Kultúrne centrum Teatr Laznia Nowa: Tomáš Kubák

Kultúrne centrum Laznia Nowa sa nachádza v Nowej Hute, najvýchodnejšej a najmladšej časti Krakowa. Jej výstavba sa začala v rokoch 1949 až 1951 a pôvodne bola projektovaná ako samostatné mesto pre pracovníkov Huty Vladimíra Lenina. Od roku 1951 sa stáva súčasťou Krakowa. Mala sa stať ideálnym mestom pre komunistickú propagandu. Z toho dôvodu neboli, napriek protestom obyvateľov, budované žiadne katolícke kostoly. To v roku 1960 vyústilo do pouličných bojov a nakoniec bola výstavba kostola povolená. V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa Nowa Huta stala jedným z centier hnutia Solidarność namierenému proti komunistickému režimu. Aj preto je Nowa Huta považovaná za symbol boja ľudu proti totalitnému režimu. Politické zmeny koncom osemdesiatych rokov vsak priniesli aj negatívne javy známe zo všetkých veľkých sídlisk postkomunistických krajín. V médiach sa začala často obmieľať vysoká kriminalita Nowej Huty, život miestnych ľudí začal naberať stereotyp. A práve do tohto prostredia vstúpila Laznia Nowa…

Centrum sídli v budove bývalej školy, kde boli cvičení mladí elektrotechnický pracovníci z metalurgických závodov. Dominantným priestorom budovy bola veľká hala priečkami rozdelená na menšie časti, okolo nej boli po obvode rozmiestnené miestnosti učební a administratívy. Pri rekonštrukcii bola zachovaná základná dispozícia objektu. Priečky v hale boli odstránené až na jednu, ktorá rozdeľuje priestor na dve rozdielne veľké haly – veľkú a malú scénu. Miestnosti po obvode dnes tvoria administratívne priestory a zázemie centra – kancelárie pracovníkov centra, konferenčná miestnosť, šatne, miestnosti technikov a pod. Exteriér budovy prešiel postupnou rekonštrukciou fasády a vstupu. Čo je možno škoda, stratil pri tom do určitej miery svoj industriálny charakter.

Priestory divadla sú flexibilné. Pomocou závesov je možné sály rozdeľovať, hľadisko je taktiež možné presúvať. Tým pádom je možné priestory upraviť v závislosti od požiadaviek každej akcie, či už sa jedná o divadlo, kino, koncert, prípadne iné akcie.

V budove je ponechaných mnoho pôvodných prvkov, ktoré zaujímavo dotvárajú jej celkové pôsobenie. Kde tu môže návštevník naraziť na rôzne elektrické rozvody a ovládače. Tie sú symbolom niekdajšej funkcie objektu. Na niektorých miestach je ponechaná pôvodná podlaha z drevených valcov. Starý pôvodný nábytok zostal slúžiť aj naďalej a je výrazným dizajnovým prvkom kancelárií. Niektoré prvky budovy však okrem toho, že dotvárajú atmosféru, dostali aj novú funkciu. Takými sú napríklad obslužné lávky v halách, ktoré teraz slúžia technikom na osvetľovanie scén. Zhrdzavené ozubené kolesá a hriadele sa stali stolíkmi vo vstupných priestoroch. Za zmienku určite stojí riešenie hygienických zariadení v „industriálnom štýle”.

Veľkým pozitívom tejto budovy je, že nie je iba miestom kde sa konajú predstavenia, ale je ich súčasťou. Jej tajomné zákutia sa stávajú scénami, kde sa dej hry odohráva. Toho príkladom je aj hra časovo sa odohrávajúca po apokalypse v roku 2011. „Javiskom” tejto hry sa stalo celé nezrekonštruované podzemné podlažie budovy. Každý divák dostal mapu tohto podlažia a sám sa rozhodoval na trase svojej cesty. Dostal sa tak do sveta podzemných pograffitovaných chodieb s pospávajúcimi bezdomovcami, či do laboratória šialeného gynekológa.

Dôležitým prvkom každého kultúrneho centra je aj jeho vizuálny štýl, ktorý by ho mal identifikovať. Inak tomu nie je ani pri centre Laznia Nowa. Webstránka, propagačné brožúrky a DVD, plagáty či značenia dverí sú v jednotnom vizuále. Ten je značne progresívny a vyjadruje energiu centra.

Centrum Teatr Laznia Nowa je ukážkou toho ako môže byť priemyselná budova transformovaná na kultúrne centrum, ktoré spĺňa všetky požiadavky po prevádzkovej, ale aj estetickej stránke. Je vyjadrením konca jednej éry Nowej Huty a začiatkom novej – postindustriálnej. K histórii sa nestavia zamietavo, ale naopak z nej dokáže ťažiť.