Košické funky neutlmí ani dážď

V areáli Kasární/Kulturparku bolo sprvu v skutku množstvo miesta, ale zhoršujúce sa počasie prilákalo ďalších a ďalších fanúšikov funku či nepriaznivých poveternostných podmienok. Funkhouse zahral okrem vlastných piesní aj populárne hity ako Cez okno (Jaro Filip) , Celebration (Cool and the Gang), ale aj Love Foolosophy (Jamiroquai).
Dozneli posledné tóny prídavku a trochu nesmelú kapelu vystriedala skúsená košicko – prešovská zostava Groovin‘ heads, a funky party sa tak mohla začať. Za sprievodu geniálneho saxofonistu a showmana Gapu odohrali svoje autorské piesne ako Doctor Funk,Get a Jive a aj prevzaté ako napr. Get down on it a iné. Formácia hrajúca funk, jazz, fussion a soul rozprúdila funky náladičku, a tak vznikol jav tzv. skákajúcich dáždnikov a ľudí šantiacich v daždi. Ani účinkujúci sa búrky nezľakli. Nálada neustále gradovala až sa napokon Gapa (saxofón) presunul do publika a venoval mu svoje sólo. Hoci väčšina zúčastnených zmokla do bodky, domov odchádzali dokonale spokojní.

Rozhovor s Groovin Heads a Funk House:

GROOVIN HEADS
Máte radi festivaly ako je Leto v parku alebo radšej hrávate v kluboch?
Čo sa mňa týka, mám rád aj festivaly aj kluby. Máme radi každé hranie. Na každom koncerte hráme: hráme si a hráme sa.
Aké boli ohlasy na váš prvý album?
Vynikajúce. Dá sa povedať, že sa celý náklad vypredal. Samozrejme, nie za jeden rok, ale postupne. Vydali sme ho v roku 2005 a postupne za tie roky sa to všetko vypredalo. Mali sme aj dobré recenzie v anglických časopisoch, platňa sa preto predávala aj v Anglicku a v okolitých štátoch. Tešíme sa z toho.
A čo váš druhý album?
Druhý album sa pripravuje. Z dôvodu nedostatku financií sa to načas stoplo, ale na budúci rok by už mohol vyjsť. Takže sa dá povedať, že polovica platne je už hotová.
Je o vás známe, že vašim nie len hudobným, ale aj životným štýlom je funk. Ako sa to vo vašom živote prejavuje?
Funk je happy music, je to radosť, šťastie. Takto optimisticky treba pristupovať ku každému dňu – nie len v muzike, ale aj v bežných veciach, ktoré sa človeku stávajú. Takže ja nehrám funk len na pódiu, ale v podstate aj keď nemám v rukách nástroj. Keď nemám v rukách nástroj tak funkom žijem, a keď ho v rukách mám tak ten funk hrám. Treba vedieť rozdávať optimizmus, ale treba ho vedieť aj prijímať.
Hrá sa vaša hudba aj v rádiách?
To, čo my produkujeme, podľa niektorých rádií nie je tak úplne hudba vhodná do éteru, ale nie každé rádio si to myslí. V Prešove a Košiciach nás zvyknú hrávať. Cieľom našej kapely však nie je, aby sme boli komerčne či mediálne známi. Toto je kapela pre radosť, tešíme sa, že si môžeme zahrať takýto žáner, pretože nás to veľmi baví. A keď si naši poslucháči na nás nájdu čas a prídu na náš koncert tak nás to veľmi teší. Naša základňa sa rozrastá. Posledné roky bolo na našich koncertoch veľa ľudí a často hráme aj na veľkých festivaloch.
S fanúšikmi ste teda zrejme spokojní…
Áno, samozrejme že sme. Keď na funk príde tristo ľudí, je to to isté ako keď na mediálne známu kapelu príde ľudí tritisíc. Funk je menšinový žáner aj v Amerike. Na koncert Justina Timberlaka príde sto tisíc ľudí, ale na Georga Clintona päťdesiat. Netreba to teda preceňovať a snažiť sa, aby funk na Slovensku spôsobil boom. Treba to brať tak ako to je a nemať veľké sny.
Nemáte veľké sny?
V rámci toho, že kapela bude mediálne známa. Budeme známi vo funkových kruhoch, možno už aj sme, ale nič iné. Našim cieľom je hlavne hrať hudbu ktorú hráme, rozširovať našu fanúšikovskú základňu a stále sa zlepšovať aj v štýle. Hrať proste funk. Musím povedať, že som spolu s Miškom Šimkom, basgitaristom, bol nedávno v Chicagu. Boli sme sprievodná kapela Petra Lipu na koncertnej šnúre Chicago – Vancouver. Veľmi sa mi otočil najmä môj pohľad na žáner, ktorý ja hrám, viac vidím do muziky, keďže som bol v centre diania. Moje poznanie je oveľa väčšie ako predtým.
A nerozmýšľali ste o ďalšom pobyte v USA?
Jasné, prečo nie. Určite by som tam šiel hrať na mesiac až dva, mať koncertnú šnúru. Žiť však určite nie, v USA by som žiť nechcel.
Kde vás ešte toto leto môžeme vidieť?
Toto leto v rámci Groovin’ Heads budeme hrať v Michalovciach na funkovom festivale Barrique CityFest. Potom až na jeseň. Keďže sme vyťažení a hráme aj v popových kapelách ako IMT Smile alebo s Janou Kirschner, v lete nás to veľmi zamestnáva. Sme tomu samozrejme radi, ale máme v lete menej času na našu kapelu, ale to nevadí lebo na jeseň si to vynahradíme.

FUNKHOUSE
Aj keď názov vašej kapely hovorí sám za seba, čo vlastne hráte?
Ján: Zmes funku. Je to funk, ale sú tam prvky rocku, snažíme sa tam vložiť aj trochu jazzu. Je to mix. Prevzatých aj vlastných vecí. Chceme robiť čím ďalej tým viac vlastných vecí a cvičiť takmer každý deň. Cez školský rok sa to nedá, lebo Tomáš je v Bratislave.
Tomáš: Áno, treba povedať, že chodím na konzervatórium a ako jediný z kapely mám vzdelanie. Preto som najlepší.
Ako sa vám dnes hralo?
Martin: S koncertom sme veľmi spokojní. Na to aké je počasie, že prší, je tu veľmi veľa ľudí. A to sme radi. Bola dobrá atmosféra a dobre sa mi aj spievalo.
Kde ste prišli na nápad hrať menšinový funk?
Tomáš: Bola to viac menej náhoda. Bol to nápad Kuba, on prišiel s myšlienkou, že skúsme spraviť funkový projekt, tak sme skúsili a sme tu.
Koľko koncertov ste už za svoj prvý rok odohrali?
Ján: Ťažko povedať. 20 – 30.
Ako sa vám darí získavať pozvania na koncerty a festivaly? Predsa, ste ešte dosť mladí a neznámi.
Tomáš: Kopu koncertov nám určite vybavil Gapa (z Groovin Heads). Poznáme ho z nášho prvého koncertu, kedy sme ho zavolali zahrať si s nami. A ináč nás buď niekto osloví, alebo sa my pýtame či môžeme hrať v nejakých baroch.
Od ktorých kapiel preberáte piesne?
Ján: Monkey Business, Jamiroquai, Kool and the gang. Funkové klasiky.
Koľko máte vlastných vecí?
Jakub: Asi štyri. Momentálne sa snažíme nahrávať album, tak snáď ho raz dotočíme.
Spievate len po anglicky?
Anička: Áno, lebo je ťažké napísať funkový text po slovensky. Texty nám píše jeden kamarát.
O čom sú vaše piesne?
Tomáš: Sú to také vtipné funkové veci, tanečné.
Jakub: Také metafory po anglicky.
Máte nejaké ciele, čo by ste chceli s kapelou dosiahnuť?
Kubo: Ani nie. Najprv chceme hrať, koncertovať. Budeme sa snažiť hrať čo najviac.
Chceli by ste odkázať niečo vašim fanúšikom?
Jakub: Nech počúvajú metal.
Metal?
Jakub: Lebo my sme v podstate hubári a metalisti. Každú sobotu chodíme do lesa na huby a tam v tichu prichádza inšpirácia na piesne.

Erika Paulínska
Lívia Salzerová (rozhovor Groovin Heads)
Elena Poleková (rozhovor FUNKHOUSE)