Kulturpark kontra Kulturfabrik

(Trend; 12/2013; 28/03/2013; s.: 26,27,29; Dušan Karolyi ; Zaradenie: EKONOMIKA)

V Košiciach vyrastajú dve kultúrne centrá. Jedno s tučnými dotáciami, druhé s dlhoročným zázemím a víziou

Kasárne/Kulturpark sú najväčším investičným projektom Košíc – Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) 2013. Takmer 24-miliónová rekonštrukcia bývalých kasární a vojenských skladov mala byť pôvodne hotová koncom vlaňajška. Termín sa potom posunul na máj tohto roka, ale ani ten vzhľadom na postup stavebných prác nemusí byť konečný.

No vo východoslovenskej metropole rastie aj ďalšie kultúrne centrum zamerané na súčasné umenie. Neštátne, nezávislé, bez dotácií z eurofondov. V budove bývalej tabakovej fabriky na Gorkého ulici realizuje svoju víziu riaditeľ Tabačky/Kulturfabrik Peter Radkoff. Občianske združenie Bona Fide konečne získalo priestor, do ktorého sa tento projekt zmestí.

Veľa ľudí naštvali

P. Radkoff je vyštudovaný dizajnér. Keď po novembrovej revolúcii začal cestovať na Západ, videl, aký priestor tam dokážu poskytnúť alternatívnemu umeniu. Vtedy si zaumienil, že také niečo vybuduje aj doma. Kde však narážal na milión prekážok. Až v novom miléniu sa dostal k adekvátnym priestorom v Opátskom, okrajovej časti Košíc.

S partiou rovnako presvedčených kamarátov založil občianske združenie Bona Fide, ktoré začalo budovať IC Culture Train – centrum súčasných umení. Písali projekty, získavali granty, organizovali hudobnú produkciu, ale aj divadlo, tanec, výstavy, workshopy, filmové projekcie. No predovšetkým čoraz intenzívnejšie presviedčali mladých, že icečko je zmysluplný projekt.

Oslovila ho priamo Zora Jaurová, bývalá riaditeľka Košice-EHMK 2013, keď sa mesto o titul ešte len usilovalo. ,,Zhodli sme sa, že im v štruktúre chýba súčasná kultúra a nezávislé umenie,” hovorí P. Radkoff. Vznikla expertná skupina pre súčasné umenie a nezávislú kultúru: ,,Mala 35 ľudí, mladých divadelníkov, dizajnérov, architektov… ja som bol jej koordinátorom.” Začali kreovať novú kultúrnu infraštruktúru v meste.

Neskôr Bona Fide presunulo všetky svoje aktivity do kasární, ktoré od mesta získalo za symbolickú korunu do prenájmu. Nezávislá kultúra sa stala nosnou zložkou projektu EHMK 2013, no podľa P. Radkoffa zároveň aj tŕňom v oku pre podhubie klasickej kultúry, roky etablované v meste. Pretože sa vyrojilo množstvo kreatívnych ľudí, ktorí písali projekty, žiadali granty, a tak mu konkurovali. ,,Veľa ľudí sme naštvali a ja som sa začínal cítiť ako persona non grata,” mieni P. Radkoff.

Napokon sa Bona Fide zdržalo v kasárňach iba štyri mesiace. Oficiálny dôvod výpovede bol alkohol. Na týždňovom festivale Moonride (prehliadka súčasných umení) podávali pivo. Napriek ústnemu zákazu z magistrátu. Žiadali pred festivalom o výnimku, no magistrát nereagoval.

Podľa P. Radkoffa ťažko na festivale so zahraničnými hosťami nepredávať ani len pivo: ,,Zbalili sme sa, veci uložili do colného skladu. Nebolo kam, do mesiaca sme museli opustiť kasárne.” Po dva a pol roku práce pre EHMK, na jeseň 2008, bol na ulici. Tvrdí, že ho odpísali bez slova uznania, pritom aj vďaka jeho práci mesto získalo titul EHMK.

Hlboké nepochopenie

Po necelom roku Bona Fide rozložilo stan v budove Košického samosprávneho kraja (KSK), v tabačke. Ale komunikácia s úradníkmi bola zložitá. Až po troch rokoch sa združenie prepracovalo od zmluvy na dobu neurčitú s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá neumožňovala dlhodobé plány, k aktuálnej zmluve na desať rokov. A s priestorom dvojnásobne väčším než doteraz – viac než dvetisíc štvorcových metrov.

,,Krajskí poslanci schválili koncepciu rozvoja kreatívnej ekonomiky a toto je prvý konkrétny projekt, ktorý pomôže naštartovať a rozvinúť ju v našom regióne,” myslí si riaditeľ Úradu KSK Ondrej Bernát. Dodáva, že podľa doterajších skúseností práve tento druh umenia oslovuje mladých. Je spontánne, nie umelo vymyslené a visiace na dotácii, ale založené na aktivite a iniciatíve ľudí zo združenia Bona Fide.

Kraj prenajal združeniu priestory za desať eur za štvorcový meter ročne. Zaviazal sa tiež preinvestovať pol milióna eur na odstránenie havarijného stavu strechy, kúrenia a elektroinštalácie. Výberové konanie na dodávateľa práve prebieha, do pol roka by mohlo byť všetko hotové.

Potom už bude môcť Tabačka ponúkať, čo stojí v jej programovej štruktúre. Hudbu, divadlo, tanec, film, výtvarné umenie, multimédiá, workshopy, tvorivé rezidencie, verejné diskusie, besedy, prezentácie. K súčasnej koncertnej sále pribudne väčšia s kapacitou pre osemsto ľudí, kreatívny filmový inkubátor, štúdiové priestory, galéria aj záhrada s barom.

Na Slovensku sú tri centrá podobného typu. A4 v Bratislave, Stanica v Žiline a Tabačka v Košiciach. Všetky sú členmi Trans Europe Halles, európskej siete nezávislých kultúrnych centier. ,,Dvakrát do roka sa stretávame stále v iných centrách. O Západe ani radšej nehovorím, za nimi sme tridsať rokov, ale aj v Česku či Poľsku sú také typy prevádzok bežné,” konštatuje P. Radkoff.

A opakuje, v čom je najväčší problém: ,,My sme najmä zo začiatku v samospráve narážali na hlboké nepochopenie.” Situáciu v Košiciach porovnáva s rakúskym Grazom, ktorý bol tiež nositeľom titulu EHMK. Hovorí, že jeho primátor je pyšný na to, čo produkuje ich nezávislá kultúrna inštitúcia, a rád, že mesto ju finančne podporuje.

Dotácie aj partneri

Biznis model Tabačky je postavený na troch pilieroch: grantoch, vlastných zdrojoch a súkromnom sektore. S tým, že granty a vlastné zdroje majú tvoriť po 40 percent rozpočtu a zvyšok vykryť privátni partneri. Cieľom je byť čo najviac sebestační.

Okrem vstupeniek plánujú príjmy z barov, kioskov, dizajn shopu či iných služieb. ,,Podstata však nie je v tom, aby sme z každého priestoru vyťažili čo najviac peňazí. Musia to byť zaujímavé a do konceptu zapadajúce veci,” zdôrazňuje P. Radkoff. Ešte nemajú vyčíslené nevyhnutné financie na chod celej Tabačky, ale podľa skúseností ich odhadujú na dvesto- až tristotisíc eur ročne.

Ako výzvu vníma P. Radkoff presvedčiť súkromný sektor, aby podporoval nielen šport a charitu, ale aj kultúru. Sľubnú komunikáciu má rozbehnutú so spoločnosťou T-Systems, hoci zatiaľ k dohode nedospeli: ,,Zamestnávajú mnoho mladých ľudí, ktorí sú našou cieľovou skupinou. Na rozdiel napríklad od U.S. Steelu.”

Dodáva, že Tabačka je kontinuálne fungujúce centrum. Už teraz majú okolo dvesto akcií ročne. Po sfunkčnení ďalších priestorov to môže byť až dvojnásobok. Spájanie mena partnerov s ich aktivitami bude teda nepretržité počas celého roka.

Konkurencia či spolupráca

Mestské Kasárne/Kulturpark ešte len riešia model financovania po roku 2013, keď sa už nebudú môcť spoliehať výhradne na dotácie. ,,Naším cieľom je vytvoriť natoľko optimálny stav, aby sme vedeli náklady vykryť zo vstupného, z občerstvenia, komerčných prenájmov, privátnych zdrojov a partnerstiev,” uvádza Tomáš Čižmárik z Košice EHMK 2013. Zároveň tvrdí, že pre vhodné nastavenie prevádzky a programu Kulturparku je prínos súkromných partnerov nevyhnutný. Momentálne s nimi rokujú, ale nikoho nekonkretizuje.

Náklady na budúci rok budú vedieť spresniť po spustení prevádzky v lete. Tento rok ich odhadujú na 300-tisíc eur. Spoliehať sa môžu aj na stratégiu financovania kultúry v meste na nasledujúcich päť rokov. Koncom roku 2013 by mal byť schválený systém financovania kultúrnych operátorov vrátane novovzniknutých inštitúcií, ako sú Kasárne.

Budú si dve podobné kultúrne centrá v Košiciach konkurovať a ponúkať duplicitu? Alebo sa budú dopĺňať, prípadne spolupracovať? Podľa T. Čižmárika ide o dve rôzne inštitúcie. Tabačka sa podľa neho profiluje ako nezávislé kultúrne centrum, kým Kasárne ako mestské kultúrne centrum, ktorého úlohou bude poskytovať priestor na integráciu a prepájanie aktivít ďalších kultúrnych operátorov.

,,Kasárne budú srdcom novovzniknutej kultúrnej infraštruktúry, ktorú chceme ako platformu na prienik rôznych typov žánrov a generácií stimulovať,” nádeja sa T. Čižmárik. Tabačku preto nevníma ako konkurenciu, ale ako partnera možnej spolupráce. Ktorému napríklad vedia poskytnúť priestory na podujatia, na ktoré im nepostačujú vlastné priestory či technické vybavenie.

P. Radkoff je opatrnejší. Hovorí, že spolupráci na konkrétnych veciach sa a priori nebráni, no v súvislosti s Kasárňami počúva skôr o finančnom plátaní prevádzky v nasledujúcich piatich rokoch (podmienka projektu pri čerpaní eurofondov) než o koncepcii kultúrneho programu. A o plánoch po roku 2018 nepočuje vôbec nič