Jedineční The Uniques s bezprostrednými P.P.E. kvalitne zaplnili Kulturpark

O úvodný rozbeh sa postaralo trio The Uniques z Bratislavy. Novým, západným zvukom, stupňovali atmosféru publika, ktoré im nakoniec celkom podľahlo. Odviazaným prístupom, energickosťou a príťažlivosťou štýlového charakteru celej zostavy si získali ihneď nových fanúšikov. Hudobný strop ich vystúpenia tvorila interpretačná snaha muzikantov o skladbu od legendárnych Underworld. Vyvrcholila cenou masívneho potlesku adekvátneho k ich bravúrnemu výkonu.
Pripravili tak vhodnú pôdu pre Košice už dobre známych „Pudingáčov“. Ich experimentálne chcenie sa nenieslo len v duchu stálej zvukovej exhibície. Siahli po kvantite a na pódium postavili Košický detský spevácky zbor. Jemné hlásky melodicky sprevádzali skladbu Mladí chemici. Okrem zážitku pre divákov, tak pripravili aj zážitok pre účinkujúcich, ktorých postavili do roly popovej kapely.
My sme si odchytili chlapcov z The Uniqes – Pištu, Pavla a Jakuba, ktorí nám ochotne zodpovedali na pár otázok.

Nakoľko sa vaše hudobné profily ako jednotlivcov v kapele zhodujú?
Paľo: Zhodujú sa veľmi. Navzájom sa ovplyvňujeme a čo sa týka hudby, ktorú počúvame. Je tam veľmi veľký prienik.
Takže je dôležité pre kapelu, aby sa hudobne zhodovali, aj keď nie na 100 % ale predsa nejako?
Paľo: Jasné, je to dobré. Keď chceme hrať nejaký štýl hudby, aby znel kompaktne, tak je to asi nevyhnutné. Myslím si.
Pišta: Nejaké rozdielne výchylky sú akceptovateľné, aj kvôli tomu, že ak každý prináša nápady do songu z nejakého iného pohľadu je to pestrejšie. Ale my sa zhodujeme fakt skoro vo všetkom, čo sa týka hudobného vkusu. Každý rozmýšľame, takým svojim spôsobom, ale vkus máme rovnaký.
Veľa slovenských hudobných kritikov vás označuje, že ste najlepšia skupina, čo sa týka alternatívnej hudobnej scény na Slovensku. Myslíte, že stále patríte do nejakej alternatívy, ak sa ešte dá na Slovensku vymedziť?
Paľo: Práve na Slovensku sa to vymedzuje do nejakej tej alternatívy, ale my sa necítime ako alternatívna hudba. Snažíme sa robiť hudbu, ktorá je počúvateľná, melodická a stráviteľná pre všetkých.

Ak je nejaký hudobný žáner, z ktorého sa nedá čerpať, aký by to bol pre vás?
Paľo: Poľský folklór.
Jakub: A death metál.

Tam by sa dali využiť aspoň tie pohybové prvky?
Paľo: Určite. Metanie hlavou a tak.
Jakub: Metanie ofinami. (smiech)

A tak naopak čo vás inšpiruje?
Jakub: Tak je toho viacej. Podľa mňa, sú také určité etapy, nie je to stále ten istý hudobný žáner. Myslím, že dosť nás inšpiruje elektro scéna. Ale aj tie také klasické kapely a interpreti ako David Bowie, Tears of Fears a podobne. Snažíme sa neuzatvárať iba na nejaký hudobný žáner, aj klasiku si občas vypočujeme.
Paľo: Inšpiruje nás aj príroda, vesmír a ľudská povaha … kvetiny, láska… (smiech)
Jakub: A gravitácia. (smiech)
Paľo: A rôzne iné fyzikálne javy.
Jakub: Presne tak. (smiech)

Puding sa momentálne angažuje v spolupráci s detským speváckym zborom, vy nemáte nejaké podobné ambície v rámci detskej sféry?
Pišta: Zatiaľ sme o tom nerozmýšľali. Decká sú budúcnosť, aj keď aj my sme ešte stále decká. Myslím si, že ten vplyv, to je asi jediné, čo môžeme deťom priniesť. Vplyv a zmysel pre doťahovanie vecí do detailov v dobrom. Všetci sme začali hrať ako decká, my sa vlastne s hudbou hráme do dnes. Nie sú tam žiadne dievčatá, ani drogy – to všetko príde až neskôr (smiech). Čo sa týka detí, chceme byť dobrým príkladom.

S PPE sme sa v druhej časti rozhovoru rozhodli spraviť taký spontánnejší rozhovor bez nejakých vopred pripravených otázok. Nech povedia, čo chcú povedať. A čo to dalo?
Vilo: Skúška diktafónov, raz dva-raz dva..

Ako sa Vám hralo?
Vilo: Hralo sa nám výborne. Na domácej pôde sa hrá dobre. (Je to počuť všade?)

Používate všelijaké žánrové prelínania. Dá sa ešte Vaša hudba nejako zaškatuľkovať?
Vilo: Určite. Dá sa dať pod jednu veľkú škatuľku že POP. A tam to bude sedieť stále. Sem- tam sa to priblíži k hip hopu, sem-tam k drum ‘n‘ basu, inokedy k technu alebo k elektru. Ale stále je to pod takou najznámejšou – pop.

Čo hovoríte na Leto v parku?
Vilo: Leto v parku je super, veľmi sa mi to páči, som nadšený. Bol som tu aj na prvom koncerte a mám to tu rád. Je to naozaj výborný priestor a chodia tu výborní ľudia, celé je to také otvorené, letné, – ako hovorí aj názov Leto v parku. Úplne výborná akcia pre Košičanov.

Máte rušné leto….
Áno, je rušné, ale nie až tak ako rok-dva predtým a mali sme teraz takú medzeru medzi koncertami, tak sme si medzitým dali dovolenku.
(vkročil Miloš: Čo je! Vilo: No, už došol :D)

V akom štádiu sú prípravy na nový album?
Vilo: Už je to celkom…Miloš, na percentá album?
Miloš: No, 82, zaleží na tom, či odvedieme 100% práce, ale 82%.
Vilo: Áno, 82… už tomu nechýba veľa. Chystáme turné na prelome jesene a zimy – november/december, neobídeme ani Košice, bude to po celom Slovensku a ešte môžem prezradiť, že to bude s kapelou Billy Barman.

S kapelou The Uniques sa okrem hudobného profilu aj nejako filozoficky a morálne prelínate?
Vilo: Áno, veľmi. My sme napríklad s Pištom spolubývajúci v Bratislave, žijeme na jednom byte. Máme si stále čo povedať. Preto to tak aj funguje, preto Uniques nahrávali v našej skúšobni, preto som hral s Uniques-om pred časom, preto sa máme radi, preto spolu radi hráme koncerty, preto nám Pišta zvučil bicie na náš album. Ľudsky k sebe máme blízko. V tomto si strašne si rozumieme. V hudbe. A keď to začalo v hudbe, tak to skončí aj v ľudskom veľmi dobre. Sme na spoločnej vlne.

Ako Vás napadlo oživiť koncert detským speváckym zborom ?
Vilo: Vieš čo, mali sme takú skladbu a do tej sa to ba priam pýtalo, do Mladých chemikov. Dali sme si špeciálne že košický zbor, lebo predsa len, deti z Košíc musia byť, keď už sme Košičania. A dopadlo to výborne. Nebol to až taký problém vybaviť.

Myslíte si, že ich nalákate na chemickú školu?
Vilo: Nie, to si nemyslím.
Miloš: (rezko, v dobrej nálade) Nie, počúvajte. Mne sa stalo, naozaj sa mi stalo, že som bol v potravinách a tam bola nejaká mladá predavačka, brigádnička a kolega s ňou komunikoval: Poznáte ho? To je ten z PPE! – slečna sa tvárila akože nevie o čom hovorí. – Majú takú skladbu že Mladí chemici. A pani: To aj naša chemikárka spieva že: Myyy sme mladí chemici…

Čo máte nové (nie v hudobnej sfére?)
Miloš: Ja! Ja mám nové tričko pásikavé s dlhým rukávom.
Vilo: Ja mám tri bundy nové.
Sliwka: Ja mám nové šaty.
Miloš: Pozor! Dneska som podal žiadosť o hypotéku.
Miloš: (so stíšeným hlasom) Pino je dosť zlý v rozhovoroch.
Vilo: On je hlavne Maďar.(smiech)
Miloš: Ale nemáme nič proti Maďarom.

Slivka: Viete čo máme my v kapele spoločné?
Každý z nás má vlnitý vlas a každý z nás má mamu v znamení Leva.
Naše mamy oslavujú narodeniny v jednom týždni. Na to sme prišli pred dvoma týždňami.
Miloš: Ešte okrem toho, že som podal žiadosť na hypotéku…Moja mamka mala dnes jubilejnú párty, 60 rokov.
Vilo: A koľko budeš platiť mesačne za hypotéku?
Miloš: Ešte neviem. Veľa. Bojím sa dosť. Ale, moja mamka mala 60 rokov, aj touto cestou jej chcem zapriať všetko dobré. Mamiii, všetko najlepšie.
Slivka :…a hráme jubilantom.

Autor (Mária Hricová, Gréta Čandová)

Video z koncertu na: http://www.youtube.com/watch?v=tm4jo1R9mBo