Košický zlatý poklad_na Bratislavskom hrade

Jedinečný Košický zlatý poklad zo 17. storočia si návštevníci budú môcť pozrieť od 20. marca 2009 v priestoroch bašty Luginsland, ktorá tvorí súčasť opevnenia Bratislavského hradu. Slovenské národné múzeum – Historické múzeum v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach po prvýkrát predstavuje verejnosti unikátny poklad v kompletnom zložení v hlavnom meste Slovenska. Poklad patrí svojím obsahom medzi jedinečné nálezy mincí nielen zo Slovenska, ale aj v rámci Európy.

Zlatý poklad bol objavený v tridsiatych rokoch minulého storočia v dome na dnešnej Hlavnej ulici č. 68 v Košiciach. Okamžite sa vedelo, že ide o unikátny nález.

Poklad patrí svojím obsahom medzi významné nálezy mincí v rámci Európy. Jeho obrovský význam spočíva okrem bohatého zastúpenia jednotlivých typov zlatých mincí aj v ich širokom geografickom zábere. Nachádzajú sa tu mince z veľkej časti Európy.

Košický zlatý poklad tvorí 2 920 zlatých mincí, tri medaily, renesančná reťaz a medená schránka. Medzi vzácne numizmatické pamiatky patria tri zlaté medaily. Jazdecká medaila Ferdinanda I. pochádzajúca z roku 1541 je vzácna a atypicky vyhotovená medaila. Za svetovú raritu ju môžeme považovať v zlatom variante. Súčasťou košického zlatého pokladu je okrem mincí a medailí aj vzácna renesančná zlatá reťaz, ktorej dĺžka je 214 cm a rýdzosť 990/1000.

Všetky mince, medaily i reťaz košického zlatého pokladu boli uložené v zvláštnej medenej schránke, ktorej dno a veko tvorili dve približne rovnaké časti vytepané z medeného plechu. Po ich spojení a uzavretí schránka pripomína bochník chleba.

Pri posudzovaní obdobia ukrytia mincí sa všeobecne vychádza z razieb s najmladším letopočtom v náleze. Najmladšími mincami v náleze sú uhorské dukáty Leopolda I. z roku 1679, preto čas ukrytia musíme hľadať buď v tomto, alebo v najbližších rokoch po uvedenom letopočte. Poklad bol objavený v budove bývalej Spišskej komory, a tak sa predpokladá, že jeho majiteľ bol úzko spojený s touto inštitúciou.

Výstavu Košický zlatý poklad na Bratislavskom hrade obohatí premietanie filmu PhDr. Pavla Dvořáka Košický zlatý poklad a dokumentárneho filmu o prevoze Košického zlatého pokladu z Košíc do Bratislavy.

Počas trvania výstavy je možné si zakúpiť reprezentačnú monografiu Košický zlatý poklad autora a kurátora výstavy Mgr. Mareka Budaja z vydavateľstva Slovart.

Výstava Košický zlatý poklad na Bratislavskom hrade je návštevníkom prístupná od 20. marca 2009 do 31. augusta 2009 v priestore bašty Luginsland na Severných hradbách Bratislavského hradu. Otvorená bude denne (okrem pondelka) od 9.00 do 17.00 hod. Aktuálne informácie o výstave, vstupnom, vzdelávacích aktivitách alebo sprievodných podujatiach nájdete na www.zlatypoklad.sk a www.snm.sk.

O Košickom zlatom poklade

V Košiciach v dome na dnešnej Hlavnej ulici č. 68 bol objavený v tridsiatych rokoch minulého storočia jeden z najvýznamnejších pokladov Slovenska. Okamžite sa vedelo, že ide o unikátny nález. Skutočný historicko-umelecký význam zlatých mincí nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Európu sa zistil až po jeho spracovaní v Národnom múzeu v Prahe.

Košický zlatý poklad tvorí 2 920 zlatých mincí, tri medaily, renesančná reťaz a medená schránka. Poklad patrí svojím obsahom medzi unikátne nálezy mincí nielen zo Slovenska, ale aj v rámci Európy. Jeho obrovský význam spočíva okrem bohatého zastúpenia jednotlivých typov zlatých mincí aj v ich širokom geografickom zábere. Nachádzajú sa tu mince z veľkej časti Európy. Keďže väčšina z nich pochádza z rôznych oblastí a krajín Európy, ktoré mali rozdielny vzťah k Uhorsku tak v zahraničnej politike, ako aj v hospodárstve, treba ich hodnotiť osobitne.

Medzi vzácne numizmatické pamiatky patria tri zlaté medaily. Jazdecká medaila Ferdinanda I. pochádzajúca z roku 1541 je vzácna a atypicky vyhotovená medaila. Za svetovú raritu ju môžeme považovať v zlatom variante. Súčasťou košického zlatého pokladu je okrem mincí a medailí aj vzácna renesančná zlatá reťaz, ktorej dĺžka je 214 cm a rýdzosť 990/1000.

Všetky mince, medaily i reťaz košického zlatého pokladu boli uložené v zvláštnej medenej schránke, ktorej dno a veko tvorili dve približne rovnaké časti vytepané z medeného plechu. Po ich spojení a uzavretí schránka pripomína bochník chleba.

Pri posudzovaní obdobia ukrytia pokladov mincí sa všeobecne vychádza z razieb s najmladším letopočtom v náleze. Najmladšími mincami v náleze sú uhorské dukáty Leopolda I. z roku 1679, preto čas ukrytia musíme hľadať buď v tomto, alebo v najbližších rokoch po uvedenom letopočte. Poklad bol objavený v budove bývalej Spišskej komory, a tak predpokladáme, že jeho majiteľ bol úzko spojený s touto inštitúciou.

Na mnohé otázky v súvislosti s unikátnym pokladom odpovedá aj výstava Košický zlatý poklad na Bratislavskom hrade. Slovenské národné múzeum – Historické múzeum v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach po prvýkrát predstavujú verejnosti unikátny poklad v kompletnom zložení v hlavnom meste Slovenska.

Hlavný organizátor:
Slovenské národné múzeum – Historické múzeum

Spoluorganizátori:

Východoslovenské múzeum, Vydavateľstvo Slovart, Vydavateľstvo RAK

S finančným príspevkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky