajú skôr o tom, v akom stave je režijná práca a nie o tom, aké dispozície majú súbory. A ukazuje sa tiež, že jednotlivé súbory v tvorivých ambíciách dokázali pracovať smerom k vyššej kvalitatívnej latke vtedy, keď dokázali nastoliť akúsi vnútornú stabilitu, ktorá im umožňuje sústrediť sa na kreatívnu činnosť,“ dodala E. Knopová.

Pre opernú kritičku Michaelu Mojžišovú z Divadelného ústavu Bratislava bola operná košická sezóna veľmi dobrá.

„Podľa mňa to bola najlepšia sezóna za ten čas, čo sledujem košickú operu. Veľmi oceňujem, že sme mali možnosť v Košiciach vidieť tri slovenské režijné debuty. Nie každý z týchto sobášov vyšiel, určite najlepšia bola„svadba“ Lindy Keprtovej s Karmelitánkami, ktoré považujem za vrchol košickej sezóny nielen v opere. Kus práce odviedol aj orchester. Je výborné, že bol konfrontovaný s viacerými dirigentmi. Zažili sme veľmi slušné výkony, ale veľmi málo zlých, a myslím si, že aj po tejto stránke majú Košičania dôvod, prečo chodiť do svojej opery,“ uviedla M. Mojžišová po prehliadke, ktorá rovnako ako všetci z troch desiatok divadelných kritikov veľmi pozitívne hodnotí pravidelné organizovanie prehliadky.

„Kritici sa naučili chodiť do Košíc, umelci sa naučili  počúvať a my sme sa popritom naučili hovoriť zoči voči svoj názor. Myslím, že pre nás kritikov,  je to obohacujúce a verím, že aj pre umelcov,“ dodala M. Mojžišová.