Igorovi Timkovi návrat do divadla chutí

Azda najznámejšou tvárou pripravovaného muzikálu Móric Beňovský, ktorý bude mať premiéru 29. novembra v Štátnom divadle Košice, je líder skupiny No Name Igor Timko. Zahrá si postavu Stepanova, ktorý sprevádzal Beňovského od úteku z Ruska a z ktorého sa napokon vykľul zradca.

Pre Igora Timka, vyštudovaného herca, znamená úloha v novom muzikáli návrat na divadelné dosky po viac ako desiatich rokoch. V rozhovore, ktorý vznikol necelé tri týždne pred premiérou priznáva, že z návrat do divadla má radosť.

Máte za sebou viac ako mesiac skúšok.  Ako chutí návrat?
Nie je to jednoduché. Naposledy som hral vo Zvolene pred 11 rokmi a v Košiciach pred pätnástimi. Je to cítiť. Učím sa chodiť po javisku. Ale mám tu svojich guru herectva, ktorí na mňa dohliadajú. Napríklad Ivan Krúpa, ktorý ma okamžite zjazdil za to, ako mám vystrčiť zadok so slovami:„To nie je No Name.“ Veľmi mi pomáha aj Beáta Drotárová, ktorá bola mojou pedagogičkou v škole. Sme ešte stále v procese prípravy, máme dvadsať dní do premiéry a roboty je ešte naozaj kopec. Ale myslím, že to v pohode zvládneme a teraz už pri skúškach priamo v historickej budove to celé naplníme aj nejakým pocitom. Ale aby som odpovedal na otázku. Návrat mi chutí a priznám sa, že mi to už aj chýbalo. Na druhej strane je pre mňa dobré, že mám No Name a toto je pre mňa akýsi bonbónik a divadlo beriem ako frajerku. Chutí mi to a je to perfektné. 

Čo hovoríte na samotný muzikál? Po tých týždňoch to už dostáva isté kontúry, zoznámili ste sa s hudbou….

Je vidieť, že sa to rodilo dlhšiu dobu. Nie je tam žiadna vata. Autori hudby Aďo Harvan a Milan Antol, aj skvelý textár Vladimír Krausz sa s tým za šesť rokov naozaj vyhrali. Keď mi zavolali, či by som do toho nešiel, tak som to považoval za pozvánku k prestretému stolu, lebo tu niet čo robiť, treba to len zahrať. Hneď som povedal, že keď budú pesničky také dobré ako texty, tak do toho idem. A keď som si to vypočul, tak som Milanovi napísal SMS:„Ďakujem za ponuku. Idem do toho. Stepanov“. Texty sú nádherné, hudba je nádherné a teraz, keď to už hráme s orchestrom, začína to dostávať tú správnu šťavu. Je to jednoducho dobre napísané a verím, že aj príbeh divákov zaujme. Ja sa na to teším.

Premiéra bude v období, kedy sa rozbiehajú aj vianočné koncerty. No Name nie je výnimkou. Nebude náročné zladiť účinkovanie v muzikále s programom kapely?

S No Name hrávame koncerty nonstop, máme ich viac ako sto ročne. Nebude to určite jednoduché. Veď deň pred premiérou hráme v Prahe, potom premiéra a na ďalší deň máme koncert v Karlových Varoch, takže letecké spoločnosti zarobia. Ale je to jednoducho práca. Človek môže sedieť doma a nič nezažiť, ani nič nevytvoriť alebo makať. Mne ten kočovný život chutí, s deťmi som od nedele do štvrtka, potom je to kapela a divadlo, ale ja som spokojný. 

Ako vnímate ako spevák prácu so živým orchestrom? V muzikáloch na Slovensku to nie je bežný jav…

Je to naozaj chuťovka. Takto je celé predstavenie jedným veľkým živým organizmom, v ktorom sa spájajú balet, opera a činohra a k tomu pribúda aj orchester. Všetko, čo je naživo, má oveľa väčšiu hodnotu a umocňuje to aj vnímanie divadla ako živého organizmu. Každé predstavenie je v takomto prípade iné a tým sa zvyšuje aj jeho hodnota. To sú veci, ktoré ak človek nezažije, nevie o čom, hovorím. Hudba z playbacku je síce istota, ale keď je tam orchester, tak máte do „dialógu“ ďalšieho partnera.