Kresby Márie Čorejovej vznikli v cestárskom ateliéri

8.9.2011 | Zaradené do: Aktuality | Pridal: admin

Výstavu kresieb výtvarníčky Márie Čorejovej Mind Games už obdivovali vo Viedni, Bratislave a Žiline. Tentoraz sa predstaví 23. septembra 2011 aj v Kasárňach/Kulturparku v Košiciach. Zaujímavosťou je, že takmer všetky diela vznikli v ateliéri známej nadnárodnej cestárskej spoločnosti, ktorá nemá na prvý pohľad s umením nič do činenia. Alebo predsa?

Výstava Mind Games mala začiatkom roka premiéru vo Viedni, reprízu v Bratislave a v Žiline. Aká bola odozva?

Kurátorom všetkých bol Juraj Čarný. Odozva bola výborná, ľudia reagovali pozitívne, neskromne môžem povedať, že tento projekt sa mi naozaj vydaril:)

Kresby Mind Games vznikli počas pobytu v ateliéroch známej cestárskej spoločnosti Strabag. Ako si naň spomínate?

V podstate kolekciu prác Mind Games, som až na výnimky celú pripravila počas pobytu v ateliéroch Strabag. Tvorivý pobyt je súčasťou výhry Strabag Artaward International. Je tam výborné prostredie na prácu, ľudia, ktorí to celé zabezpečujú, sú veľmi ústretoví a milí. Je tam prakticky všetko, čo si výtvarník v rámci tvorivého pobytu môže priať. Všetkým odporúčam sa do súťaže prihlásiť… už len kvôli tomuto:)

Vnímali ste nejako skutočnosť, že ateliér, v ktorom ste pôsobili, patrí cestárskej spoločnosti? Stretli ste sa s podobnou podporou umenia a umelcov zo strany slovenských firiem?

Ateliéry sú situované priamo v budove Strabag headquarters v modernej časti Donau – City vo Viedni. Je to komplex výškových budov, ktoré na mňa pôsobili veľmi pozitívne svojou architektúrou aj umiestnením hneď vedľa Donau Parku. Na niekoho by mohla tá sterilita a samé sklo vplývať negatívne, ale mne sa to páčilo, bolo to pre mňa inšpiratívne a hlavne iné, než na čo som zvyknutá. U nás je takejto podpory ako šafranu, ale samozrejme, existujú aj výnimky ako napr. súťaž Maľba, ktorú zabezpečuje Nadácia VÚB, alebo napr. Tatra banka každoročne udeľuje ceny za umenie. Ale mám pocit, že sú to skôr len výnimky z pravidla. Neviem o žiadnej spoločnosti, ktorá by nejakú súťaž vyhlasovala, príp. pravidelne podporovala umenie. To, čo je v zahraničí bežnou praxou v rámci firemnej politiky, u nás ostáva výnimkou.

O čom je výstava Mind Games?

Mind Games sú kresby hrajúce sa s mojou identitou a mojím vnútorným svetom na jednej strane a reagujúce na spoločnosť a reálny svet na strane druhej. Veľmi dôležitou súčasťou každej kresby je jej názov, ktorý diváka môže, ale aj nemusí naviesť na jej správne čítanie.

Vraj budete maľovať priamo na steny Kasární. Je to pravda?

Áno, budem:) Už v galérii Space v Bratislave sme sa s kurátorom zhodli, že by bolo fajn vyjsť do priestoru a tým pádom dať kresbám nový rozmer. Kasárne sú veľmi zaujímavým priestorom, takže si myslím, že by bolo hriechom, niečo s tým nespraviť:)

Prečo ste sa rozhodli vyjadriť práve prostredníctvom kresby?

Kresba je vždy vnímaná len ako podklad pre niečo väčšie, pre maľbu, sochu, inštaláciu…Ostáva vždy len nositeľkou idei, z ktorej sa vychádza. A práve to sa mi zdá na nej najkrajšie. Rozhodla som sa teda zastať práve v tomto bode a ponechať dielo len v jeho najčistejšej idey a myšlienke. V čiernej a bielej. Jasné ako facka:)

Aké miesto má podľa vás v súčasnom svete vyspelej digitálnej technológie a 3D projekcií kresba?

Kresba, ako som spomínala vyššie, slúži ako podklad, z ktorého sa vychádza, preto je jej miesto nezastupiteľné. Umelec môže striedať médiá, prispôsobovať ich rôznym myšlienkam diela, ale kresba je platforma, kde sa rodí idea budúceho diela. Teda aspoň u väčšiny výtvarníkov to tak je. Preto ostáva stále regulérnym médiom. V poslednej dobe dokonca veľmi preferovaným v rámci rôznych výstav a prehliadok. Denníky a skicáre umelcov vždy boli veľkým lákadlom, ukazujú nám totiž myšlienkové postupy autora, dozvedáme sa z nich podstatu a zámer celého diela. Kresba tu jednoducho vždy bola a myslím, že aj navždy ostane.

MÁRIA ČOREJOVÁ /1975/ je absolventkou maliarskej školy prof. Daniela Fischera na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení. Doteraz bola slovenskému a medzinárodnému publiku známa predovšetkým ako maliarka, videoumelkyňa a neúnavná kultúrna organizátorka /burundi, 13m3/. Kresby Márie Čorejovej sa v istom zmysle dajú označiť za intímne. Vypovedajú o niečom, čo celkom presne nepoznáme, čomu nerozumieme, čo ale súvisí s osobným svetom Márie Čorejovej. Názvy nám napovedajú, ale neusmernia nás. Kľúč k interpretácii športových, leteckých, architektonických, náboženských motívov existuje, autorka sama ale disponuje tým jediným správnym kľúčom. Možno zámerne v divákovi evokujú otázku, či je sám autor v procese tvorby schopný interpretovať všetky významy ktoré vkladá do svojho diela. Požiera obrovská tuba katedrálu, alebo cirkev? Alebo je katedrála tubou vytváraná. Je všadeprítomná tekutina krvou ako symbolom bolesti, alebo je tekutinou životodarnou? Sú športovci symbolom systematickej sebazničujúcej trýznivej činnosti, alebo sú to dobrí anjeli strážni? Sú amputované kreslá, postele, vankúše knihy synonymom bolesti vzťahov, ľudského odcudzenia a dlhodobého nepochopenia, alebo hovoria o niečom celkom inom? http://www.mariacorejova.13m3.sk/