„Európske hlavné mesto kultúry nie je naším začiatkom – a verím, ani koncom….“, hovorí Ľuba Blaškovičová

Koncom minulého týždňa bola uzavretá 2. výzva Ministerstva kultúry SR prostredníctvom ktorej bolo možné predkladať a realizovať projekty súvisiace s projektom Košice INTERFACE 2013. Projekty korešpondujúce so zámerom a programom Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013 môžu pre rok 2010 čerpať 1 161787,16 Eur vyčlenených na programovú časť projektu. Tento mechanizmus bude uplatňovaný každoročne a jeho prvú časť sme v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR spustili už 24. júla 2009. Priestor a financie tak dostali kultúrne projekty v celkovej hodnote 166 000 Eur. Jedným z úspešne zrealizovaných bol aj divadelný projekt „Ja a ja“ z dielne Staromestského divadla, ktoré vedie Ľuba Blaškovičová. Opýtali sme sa jej ako hodnotí spoluprácu a čo odporúča všetkým, ktorí majú záujem v Košiciach tvoriť a pracovať.

Prečo ste sa rozhodli iniciovať svoj divadelný projekt a o čom je?

Jednou z nosných tém projektu Košice INTERFACE 2013, tak ako ho vnímam ja, je hľadanie nových umeleckých spôsobov pre naplnenie myšlienky “prepojenia”. V divadelnom poňatí už bolo ukázané v podstate všetko. Každý druh umenia sa už ocitol na javisku. Čo je aj pre nás – umelcov – nové, je to, čo my nedokážeme – preto to vlastne nerobíme. S nápadom uviesť predstavenie založené na závesnej šálovej akrobacii, v spojení so živou kapelou, spevom a precíznou hereckou technikou – prišla moja dcéra Katarína. Nielen preto, že to videla na hereckej a cirkusovej škole v Španielsku a pokladá to za úžasné, ale hlavne preto, že to vie. Tieto techniky sa nikde u nás neučia a treba za ne v zahraničí platiť naozaj veľké sumy. Plus má priateľov “rovnakej krvnej skupiny”, teda nadšencov, ktorí súhlasili skúšať denne skoro ráno od pol šiestej…. A mamu, ktorá verila, že z toľkého odhodlania sa musí niečo zmysluplné narodiť…. Aj Staromestské divadlo vzniklo presne takto . Z pretlaku emócií a vôle niečo dokázať. Desať ročníkov Festivalu nezávislých divadiel splnilo svoj cieľ. Je čas hľadať a ponúknuť niečo nové. Ja sama som myslela, že “Ja a Ja” (názov spomínaného projektu – pozn.) bude predstavenie predovšetkým pre mladých – téma rozpoltenosti, hľadania zmyslu života, tápania…vyjadrená len pohybom, hudbou a poéziou – ale zatajený dych divákov aj stredného a vyššieho veku ma utvrdil v tom, že aj v Košiciach vieme prijať nové formy – ak sú profesionálne zvládnuté a majú “srdce”. Nielen technickú zručnosť, ale príbeh, s ktorým sa môžeme stotožniť….To stotožnenie cítime na každom predstavení, pri potlesku a “standing ovations”….

Ktorí zahraniční hostia sa zúčastnili?

Takéto nové projekty nevznikajú na “zelenej lúke” . Nám pomohli festivaly – predstavenia, ktoré sme na nich videli – a kontakty, ktoré sme takto nadviazali. Garantom projektu je Celline Vallei – absolventka francúzskej hereckej školy Jacquesa Lecoqa a akrobatka . Jej predstavenia boli inšpiráciou pre Katarínu, aby vycestovala do Madridu na podobnú školu a pustila so do tohto projektu. Je síce prvý, ale nie posledný….už na leto 2010 pripravujeme veľké multižánrové predstavenie.

Ako súvisí „Ja a ja“ s projektom Košice INTERFACE 2013, v čom vidíte spoločné témy?

Využili sme výzvu projektu: príležitosť pre nové formy, objavovanie nových ” nedivadelných ” priestorov pre divadlo, prepájanie osvedčeného a nového, šancu ponúknuť niečo netradičné, využitie zahraničných divadelníkov a ich skúseností, plus profesionalizácia “amatérskych nadšencov” tak, aby boli prijateľní pre široké publikum . O toto sme sa v našom projekte snažili. Ale cítim to tak, že pre úspešnosť projektu Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 v programovej náplni je predovšetkým nutné spolupracovať s tými ľuďmi a organizáciami, pre ktorých je základom každodenná, seriózna práca založená na profesionálnej skúsenosti. My sami sa snažíme o budovanie kapacít, využitie všetkých priestorov a príležitostí a k tomu samozrejme potrebujeme dostatok financií. Je jasné, že bez finančnej podpory programu Európske hlavné mesto kultúry a MK SR by tento projekt nebolo možné realizovať teraz / možno pomaly, postupne skladať peniaze – až kým by sa “nadšenci” nerozišli…../ alebo ak áno, nie v takejto kvalite , ktorá vyžadovala dosť náročné podmienky na prípravu.

Využili ste financovanie prostredníctvom grantovej schémy MKSR (Košice 2013), bol to náročný proces? Ako celý proces z Vášho pohľadu prebehol?

Financovanie nezávislých /nekomerčných/ umeleckých subjektov je najväčším problémom. Nápady by boli, ale po krátkom čase projekty stroskotajú, pretože treba zaplatiť priestory, energie, komunikačné prostriedky, ľudí… Pre tých, ktorí projekt nikdy nepísali a nevedia sa orientovať v rozpočte a internetovom formulári, je to naozaj veľký problém. Ja sama píšem projekty už 10 rokov a viem, že si musím vyhradiť niekoľko dní /s pripravenými podkladmi/, aby som to dotiahla … Tiež potvrdenia od x inštitúcií a ich zákonné lehoty….a pritom neviete, či budete úspešní a či bude váš projekt podporený ….a ak áno, koľko percent z rozpočtu pokryje schválená dotácia… ? !

Rovnako peniaze na režijné výdavky väčšina donorov škrtne ako prvé, takže pripravujte, zháňajte, snažte sa – ale zadarmo! Môžete mať hrejivý pocit, že ste urobili vo svojom voľnom čase, za svoje peniaze zarobené inak, niečo zmysluplné a úžasné pre ostatných. Jediná šanca je, že zoženiete v tomto krízovom čase sponzorov, ktorí sú rovnakí blázni ako vy :-).
Je skvelé, že existuje samostatný program pre Európske hlavné mesto kultúry a naše projekty sa neutopia v mori tých, pre ktorých Slovensko končí v B. Bystrici. Je nutné začať spolupracovať v Košiciach aj v regióne a spájať projekty do programových celkov, podieľať sa na spolufinancovaní …

Tí, ktorí si myslia, že sa na kultúre “môžu nabaliť” určite neuspejú. Veď v tomto regióne Európske hlavné mesto kultúry nie je naším začiatkom – a verím, že ani koncom….

Čo by ste odporučili tým, ktorí majú záujem?

Určite to treba skúšať, ponúkať projekty a kontaktovať sa navzájom. Veď zámerom teamu Košice 2013 nie je len kvantita potenciálnych projektov, ale najmä ich realizovateľnosť a kvalita.

Schvaľovací proces je vždy diskutabilný – jasne transparentný je iba pre výberovú komisiu :-). Veď ak už viete, že váš projekt je v súlade so zámermi projektu Košice INTERFACE 2013, ale netušíte prečo Vám zoškrtali dotáciu…? (Na zdôvodnenie nemáte nárok.) Tú istú chybu môžete urobiť opakovane a pritom väčšinou je chybou len to, že potrebujete viac financií ako je k dispozícii – až kým vás to v podávaní projektov neodradí…. Napriek tomuto konštatovaniu verím, že tento krát aspoň viac tušíme, čo môžeme očakávať. Hoci konečné rozhodnutie nie je na teame Košice 2013, ale na komisii a nakoniec p. ministrovi. Plus každý projekt vyžaduje určitú výšku spolufinancovania, takže tak či tak musíme hľadať aj iné zdroje…

Aké sú Vaše plány s projektom „Ja a ja“ do budúcnosti…?

Projekt začína žiť vlastným životom – narodil sa a plánované reprízy sme s veľkým úspechom odohrali. V budúcom roku pravdepodobne ponúkneme Košičanom nový divadelný priestor : bývalé štúdio STV na Timonovej ulici, kde plánujeme reprízy 12. a 19. januára. Takže tí, čo to v tomto roku nestihli – majú šancu. Ak sa nový priestor osvedčí, budeme hrať tam /pretože v divadelných dielňach sa nekúri a zdá sa, že konečne príde zima…/ V teplejších dňoch by sme chceli preniesť predstavenie do parku v Kasárňach/Kulturparku. Neskôr časť z predstavenia plánujeme použiť v pripravovanom letnom projekte v Mestskom parku.

Vrátite sa opäť k využitému modelu financovania?

Už sme sa vrátili. Odoslala som v rámci aktuálnej výzvy projekt na veľké multimediálne predstavenie do Mestského parku, ktoré /ak bude podporené/ plánujeme v spolupráci s ďalšími neziskovkami, zahraničnými umelcami a kultúrnymi organizáciami na jún 2010. Nadviažeme tak na festivaly nezávislých divadiel, ale úplne novým projektom, ktorý bude v našich podmienkach naozaj ojedinelý a šialene náročný. Či to vyjde /zatiaľ evidujem len desiatky umelcov čakajúcich na výsledok/, záleží aj od “spolufinancovania” zo strany Ministerstva kultúry.