Európske hlavné mesto kultúry

(Literárny týždenník; 17/2013,18/2013; 09/05/2013; s.: 14; MIROSLAV JANEK ; Zaradenie: Nezaradené)

Hovoríme s primátorom Košíc RICHARDOM RAŠIM

MIROSLAV JANEK: Košice sú známe aj svojím zlatým-pokladom. Ako vlastne vznikol a čo predstavuje?

RICHARD RAŠI: Košický zlatý poklad je komplex 2 920 zlatých mincí, troch zlatých medailí a zlatej renesančnej reťaze objavený pri kopaní základov budovy finančného riaditeľstva na Hlavnej ulici 68 v Košiciach v roku 1935. Unikátna zbierka z obdobia 15. až 17. storočia je vo svojej nepoškodenej podobe od doby nálezu jedným z najväčších zlatých pokladov na svete.

M. JANEK: Východoslovenská metropola sa stala v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry. Ako hodnotíte tento krok medzinárodných organizácií, rozhodujúcich o udeľovaní titulu?

R. RAŠI: Som presvedčený, že medzinárodná komisia rozhodla správne, o čom svedčí fakt, že nikto nikdy nespochybnil, že by si Košice ako prvé slovenské mesto tento prestížny kultúrny titul nezaslúžili. Roky tvrdo pracujeme na tom, aby sme o tom presvedčili Európsku komisiu, návštevníkov mesta, ale predovšetkým Košičanov. V prvom prípade sme boli úspešní, pretože sme získali Cenu Meliny Mercouri, zakladateľky tradície udeľovania titulov Európske hlavné mesto kultúry. Európska komisia tak ocenila pripravenosť Košíc na rok 2013 nielen morálne, ale aj sumou 1,5 milióna eur. V prípade pritiahnutia pozornosti návštevníkov z celého sveta sme takisto obstáli, pretože do Košíc pozývajú také prestížne svetové médiá a turistickí sprievodcovia ako CNN, BBC, Lonely Planét a BudgetTravel.com. Košice sú aktuálne zaraďované medzi svetové turistické top destinácie. Košičania si naplno uvedomia, aký potenciál projekt EHMK 2013 má vtedy, keď postupne zmení tvár mesta, ešte viac zdynamizuje život v ňom a zatraktívni metropolu východného Slovenska nielen pre umelcov, kultúrnych operátorov, ale aj nových silných investorov. Verím, že Košičania prijmú tento projekt za svoj vo všetkých jeho podobách a možnostiach, ktoré v sebe má, pretože sú určené najmä im.

M. JANEK: Čo mesto urobilo ako prvé, keď sa mu oznámili, že spolu s Marseille pre rok 2013 získalo uvedený prestížny titul?

R. RAŠI: Mesto Košice po získaní titulu Európske hlavné mesto kultúry 2013 schválením projektu Košice Interface 2013 medzinárodnou výberovou komisiou v septembri 2008 v Bratislave založilo neziskovú organizáciu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 (Košice 2013, n. o.), pôsobiacu na samosprávnom princípe a financovanú z viacerých zdrojov. Dôležité rozhodnutie, týkajúce sa projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, urobila vláda Slovenskej republiky v apríli 2009, keď schválila materiál o financovaní podujatí v rámci projektu a účelové finančné prostriedky pre rozpočtovú kapitolu Ministerstva kultúry SR, rozdelené v rokoch 2009 až 2013 takto – 2009 (166 000 eur), 2010 (1 162 000 eur), 2011 (1 992 000 eur), 2012 (3 320 000 eur) a 2013 (3 320 000 eur).

M. JANEK: Keď vás zvolili za primátora, v akom stave ste našli prípravné práce potrebné na realizáciu projektu a čo sa odvtedy už pod vaším vedením vykonalo pre úspech podujatia?

R. RAŠI: Po analýze dovtedajšieho procesu schválilo nové vedenie Mesta Košice personálne a organizačné opatrenia, zamerané na minimalizovanie časového sklzu v prípravách investičných projektov v kompetencii Mesta Košice a na otvorenie dialógu projektového tímu so všetkými záujmovými skupinami v Košiciach a regióne. Proces prípravy investičných projektov totiž začiatkom roku 2011 výrazne meškal. Bývalé vedenie projektu sa doslova uzavrelo pred Košičanmi a nekomunikovalo ani s kultúrnymi operátormi, ani s umelcami tak, ako si to projekt vyžadoval. Súčasné vedenie projektu bolo od mája 2011 vyberané po dôkladnej úvahe a jedným z najdôležitejších kritérií bola znalosť miestneho kultúrneho prostredia. Novým výkonným riaditeľom Košice 2013, n. o., sa stal Ján Sudzina a ten zostavil schopný a dynamický tím, ktorého kvality boli ocenené aj na zasadnutí Monitorovacieho výboru Európskej komisie v apríli 2012 v Bruseli, ktorý odporučil udelenie spomenutej Ceny Meliny Mercouri Košiciam.

M. JANEK: Čo ešte treba realizovať? Ako spolupracujete s primátormi slovenských miest, aby Košice reprezentovali v tomto prípade celé Slovensko, jeho kultúrnu minulosť a prítomnosť?

R. RAŠI: Dokončujeme kľúčové investičné projekty – Kasárne/Kulturpark, Kunsthalle/ Hala umenia Košice a projekt SPOTs – bývalé výmenníky tepla, ktoré sa stanú komunitnými a kultúrnymi centrami na viacerých košických sídliskách. Nová kultúrna infŕaštruktúra má byť dokončená do konca prvého polroka, takže v letnej sezóne budú Košice pripravené v plnej miere privítať očakávaný zvýšený nápor turistov z domova aj zo zahraničia. Čo sa týka spolupráce s inými slovenskými mestami, jedným z najvýznamnejších momentov je projekt pod názvom Pentapolitana. Vnímame ho ako pokračovanie obchodnej a kultúrnej spolupráce piatich historických miest na východnom Slovensku: Košice, Prešov, Bardejov, Levoča a Sabinov. Je to ojedinelý koncept spolupráce prirodzeného regiónu a zúročenie historického i súčasného duchovného a kultúrneho potenciálu. Pentapolitana má za cieľ zaujať prostredníctvom umeleckých, vzdelávacích a podporných aktivít čo najširšiu časť verejnosti, podnietiť jej záujem a participáciu na kultúrnom živote v mestách, rozšíriť kultúrne publikum, ako aj spojiť kultúrnych operátorov samosprávy a tretieho sektora. Ide o súbor aktivít a spolupráce neziskovej organizácie Košice 2013 s kultúrnymi operátormi nielen v mestách Pentapolitany, ale aj v ďalších mestách, ktoré prejavili záujem o spoluprácu (napr. Vysoké Tatry, Tatranská galéria Poprad, MMUAW Medzilaborce, Múzeum Hrad Stará Ľubovňa). Na základe Memoranda o spolupráci je mesto Prešov hlavným partnerom. Projekt Pentapolitana tvoria tri hlavné tematické programy s viacerými líniami.

M. JANEK: Košice boli vždy mestom, kde v symbióze žili príslušníci viacerých národností – Slováci, Maďari, Ukrajinci, Rusíni, ale aj Česi, Nemci, Poliaci. Čím multietnicita poznačila dejiny a život mesta, aby jej dedičstvo obohacovalo aj v súčasnosti myslenie, postoje a konanie obyvateľov?

R. RAŠI: Máte pravdu, Košice si historicky vyslúžili prívlastky multietnické, multikultúrne, mesto tolerancie a porozumenia. Tieto atribúty sú logickým výsledkom dlhoročného harmonického spolužitia ľudí rôznych národností, rás a náboženského presvedčenia. Som presvedčený, že práve vďaka tomuto nekonfliktnému spolunažívaniu majú Košice stále špecifickú, neopakovateľnú atmosféru, ktorá je koncentrovaná v historickom jadre mesta, ktoré je najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou na Slovensku. Je v nej zakódovaný a na každom kroku citeľný charakter mesta a jeho obyvateľov. Návštevníci Košíc ho intenzívne vnímajú a myslím, že aj vďaka nemu sa k nám mnohí radi vracajú.

M. JANEK: Mohli by ste uviesť zopár mien kultúrnych pracovníkov nedávnej a prípadne aj dávnejšej minulosti, na ktorých je mesto hrdé?

R. RAŠI: Mesto si váži svoje osobnosti, či už z minulosti alebo zo súčasnosti. Dôkazom tohto tvrdenia je fakt, že aj v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 vyzdvihujeme do popredia štyri slávne mená. Spisovateľ Sándor Márai (Košice 1900 – San Diego 1989), vlastným menom Sándor Grosschmid je zabudnutým košickým autorom. V poslednom čase boli jeho diela (básne, poviedky, životopisné práce) nanovo objavené aj vďaka spolupráci n. o. Košice 2013 s vydavateľstvom Kalligram, ktoré sa zaviazalo do konca roku 2013 vydať prvýkrát v slovenčine súborné dielo tohto slávneho spisovateľa. Sándor Márai je jednou z najvýznamnejších postáv európskej literatúry 20. storočia. Druhou osobnosťou je Gyula Košice, vlastnym menom Fernando Fallik. Narodil sa v Košiciach v roku 1924. Rodičia krátko po jeho narodení emigrovali do Argentíny, kde sa usadili. Autor použil ako svoje umelecké meno názov svojho rodného mesta a v roku 2010 mu mesto Košice udelilo čestné občianstvo. Bol jedným zo zakladateľov abstraktného nefiguratívneho umenia v Latinskej Amerike. Ako prvý na svete použil vodu a neón ako časť svojich umeleckých diel. Používa aj iné moderné elementy, ako napríklad svetlo a pohyb. Stal sa spoluzakladateľom hydrokinetizmu v modernom umení. Jeho tvorba sa prezentovala na 40 individuálnych a 500 kolektívnych výstavách po celom svete. Tretia osobnosť je asi najviac známa našim generáciám: Juraj Jakubisko sa narodil v Kojšove pri Košiciach v roku 1938. Tvorbu známeho a úspešného režiséra, scenáristu a kameramana Juraja Jakubiska asi netreba bližšie predstavovať. Štvrtou tvárou nášho projektuje Ľudovít Oelschläger (Košice 1896 – Miskolc 1984). Je jedným z mnohých pozoruhodných architektov medzivojnového obdobia, ktorých meno takmer upadlo do zabudnutia. Zrejme aj preto, že jeho diela dlho stáli bokom od hlavných sfér odborného i laického záujmu. Ako autor mnohých kvalitných medzivojnových architektonických realizácii v Košiciach, na východnom Slovensku, Ukrajine a v Maďarsku, si však tento skvelý architekt určite zaslúži pozornosť a aj preto sa stal emblematickou osobnosťou projektu.

M. JANEK: S ktorými zahraničnými mestami majú Košice partnerské vzťahy a ktoré najpozoruhodnejšie akcie sa v tomto roku na poli vzájomných kontaktov uskutočnili?

R. RAŠI: Východoslovenská metropola má 17 partnerských miest. História partnerstiev sa začala ešte v roku 1980 nemeckým Wuppertalom. Išlo o prvý partnerský vzťah medzi mestami v krajinách s rôznym spoločenským zriadením. Navyše Wuppertal, rovnako ako Cottbus, sa u nás dostal aj do názvu ulice. Našimi partnerskými mestami sú napríklad srbský Niš, talianska Verona, fínsky Raahe a turecká Bursa. S partnerskými mestami spolupracujeme najmä v kultúrnej oblasti alebo prostredníctvom stredných či vysokých škôl. Niektoré mestá sú pre nás investične zaujímavé do budúcnosti, čo je prípad Petrohradu alebo Užhorodu. S inými, napríklad Alabamou, udržujeme priateľskú, gratulačnú korešpondenciu. Všetky partnerstvá mali v čase uzavretia dohôd nejaký dôvod. No dnes bližšie spolupracujeme najmä s tými, ktoré sú nám aj geograficky najbližšie, teda s mestami v krajinách V4. V rámci EHMK 2013 máme intenzívne vzťahy najmä s maďarským Miškolcom, ktorý je od Košíc vzdialený niekoľko desiatok minút jazdy autom. Košice 2013 boli čestným hosťom na nedávnom festivale v tomto meste a rozhodne zaujali.

M. JANEK: No a po osobnostiach, o ktorých sme hovorili, prichádzajú na rad objekty, ktorými sa Košice môžu popýšiť pred svetom a s ktorými sú spojené mnohé významné dejinné udalosti. Keby vás požiadal primátor niektorého z partnerských miest, aby ste mu ukázali päť najpozoruhodnejších objektov či lokalít Košíc, kam by ste ho zaviedli?

R. RAŠI: Určite by som na prvom mieste ukázal hosťovi Košíc symbol nášho mesta Dóm sv. Alžbety, najvýchodnejšie umiestnenú gotickú katedrálu v Európe. Na Hlavnej ulici je mnoho pozoruhodných a atraktívnych objektov, napríklad Štátne divadlo Košice, múzeá a paláce, prekrásne zrekonštruované meštianske domy. Skrátka, Košice sa oplatí navštíviť, pretože majú nielen krásne centrum, ale aj veľmi pekné prírodné okolie, vrátane najväčšej zoologickej záhrady v strednej Európe a druhej najrozsiahlejšej na svete po americkom San Diegu. Výnimočnou pozoruhodnosťou nášho mesta je aj jeho erb. 7. mája 1369 bola kráľom Ľudovítom Veľkým udelená Košiciam erbová listina. Stalo sa to po prvýkrát v dejinách vôbec, keď európsky panovník udelil erb mestu. Zaujímavosťou je, že Košice dostali v nasledujúcich desaťročiach celkovo až štyri erbové listiny. Naše mesto je tak z heraldického hľadiska skutočnou raritou.

M. JANEK: Svojskú atmosféru mestu dáva aj priemysel. Východoslovenské železiarne a širokorozchodná trať poznačili život obyvateľov mesta aj tým, že im poskytli rozmanité pracovné príležitosti. Ako vyzerá podnikateľské prostredie mesta a jeho najbližšieho okolia v súčasnosti?

R. RAŠI: V Košiciach podniká niekoľko nadnárodných spoločností. Okrem oceliarní U. S. Steel aj Východoslovenská energetika, člen skupiny RWE Group, spoločnosť T-Systems Slovakia v rámci skupiny T-Com a NES S Košice Development Centre. V ostatnom čase si to do Košíc namierili ďalšie počítačové a komunikačné giganty – IBM a AT&T. Spomeniem len príbeh spoločnosti T-Systems Slovakia, ktorá pred pár rokmi zamestnávala desiatky ľudí, v súčasnosti má 2 600 zamestnancov a plánuje vytvoriť ďalších 500 pracovných miest. Materská spoločnosť Východoslovenskej energetiky v Nemecku zasa zvažuje premiestnenie servisného centra RWE Group práve do Košíc, čo by znamenalo tisícku nových pracovných príležitostí. To sú výborné správy pre naše mesto a región. Na báze projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 navyše začíname v spolupráci so špičkovými medzinárodnými expertmi na rozvoj tvorivých odvetví realizovať koncepciu transformácie mesta na kreatívne Košice. V období 2014 – 2020 je v Bruseli vyčlenených na projekt Kreatívna Európa 1,8 miliardy eur na podporu kreatívnej ekonomiky, ktoré budú rozdeľované na regionálnom princípe. Košice a Košický kraj chcú byť vo svojom regióne pripravené tak, aby získali dostatočný balík prostriedkov na reálnu a efektívnu podporu kreativity.

M. JANEK: Mesto je zložitý organizmus. Ako magistrát spolupracuje na jeden strane s orgánmi mestských častí a na druhej strane s vedením kraja a štátu?

R. RAŠI: Veľmi zložitá otázka. Mesto Košice má 22 mestských častí, 22 miestnych zastupiteľstiev, stovky poslancov, čo je dlhodobo neudržateľný model samosprávy. Aj preto som s ďalšími košickými poslancami za stranu SMER – SD v Národnej rade SR inicioval prvú zmenu v počte poslancov mestského zastupiteľstva a miestnych zastupiteľstiev v mestských častiach. Domnievam sa, že v blízkom čase budú nasledovať ďalšie, ktoré nám umožnia efektívnejšie využívať verejné zdroje a dosiahnuť, aby občan trávil na úradoch čo najmenej času. V tomto smere aj súčasná vláda Slovenskej republiky robí kus práce. Reformuje štátnu správu, digitalizuje databázu a usiluje sa o celkové zefektívnenie činnosti štátnej správy tak, aby si ľudia dokázali vybaviť čo najviac na jednom mieste. Tento trend by mali kopírovať aj regionálne a mestské samosprávy.

M. JANEK: Okrem primátorskej funkcie ste aj poslancom Národnej rady SR. Aké sú vaše priority?

R. RAŠI: Myslím si, že je správne, aj keď časovo neporovnateľne náročnejšie, ak majú poslanci Národnej rady SR možnosť vykonávať funkcie primátorov, starostov, či poslancov regionálnych a mestských zastupiteľstiev. Sú v priamom kontakte so svojimi voličmi, poznajú ich každodenné problémy v danom meste, obci či regióne a môžu tak v slovenskom parlamente iniciovať legislatívne zmeny, ktoré systémovo a koncepčne pomôžu vyriešiť nielen problémy určitej skupiny ľudí, ale väčšiny spoločnosti. Už som spomenul jeden príklad novely zákona o Košiciach, takých počinov bolo viac a nielen zo strany košickej skupiny poslancov strany SMER – SD.

M. JANEK: Domnievate sa, že menovanie viceprimátorov je správnejšou cestou, ako ich voľba?

R. RAŠI: Áno, lebo je dôležité, aby sa mohol primátor stopercentne spoľahnúť na svojich najbližších spolupracovníkov a tými sú viceprimátori. Musí im dôverovať, dokonale poznať ich schopnosti, a preto by si ich mal vybrať sám.

M. JANEK: Viacerí vaši predchodcovia v kresle ministra zdravotníctva si ponechali možnosť pokračovať v lekárskej praxi. Postupovali ste, či postupujete tak aj vy – v nedávnej ministerskej a teraz primátorskej pozícii?

R. RAŠI: Rád by som, ale na to nieje skrátka čas. Povinností je tak veľa, že ani neuvažujem nad takouto možnosťou.

M. JANEK: Nedávno sme si pripomenuli 20. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Ako si predstavujete jej obraz o ďalších dvadsať rokov?

R. RAŠI: Predstavujem si, že Slovenská republika zvládne všetky ekonomické krízy a globálne turbulencie a o 20 rokov bude konkurencieschopnou, prosperujúcou a modernou krajinou, v ktorej budú mať všetci, ktorí budú chcieť pracovať, dostatok dôstojných pracovných príležitostí, čo sa odrazí na vyššej kvalite života a všeobecnej spokojnosti obyvateľov našej krásnej krajiny.