Leto s HN: Vieme, kam sa vybrať v Košickom kraji

Preteky do vrchu či múzeum voskových figurín. V letnom seriáli prinášame tipy na výlety.

Dobšinský kopec. Adrenalín nielen pre mužov

Čo by ste povedali na taký správne adrenalínový rodinný víkend? Žiaden strach, nemáme tým na mysli zvýšené vyplavovanie hormónov v dôsledku nezvládnutých interakcií jednotlivých členov. Naopak, hovoríme o vzrušení, ktoré si užijete napríklad pri… vcítení sa do kože “oprilbovaných” jazdcov pár sekúnd pred štartom.

Hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá, Dobšinský kopec, najväčšie slovenské preteky automobilov do vrchu, sa aj vďaka čoraz kvalitnejšiemu sprievodnému programu a bezpečnosti stávajú plnohodnotným rodinným podujatím. (Pokiaľ aj nežnú časť divákov nenadchnú momenty závratného zrýchľovania, určite sa tak stane počas sledovania mimiky svojho partnera či syna.)

Na sedadle spolujazdca legendy

Rok pred nastávajúcim – tridsiatym – jubileom dostala táto tradičná pretekárska akcia, ktorá sa koná už od roku 1973 (viacero ročníkov bolo vynechaných), skutočne hodnotný darček: zaradenie do seriálov majstrovstiev Európy.

Vo východoslovenskej dedinke – mimochodom, vstupnej bráne do Slovenského raja – sa už zajtra po prvý raz zíde európska pretekárska špička z desiatich krajín na čele so štvornásobným majstrom Európy Talianom Simonem Faggiolim. “Tá bude s vervou atakovať aktuálny traťový rekord Slováka Jara Krajčiho a jeho formuly Lola,” komentuje tlačový tajomník Miroslav Majláth.

Komu by nestačili endorfíny zo súperenia dovedna stošestnástich jazdcov v hlavných pretekoch a dvadsiatich dvoch v rámci Národného pohára PAV, ten azda ocení pretekársku (!) prehliadku unikátnych historických motocyklov s rokom výroby siahajúcim až pred koniec druhej svetovej vojny, okrem iného aj z Rakúska či Anglicka.

Navyše, vybraní šťastlivci si budú môcť užiť let vrtuľníkom alebo dokonca ostrú jazdu na sedadle spolujazdca fínskej rally legendy Janiho Paasonena, ktorý predvedie efektné powerslidy.

Mimochodom, na jednej z najkrajších a najdlhších slovenských vrchárskych tratí sa možno kochať nielen otvorenými špeciálmi (formulami), ale aj takzvanými plechovými vozidlami, pričom obe z nich v niekoľkosekundových intervaloch pretínajú trať až 200-kilometrovou rýchlosťou.

Hudba, stany a deti

Po napätí, ktoré vo vás vyvolá pohľad na boj jazdcov s krkolomnými zákrutami (na trase dlhej takmer sedem kilometrov sa ich nachádza rovných tridsať), by vás mohol uvoľniť bohatý večerný program v réžii Rytmusa, Dary Rollins, Ega, Tiny či Tomiho Popoviča.

Hudobné hviezdy si budete môcť vychutnať aj na veľkoplošnej obrazovke, ktorá zároveň poslúži na informovanie o aktuálnom dianí počas celých pretekov. Dôkazom, že organizátori sa tento rok skutočne posnažili, je i kyvadlová doprava, ktorá vás dovezie až priamo k trati a zvyšovanie bezpečnosti aj prostredníctvom špeciálnych lyžiarskych oplotení. “To, čo však pripravujeme pre vás v prvej “zatáčke”, sa len tak nevidí ani na oveľa známejších kopcoch v celej Európe,” komentuje na oficiálnom webe Marcel Kollárik za organizačný výbor.

“Pokiaľ na preteky plánujete vziať aj svoje deti, odporúčame vám prehliadku depa, kde si nielenže môžete pozrieť pretekárske autá z bezprostrednej blízkosti, ale aj nahliadnuť pod ich kapotu,” odporúča Miroslav Majláth. Ak sa obávate o ich bezpečnosť, vedzte, že pokiaľ zvolíte sledovanie pretekov z lúk povedľa prvej zákruty, prípadne pod cieľom, môžete zostať pokojní.

Prázdninový nádych tejto automobilovej parády umocní ubytovanie v stranovom tábore či autokempingu v obci Dedinky. Vzhľadom na očakávané počasie však zrejme bude potrebný mierne odolnejší typ, prípadne sa treba poobzerať po širokej ponuke privátov.

A ešte jedna drobnosť. Dobšinský kopec tento rok prichádza s filozofiou Eco Friendly, čo v praxi znamená, že za každého súťažiaceho jazdca vysadí v Tatrách v spolupráci s Tatranským okrášľovacím spolkom jeden strom.

Dobšinský kopec

– 29. ročník pretekov automobilov do vrchu

– termín: 21. – 22. júla

– vstupné: 1 deň/3 eurá, 2 dni/5 eur (ubytovanie v stanovom mestečku v cene)

– ďalšie možnosti ubytovania: autokemping v obci Dedinky, široká ponuka privátov už od 5 eur

– sprievodný program sa začína už 20. júla – Start up open air party s DJ-om EKG

– očakávaná návštevnosť: cca 15-tisíc návštevníkov

Košice: Voskové figuríny, Márai aj cisárska polepšovňa

Naša východná metropola je zaujímavým výletným cieľom minimálne pre dva dôvody: na jej území nájdete viacero unikátov a navyše – všetky pokope. Centrum s vretenovitým námestím s mnohými klenotmi gotickej, barokovej a klasicistickej architektúry tvorí najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku. Jej dominantou je gotický Dóm sv. Alžbety (na snímke), za obhliadku však (okrem iného) stojí aj Kaplnka sv. Michala z polovice 14. storočia, Levočský dom – najzachovalejšia mestská gotická stavba či Žobrákov dom s možno najkrajšou košickou fasádou, ku ktorému sa navyše viaže zaujímavá legenda. Na potulkách centrom by ste nemali obísť ani Uličku remesiel, pamätnú izbu Sándora Máraiho či mimoriadne vzácny park, ktorý bol kedysi súčasťou cisárskej polepšovne.

V Košiciach sídlia aj jediné múzeá svojho druhu na Slovensku: Múzeum voskových figurín a Slovenské technické múzeum. Lákadlom je však aj Múzeum letectva či múzeum v priľahlej dedinke Nižná Myšľa, kde v rámci vykopávok zo starobronzovej osady nájdete aj najstaršiu slovenskú hračku.

Podzemné kvety, ktoré nám závidí celý svet

Neďaleko Rožňavy, konkrétne medzi dedinkou Štítnik a Jelšavou, sa nachádza jeden z našich unikátov svetového meradla zapísaný aj v zozname UNESCO: Ochtinská aragonitová jaskyňa (na snímke), ktorá svojimi rozvetvenými aragonitovými kvetmi v tvare ihlíc, trsov či sĺnk nadchne azda každého návštevníka. Navyše, v rámci slovenských jaskýň “vytŕča” aj úctyhodným vekom, vznikla totiž už v prvohorách.

Aby sme však boli presní, na zozname svetového dedičstva nájdete všetky jaskyne (a priepasti) Slovenského krasu a z nich sú sprístupnené ešte tri: Domica, Gombasecká a Jasovská jaskyňa. A keď už zavítate do týchto končín, určite si nenechajte ujsť ani Dobšinskú ľadovú jaskyňu, zaradenú do svetového prírodného dedičstva, ktorá charakterom svojho zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne tohto druhu na svete.

Dobrodružná výprava kaňonom

Ak sa do jedného z najkrajších národných parkov v strednej Európe chystáte po prvý raz, s jeho spoznávaním by ste mohli začať napríklad túrou prielomom Hornádu (na snímke). Je pravda, že vyše 4-hodinová trasa 16-kilometrovým kaňonom nepatrí kondične k najľahším (v rámci turistickej klasifikácie sa uvádza ako stredne náročná), na revanš však ponúka nevídané krásy. Okrem pôsobivých skalných úžin vás na nej čakajú zaujímavé skalné útvary Tomášovský výhľad, Ihla a Kazateľnica či komplex bývalého stredovekého kláštora kartuziánov. A nielen deti určite ocenia dobrodružstvo prechodu cez stúpačky a kovové mostíky či lávky.

Orientácia na trase je vďaka dobrému značkovaniu jednoduchá, i tak však treba byť obozretný kvôli častej zmene farieb. Slovenský raj je všeobecne bohatý na kaňony, tiesňavy a rokliny, ale aj na vodopády, z ktorých najväčší meria úctyhodných 75 metrov. A po turistike si tu môžete aj zaplávať – napríklad vo vodnej nádrži Palcmanská Maša, na brehoch ktorej nájdete mnoho ubytovacích, športových a rekreačných zariadení.

Po stopách gotiky

Hrady, meštianske domy, katedrály, ale aj dedinské kostoly so vzácnymi freskami či kamenné mosty. Viac ako šesťdesiat zastávok na piatich okruhoch Gotickej cesty prepojených orientačnými tabuľami odkrýva mnoho pozoruhodných stôp našich (nielen) stredovekých dejín. Ruku na srdce, počuli ste už niekedy o katolíckom kostole v gemerskej dedinke Chyžné, ktorý zdobí vzácny krídlový oltár od Majstra Pavla z Levoče a nástenné maľby zo 14. storočia? Alebo o evanjelickom kostole v Štítniku s hviezdicovými klenbami či o cennom drevenom moste pokrytom šindľami, ktorým sa dá prejsť v osade Štefánska Huta? A to sú len niektoré z “architektonických” chuťoviek, na ktoré narazíte na vôbec prvej kultúrno-poznávacej ceste po Slovensku. Priamo na území Košického kraja leží asi polovica tohto okruhu.

Tipy od čitateľov

Morské oko a iné jazerá

Zemplínsku šíravu, najväčšiu slovenskú vodnú nádrž, takmer netreba predstavovať. Ide o živé turistické centrum, ponúkajúce desiatky atrakcií, za ktorými sa mnohým oplatí cestovať aj z opačného kúta republiky. Kto však v rámci prírodného kúpania oceňuje komornejšiu atmosféru, určite by nemal obísť neďaleké Vinianske jazero s rozlohou 8 hektárov – minimálne pre pôsobivé scenérie, ktoré tu objaví. Ide o vodnú plochu ideálnu aj na (romantické) člnkovanie, pričom okolité lesy ponúkajú príležitosti na hubárčenie a pešiu turistiku.

A neďaleko Sniny sa rozkladá ešte jeden prírodný vodný skvost, nazývaný aj perla Vihorlatu: Morské oko, až 26 metrov hlboké jazero, nad ktorého tmavozelenou hladinou sa vypína Sninský kameň, známy nádherným výhľadom. Kúpať sa tu síce nedá, no najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku, ležiace vo výške 618 metrov, dokáže nadchnúť napriek tomuto letnému hendikepu. V blízkosti Košíc zas dávame do pozornosti vodné nádrže Ružín a Bukovec.

Smer: zrúcaniny

Netradičný spôsob, ako spoznať juhovýchod Slovenska, je prechodiť si rovnú desiatku jeho zrúcanín, prípadne vyskúšať aspoň tri čitateľské tipy: Sprístupnené ruiny niekdajšieho Gelnického hradu (1234) sa oplatí vyhľadať už len kvôli starobylému baníckemu mestu, nad ktorým sa vypína a poskytuje naň krásny výhľad.

Na trase medzi Rožňavou a Košicami odporúčame neobísť dve zrúcaniny z 13. storočia oceňované turistami pre svoj pôsobivý vzhľad. Turniansky hrad stojí na skalnatom vŕšku posiatom vinicami a je dobrým východiskovým bodom pre spoznávanie krás Slovenského krasu. Múry viacerých jeho bývalých objektov dodnes stoja, zachovala sa z neho aj pekná nohavicová strieľňa.

Druhá zrúcanina – Slanec (na snímke) – sa nachádza na andezitovom hradnom vrchu, chránenej prírodnej rezervácii s výskytom teplomilnej vegetácie, a z jej pozostatkov môžete oceniť takmer kompletne zachovanú vežu a zvyšky kaplnky. Zo sedla za hradom sa dá pokračovať k Trstinovému jazeru a potom až do sedla Rákoš-Slanec. K obľúbeným zrúcaninám patrí aj Richnava, Viniansky hrad či Jasenov.

Dolina, čo atakuje ankety

Monumentálny krasový kaňon na pomedzí Slovenského krasu a Slovenského rudohoria pravidelne patrí v anketách o najkrajšiu dolinu (tak je totiž ľudovo nazývaná) k najvážnejším kandidátom. Tiesňava s hĺbkou takmer 400 metrov a dĺžkou 3 kilometre, prístupná od obce Zádiel (ale aj Turnianskeho hradu), je vytvorená vodami pretekajúceho Blatného potoka. Skutočnou pozoruhodnosťou tejto národnej prírodnej pamiatky je Cukrová homoľa (na snímke), najvyšší vežovitý skalný útvar na Slovensku (105 metrov). A keďže Zádielska tiesňava, mimochodom, jedna z mekk slovenského lezectva, bola už od praveku dôležitou komunikáciou medzi Rožňavskou a Košickou kotlinou, nájdete tu aj valy hradiska. Úplne samostatnou kapitolou sú výhľady.

Oáza ticha a útočisko smädných

Horských chát nájdete na Východnom Slovensku (za Tatrami) ako šafranu, no o to sú cennejšie. Nedá nám necitovať vyznanie, ktorým na webovej stránke treking.cz, poctil Karol Mizla jednu z dvoch celoročne prístupných – Chatu na Prednej Holiči vo Volovských vrchoch, nazývanú Lajoška: “Perla rudohorských chát, oáza ticha v blízkosti ruchu mesta, kultové miesto, mekka košických turistov, útočisko smädných a hladných, potecha smutných…”

Na chatu s takmer storočnou históriou, v blízkosti ktorej narazíte na malú kaplnku, sa dá prísť celkovo z desiatich smerov: okrem iného z Jahodnej, Vyšného či Košickej Belej. V blízkom okolí sa nachádzajú viaceré pozoruhodné lokality ako vyhliadková skala Loreley, podhorské dedinky a bývalé banícke obce Zlatá Idka a Opátka, či Holý vrch.

Za tretím najstarším parným valcom na svete

Hrad Krásna Hôrka, Mauzóleum Františka a Dionýza Andrássyovcov, kaštieľ v neďalekom Betliari, vstupná brána Slovenského krasu… a toto nie sú ani zďaleka všetky dôvody, pre ktoré sa oplatí zastaviť v Rožňave (na snímke), bývalom baníckom mestečku s najväčším štvorcovým námestím na Slovensku. V tunajšom banskom múzeu totiž okrem iného nájdete aj unikátnu technickú pamiatku – tretí najstarší cestný parný valec na svete, ktorý bol vyrobený vo Veľkej Británii v roku 1883. Šancu zaujať vás majú aj stredoveké banícke ručné pracovné nástroje či drevené banské čerpadlo.

V rámci prechádzky týmto útulným starobylým mestečkom z 13. storočia dávame do pozornosti aj historickú strážnu vežu v strede námestia či Katedrálu nanebovzatia Panny Márie zo začiatku 14. storočia. A keďže je leto, určite vám dobre padne osvieženie v miestnom kúpalisku.

Tip redaktora HN

Tokajská vínna cesta

Jedným z klenotov Zemplína je znamenité víno Tokaj. Pestujú sa tu odrody viniča Furmint, Lipovina a Mušt žltý. Na každý mesiac v roku sú pripravené rôzne podujatia, festivaly a slávnosti, ale k tým najobľúbenejším patrí už tradične Tokajská vínna cesta. Počas nej môžete spoznať tokajské obce, pestovateľov a výrobcov vín, kultúrne i historické pamiatky, vinárne, remeselníkov a ďalšie zaujímavosti. Tí, ktorí vínnu cestu nestihli, môžu si dohodnúť aj súkromnú prehliadku – dvoj- alebo i viacdňovú. Tokajská vinohradnícka oblasť je svojou rozlohou najmenšou vinohradníckou oblasťou na Slovensku a vo svete vôbec a aj preto sa oplatí ju zažiť.

Zuzana Sotáková, redaktorka oddelenia kultúra

(hnonline.sk; 20/07/2012; Zuzana Sotáková ; Zaradenie: Víkend)